KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava22. 6. 2020plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5S/140/2019 z 22. 6. 2020

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 22. júna 2020, sp. zn. 5S/140/2019, ECLI:SK:KSBA:2020:1019200901.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5S/140/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019200901
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Fulcová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1019200901.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Fulcovej a členiek senátu
JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobcu: A.. K. Š., narodeného
XX.XX.XXXX, bytom E. F. XX, I., zastúpeného: Tomášek & partners, s.r.o., IČO: 36 858 811, so
sídlom Rožňavská 2, Bratislava, proti žalovanému: Starosta obce Bernolákovo, so sídlom Hlavná 111,
Bernolákovo, o preskúmanie zákonnosti fiktívneho rozhodnutia žalovaného, doručeného žalobcovi dňa
17.05.2019, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave fiktívne rozhodnutie Starostu obce Bernolákovo o odvolaní žalobcu zo dňa
30.04.2019, doručené žalobcovi dňa 17.05.2019, proti rozhodnutiu Obce Bernolákovo, ktorým bola
zamietnutá žiadosť žalobcu o informácie zo dňa 12.04.2019, z r u š u j e a vec v r a c i a
Starostovi obce Bernolákovo na ďalšie konanie.

Žalobcovi súd p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej bude
rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Z pripojených administratívnych spisov súd zistil, že žiadosťou zo dňa 12.04.2019, adresovanej Obci
Bernolákovo, žalobca ako žiadateľ o informácie žiadal povinnú osobu o sprístupnenie nasledovných
informácii:
- sprístupnenie celého administratívneho spisu č. 1546/2018
2. Žalobca žiadal, aby mu boli požadované informácie sprístupnené elektronicky na mailovú adresu,
uvedenú v žiadosti o informácie alebo vo forme kópií, ktoré mu budú zaslané na adresu, v žiadosti o
informácie uvedenú.

3. Mailom zo dňa 16.04.2019 povinná osoba oznámila žalobcovi, že mu na základe zákona o ochrane
osobných údajov nemôže požadované informácie poskytnúť.

4. Zo správy Microsoft Outlook vyplýva oznam, že predchádzajúcu správu sa nepodarilo doručiť, ako aj
to, že server sa bude pokúšať o jej opätovné doručenie.

5. Dňa 17.04.2019 povinná osoba vyhotovila „Záznam v spise“, že žiadané informácie boli žiadateľovi
poskytnuté e-mailom. Záznam obsahuje poučenie podľa § 47 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom
konaní, že odôvodnenie rozhodnutia nie je potrebné, nakoľko žiadosti o informácie bolo vyhovené v
plnom rozsahu.



6. Elektronickým podaním, doručeným povinnej osobe dňa 30.4.2019, oznámil žalobca povinnej osobe
nasledovné:

7. „Lehota osem pracovných dní na vybavenie žiadosti podľa ust. § 17 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z.
márne uplynula dňa 26.04.2019, v dôsledku čoho v posledný deň lehoty došlo podľa ust. § 18 ods. 3
zákona č. 211/2000 Z.z. k vzniku fikcie rozhodnutia o nesprístupnení informácie.
Proti (fiktívnemu) rozhodnutiu o nesprístupnení informácie týmto podávam odvolanie, nakoľko
mnou požadované informácie nepatria medzi informácie zo sprístupňovania vylúčené, pričom
fiktívne rozhodnutie má vzhľadom na svoju povahu tiež vážne formálne vady spôsobujúce jeho
nepreskúmateľnosť a nezákonnosť, preto ho žiadam zrušiť.“
8. Listom zo dňa 30.9.2019 Okresná prokuratúra Bratislava III, oznámila povinnej osobe, že OP bol
doručený podnet na preskúmanie rozhodnutia povinnej osoby, vzťahujúceho sa na Žiadosť žalobcu o
informácie zo dňa 12.4.2019. OP BA III povinnej osobe uviedla, že povinná osoba postupovala v súlade
so zákonom do momentu obdržania systémom vygenerovanej správy, podľa ktorej nedošlo k doručeniu
odpovede na žiadosť o sprístupnenie informácie, kedy mala povinná osoba urobiť všetky nevyhnutné
úkony, potrebné na odstránenie závady v doručení, čo však z administratívneho spisu povinnej osoby
nevyplýva. OP BA III ďalej uviedla, že ani spôsob vybavenia žiadosti o informácie nebol vykonaný v
súlade so zákonom, keď na jednej strane povinná osoba odmietla požadované informácie sprístupniť
a na strane druhej do administratívneho spisu založila záznam o tom, že žiadosti bolo vyhovené v
plnom rozsahu. Uvedený postup povinnej osoby OP BA III označila za zmätočný s tým, že ak žiadosti o
informácie nemienila vyhovieť , mala o tom vydať rozhodnutie so zákonom predpísanými náležitosťami.
OP BA III povinnej osobe podala upozornenie prokurátora na dôsledné dodržiavanie ustanovení § 16
ods. 1, § 18 ods. 1, ods. 2 zákona č. 211/2000 spolu s návrhom opatrení na odstránenie závadného
stavu.

