Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/172/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019201081 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Janáková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1019201081.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: SCHNELLECKE SLOVAKIA s.r.o., Westpoint Logistics Park, Hala DC6b 1137, 900 55 Lozorno, IČO: 35 768 908, zastúpený: H | P | R Advokátska kancelária s.r.o., Galvaniho 7/D, 821 04 Bratislava, IČO: 51 643 359, proti žalovanému: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného - Protokolu o výsledku kontroly č. záznamu: 2019/16695, č. sp.: BA1/RK/KON/2019/34, kontrola č.: 131/2018/RK zo dňa 16.01.2019, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu o d m i e t a. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : I. 1. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj ako ,,správny súd“ alebo ,,krajský súd“) dňa 02.08.2019, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného - Protokolu o výsledku kontroly č. záznamu: 2019/16695, č. sp.: BA1/RK/KON/2019/34, kontrola č.: 131/2018/RK zo dňa 16.01.2019 (ďalej len ,,Protokol“), jeho zrušenia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania. 2. Žalobca v žalobe uviedol, že v zmysle Protokolu sa mal dopustiť porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania a to tak, že v deň výkonu kontroly na pracovisku mal využívať závislú prácu dvoch cudzincov z tretích krajín. Na základe tejto skutočnosti je podľa žalovaného vinný z porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania podľa ust. § 3 ods. 2, v prepojení na ust. § 2 ods. 2 písm. a) a písm. c) zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní (ďalej len ako ,,zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestná-vaní“). Žalobca nesúhlasil so zisteniami uvedenými v Protokole a konštatovaným porušením zákona o nelegálnom zamestnávaní. Zastával názor, že kontrola bola vykonaná nezákonne, nakoľko pri kontrole asistovala zložka Policajného zboru, ktorá nie je na uvedený výkon oprávnená. Namietal, že žalovaný konal v rozpore so zákonom, pričom zásadne porušil právo cudzincov v zmysle článku 46 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, nakoľko k výkonu kontroly nebol prizvaný tlmočník. 3. Namietal, že žalovaný žiadnym relevantným dôkazom nepreukázal, že kontrolovaní cudzinci vykonávali v kontrolovaných priestoroch závislú prácu pre žalobcu, nakoľko cudzinci boli v čase vykonania kontroly zamestnancami AUTOMOTIVE SERVICES DOO NOVI SAD na základe pracovnej zmluvy uzatvorenej medzi subjektom AUTOMOTIVE SERVICES DOO NOVI SAD a kontrolovanými cudzincami, pričom porušenie zákona o pobyte cudzincov malo za následok konštatovanie nelegálneho zamestnávania žalobcom. Žalobca namietal, že žalovaný si nepreveril na príslušnom útvare Policajného zboru časové súvislosti ohľadom vybavovania žiadostí kontrolovaných cudzincov o prechodný pobyt, kontrolovaní cudzinci mali vydané potvrdenie o možnosti obsadenia pracovného miesta obsahujúce súhlas pre zamestnávateľa CFP MANAGEMENT s.r.o., s ktorým je žalobca majetkovo aj v osobe konateľa prepojený a s ktorým má uzatvorenú Zmluvu o dielo. Ak by Policajný zbor postupoval v súlade so zákonom o pobyte cudzincov a vydal povolenia na pobyt v zákonnej lehote, tieto by už v čase výkonu kontroly boli platné a bola by naplnená podmienka podľa ust. § 21 ods. 1 písm. c) zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,zákona o službách zamestnanosti“). Zastával názor, že Protokol sa obmedzil výlučne na konštatovania, z ktorých vyvodil nesprávny právny záver, že kontrolovaní pracovníci vykonávali pre neho závislú prácu bez splnenia zákonných podmienok. Bol názoru, že Protokol vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal úrad práce za základ napadnutého opatrenia, nemá oporu v administratívnom spise a zároveň došlo k podstatnému porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy. II. 4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 02.03.2020 navrhol žalobu zamietnuť. Trval na záveroch, že kontrola v prevádzke žalobcu bola vykonaná za prítomnosti zložky Policajného zboru v súlade s príslušnými právnymi predpismi, v čase kontroly boli zachované všetky práva cudzincov týkajúce sa komunikácie vedenej v slovenskom jazyku, pričom závery z vykonanej kontroly boli vyvodené na základe reálne zisteného skutkového stavu a v súlade s príslušnými právnymi predpismi. III. 5. Krajský súd v Bratislave skôr ako podrobil danú vec mechanizmom prieskumu zisťoval, či v danom prípade je daná právomoc krajského súdu na konanie a rozhodovanie vo veci. Krajský súd dospel k záveru, že žalobu je potrebné odmietnuť pre jej neprípustnosť, nakoľko smeruje proti aktu orgánu verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý nemohol mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu. 6. