Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/153/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019201010 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Janáková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1019201010.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Jadrová a vyraďovacia spoločnosť, a.s., Tomášikova 22, Bratislava, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Radomír Bžán, s.r.o., Námestie Ľ. Štúra 2, Bratislava proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, Ružová dolina 10, Bratislava o preskúmanie zákonnosti Protokolu o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstávaní č. 8905-6000/2018- OD zo dňa 30.01.2019, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu o d m i e t a . Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 16.07.2019 domáhal preskúmania zákonnosti a následne zrušenia Protokolu o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstávaní vydaného žalovaným č. 8905-6000/2018-OD zo dňa 30.01.2019 (ďalej len Protokol). V žalobe uviedol, že si je vedomý, že Protokol v zásade nie je opatrením, ktorým by mohli byť práva, právom chránené záujmy či povinnosti fyzických alebo právnických osôb priamo dotknuté. Nepripustenie prieskumu protokolu či zápisnice nepredstavuje za štandardných okolností odňatie možnosti fyzickej či právnickej osoby brániť sa voči záverom v nich prijatých, pretože tieto môžu byť ešte stále predmetom prieskumu prostredníctvom napadnutia rozhodnutia o uložení sankcie. Tieto závery však nemožno absolutizovať. 2. Samotný fakt konštatovania porušenia právneho predpisu kontrolovaným subjektom zo strany orgánu verejnej správy je spôsobilý viesť k zásahu do jeho práv. Zásah do subjektívnych práv, resp. dotknutie na právach totiž nemusí mať výlučne povahu majetkovej ujmy a nemusí byť spôsobené výlučne uložením povinnosti či uložením sankcie. Žalobca nemá inú možnosť, ako sa voči konštatovaniu v predmetnej veci, že žalobca porušil zákon o verejnom obstarávaní, brániť, z dôvodu, že predmetná kontrola bola uskutočnená po lehote, v rámci ktorej mohlo dôjsť k uloženiu sankcie, rozhodnutím, ktoré by mohlo byť v rámci správneho súdnictva následne preskúmateľné. Faktické dopady konštatovania porušenia postupov verejného obstarávania žalovaným v praxi v spojení s jeho následnou medializáciou, môžu byť pre verejných obstarávateľov, resp. obstarávateľov a ich dobrú povesť zásadné. Nemožno prehliadať význam, aký sa prisudzuje takýmto zisteniam, prejavujúci sa aj v tom, že konštatovanie porušenia predpisov o verejnom obstarávaní, indikuje netransparentnosť v očiach ako verejnosti, tak aj podnikateľského sektora. 3. Žalobca v prvom rade namietal nezákonnosť kontroly, keďže kontrola žalovaným bola realizovaná v čase, kedy žiadne nástroje na nápravu či represiu nebolo možné realizovať. Bola začatá po viac ako 4 rokoch od uzavretia zmluvy, kedy už na začiatku vykonávania kontroly bolo zrejmé, že nebude možné napadnúť platnosť zmluvy alebo uložiť pokutu. Prekluzívna jednoročná lehota na podanie návrhu na určenie neplatnosti zmluvy podľa ust. § 147a pôvodného zákona o verejnom obstarávaní uplynula v čase začatia výkonu kontroly pred viac ako 35 mesiacmi a trojročná prekluzívna lehota na uloženie pokuty podľa § 149 ods. 7 pôvodného zákona o verejnom obstarávaní uplynula v čase začatia výkonu kontroly pred viac ako 15 mesiacmi. Vzhľadom na skutočnosť, že lehoty uvedené v pôvodnom zákone o verejnom obstarávaní majú prekluzívnu povahu, je zrejmé, že po ich márnom uplynutí stráca akákoľvek kontrola opodstatnenie. Žalovaný preto nebol oprávnený kontrolu realizovať a to v dôsledku uplynutia prekluzívnych lehôt spojených s možnosťami represie či nápravy protiprávneho stavu. Nezákonnosť predmetnej kontroly je akceptovaná skutočnosťou, že žalovaný si vyžiadal podklady od žalobcu už v roku 2014, pričom vtedy ich vyhodnotil tak, že kontrolu nezačal, keďže na to nebol dôvod. Až následne po 4 rokoch neskôr si obdobné informácie vyžiadal znova a vyhodnotil ich diametrálne odlišným spôsobom. 