KAUZIS.SK
UznesenieKrajský súd Bratislava26. 2. 2020plný text

Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6S/156/2019 z 26. 2. 2020

CitáciaUznesenie Krajského súdu Bratislava z 26. februára 2020, sp. zn. 6S/156/2019, ECLI:SK:KSBA:2020:1019201032.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6S/156/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019201032
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Krišková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1019201032.2

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: HYDINA SLOVENSKO s.r.o., so sídlom Lieskovská
cesta 23/640, 962 21 Lieskovec, IČO: 45 300 950, zastúpený: KVASŇOVSKÝ & PARTNERS |
ADVOKÁTI s.r.o., so sídlom Dunajská 2317/32, 811 08 Bratislava, IČO: 51 003 848, proti žalovanému:
Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101146468/2019 zo dňa 15.05.2019, o opätovnom návrhu na
priznanie odkladného účinku správnej žaloby, takto

r o z h o d o l :

Správny súd p r i z n á v a správnej žalobe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
101146468/2019 zo dňa 15.05.2019 odkladný účinok, a to až do právoplatnosti rozhodnutia správneho
súdu vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 19.07.2019 doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len správny
súd) domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: 101146468/2019 vydaného dňa
15.05.2019, ktorým potvrdil odvolaním napadnuté prvostupňové rozhodnutie správcu dane - Daňového
úradu pre vybrané daňové subjekty (ďalej len prvostupňový správny orgán) č. 100288073/2019 zo dňa
23.01.2019, ktorým bolo oznámené daňovou exekučnou výzvou vymáhanie daňového nedoplatku vo
výške XX XXX,XX EUR v zmysle § 91 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní v znení neskorších
predpisov (ďalej len Daňový poriadok) voči žalobcovi ako daňovému dlžníkovi, stanoveného na základe
exekučného titulu - vykonateľného výkazu daňových nedoplatkov Daňového úradu Bratislava č.
100091180/2019, zostavený správcom dane z evidencie daní daňového dlžníka (žalobcu) ku dňu
09.01.2019.

2. Spolu so správnou žalobou podal žalobca návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe
podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z.z. správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) s odôvodnením
hrozby závažnej ujmy, značnej hospodárskej a finančnej škody, ktoré budú predstavovať vážne
nenapraviteľný následok. Uviedol, že prípadným výkonom výkonu daňovej exekúcie sa stane absolútne
platobne neschopným a nebude schopný plniť si svoje záväzky, a to nielen vo vzťahu k daňovému
úradu, ale najmä vo vzťahu k svojim zamestnancom, príslušným sociálnym a zdravotným inštitúciám,
ako aj vo vzťahu k obchodným partnerom. Žalobca zdôraznil, že má vysoké náklady spojené s plnením
si povinnosti zamestnávateľa vo vzťahu k osobám v pracovnoprávnom vzťahu, nakoľko zamestnáva
297 zamestnancov v regióne sídla prevádzky - Banskobystrický kraj. V tejto súvislosti žalobca predložil
súdu všeobecné informácie o účtovnej jednotke žalobcu, účtovnú závierku za rok 2018, rekapituláciu
miezd podniku za 5/2019, výpis z účtu č.51 OTP Banka Slovensko, a.s. k 02.07.2019, výpis z účtu Prima
Banka Slovensko, a.s. k 28.06.2019, výpis z účtu ČSOB, a.s. k 01.07.2019, z ktorých podľa žalobcu
vyplýva, že prípadným výkonom daňovej exekúcie sa žalobca stane nielen absolútne a objektívne
platobne neschopným, ale pre svojich zamestnancov a dodávateľov aj nedôveryhodným subjektom pre
akúkoľvek ďalšiu spoluprácu.



3. Uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/156/2019-94 zo dňa 23.10.2019 súd návrh žalobcu
na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.

4. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu doručil správnemu súdu dňa 11.01.2020
opätovný návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe a žiadal priznanie odkladného účinku
správnej žalobe až do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej. Opätovný návrh odôvodnil
vznikom hrozby závažnej ujmy, značnej hospodárskej a finančnej škody, ktoré budú predstavovať vážne
nenapraviteľný následok. Uviedol, že prípadným výkonom daňovej exekúcie sa stane vo vzťahu k
svojím zamestnancom a dodávateľom nedôveryhodným a zároveň absolútne platobne neschopným
a nebude schopný plniť si svoje záväzky, a to nielen vo vzťahu k daňovému úradu, ale najmä vo
vzťahu k svojim zamestnancom, príslušným sociálnym a zdravotným inštitúciám, ako aj vo vzťahu
k obchodným partnerom. Žalobca zdôraznil, že má vysoké náklady spojené s plnením si povinnosti
zamestnávateľa vo vzťahu k osobám v pracovnoprávnom vzťahu, nakoľko zamestnáva približne 300
zamestnancov v regióne sídla prevádzky v Banskobystrickom kraji, a poskytuje stabilné pracovné
miesta. Krok spočívajúci v exekúcii na jeho majetok by predstavoval vážne ekonomické a sociálne
komplikácie aj v spôsobe života regionálneho obyvateľstva, nakoľko možno tvrdiť, že takýto zásah by mal
za následok zvýšenie už teraz neprimerane vysokej miery nezamestnanosti v rámci regiónu pôsobnosti
jeho spoločnosti. Ďalej uviedol, že jeho terajšia finančná situácia mu dovoľuje ďalej vykonávať jeho
podnikateľskú činnosť s pozitívnym prognózovaním finančnej situácie do budúcna, nechystá sa nijakým
spôsobom meniť spôsob a systém prevádzky. O jeho dlhodobo, v tomto prípade každoročne, sa
zlepšujúcej finančnej situácii svedčia práve finančné výsledky, kedy práve za posledný uzavretý finančný
rok, a to rok 2018 dosiahol najlepší hospodársky výsledok za posledných šesť rokov. Bol tak názoru,
že priaznivý vývoj hospodárskych výsledkov a priaznivá dlhodobá prognóza vývoja tržieb, výnosov a
zisku dáva dostatočnú dlhodobú garanciu, že v prípade splatnosti záväzkov, tieto záväzky bude schopný
uhradiť. Žalobca žiadal pri rozhodovaní súdu zohľadniť aj tvorbu účelovej rezervy vo výške cca X,X
I.. eur na daňové záväzky v roku 2017 a účelovú rezervu na úhradu daňových záväzkov vo výške
1,X I.. eur v účtovnom roku 2018, ako aj splácanie splatných daňových pohľadávok a jeho platobnú
disciplínu vo vzťahu k daňovým pohľadávkam a správcovi dane, pričom aj v terajšej mimoriadne zložitej
situácii pristupuje k plneniu svojich daňových záväzkov riadne a zodpovedne a snaží sa dodržiavať
svoju platobnú disciplínu. Ďalej bol názoru, že hrozba ekonomickej a finančnej ujmy je objektívne
daná, existujúca a preukázaná, nakoľko v prípade nepriznania odkladného účinku správnej žalobe,