II.
Napadnuté rozhodnutie žalovaného

9. O odvolaní žalobcu žalovaný nerozhodol, ani žalobcovi neposkytol žiadne vysvetlenie jeho postupu.

III.
Žaloba

10. Žalobca sa žalobou doručenou súdu v zákonnej lehote dňa 28.6.2019 domáhal zrušenia rozhodnutia
žalovaného ako i povinnej osoby a vec žiadal vrátiť povinnej osobe na ďalšie konanie. Žalobca v
žalobe zopakoval priebeh administratívneho konania, a doplnil, že žalovaný bol povinný o jeho odvolaní
rozhodnúť do 15 dní od jeho doručenia (§ 19 ods. 3 ZSI). Žalovaný reagoval nečinnosťou, v dôsledku
čoho uplynutím zákonnej lehoty na rozhodnutie o odvolaní dňa 15.5.2019 vzniklo fiktívne rozhodnutie o
zamietnutí odvolania, s fikciou oznámenia žalobcovi dňa 17.5.2019. Obe rozhodnutia správnych orgánov
sú podľa žalobcu nezákonné, jednak v dôsledku protiprávneho postupu žalovaného, ako aj pre úplnú
absenciu zákonných obsahových náležitostí, čo ich robí nepreskúmateľnými.

11. Žalobca súhlasil s tým, aby správny súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania.

IV.
Vyjadrenie žalovaného

12. Písomným podaním zo dňa 12.9.2019 sa žalovaný vyjadril k žalobe tak, že ju ako nedôvodnú žiadal
zamietnuť. Žalovaný tvrdil, že žalobca v žiadosti o informácie neuviedol, ktorých informácií sa jeho
žiadosť týka, uviedol len, že chce sprístupniť celý spis, týkajúci sa konkrétnej veci (daňový kontrola určitej
osoby), čomu nemohla žalovaná s ohľadom na ochranu osobných údajov vyhovieť v zmysle § 9 ZSI.
Zároveň sprístupnenie spisu, resp. nahliadnutie do neho je úkon, ktorý sa riady zákonom č. 71/1967
Zb., preto žiadosť žalobcu mohla byť posúdená aj v zmysle tohto zákona, nakoľko nebolo úplne jasné,
čo žalobca žiada. Pri doručovaní odpovede žalobcovi došlo k technickej chybe a odpoveď sa žalobcovi
nepodarilo doručiť, resp. z technickej správy vyplýva, že správa žalobcovi bola oneskorená. Žalovaný
bol toho názoru, že si svoje zákonné povinnosti splnil, no technickým zlyhaním nedošlo k doručeniu, čo
malo za následok skutočnosti uvedené v žalobe. Žalovaný bol toho názoru, že postupoval zákonne.



V.
Ďalšie vyjadrenia

13. Na vyjadrenie žalovaného k žalobe reagoval žalobca podaním zo dňa 20.9.2019. Uviedol, že správa,
na ktorú sa odvoláva žalovaný mu skutočne bola doručená s oneskorením, a to dňa 17.4.2019. Zotrval
na tom, že v prípade nesprístupnenia informácií mala povinná osoba vydať zamietavé rozhodnutie,
ktoré by malo zákonom predpísané náležitosti. Správa, ktorá mu bola doručená, bez ohľadu na jej
obsah nie je rozhodnutím. Žalobca bol toho názoru, že v jeho žiadosti bolo uvedené, ktorých informácií
sa jeho žiadosť týka, pričom žalovaný v nadväznosti na žiadosť nepostupoval podľa § 14 ods. 3 ZSI
výzvou na doplnenie žiadosti, ale oznámením o nesprístupnení informácií, z čoho podľa žalobcu logicky
vyplýva, že predmet žiadosti bol žalovanému dostatočne jasný. Žalobca poukázal na to, že v neformálnej
elektronickej správe žalovaný nesprístupnenie informácií odôvodňoval ochranou osobných údajov, kým
vo vyjadrení v žalobe daňovým tajomstvom.

