Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/165/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019201109 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1019201109.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave ako správny súd v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a sudcov JUDr. Andrey Kriškovej a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobcu: U. Y., W. Č. Ú. na T. W. K. Y. G. Ú. na T. T. Z., J. Q.. Č.. X, XXX XX Z., proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova č. 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutiu žalovaného Číslo: KM-OLVS-88/2019/RK zo dňa 03.07.2019, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného Ministerstva vnútra SR Číslo: KM- OLVS-88/2019/RK zo dňa 03.07.2019 zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Krajský súd v Bratislave priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : 1. V zákonnej lehote na Krajský súd v Bratislave (ďalej len správny súd) podanou žalobou zo dňa 07.08.2019 sa domáhal žalobca preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného Číslo: KM-OLVS-88/2019/RK vydaného dňa 03.07.2019 (ďalej aj len napadnuté rozhodnutie), vrátenia veci žalovanému ako aj uloženia povinnosti ďalej konať a poskytnúť mu požadované informácie v nevyhnutnej miere. Priebeh administratívneho konania a rozhodnutia správnych orgánov. 2. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného správny súd zistil, že žalobca ako žiadateľ požiadal dňa 25.04.5019 žalovaného ako povinnú osobu o poskytnutie mu informácii v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám v znení neskorších predpisov (ďalej aj len zákon o slobode informácií). Žalobca žiadal: „ 1/ o úradné potvrdenie o skutočnostiach známych z konania H. H., o návrhu na zaradenie menovaného do programu ochrany svedkov (trestné konanie pred OS-Prešov Č.3T/99/2010), 2/ či takéto konanie o návrhu na zaradenie H. H., narodený XX.XX.XXXX do programu na ochranu svedkov prebehlo a s akým výsledkom, 3/ aký bol dôvod (odôvodnenie) návrhu, 4/ či bol dôvod na zaradenie do programu s odstupom času skúmaný a s akým výsledkom “. 3. Žalovaný podaním zo dňa 29.04.2019 časť žiadosti žalobcu pod bodom 1/postúpil na vybavenie Ministerstvu spravodlivosti, a to v zmysle § 15 ods. 1 zákona o slobode informácií ako príslušnému orgánu. 4. O ostávajúcej časti predmetnej žiadosti žalobcu rozhodol žalovaný rozhodnutím č. KM- TO-2019/004444-007 zo dňa 06.05.2019 (ďalej aj len prvostupňové rozhodnutie) a nevyhovel žiadosti o informácie v celom rozsahu z dôvodu, že informácie požadované na sprístupnenie tvoria utajovanú skutočnosť, ku ktorej je prístup v zmysle § 8 ods. 1 zákona o slobode informácií vylúčený. 5. Povinná osoba listom č. KM-TO-2019/004444-004 zo dňa 29.04.2019 podľa § 15 ods. 1 zákona o slobode informácií, žiadosť o informácie v časti: „Preto žiadam v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia o úradné potvrdenie o skutočnostiach známych z konania H. H., o návrhu na zaradenie menovaného do programu ochrany svedkov (trest, konanie pred OS-Prešov Č.3T/99/2010)“ postúpila Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky v rozsahu jeho pôsobnosti, z dôvodu, že povinná osoba požadovanými informáciami v tejto časti nedisponuje. 6. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia povinná osoba uviedla, že dňa 25.04.2019 jej bola doručená žiadosť o informácie podľa zákona o slobode informácií, v ktorej žiadateľ (žalobca) požadoval nasledovné informácie: „ úradné potvrdenie o skutočnostiach známych z konania H. H., o návrhu na zaradenie menovaného do programu ochrany svedkov (trest, konanie pred OS-Prešov Č.3T/99/2010), či takéto konanie o návrhu na zaradenie H. H., narodený dňa XX.XX.XXXX do programu na ochranu svedkov prebehlo a s akým výsledkom, aký bol dôvod (odôvodnenie) návrhu, či bol dôvod na zaradenie do programu s odstupom času skúmaným a s akým výsledkom “. 7. Vyhodnotením podania podľa materiálnej základne povinná osoba konštatovala, že toto bolo učinené elektronicky, obsahovalo údaj o adresátovi, ako aj osobe žiadateľa, rovnako údaj o druhu požadovaných informácií a zo spôsobu doručenia možno predvídať požadovaný spôsob ich sprístupnenia. 