bude možné realizovať výkon rozhodnutia, následkom čoho bude objektívne nútený rušiť svoje ďalšie
prevádzky a prepúšťať svojich zamestnancov. V tejto súvislosti žalobca predložil súdu všeobecné
informácie o účtovnej jednotke žalobcu, účtovnú závierku za rok 2018, rekapituláciu miezd podniku za
08/2019,výpisy z účtov vedených v OTP banke, Prima banke a v ČSOB, z ktorých podľa jeho názoru
vyplýva, že prípadným výkonom daňovej exekúcie sa stane nielen absolútne a objektívne platobne
neschopným a zároveň pre svojich zamestnancov a dodávateľov aj nedôveryhodným subjektom pre
akúkoľvek ďalšiu spoluprácu. Poukázal tiež na to, že len jeho náklady spojené s plnením si jeho
povinnosti ako zamestnávateľa vo vzťahu k svojím zamestnancom predstavujú sumu cca XXX XXX
EUR za kalendárny mesiac, nehovoriac o výrobných nákladoch a nákladov na splátky poskytnutých
úverov a mal za to, že nútený výkon rozhodnutia by spôsobil jeho absolútny a nezvratný rozklad v
dôsledku nedostatku finančných prostriedkov, ktorý by viedol k ukončeniu jeho podnikateľskej činnosti.
Priznaním odkladného účinku správnej žalobe by podľa jeho názoru nevznikol ani rozpor s verejným
záujmom na zabezpečení riadneho výberu daní, nakoľko priznaním odkladného účinku správne žalobe
nezaniká žiadne právo, pohľadávka ani akýkoľvek právny nárok správcu dane, ktorý je predmetom
rozhodnutia. Dôjde len k odkladu splnenia prípadnej daňovej povinnosti do konečného rozhodnutia vo
veci samej, čo pri jeho súčasnej situácii nie je na neprospech ani verejnému záujmu a ani správcovi
dane. Poukázal na viacero rozhodnutí Krajského súdu v Prešove, v ktorých vystupuje ako žalobca,
resp. ako žalobca vystupuje spol. C. R., Z.. G.., v konaniach o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí
žalovaného o vyrubení rozdielu dane, za zdaňovacie obdobie roku 2012, v ktorých bol správnym súdom
priznaný podaným žalobám odkladný účinok. Rovnako mu tak boli priznané viaceré odkladné účinky
pri správnych žalobách vzhľadom na šikanózny postup správcu dane a nezákonný výkon daňových
kontrol. Žalobca dal do pozornosti súdu aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžr/28/2010 zo
dňa 21.06.2011, v ktorom Najvyšší súd SR „zdôrazňuje povinnosť všetkých orgánov štátnej moci svojou
činnosťou napĺňať legitímne očakávanú predstavu jednotlivca o právnom štáte, ktorého neoddeliteľnou
súčasťou je právna istota. S princípom právnej istoty logicky korešponduje zásada rozhodovať v
obdobných veciach rovnako.“ Záverom uviedol, že akoukoľvek blokáciou alebo zamedzeniu mu nakladať
so zostatkom na bankových účtoch, alebo dispozíciou s jeho majetkom ako obchodnej spoločnosti mal



