KAUZIS.SK
UznesenieKrajský súd Bratislava21. 1. 2020plný text

Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1S/160/2019 z 21. 1. 2020

CitáciaUznesenie Krajského súdu Bratislava z 21. januára 2020, sp. zn. 1S/160/2019, ECLI:SK:KSBA:2020:1019201020.3

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1S/160/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019201020
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Barková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1019201020.3

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: HYDINA SLOVENSKO s.r.o., Lieskovská cesta
23/640, 962 21 Lieskovec, IČO: 45 300 950, zastúpený: KVASŇOVSKÝ & PARTNERS | ADVOKÁTI
s.r.o., Dunajská 2317/32, 811 08 Bratislava, IČO: 51 003 848, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č: 101439284 zo dňa 12.06.2019 a o opätovnom návrhu žalobcu na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave opätovný návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a
m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou na Krajský súd v Bratislave dňa 19.07.2019, sa žalobca domáha preskúmania
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101439284/2019 zo dňa 12.06.2019 (ďalej len „napadnuté
rozhodnutie“), ktorým žalovaný, ako odvolací orgán potvrdil odvolaním napadnuté prvostupňové
rozhodnutie Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty č. 100503579/2019 zo dňa 22.02.2019,
daňovú exekučnú výzvu (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bolo žalobcovi oznámené,
že na základe exekučného titulu, ktorým je vykonateľný výkaz daňových nedoplatkov Daňového
úradu pre vybrané daňové subjekty č. 100391679/2019 zostavený správcom dane z evidencie daní
daňového dlžníka ku dňu 06.02.2019 vo výške XX XXX,XX eura, začal v súlade s ustanovením §
90 ods. 1 Daňového poriadku daňové exekučné konanie vydaním rozhodnutia č. 100471603/2019 zo
dňa 19.02.2019 na vymoženie daňového nedoplatku vo výške XX XXX,XX eura. Žalobca zároveň
žiadal priznať správnej žalobe odkladný účinok v zmysle ustanovenia § 185 zák. č. 162/2015 Z.z.
Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) do doby právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej.
Potrebu priznania odkladného účinku správnej žalobe žalobca odôvodnil hrozbou závažnej ujmy,
značnej hospodárskej a finančnej škody, ktoré budú predstavovať vážne nenapraviteľný následok.
Uviedol, že prípadným výkonom výkonu daňovej exekúcie sa stane absolútne platobne neschopným
a nebude schopný plniť si svoje záväzky a to nielen vo vzťahu k daňovému úradu, ale najmä vo
vzťahu k svojim zamestnancom, príslušným sociálnym, zdravotným inštitúciám, ako aj vo vzťahu k
obchodným partnerom. Zdôraznil, že má vysoké náklady spojené s plnením si povinností žalobcu
ako zamestnávateľa vo vzťahu k osobám v pracovnoprávnom vzťahu, nakoľko zamestnáva cca
300 zamestnancov v regióne sídla prevádzky - Banskobystrický kraj. Tvrdené skutočnosti žalobca
preukazoval súdu riadnou účtovnou závierkou ku dňu 30.12.2018 a účtovnými dokladmi - mesačným
výkazom poistného a príspevkov, výpismi z podnikateľského účtu a prehľadom jeho podnikateľských
účtov, z ktorých vyplýva, že má záporný prevádzkový kapitál, v dôsledku čoho je nútený získavať
finančnú pomoc prostredníctvom cudzích zdrojov.

2. Krajský súd uznesením č.k. 1S/160/2019-97 zo dňa 09.09.2019, návrh žalobcu zo dňa 17.07.2019
na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.



3. Krajský súd uznesením č.k. 1S/160/2019-180 zo dňa 22.11.2019, opätovný návrh žalobcu zo dňa
23.10.2019 na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.