14. Listom zo dňa 9.3.2020 Krajská prokuratúra Bratislava, na základe nesúhlasu žalobcu s vybavením
jeho podnetu zo dňa 28.06.2016 zo strany OP BA III, oznámila žalobcovi, že z administratívneho
spisu obce vyplýva, že požadovaná informácia (administratívny spis č. 1546/2018) je podľa údajov z
registrov obce čiastkovým daňovým priznaním fyzickej osoby - zánik/2018 a obsahuje osobné informácie
ktoré môžu byť poskytnuté iba s predchádzajúcim súhlasom dotknutej osoby. Ich sprístupnenie tým
podľa § 9 ods. 1, 2 ZSI nie je možné. S poukazom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady
2016/679 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto
údajov a § 2 zákona č. 18/2018 Z.z. o ochrane osobných údajov sú požadované informácie chránené
ako osobné údaje fyzickej osoby na zverejnenie ktorých nebol udelený súhlas. Uvedené daňové
priznanie a údaje ktoré obsahuje bez pochybností podliehajú aj daňovému tajomstvu podľa § 11 ods.
1, 2 Daňového poriadku. KPB bola toho názoru, že „faktické sprístupnenie informácie na základe
žiadosti žalobcu zo dňa 12.04.2019 nie je možné zo zákonných dôvodov. Hmotnoprávne predpoklady
pre sprístupnenie požadovanej informácie neboli naplnené. Ak z uvedeného pohľadu posudzujeme
„vybavenie zo 16.04.2019“ a fiktívne rozhodnutie o odvolaní, napriek procesnej vade formy rozhodnutí,
je nesprístupnenie požadovanej informácie vecne správnym.“

VI.
Skutkové a právne závery správneho súdu.

15. Krajský súd v Bratislave ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 11
ods. 1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie,
ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného nespĺňa podmienky
zákonnosti a ako také bolo potrebné ho zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie podľa § 190 SSP v spojení
s § 191 ods. 1 písm. d) SSP.

16. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

17. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

18. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

19. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z., každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú
povinné osoby k dispozícii.

20. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. Z., informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho
alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje.



21. Podľa § 14 ods. 1 až 5 zákona č. 211/2000 Z.z., žiadosť možno podať písomne, ústne, faxom,
elektronickou poštou alebo iným technicky vykonateľným spôsobom. Zo žiadosti musí byť zrejmé,
ktorej povinnej osobe je určená, meno, priezvisko, názov alebo obchodné meno žiadateľa, jeho adresa
pobytu alebo sídlo, ktorých informácií sa žiadosť týka a aký spôsob sprístupnenia informácií žiadateľ
navrhuje. Ak žiadosť nemá predpísané náležitosti uvedené v odseku 2, povinná osoba bezodkladne
vyzve žiadateľa, aby v určenej lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako sedem dní, neúplnú žiadosť doplnil.
Poučí žiadateľa aj o tom, ako treba doplnenie urobiť. Ak napriek výzve povinnej osoby žiadateľ žiadosť
nedoplní a informáciu nemožno pre tento nedostatok sprístupniť, povinná osoba žiadosť odloží. Žiadosť
je podaná dňom, keď bola oznámená povinnej osobe príslušnej vo veci konať. Na žiadosť povinná osoba
písomne potvrdí podanie žiadosti a oznámi predpokladanú výšku úhrady za sprístupnenie informácie.

22. Podľa § 11 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z., pri sprístupňovaní informácií, ktoré získala povinná
osoba od tretej osoby na plnenie úlohy na základe osobitného zákona, podľa ktorého sa na povinnú
osobu vzťahuje povinnosť mlčanlivosti alebo iná prekážka ochraňujúca informácie pred zverejnením
alebo zneužitím, ktoré však možno podľa tohto zákona sprístupniť, sprístupní povinná osoba len tie
informácie, ktoré priamo súvisia s jej úlohami.