4. Žalobca ďalej namietal nesprávnosť záverov uvedených v Protokole a to k tvrdenému porušeniu princípu transparentnosti a ustanovenia § 55 ods. 1 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní. Podľa žalovaného žalobca porušil princíp transparentnosti, ktorý je upravený v ust. § 9 ods. 3 pôvodného zákona o verejnom obstarávaní. Napriek tomu, že ide o princíp, pre ktorý je charakteristická jeho všeobecnosť a možnosť porovnania s inými normami, z čoho vyplýva aj variabilita pri jeho realizácii, žalovaný k výkladu pristupoval zjavne tendenčne. Tento princíp vykladal a aplikoval spôsobom, že v konečnom dôsledku mal povahu pravidla pripúšťajúceho len jednu možnosť, čo je v príkrom rozpore s jeho principiálnou povahou. 5. Uviedol, že v čase ukončenia verejného obstarávania mal žalobca uzavretú zmluvu so spoločnosťou Ochrana a bezpečnosť SE a.s. (ďalej len OaBSE), ktorá sa prihlásila aj do prebiehajúceho verejného obstarávania, avšak s výrazne nižšou cenovou ponukou, ako bola v tom čase zmluvne dohodnutá. Táto spoločnosť odmietla uzatvoriť dodatok k už existujúcej zmluve na prechodné obdobie za neponúknuté ceny v rámci verejného obstarávania z dôvodu, že to pre túto spoločnosť bolo ekonomicky neprijateľné, a k argumentu, že v súťaži predložila ešte nižšiu cenovú ponuku, sa táto spoločnosť odmietla vyjadriť. V nadväznosti na uvedené je nutné zdôrazniť, cenová ponuka spoločnosti ABO bola o 42,5 % nižšia, než ponuka spololočnosti OaBSE. Žalobca prostredníctvom žiadosti požiadal uchádzačov o vysvetlenie kalkulácie HZS v zmysle žiadosti C, bod 1 súťažných podkladov a to v súlade so zákonom o cenách a vyhláškou o cenách. Vysvetlenie uchádzačov, ktorými boli spoločnosti OaBSE a ABO neobsahovalo kalkuláciu, položku zisk, pričom súčet nákladov nimi predpokladanej kalkulácie dosahoval celkovú výšku ich cenovej ponuky. Tieto zjavne dôvodné pochybnosti o transparentnosti predložených cenových ponúk, na základe dôkladného zváženia všetkých okolností viedli k postupu, ktorý mu žalovaný v Protokole vytkol. Je nezmyselné a nehospodárne požadovať od žalobcu, aby za tejto situácie opätovne žiadal o vysvetlenie ponuky, keďže nebolo čo ďalšie požadovať a vysvetľovať. Tento postup tak za žiadnych okolností nemožno považovať za porušenie princípu transparentnosti. II. 6. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktoré súdu doručil dňa 20.02.2020 žiadal, aby súd žalobu odmietol, nakoľko Protokol nepodlieha súdnemu prieskumu. Výsledné materiály z vykonanej kontroly a postup pri ich vypracovaní nepodliehajú súdnemu prieskumu v rámci úpravy správneho súdnictva v zmysle správneho súdneho poriadku, keďže nie sú rozhodnutím orgánu verejnej správy v zmysle správneho súdneho poriadku. III. 7. Krajský súd v Bratislave, skôr ako podrobil danú vec mechanizmu prieskumu, zisťoval, či v danom prípade je daná právomoc krajského súdu na konanie a rozhodovanie vo veci. Krajský súd dospel k záveru, že žalobu je potrebné odmietnuť pre jej neprípustnosť, nakoľko smeruje proti aktu orgánu verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý nemohol mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu. 8. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Správny súdny poriadok (ďalej len SSP), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 9. Každý kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy, alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde (ods. 2). 10. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 11. Podľa § 7 písm. e) SSP, správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. 12. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). 13. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná. 14. Podľa § 170 písm. a) SSP, žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá. IV. 15. Krajský súd v Bratislave z obsahu administratívneho spisu zistil, že žalobca je verejným obstarávateľom a vo Vestníku verejného obstarávania č. 123/2013 zo dňa 26.06.2013 pod zn. 9985- MSS, vyhlásil verejnú súťaž na predmet zákazky „Strážna služba“. V závislosti od predmetu zákazky, typu kontrolovaného a predpokladanej hodnoty zákazky vo výške 6.543.793,- eur bez DPH ide o nadlimitnú zákazku na poskytnutie služieb. 16. Na základe poverenia predsedu Úradu pre verejné obstarávanie č. 30/2018 zo dňa 07.09.2018 zamestnanci Úradu, odboru dohľadu vykonali v čase od 25.09.2018 do 30.01.2019 kontrolu postupu zadávania zákazky po uzavretí zmluvy u verejného obstarávateľa. Jadrová a vyraďovacia spoločnosť, a.s., Tomášikova 22, 821 02 Bratislava podľa ust. § 109, 112 písm. c), § 137 ods. 2 písm. c) a v § 146 v nadväznosti na § 155m ods. 4 zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní a podľa § 140, 147 písm. c) a § 187 ods. 4 zákona č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní na základe podnetu fyzickej osoby, ktorá nebola oprávnená podať námietky zo dňa 21.06.2018 v rokovacom konaní so zverejnením na predmet nadlimitnej zákazky „Strážna služba“, ku ktorému bolo oznámenie o výsledku verejného obstarávania zverejnené vo Vestníku verejného obstarávania č. 125/2014 zo dňa 30.06.2014 pod značkou 12.525 - VRS. 17. O výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní bol spísaný Protokol č. 8905-6000/2018-OD zo dňa 30.01.2019 (ďalej aj len Protokol), v ktorom žalovaný prijal záver, že vykonanou kontrolou nad dodržiavaním zákona o verejnom obstarávaní bolo z predloženej dokumentácie zistené, že kontrolovaný svojim postupom porušil zákon o verejnom obstarávaní, resp. konal v rozpore s ním, nakoľko porušil ustanovenia: 1/ § 9 ods. 3 v spojení s § 55 ods. 1 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní, pretože použil postup rokovacieho konania so zverejnením bez preukázania existencie dôvodu na jeho použitie ako aj dôsledku nepreukázania dôvodu na vyslovenie záveru o tom, že v predchádzajúcej verejnej súťaži boli všetky ponuky uchádzačov neregulárne, alebo inak neprijateľné. Toto porušenie zákona o verejnom obstarávaní mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, 2/ § 9 ods. 3 v spojení s § 42 ods. 1 a ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní tým, že vylúčil ponuku uchádzača v skupine dodávateľov zloženej z členov SECURITAS SK, s.r.o., OSOB, spol. s r.o. a DUX s.r.o., bez predchádzajúceho využitia žiadosti o vysvetlenie ponuky a bez náležitého zistenia skutkového stavu aj vo väzbe na nejednoznačne určené požiadavky na prílohy výkazu, výmer, pričom uvedené konanie kontrolovaného mohlo mať vplyv na výsledok predmetného verejného obstarávania. 18. Na základe uvedeného a v súlade s § 146b ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní je vedúci kontrolovaného oprávnený do termínu určeného zamestnancami úradu písomne sa vyjadriť ku kontrolným zisteniam, resp. zisteným skutočnostiam a to v termíne do 10 pracovných dní odo dňa doručenia tohto Protokolu. 19. V správnom súdnictve je právo na prístup k súdnemu preskúmaniu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy na základe správnej žaloby determinované princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia, alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje (§ 7 SSP). Nie je pritom rozhodujúce, ako je napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie formálne označené, ani to, či pri jeho vydaní procesne postupoval orgán verejnej správy podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) alebo podľa iného právneho predpisu. 