4. Žalobca návrhom doručeným krajskému súdu dňa zo dňa 14.01.2020 opätovne t.j. tretíkrát,
požiadal súd o priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa ustanovenia § 185 ods. 1 písm.
a) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) z rovnakých dôvodov, ktoré
uviedol v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 23.10.2019. Žalobca uviedol,
že hrozba závažnej ujmy, značnej hospodárskej finančnej škody s nenapraviteľnými následkami v
prípade výkonu rozhodnutia spočíva v tom, že žalobca by sa stal absolútne a objektívne platobne
neschopným a pre svojich dodávateľov a zamestnancov nedôveryhodným. Dôvodil, že napadnuté
rozhodnutia orgánov verejnej správy sú exekučnými titulmi na majetok žalobcu, pričom exekúciou by
sa žalobca dostal do objektívnej neschopnosti plniť svoje záväzky, nielen vo vzťahu k daňovému úradu,
ale hlavne vo vzťahu k zamestnancom, sociálnym a zdravotným inštitúciám a obchodným partnerom
a prípadné vedenie daňového exekučného konania na vymoženie splnenia povinnosti bude mať pre
žalobcu fatálne a likvidačné následky. Zdôraznil, že žalovaný je oprávnený realizovať exekučnú činnosť
na podklade vykonateľného exekučného titulu, ktorého vykonateľnosť nastala napriek skutočnosti,
že právny základ v podobe rozhodnutia, a to daňovej exekučnej výzvy, ktorá nie je právoplatná a
súčasne ako závislého rozhodnutia od rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane, ktoré rovnako nie je
právoplatným a vykonateľným rozhodnutím, a teda pohľadávka de facto nie je ani zákonne splatná a
objektívne absolútne nepreukázaná. Podľa názoru žalobcu nútený výkon rozhodnutí spôsobí absolútny
a nezvratný rozklad spoločnosti v dôsledku nedostatku prostriedkov. Žalobca uviedol, že v súčasnej
dobe zamestnáva približne 300 zamestnancov, ktorí sú živiteľmi rodín a uplatňujú si daňový bonus
na 149 detí. Zároveň poukázal na to, že z rozhodnutia Krajského súdu v Trnave sp. zn. 14S/95/2018
vyplýva, že hrozba závažnej ujmy bezprostredne súvisí s výškou vymáhanej sumy, pričom takáto hrozba
je jedným z dôvodov predpokladaných procesným predpisom pre priznanie odkladného účinku správnej
žalobe. Poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6S/6/2018, sp. zn. 6S/7/2018, sp.
zn. 2S/8/2018, sp. zn. 5S/7/2018, sp. zn. 6S/8/2018, sp. zn. 2S/7/2018, sp. zn. 5S/23/2018, sp. zn.
2S/23/2018 s tým, že sa týkajú rozhodnutí žalovaného, ktorými bol žalobcovi určený rozdiel na dani z
pridanej hodnoty za konkrétne zdaňovacie obdobie a v ktorých bol žalobám priznaný odkladný účinok.
Ďalej poukázal na uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 5S/29/2019-154 zo dňa 12.11.2019 v
právnej veci - HYDINA SLOVENSKO s.r.o., Lieskovská cesta 23/640, 962 21 Lieskovec, IČO: 45
300 950, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská
Bystrica o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č.102496756/2018 zo dňa 06.12.2018, ktorým súd
priznal správnej žalobe odkladný účinok, a to až do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej.
Žalobca taktiež uviedol, že na jeho strane je daná objektívna nemožnosť dobrovoľného plnenia bez toho,
aby ukončil svoju činnosť a uviedol, že priznaním odkladného účinku správnej žalobe nevzniká rozpor
s verejným záujmom, ktorým je zabezpečenie včasného a riadneho výberu daní, nakoľko priznaním
odkladného účinku správnej žalobe nezaniká žiadne právo, pohľadávka a ani právny nárok správcu
dane, ktorý je predmetom rozhodnutia.

5. Žalobca k opätovnému návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, predložil súdu
opätovne doklady: všeobecné informácie o účtovnej jednotke (žalobcu), účtovnú závierku zostavenú
ku dňu 31.12.2018, rezervy na dorubenie DPH k 31.12.2017, rekapitulácia DPH dodatočné vyrubenie
- tvorba rezervy k 31.12.2018, rozhodnutia Krajského súdu v Prešove č.k. 6S/6/2018-131, č.k.
6S/7/2018-65, č.k. 2S/8/2018-57, č.k. 5S/7/2018-61, č.k. 6S/8/2018-66, sp.zn. 2S/7/2018, č.k.
5S/23/2018-98, č.k. 2S/23/2018-92 a č.k. 2S/103/2018-77, ktorými bol priznaný odkladný účinok
správnej žalobe.

6. Žalobca ako nové dôkazy predložil: rekapituláciu miezd za podnik 11/2019 a rozhodnutie Krajského
súdu v Bratislave č.k. 5S/29/2019-154 zo dňa 12.11.2019, ktorým bol priznaný odkladný účinok správnej
žalobe.

7. V rámci zachovania právnej istoty žalobca má za to, že v dôsledku už raz priznaného odkladného
účinku správnej žalobe súdom v obdobných prípadoch a s poukazom na jeho legitímne očakávania, je
jeho návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe dôvodný. Súčasne poukázal na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžr/28/2010, v ktorom sa uvádza, že s princípom právnej
istoty logicky korešponduje zásada rozhodovať v obdobných veciach rovnako.