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 7. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 8. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 9. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 10. Podľa § 7 písm. b) SSP, správne súdy nepreskúmavajú správne akty orgánov verejnej správy, ktoré nemajú povahu rozhodnutia o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby, najmä rozhodnutia a opatrenia organizačnej povahy a rozhodnutia a opatrenia upravujúce vnútorné pomery orgánu, ktorý ich vydal, ak tento zákon neustanovuje inak. 11. Podľa § 7 písm. e) SSP správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. 12. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). 13. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná. 14. Podľa § 170 písm. a) SSP, žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá. IV. 15. Krajský súd z pripojeného administratívneho spisu žalovaného zistil, že žalovaný dňa 17.10.2018 vykonal v prevádzkových priestoroch kontrolovaného subjektu na adrese J. XX, I. (prevádzkareň žalobcu) kontrolu dodržiavania zákona číslo 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní). 16. O výsledku vykonanej kontroly žalovaný vypracoval Protokol o výsledku kontroly č. záznamu: 2019/16695, č. sp.: BA1/RK/KON/2019/34, kontrola č.: 131/2018/RK zo dňa 16.01.2019. V závere protokolu o výsledky kontroly orgán kontroly konštatoval, že žalobca dňa 17.10.2018 v čase výkonu kontroly (od 13:35 hod. do 15:25 hod.) porušil ustanovenie § 3 ods. 2 v zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní - v nadväznosti na ustanovenie § 2 ods. 2 písm. c) tým, že využíva závislú prácu dvoch štátnych príslušníkov tretej krajiny menom a priezviskom Ď. B. a S. A., pričom neboli splnené podmienky na ich zamestnávanie podľa osobitného predpisu (§ 21 ods. 1 zákona číslo 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti ). Orgán kontroly ďalej uviedol, že kontrolovanému subjektu bude uložená pokuta podľa ustanovenia § 68 a ods. 1 písm. a) zákona číslo 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti. Žalobca bol s protokolom o výsledku kontroly oboznámený dňa 08.02.2019 . 17. Proti protokolu o výsledku kontroly podal žalobca námietky, ktoré žalovaný prerokoval so žalobcom dňa 09.06.2019, o čom bola spísaná Zápisnica o prerokovaní protokolu číslo záznamu 2019/16730 číslo spisu BA1/RK/KON/2019/34 kontrola číslo 131/2018 RK. Žalobca zápisnicu odmietol podpísať s tým, že nesúhlasí so zistenými závermi. 18. V správnom súdnictve je právo na prístup k súdnemu preskúmaniu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy na základe správnej žaloby determinované princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje (§ 7 SSP). Nie je pritom rozhodujúce, ako je napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie formálne označené, ani to, či pri jeho vydaní procesne postupoval orgán verejnej správy podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) alebo podľa iného právneho predpisu. Pri posudzovaní prípustnosti súdneho preskúmania rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy je správny súd povinný posúdiť, či sa žalobou napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie nedotýka základných práv alebo slobôd účastníka konania, ktoré mu zaručuje Ústava SR alebo príslušná medzinárodná zmluva o ľudských právach a základných slobodách. V takých prípadoch totiž vylúčenie súdneho preskúmania rozhodnutia orgánu verejnej správy nemožno uplatniť. O takýto prípad však v prejednávanej veci nejde. 