23. Podľa § 17 ods. 1 až 3 zákona č. 211/2000 Z.z., žiadosť o sprístupnenie informácií povinná osoba
vybaví bez zbytočného odkladu, najneskôr do ôsmich pracovných dní odo dňa podania žiadosti alebo
odo dňa odstránenia nedostatkov žiadosti podľa § 14 ods. 2 a 3 a do 15 pracovných dní, ak sa
sprístupňuje informácia nevidiacej osobe v prístupnej forme podľa § 16 ods. 2 písm. a), ak tento zákon
neustanovuje inak.

24. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z., ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá
o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v prípade, ak žiadosť
bola odložená (§ 14 ods. 3).

25. Podľa § 18 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z., ak povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti
neposkytla informácie či nevydala rozhodnutie a ani informáciu nesprístupnila, predpokladá sa, že vydala
rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu. Za deň doručenia rozhodnutia sa v tomto prípade
považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti (§ 17).

26. Podľa § 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z., odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní od
doručenia odvolania povinnou osobou. Ak odvolací orgán v tejto lehote nerozhodne, predpokladá sa, že
vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil; za deň doručenia tohto
rozhodnutia sa považuje druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia.

27. Podľa § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb., v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

28. Podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy SR, sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.

29. Podľa čl. 26 ods. 5 Ústavy SR, orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom
poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku, podmienky a spôsob vykonania ustanoví
zákon.

30. Predmetom preskúmania správneho súdu bolo fiktívne rozhodnutie žalovaného o odvolaní žalobcu
zo dňa 30.04.2019, doručené žalobcovi dňa 17.05.2019, ako aj konanie, ktoré vydaniu tohto rozhodnutia
predchádzalo.

31. V prejednávanej veci nepochybne zo strany žalovaného došlo k vydaniu fiktívneho rozhodnutia
podľa § 19 ods. 3 veta druhá ZSI, keď o odvolaní žalobcu, ktoré mu bolo doručené dňa 30.4.2019,
nevydal žiadne rozhodnutie. V tomto prípade nastala fikcia vydania rozhodnutia, ktorým žalovaný
odvolanie žalobcu zamietol. Podľa rovnakého zákonného ustanovenia nastala aj fikcia doručenia tohto
rozhodnutia, - rozhodnutie žalovaného o odvolaní sa považuje za doručené druhý deň po uplynutí



lehoty na vydanie rozhodnutia. Lehota na rozhodnutie o odvolaní plynula žalovanému od 1.5.2019 do
15.5.2019, druhým dňom po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia je preto deň 17.5.2019.

32. Najvyšší súd sa v celom rozsahu stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že účelom ustanovenia
inštitútu fiktívneho rozhodnutia v zmysle § 18 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z. nebolo legalizovať
nečinnosť povinných osôb pri rozhodovaní o žiadostiach podľa tohto zákona, ale jeho účelom bolo práve
naopak poskytnúť ochranu tomu, kto sa obrátil so žiadosťou na povinnú osobu v prípade jej nečinnosti.
Pokiaľ žalovaný preskúmavaným rozhodnutím na takúto nezákonnosť postupu prvostupňového
správneho orgánu neprihliadol, je potrebné takéto rozhodnutie považovať za nezákonné. Fiktívne
rozhodnutie je už svojou povahou nepreskúmateľne pre nedostatok dôvodov podľa § 250j ods. 2 písm.
d/ OSP.6. (rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Sžik/1/2016 z 1.3.2018).

33. Z ustálenej judikatúry súdov vyplýva, že fiktívne rozhodnutie, ktorým je aj rozhodnutie žalovaného
je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov (keďže ani vôbec žiadne dôvody vydania neobsahuje). Z
tohto dôvodu je zjavne nepreskúmateľné aj fiktívne rozhodnutie žalovaného.

34. Napriek nepreskúmateľnosti preskúmavaného rozhodnutia sa správny súd ďalej zaoberal tým, či by
zrušenie preskúmavaného rozhodnutia mohlo viesť k priaznivejšiemu rozhodnutiu správnych orgánov
pre žalobcu, alebo či by v prípade zrušenia preskúmavaného rozhodnutia došlo iba k formálnemu
zopakovaniu postupu správnych orgánov s rovnakým výsledkom, ako je tomu v súčasnosti.