20. Pri posudzovaní prípustnosti súdneho preskúmania rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy je správny súd povinný posúdiť, či sa žalobou napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie nedotýka základných práv alebo slobôd účastníka konania, ktoré mu zaručuje Ústava SR, alebo príslušná medzinárodná zmluva o ľudských právach a základných slobodách. V takých prípadoch totiž vylúčenie súdneho preskúmania rozhodnutia správneho orgánu nemožno uplatniť. O takýto prípad v prejednávanej veci nejde. 21. Správny súd má za to, že administratívnu kontrolu postupu zadávania zákazky po uzavretí zmluvy podľa § 146a - 146d zákona o verejnom obstarávaní, nemožno považovať za rozhodovací proces vo verejnej správe a výsledné materiály z vykonanej kontroly za rozhodnutia vydané v takomto konaní, keďže kontrolou sa len zisťuje súlad postupu kontrolovaného s ustanoveniami zákona o verejnom obstarávaní. Súd má za to, že výsledné materiály z vykonanej kontroly a postup pri ich vypracovaní nepodliehajú súdnemu prieskumu v rámci úpravy správneho súdnictva v zmysle SSP, keďže nie sú rozhodnutím a ani opatrením orgánu verejnej správy v zmysle SSP. Kontrola postupu zadávania zákazky predstavuje jednu z dohľadových kompetencií žalovaného, ale zároveň odlišný dohľadový postup, ako konanie o námietkach, resp. správne konanie o uložení pokuty, ktoré majú povahu rozhodovacích procesov vo verejnej správe. Protokol o výsledku dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní je možné považovať len za akýsi výstup z kontroly, ktorý sa nemohol nijako dotknúť právneho postavenia žalobcu a spôsobiť mu ujmu na jeho právach, preto súdnemu prieskumu v správnom súdnictve nepodlieha a jeho preskúmanie je preto neprípustné. 22. Protokol ako taký nepodlieha súdnemu prieskumu v správnom súdnictve, pretože sám o sebe nepredstavuje zásah do práva, právom chránených záujmov kontrolovaného subjektu. Iba jeho časť obsahujúca uloženie povinnosti alebo sankcie je nutné s ohľadom na ich spôsobilosť takéhoto zásahu vylúčiť spod negatívnej enumerácie § 7 SSP, avšak za predpokladu, že táto uložená povinnosť je riadne špecifikovaná a zadefinovaná, aby pri kontrole bolo možné jednoznačne posúdiť, či uložené opatrenia sú splnené, resp. boli splnené. O taký prípad však v prejednávanej veci nejde, pretože preskúmavaným Protokolom nebola uložená žiadna povinnosť, ktorú by mal žalobca splniť. Z uvedeného dôvodu Protokol o výsledku dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní ako taký nepodlieha súdnemu prieskumu v správnom súdnictve, pretože nepredstavuje zásah do práva, právom chráneného záujmu kontrolovaného subjektu. 23. Je nesporné, že Protokolu absentuje právne vynútiteľný výrok. Protokol je len písomnosť s informatívnym charakterom. Skutočnosť, že došlo k porušeniu zákona o verejnom obstarávaní a jeho popisu samo o sebe ešte nezakladá žiadnu povinnosť u žalobcu. Z obsahu administratívneho spisu je okrem iného nesporné, že ku dňu podania žaloby nedošlo k vydaniu právoplatného rozhodnutia, resp. správneho rozhodnutia, podkladom ktorého by bol Protokol o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní. 24. Napadnuté rozhodnutie teda nie je konečným autoritatívnym rozhodnutím orgánu verejnej správy o právach a povinnostiach žalobcu, v súvislosti so zisteným porušením pravidiel a postupov verejného obstarávania. Súdne preskúmanie Protokolu na základe podanej správnej žaloby je preto neprípustné. 