19. Správny súd má za to, že kontrolu dodržiavania zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegál-nej práci a nelegálnom zamestnávaní nemožno považovať za rozhodovací proces vo verejnej správe a výsledné materiály z vykonanej kontroly za rozhodnutia vydané v takomto konaní, keďže kontrolou sa len zisťuje súlad postupu kontrolovaného s ustanoveniami zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. 20. Súd má za to, že výsledné materiály z vykonanej kontroly a postup pri ich vypracovaní nepodliehajú súdnemu prieskumu v rámci úpravy správneho súdnictva v SSP, keďže nie sú rozhodnutím orgánu verejnej správy v zmysle SSP. Kontrola dodržiavania zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní predstavuje jednu z dohľadových kompetencií žalovaného. Protokol o výsledku kontroly a Zápisnicu o jeho prerokovaní je možné považovať len za akýsi výstup z kontroly, ktorý sa nemohol nijako dotknúť právneho postavenia žalobcu a spôsobiť mu ujmu na jeho právach. Preto súdnemu prieskumu v správnom súdnictve nepodliehajú a ich preskúmanie je preto neprípustné. 21. Krajský súd v Bratislave v súlade s právnym názorom vysloveným v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/26/2012 zo dňa 29.11.2012 dospel k názoru, že Protokol a ani Zápisnica o prerokovaní protokolu ako také nepodliehajú súdnemu prieskumu v správnom súdnictve, pretože sami o sebe nepredstavujú zásah do práva, právom chránených záujmov kontrolovaného subjektu. Iba ich časť obsahujúcu uloženie povinnosti alebo sankcie je nutné s ohľadom na ich spôsobilosť takéhoto zásahu vylúčiť spod negatívnej enumerácie § 7 SSP (predtým § 248 OSP), avšak za predpokladu, že táto uložená povinnosť je riadne špecifi-kovaná a zadefinovaná, aby pri kontrole bolo možné jednoznačne posúdiť, či uložené opatrenia sú splnené, resp. boli splnené. Súd konštatuje, že o takýto prípad v prejednávanej veci nejde, pretože preskúmavaným Protokolom v spojení so Zápisnicou nebola žalobcovi uložená žiadna povinnosť, ktorú by mal žalobca splniť. Z uvedeného dôvodu Protokol o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní ako taký nepodlieha súdnemu prieskumu v správnom súdnictve, pretože nepredstavuje zásah do práva, právom chránených záujmov kontrolovaného subjektu. K uvedenému pozri aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Sžfk/30/2017 zo dňa 10.04.2018 22. Je nesporné, že Protokolu absentuje právne vynútiteľný výrok a je len písom-nosťou s informatívnym charakterom. Skutočnosť, že došlo k porušeniu ustanovení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a jeho popisu, samo o sebe ešte nezakladá povinnosť u žalobcu. Toto štádium môže nasledovať až postupom orgánu verejnej správy po ukončení kontroly, keď zákon o službách zamestnanosti ukladá povinnosť, po skončení kontroly, pokračovať v správnom konaní vo veci uloženia pokuty podľa § 68a ods. 1 písm. a) zákona o službách zamestnanosti, kedy si účastník administratívneho konania bude môcť uplatniť všetky zákonné prostriedky podľa zákona č. 71/1991 Zb. o správnom konaní. 23. Napadnuté rozhodnutie, výsledný materiál z vykonanej kontroly - Protokol, teda nie je konečným autoritatívnym rozhodnutím orgánu verejnej správy o právach a povinnos-tiach žalobcu v súvislosti so zisteným porušením zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Súdne preskúmanie Protokolu na základe podanej správnej žaloby je preto neprípustné. 24. S ohľadom na uvedený záver sa súd nezaoberal námietkami žalobcu o nezákon-nosti kontrolných zistení uvedených v Protokole, pretože tieto je možné preskúmať až v prípadných neskorších štádiách procesu vyvodzovania dôsledkov zo zistených porušení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, ak boli, resp. budú na základe záveru z vykonanej kontroly vydané rozhodnutia s priamym dopadom na právne postavenie žalobcu. 25. Na základe vyššie uvedených skutočností súd konštatoval, že neboli naplnené všetky podmienky na preskúmanie rozhodnutia v rámci správneho súdnictva a preto Krajský súd v Bratislave s poukazom na ust. § 98 ods. 1 písm. g) SSP žalobu odmietol pre jej neprípustnosť. 26. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 170 písm. a) SSP tak, že žiadnemu účastníkovi konania súd náhradu trov konania nepriznal. 27. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažova- sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.