8. Na základe uvedeného povinná osoba uzavrela, že podanie žalobcu splnilo matériou aj formou náležitosti žiadosti podľa § 14 ods. 1, ods. 2 zákona o slobode informácií. Podľa materiálnej základne žiadosti a zisteného skutkového stavu bol zároveň potvrdený status povinnej osoby, ktorým bolo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. 9. Povinná osoba primárne vykonala šetrenie skutkového stavu veci v nadväznosti na predmet žiadosti spôsobom, ktorým to predpokladá § 32 ods. 1 Správneho poriadku, podľa ktorého je správny orgán povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Sekundárnym zistením bol fakt, že požadované informácie podliehajú ochrane utajovaných skutočností podľa § 8 ods. 1 zákona o slobode informácií. 10. Podľa § 8 ods. 1 zákona o slobode informácií, ak požadovaná informácia tvorí utajovanú skutočnosť podľa osobitného zákona alebo je predmetom bankového tajomstva alebo daňového tajomstva podľa osobitného zákona, ku ktorým žiadateľ nemá oprávnený prístup, povinná osoba ju nesprístupní s uvedením odkazu na príslušný právny predpis. 11. Podľa § 2 písm. a) zákona o ochrane utajovaných skutočností, utajovanou skutočnosťou je informácia alebo vec určená pôvodcom utajovanej skutočnosti, ktorú vzhľadom na záujem Slovenskej republiky treba chrániť pred vyzradením, zneužitím, poškodením, neoprávneným rozmnožením, zničením, stratou alebo odcudzením (ďalej len „neoprávnená manipulácia“) a ktorá môže vznikať len v oblastiach, ktoré ustanoví vláda Slovenskej republiky svojím nariadením. 12. Podľa § 6 ods. 1 zákona o ochrane utajovaných skutočností, utajovaná skutočnosť musí byť chránená pred nepovolanou osobou a cudzou mocou spôsobom ustanoveným v tomto zákone, v predpisoch vydaných na jeho vykonanie a v ďalších osobitných predpisoch. 13. Nepovolanou osobou sa podľa § 2 písm. g) zákona o ochrane utajovaných skutočností rozumie fyzická osoba, ktorá nie je oprávnená oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami alebo ktorá nie je oprávnená oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami nad rozsah, ktorý jej je určený. 14. Podľa § 2 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 216/2004 Z. z., ktorým sa ustanovujú oblasti utajovaných skutočností a § 8 zákona o ochrane utajovaných skutočností je nariadením Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 87/2015 o zozname utajovaných skutočností v znení neskorších predpisov vydaný zoznam utajovaných skutočností v pôsobnosti povinnej osoby, ktorý v prílohe pod poradovým číslom 53 stanovuje, že utajovanou skutočnosťou je zloženie komisie zriadenej podľa zákona č. 256/1998 Z. z. o ochrane svedka a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, návrhy predkladané na jej rokovanie a jej rozhodnutia s určeným stupňom utajenia V („VYHRADENÉ“). 15. Neoprávnená manipulácia s touto utajovanou skutočnosťou by mohla zapríčiniť poškodenie právom chránených záujmov právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktoré by mohlo byť nevýhodné pre záujmy Slovenskej republiky. 16. Podľa § 4 zákona č. 256/1998 Z. z. o ochrane svedka a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane svedka“) o návrhu na ochranu rozhoduje medzirezortná komisia. 17. Podľa § 4 ods. 4 zákona o ochrane svedka podrobnosti o činnosti komisie ustanovil rokovací poriadok, ktorý vydá minister vnútra Slovenskej republiky po dohode s ministrom spravodlivosti Slovenskej republiky a generálnym prokurátorom Slovenskej republiky. Predmetný rokovací poriadok bol vydaný pod č. p.: KM-753/2005 súčinnosťou 01.04.2005. 18. Podľa § 9 ods. 2 v súčasnej dobe platného a účinného rokovacieho poriadku všetky skutočnosti a písomnosti súvisiace s činnosťou komisie sú utajovanými skutočnosťami podľa osobitného predpisu, ktorým je Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 216/2004 Z. z, ktorým sa ustanovujú oblasti utajovaných skutočností. 19. Dôvody na konanie o návrhu na zaradenie do programu ochrany svedka sú obsahom návrhu na zaradenie do programu ochrany, ktoré sa predkladajú na rokovanie komisie. Konanie o návrhu na zaradenie do programu ochrany svedka ako aj dôvody, ktorú sú obsahom návrhu sú utajovanými skutočnosťami so stupňom utajenia „VYHRADENÉ“ v celom rozsahu. 