35. Pre posúdenie uvedenej otázky je potrebná znalosť spisu č. 1546/2018, ktorého obsah žalobca
vo svojej žiadosti žiadal sprístupniť. Dotknutý spis však správny súd nemá na rozdiel od žalovaného
k dispozícii, a žalovaný vo svojej procesnej obrane neposkytol správnemu súdu dostatok relevantných
skutkových tvrdení, z ktorých by bolo možné uvedenú skutočnosť jednoznačne ustáliť.

36. Z uvedeného dôvodu správny súd nemal inú možnosť ako namietané rozhodnutie zrušiť podľa §
191 ods. 1 písm. d) SSP.

37. Súdna prax ustálila, že rozhodnutím správneho orgánu je každé rozhodnutie, ktorým sa zakladajú,
menia, rušia alebo ktorým môžu byť priamo dotknuté práva a povinnosti právnických a fyzických osôb.
Za spôsobilý predmet súdneho prieskumu sa považujú aj listy s charakterom rozhodnutia vydané
príslušným orgánom verejnej správy....
Fiktívne rozhodnutie v konaní podľa zákona o slobode informácií má svoje opodstatnenie pre ochranu
práv žiadateľa na informácie len dovtedy, dokiaľ nedošlo k faktickému vydaniu rozhodnutia vo veci.
Takéto fakticky vydané rozhodnutie má totiž prednosť pred fiktívnym rozhodnutím, je aktom výkonu
verejnej správy spôsobilým ovplyvniť práva a právom chránené záujmy žiadateľa. (rozhodnutie NS SR
sp. zn. 3Sži/3/2016 zo dňa 21. júna 2017).

38. V súlade s § 191 ods. 3 SSP súd bol na návrh žalobcu oprávnený zrušiť aj rozhodnutie
povinnej osoby, k čomu však správny súd nezistil dôvody. List povinnej osoby, ktorým povinná osoba
žalobcovi oznámila nesprístupnenie informácii je potrebné v súlade ustálenou judikatúrou považovať za
rozhodnutie, ktoré by malo byť v danom prípade preskúmané žalovaným.

39. Úlohou žalovaného v ďalšom konaní bude dôsledne posúdiť odvolanie žalobcu a posúdiť, či odpoveď
povinnej osoby o nesprístupnení žiadaných informácií bola vecne správna, a to vo vzťahu ku všetkým
požadovaným listinám, žiadaným žalobcom v žiadosti o informácie a či tejto žiadosti nebolo možné
vyhovieť vykonaním opatrení na ochranu osobných údajov (anonymizáciou citlivých osobných údajov),
prípadne sprístupniť tie listiny so spisu, na ktoré sa uvedený dôvod nesprístupnenia nevzťahuje. Ak by
tento dôvod nesprístupnenia nebol daný, nebol daný vo vzťahu ku všetkým požadovaným listinám alebo
by nebol správny (napr. z dôvodu, že obsahom spisu je daňové tajomstvo, prípadne je tu iný dôvod,
ktorý zakladá odmietnutie sprístupnenia žalobcom žiadaných informácií), bude potrebné, aby žalovaný
rozhodnutie povinnej osoby zrušil a vec jej vrátil na opätovné posúdenie a rozhodnutie.

40. O vrátení veci žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie správny súd rozhodol podľa § 191
ods. 4 SSP. Súd dáva do pozornosti žalovanému, že podľa rovnakého zákonného ustanovenia lehota
na vydanie nového rozhodnutia mu začne plynúť až po doručení všetkých administratívnych spisov
pripojených k prejednávanej veci.



41. Žalovaný o odvolaní žalobcu opätovne rozhodne a svoje rozhodnutie náležite odôvodní tak, aby
jej rozhodnutie spĺňalo všetky zákonom predpísané náležitosti. Žalovaný sa pri rozhodovaní o odvolaní
žalobcu bude spravovať právnym názorom správneho súdu, vyslovenom v tomto rozhodnutí.

42. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP a úspešnému žalobcovi priznal právo
na náhradu trov konania.

43. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona
č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote
jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP). Kasačná
sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti
neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo
ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa
podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 1019200901)

  1. 22. 6. 2020Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5S/140/2019 z 22. 6. 2020 (toto rozhodnutie)
  2. 22. 6. 2020Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5S/140/2019 z 22. 6. 2020