za nepochybné, že v danom prípade dôjde k naplneniu podmienok stanovených § 185 písm. a) SSP
a hrozí mu tak závažná ujma z dôvodu zablokovania všetkých finančných prostriedkov, pričom je ako
zamestnávateľ zdrojom príjmu živiteľov viac ako 500 rodín v dotknutom regióne, ktorých členmi sú aj
maloleté, neplnoleté deti, na ktorých bude mať nepochybne zamedzenie jeho činnosti nepriaznivý dopad.

5. Krajský súd v Bratislave doručil opätovný návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej
žalobe žalovanému s tým, že má možnosť sa k nemu v lehote 15 dní vyjadriť. Žalovaný sa v stanovenej
lehote k opätovnému návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyjadril.

6. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak.

7. Podľa § 185 SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať
správnej žalobe odkladný účinok,
a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska
škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný
následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,
b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad
v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi
by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom
Európskej únie.

8. Podľa § 186 ods. 1 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe
rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť
podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov
verejnej správy.

9. Krajský súd v Bratislave preskúmal opätovný návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku a
dospel k záveru že je dôvodný. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe žiadal na základe
tej skutočnosti, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia mu hrozí závažná ujma, značná
hospodárska a finančná škoda s nenapraviteľnými následkami v prípade výkonu rozhodnutia a že sa
žalobca v dôsledku toho stane absolútne a objektívne platobne neschopným a pre svojich dodávateľov a
zamestnancov nedôveryhodným. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Sžr/28/2010
zo dňa 21.06.2011 a rozhodnutia Krajského súdu v Prešove, ktorými bol žalobám žalobcov zo skupiny
spoločností hydina v obdobných veciach priznaný odkladný účinok. K opätovnému návrhu zo dňa
08.10.2019 priložil ako dôkaz aj predmetné rozhodnutia Krajského súdu v Prešove. v opätovnom návrhu
ďalej uviedol, že jeho prevádzkové zdroje nepokrývajú ani prevádzkové záväzky, v dôsledku čoho,
ako obchodná spoločnosť tvorí záporný prevádzkový kapitál. Ďalej v návrhu zdôraznil svoju úlohu
zamestnávateľa, ktorý zamestnáva 300 zamestnancov v regióne sídla prevádzky - Banskobystrický
kraj. Žalobca vo svojom opätovnom návrhu uviedol tvrdenia o výške disponibilných prostriedkov na
svojich bankových účtoch a poukázal aj na torbu účelovej rezervy na daňové záväzky v roku 2017
a svoju argumentáciu rozšíril aj o tvrdenie účelovej rezervy na daňové záväzky v účtovnom roku
2018. Správnemu súdu predložil aj účtovnú závierku zostavenú k 31.12.2018 a opätovne poukázal
aj na dodržiavanie jeho daňových záväzkov a na ich riadne plnenie, ako aj na tvrdenia o svojej
objektívnej platobnej neschopnosti, krátkodobej zlej finančnej situácii, pozitívnej prognóze zisku v
nasledujúcich daňových obdobiach a plnenia daňovej povinnosti na základe napadnutého rozhodnutia
s jeho následnou likvidáciou. Žalobca žiadal priznať jeho správnej žalobe odkladný účinok aj z dôvodu
zachovania právnej istoty a legitímnych očakávaní žalobcu, keďže jeho správnym žalobám v obdobných
veciach súdy už priznali odkladný účinok. Podmienku, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe
nebude v rozpore s verejným záujmom žalobca odôvodnil tak, že takýto rozpor nevzniká, nakoľko
priznaním odkladného účinku správnej žalobe nezaniká žiadne právo, pohľadávka ani akýkoľvek právny
nárok správcu dane, ktorý je predmetom napadnutého rozhodnutia. Dôjde len k odkladu splnenia
prípadnej daňovej povinnosti do konečného rozhodnutia vo veci samej, čo pri jeho súčasnej situácii nie
je na neprospech ani verejnému záujmu a ani správcovi dane. K opätovnému návrhu žalobca priložil
okrem účtovnej závierky ku dňu 31.12.2018 a uznesení Krajského súdu v Prešove aj mesačnú štatistiku
o počte a štruktúre uchádzačov o zamestnanie a dokumenty - Rezervy na dorubenie a Rekapitulácia



DPH dodatočné vyrubenie. Správny súd mal po posúdení všetkých vyššie uvedených skutočností za
osvedčené, že žalobcovi hrozí okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného závažná
finančná ujma, hospodárska škoda ako aj vážny nenapraviteľný následok, spočívajúci v možnej likvidácii
spoločnosti žalobcu a ohrození existenciu pracovných miest u žalobcu. Správny súd tak opätovný
návrh na priznanie odkladného účinku považoval za dostatočne odôvodnený a podložený relevantnými
skutočnosťami. Priznanie odkladného účinku za daných skutočností podľa názoru správneho súdu
nebude v rozpore s verejným záujmom, nakoľko ako žalobca tvrdí, nedôjde k zániku pohľadávky
správcu dane, ale len k odloženiu jej splnenia do právoplatného rozhodnutia správneho súdu. Priznaním
odkladného účinku správnej žalobe sa zároveň zabráni vzniku závažnej ujmy, finančnej a hospodárskej
škody u žalobcu, prepúšťaniu zamestnancov žalobcu a prípadnému likvidačnému následku okamžitého
výkonu napadnutého rozhodnutia u žalobcu.

10. Záverom správny súd uvádza, že žalovaný sa k opätovnému návrhu na priznanie odkladného
účinku správnej žalobe nijako nevyjadril. Správny súd mal z opätovného návrhu žalobcu na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe za dostatočne preukázané splnenie podmienok pre jeho priznanie
aj s ohľadom na skutočnosť, že žalovaný sa k nemu nevyjadril a tak správnemu súdu neboli známe
skutočnosti, ktoré by mal vziať pri posudzovaní opätovného návrhu do úvahy.

11. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti mal súd za preukázané splnenie podmienok pre priznanie
odkladného účinku správnej žalobe, a preto postupoval v súlade s ustanovením § 185 písm. a) SSP
a rozhodol o opätovnom návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa
08.10.2019 tak, že žalobe priznal odkladný účinok až do právoplatného rozhodnutia súdu.

12. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení
s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť. (§ 439 ods. 2 písm.
e/ SSP)

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 1019201032)