20. Všetky skutočnosti a písomnosti súvisiace s činnosťou komisie sú utajovanými skutočnosťami podľa osobitného predpisu, ktorým je Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 216/2004 Z. z, ktorým sa ustanovujú oblasti utajovaných skutočností. Informácie o zložení komisie zriadenej podľa zákona o ochrane svedka, návrhy predkladané na jej rokovanie a jej rozhodnutia sú utajovanými skutočnosťami so stupňom utajenia „VYHRADENÉ“ taktiež podľa Nariadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 87/2015 o zozname utajovaných skutočností (bod 53 prílohy nariadenia). 21. Na základe vyššie uvedených skutočností povinná osoba konštatovala, že žiadateľ sa na účely zákona o ochrane osobných údajov ako aj zákona o slobode informácií považuje za nepovolanú osobu, ktorá nie je oprávnená sa oboznamovať s utajovanými skutočnosťami, medzi ktoré patria aj informácie týkajúce sa programu ochrany svedkov. Na základe uvedeného tak povinná osoba požadované informácie týkajúce sa rozhodovania a rozhodnutia komisie o návrhu na zaradenie do programu ochrany H. H., nar. XX.XX.XXXX žalobcovi (žiadateľovi) nesprístupnila z dôvodu ochrany utajovaných skutočností. 22. V závere prvostupňového rozhodnutia boli odcitované zákonné ustanovenia zákona o slobode informácií a zákona o ochrane utajovaných skutočností. 23. Podľa § 3 ods. 1 zákona o slobode informácií, každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. 24. Podľa § 8 ods. 1 zákona o slobode informácií, ak požadovaná informácia tvorí utajovanú skutočnosť podľa osobitného zákona alebo je predmetom bankového tajomstva alebo daňového tajomstva podľa osobitného zákona, ku ktorým žiadateľ nemá oprávnený prístup, povinná osoba ju nesprístupní s uvedením odkazu na príslušný právny predpis. 25. Podľa § 2 písm. a) zákona o ochrane utajovaných skutočností, utajovanou skutočnosťou informácia alebo vec určená pôvodcom utajovanej skutočnosti, ktorú vzhľadom na záujem Slovenskej republiky treba chrániť pred vyzradením, zneužitím, poškodením, neoprávneným rozmnožením, zničením, stratou alebo odcudzením (ďalej len „neoprávnená manipulácia“) a ktorá môže vznikať len v oblastiach, ktoré ustanoví vláda Slovenskej republiky svojím nariadením. 26. Podľa § 15 ods. 1 zákona o slobode informácií, ak povinná osoba, ku ktorej žiadosť smeruje nemá požadované informácie k dispozícii, a ak má vedomosť o lom, kde možno požadovanú informáciu získať, postúpi žiadosť do piatich dní odo dňa doručenia žiadosti povinnej osobe, ktorá má požadované informácie k dispozícii, inak žiadosť odmietne rozhodnutím. 27. Podľa §18 ods. 2 zákona o slobode informácií, ak povinná osoba žiadosti nevyhovie, hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. 28. V zmysle § 22 ods. 1 zákona o slobode informácií, ak nie je v tomto zákone stanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní (správny poriadok). 29. V dôsledku žalobcom podaného rozkladu zo dňa 27.05.2019 vo veci rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím Číslo: KM-OLVS-88/2019/RK zo dňa 03.07.2019, a to tak, že žalobcom podaný rozklad zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil, dôvodiac tým, že zo spisového materiálu vyplývalo, že Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky ako povinnej osobe podľa § 2 ods. 1 zákona o slobode informácií, bola 25.04.2019 prostredníctvom pošty doručená žiadateľova žiadosť o sprístupnenie informácií, ktorou tento požadoval informácie: „úradné potvrdenie o skutočnostiach známych z konania H. H., o návrhu na zaradenie menovaného do programu ochrany svedkov (trest, konanie pred OS-Prešov Č.3T/99/2010), či takéto konanie o návrhu na zaradenie H. H., narodený dňa 29.01.1968 do programu na ochranu svedkov prebehlo a s akým výsledkom, aký bol dôvod (odôvodnenie) návrhu, či bol dôvod na zaradenie do s odstupom času skúmaným a s akým výsledkom“. 30. Podľa čl. 2 ods. 1 písm. a) nariadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 10/2015 o sprístupňovaní informácií fyzickým osobám a právnickým osobám je hlavným gestorom aplikácie zákona o slobode informácií u povinnej osoby, ktorou je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, tlačový odbor, ktorý zodpovedá za vybavovanie žiadostí o sprístupnenie informácií podľa zákona o slobode informácií a zároveň zodpovedá za formálnu stránku vybavenia žiadostí o sprístupnenie informácií. 