25. S ohľadom na uvedený záver, sa súd nezaoberal námietkami žalobcu o nezákonnosti kontrolných zistení uvedených v Protokole, pretože tieto je možné preskúmať až v prípadných neskorších štádiách procesu vyvodzovania dôsledkov zo zistených porušení zákona v postupe verejného obstarávateľa, ak boli resp. budú na základe záveru z administratívnej kontroly vydané rozhodnutia s priamym dopadom na právne postavenie žalobcu. 26. Obdobný právny názor zaujal i Najvyšší súd SR v mnohopočetnej judikatúre, napr. uznes. sp.zn. 2Sžf 44/2016 z 25.07.2018: „Podľa názoru najvyššieho súdu kontrolný proces v zmysle ustanovenia Zákona o verejnom obstarávaní o kontrole postupu zadávania zákaziek, ktorým sa zisťuje súlad postupu kontrolovaného s ustanoveniami tohto zákona, ako aj plnenie nariadení uložených rozhodnutiami žalovaného, predstavuje kontrolu dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní, ktorého účelom je obstaranie podkladov potrebných na zistenie, či prípadne porušenie zákona naplnilo skutkovú podstatu správneho deliktu podľa § 149 ZVO, nemožno považovať za rozhodovací proces vo verejnej správe a rovnako ani výsledné materiály o vykonaní kontroly vo forme protokolu, ktorým ani len nebolo kontrolovanej osobe nariadené vykonať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov, nemožno považovať za rozhodnutie, ktoré by bolo možné preskúmať podľa druhej hlavy piatej časti OSP, pretože nepredstavuje priamy zásah do práv, právom chránených záujmov alebo povinností kontrolovanej osoby. Protokol žalovaného o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní sa nemôže nijakým spôsobom dotknúť právneho postavenia žalobcu a spôsobiť mu ujmu na jeho právach, pretože v ňom absentuje výrok, ktorým by žalovaný správny orgán vyslovil deliktuálnu zodpovednosť žalobcu za správny delikt podľa zákona o verejnom obstarávaní ako aj právne vynútiteľný výrok, ktorým by bola žalobcovi zo strany žalovaného správneho orgánu v súvislosti s kontrolnými zisteniami, autoritatívne uložená nejaká povinnosť (sankcia). 27. Nejde tak o individuálny správny akt, ktorý by mohol byť samostatným predmetom súdneho prieskumu, pretože s konečnou platnosťou nezakladá, nemení a ani nezrušuje oprávnenia alebo povinnosti žalobcu, ani ním nemôžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti žalobcu priamo dotknuté. 28. Za akt spôsobilý zasiahnuť do právnej sféry žalobcu by bolo možné považovať až meritórne (formalizované) rozhodnutie žalovaného o uložení pokuty za správne delikty podľa § 149 ZVO, ktoré možno preskúmať súdom podľa druhej hlavy piatej časti OSP. Ak by rozhodnutie správneho orgánu o uložení pokuty za správny delikt nadväzovalo na kontrolné zistenia, obsiahnuté v protokole žalovaného o vykonanej kontrole, úlohou konajúceho správneho orgánu by bolo pri posudzovaní deliktuálnej zodpovednosti žalobcu okrem iného vyhodnotiť aj tento protokol, keďže ide o podklad rozhodnutia o uložení pokuty či inej sankcie za porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania v zmysle § 149 ZVO. Aj v prípadnom súdnom prieskume rozhodnutia správneho orgánu o uložení sankcie za správny delikt podľa § 149 ZVO by bolo povinnosťou príslušného správneho súdu preskúmať zákonnosť podkladov, o ktoré sa napadnuté rozhodnutie opiera, ak by bola v žalobe vytýkaná ich nezákonnosť.“ 29. Na základe vyššie uvedených skutočností súd konštatoval, že neboli naplnené všetky podmienky na preskúmanie žalobou napadnutého Protokolu v rámci správneho súdnictva, a preto krajský súd s poukazom na ust. § 98 ods. 1 písm. g) SSP žalobu odmietol. 30. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiadnemu účastníkovi konania súd náhradu trov konania nepriznal. 31. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 2 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.