8. Žalovaný sa vyjadril k opätovnému návrhu žalobcu zo dňa 23.10.2019 na priznanie odkladného účinku
správnej žalobe, vyjadrením doručeným súdu dňa 11.11.2019, v ktorom uviedol, že neodporúča priznať
správnej žalobe odkladný účinok ani po podaní opätovného návrhu, nakoľko nevznikli také skutočnosti,
ktoré by mali meniť jeho názor s tým, žalobcovi sú zrejmé skutočnosti, ktoré nastanú po neplnení jeho
povinností. Zároveň uviedol, že úhradou dlžnej sumy žalobca tak odstráni ním uvádzané negatívne
dôsledky exekučného konania.

9. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak.

10. Podľa § 185 písm. a) SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného
uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi
následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy
hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom
prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore
s vereným záujmom.

11. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

12. Pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, súd nepreskúmava v
medziach žalobných bodov žalobou napadnuté výroky rozhodnutia, ale zisťuje len existenciu uvedených
zákonných predpokladov pre priznanie odkladného účinku.

13. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže správny súd a to za podmienok stanovených
zákonom. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku
správnej žalobe je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého
rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo
opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná
škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie
odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom.

14. Žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, vyžaduje sa však
osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí.

15. Správny súd po oboznámení sa s tvrdeniami žalobcu v opätovnom (treťom) návrhu na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe nezistil zákonný dôvod pre priznanie odkladného účinku správnej
žalobe, nakoľko žalobca neosvedčil zákonné dôvody uvedené v ustanovení § 185 písm. a) SSP žiadnymi
novými relevantnými dôkazmi oproti pôvodne predloženým dôkazom.

16. Zo znenia ustanovenia § 185 SSP vyplýva, že jednou z nevyhnutných podmienok na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe je existencia hrozby, že v budúcnosti nastane niektorý z tam
uvedených následkov. Táto podmienka v danom prípade splnená nebola. Samotný žalobca poukázal na
to, že žalovaný je oprávnený realizovať exekučnú činnosť na podklade vykonateľného exekučného titulu.
Z tvrdenia žalobcu teda vyplýva, že ujma, ktorej sa obáva žalobca, nastala už pred podaním opätovného
návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Súd ďalej poznamenáva, že žalobca v návrhu
neuviedol nové skutočnosti, ani nepredložil nové dôkazy osvedčujúce splnenie zákonných podmienok
na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, a preto ním tvrdené následky, nemožno vyhodnotiť
ako závažnú ujmu, či značnú hospodársku alebo finančnú škodu, či nenapraviteľný následok.

17. K tvrdeniu žalobcu, že mal legitímne očakávania, že správny súd rozhodne v tejto veci rovnako ako
Krajský súd v Prešove a Krajský súd v Bratislave v obdobných prípadoch vo veciach týkajúcich sa
rozhodnutí žalovaného, súd uvádza, že judikatúra Slovenskej republiky definuje legitímne očakávania
ako kategóriu právnej istoty, ktorej účelom je garancia čitateľnosti správania sa orgánov verejnej moci
a ochrana súkromných osôb pred nepredvídateľným mocenským zásahom do ich právnej situácie, na
vyústenie ktorej do určitého výsledku sa spoliehali (nález Ústavného súdu SR, sp. zn. PL. ÚS 16/06). V
tejto rovine doktrína legitímneho očakávania pripomína zásadu, že pri rozhodovaní v skutkovo zhodných
alebo podobných prípadoch má orgán verejnej moci postupovať tak, aby nevznikali neodôvodnené
rozdiely a taktiež zásadu zákazu prekvapivých rozhodnutí orgánov verejnej moci. Súd konštatuje, že



táto doktrína nie je absolútna a nie všetky očakávania účastníka sa považujú za legitímne. To znamená,
že ak iný správny súd vo veci žalobcu priznal správnej žalobe odkladný účinok v obdobných prípadoch,
ešte neznamená, že bola porušená zásada legitímneho očakávania, pretože správny súd rozhoduje v
každej veci po vyhodnotení dôkazov podľa svojej úvahy.

18. Krajský súd v Bratislave po preskúmaní opätovného (tretieho) návrhu žalobcu na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe dospel k záveru, že tento návrh nie je dôvodný, nakoľko neboli
splnené podmienky stanovené v ustanovení § 185 písm. a) SSP, a preto rozhodol s poukazom na
ustanovenie § 188 SSP tak, že tento návrh zamietol.

19. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s §
147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 1019201020)