31. Podľa § 3 ods. 1 zákona o slobode informácií má každý právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. 32. Podľa §14 ods. 2 zákona o slobode informácii zo žiadosti musí byť zrejmé, ktorej povinnej osobe je určená, meno, priezvisko, názov alebo obchodné meno žiadateľa, jeho adresa pobytu alebo sídlo, ktorých informácií sa žiadosť týka a aký spôsob sprístupnenia informácií žiadateľ navrhuje. 33. Podľa § 15 ods. 1 zákona o slobode informácií, ak povinná osoba, ku ktorej žiadosť smeruje nemá požadované informácie k dispozícii, a ak má vedomosť o tom, kde možno požadovanú informáciu získať, postúpi žiadosť do piatich dní odo dňa doručenia žiadosti povinnej osobe, ktorá má požadované informácie k dispozícii, inak žiadosť odmietne rozhodnutím. 34. Tlačový odbor povinnej osoby listom č. KM-TO-2019/004444-004 z 29.04.2019 podľa § 15 ods. 1 zákona o slobode informácií, žiadosť o informácie v časti „ Preto žiadam v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia o úradné potvrdenie o skutočnostiach známych z konania H. H., o návrhu na zaradenie menovaného do programu ochrany svedkov (trest, konanie pred OS-Prešov Č.3T/99/2010)“ postúpil Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky v rozsahu jeho pôsobnosti, z dôvodu, že povinná osoba požadovanými informáciami v tejto časti nedisponuje a „úradné potvrdenie zo spisu“ je podľa zákona oprávnené vydávať len Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. 35. V ostatnej časti bola žiadosť žiadateľa spĺňajúca náležitosti ustanovené v § 14 ods. 2 zákona o slobode informácií tlačovým odborom podľa čl. 5 ods. 4 nariadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 10/2015 o sprístupňovaní informácií fyzickým osobám a právnickým osobám odstúpená príslušnému vecnému gestorovi, a to Prezídiu Policajného zboru, na zaslanie podkladov k žiadosti o informácie. 36. Podľa §17 ods. 1 zákona o slobode informácií žiadosť o sprístupnenie informácií povinná osoba vybaví bez zbytočného odkladu, najneskôr do ôsmich pracovných dní odo dňa podania žiadosti alebo odo dňa odstránenia nedostatkov žiadosti podľa § 14 ods. 2 a 3, ak tento zákon neustanovuje inak. 37. Na základe podkladov doručených od vyššie uvedeného vecného gestora vydal prvostupňový orgán verejnej správy (povinná osoba) 06.05.2019 rozhodnutie č. KM-TO-2019/004444-007, ktorým nevyhovel predmetnej žiadosti, nakoľko informácie požadované v žiadosti tvoria utajovanú skutočnosť, ku ktorej je prístup podľa § 8 ods. 1 zákona o slobode informácií vylúčený. 38. Podľa §19 ods. 1 zákona o slobode informácií proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí požadovanej informácie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o žiadosti podľa §17. Odvolanie sa podáva povinnej osobe, ktorá rozhodnutie vydala alebo mala vydať. 39. Podľa § 19 ods. 2 tretej vety zákona o slobode informácií proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy možno podať rozklad, o ktorom rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy. 40. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žiadateľ v zákonom ustanovenej lehote rozklad. 41. V podanom rozklade žiadateľ vecne poukázal na svoje podanie zo dňa 14.05.2019 označené ako sťažnosť. V predmetnom podaní žiadateľ namietal, že po predchádzajúcom doručení rozhodnutia o nesprístupnení informácií č. KM-TO-2019/003953-004 z 05.04.2019 z dôvodu, že na požadované informácie sa vzťahuje obmedzenie prístupu k informáciám podľa § 8 ods. 1 zákona o slobode informácií, svoje otázky v súvislosti s požadovanými informáciami preformuloval tak, aby sa nedotýkali utajovaných skutočností a žiadal o sprístupnenie informácií týkajúcich sa návrhu na zaradenie H. H., nar. XX.XX.XXXX do programu na ochranu svedkov. 42. Podľa § 22 ods. 1 zákona o slobode informácií, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie všeobecné predpisy o správnom konaní. 43. Nakoľko zákon o slobode informácií nemá osobitnú úpravu na štádium konania od podania odvolania (rozkladu) prvostupňovému správnemu orgánu, postupuje sa podľa § 57 Správneho poriadku. Ak sú splnené podmienky na konanie prvostupňového správneho orgánu v tzv. autoremedúre o odvolaní, resp. o rozklade rozhodne tento orgán sám; ak podmienky na takýto postup nie sú dané, správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, predloží odvolanie (rozklad) spolu s výsledkami doplneného konania a so spisovým materiálom odvolaciemu orgánu najneskôr do 30 dní odo dňa, keď mu odvolanie (rozklad) došlo. 44. Ako vyplývalo zo spisového materiálu, opravný prostriedok žiadateľa bol spolu so spisovým materiálom predložený prvostupňovým správnym orgánom 28.06.2019. 45. Podľa § 19 ods. 3 zákona o slobode informácií odvolací orgán rozhodne o odvolaní (rozklade) do 15 dní od doručenia odvolania (rozkladu) povinnou osobou, teda vo väzbe na § 57 Správneho poriadku, od doručenia odvolania (rozkladu) a spisového materiálu správnym orgánom, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Takéto počítanie lehôt v konaní o odvolaní resp. rozklade je podporené pri aplikácii zákona o slobode informácií aj viacerými rozsudkami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, a to napr. 2Sži/7/2012, ako aj 2 Sži/7/2011 a 2Sžo-KS/259/2004. 46. Ako vecne príslušný odvolací správny orgán žalovaný podľa § 19 ods. 2 zákona o slobode informácií v súlade s § 59 ods. 1 Správneho poriadku preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu v celom rozsahu, pričom nezistil žiadne dôvody, ktoré by opodstatňovali zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. 47. Podľa § 3 ods. 1 zákona o slobode informácií má každý právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. 48. V § 8 až 11 zákona o slobode informácií sú však tiež uvedené prípady, kedy nie je možné požadovanú informáciu sprístupniť alebo je jej sprístupnenie potrebné obmedziť. Z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. III ÚS 96/2010-14 vyplýva, že obmedzenie sprístupniť určité informácie môže byť ustanovené aj v iných zákonoch. 49. Podľa § 8 ods. 1 zákona o slobode informácií, ak požadovaná informácia tvorí utajovanú skutočnosť podľa osobitného zákona alebo je predmetom bankového tajomstva alebo daňového tajomstva podľa osobitného zákona, ku ktorým žiadateľ nemá oprávnený prístup, povinná osoba ju nesprístupní s uvedením odkazu na príslušný právny predpis. 50. Podľa § 2 písm. a) zákona o ochrane utajovaných skutočností, utajovanou skutočnosťou informácia alebo vec určená pôvodcom utajovanej skutočnosti, ktorú vzhľadom na záujem Slovenskej republiky treba chrániť pred vyzradením, zneužitím, poškodením, neoprávneným rozmnožením, zničením, stratou alebo odcudzením (ďalej len „neoprávnená manipulácia“) a ktorá môže vznikať len v oblastiach, ktoré ustanoví vláda Slovenskej republiky svojím nariadením. 51. Podľa § 6 ods. 1 zákona o ochrane utajovaných skutočností, utajovaná skutočnosť musí byť chránená pred nepovolanou osobou a cudzou mocou spôsobom ustanoveným v tomto zákone, v predpisoch vydaných na jeho vykonanie a v ďalších osobitných predpisoch. 52. Nepovolanou osobou sa podľa § 2 písm. g) zákona o ochrane utajovaných skutočností rozumie fyzická osoba, ktorá nie je oprávnená oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami alebo ktorá nie je oprávnená oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami nad rozsah, ktorý jej je určený. 53. Podľa § 2 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 216/2004 Z. z„ ktorým sa ustanovujú oblasti utajovaných skutočností (ďalej len „nariadenie vlády“) a § 8 zákona o ochrane utajovaných skutočností je nariadením Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 87/2015 o zozname utajovaných skutočností v znení neskorších predpisov vydaný zoznam utajovaných skutočností v pôsobnosti povinnej osoby, ktorý v prílohe pod poradovým číslom 53 ustanovuje, že utajovanou skutočnosťou je zloženie komisie zriadenej podľa zákona č. 256/1998 Z. z. o ochrane svedka a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane svedka“), návrhy predkladané na jej rokovanie a jej rozhodnutia s určeným stupňom utajenia V („VYHRADENE“). 54. Podľa § 4 zákona o ochrane svedka o návrhu na ochranu rozhoduje medzirezortná komisia. 55. Podľa § 4 ods. 4 zákona o ochrane svedka podrobnosti o činnosti komisie ustanovuje rokovací poriadok, ktorý vydá minister vnútra Slovenskej republiky po dohode s ministrom spravodlivosti Slovenskej republiky a generálnym prokurátorom Slovenskej republiky. Predmetný rokovací poriadok bol vydaný pod č. p.: KM-753/2005 s účinnosťou od 1. apríla 2005. 56. Podľa § 9 ods. 2 v súčasnej dobe platného a účinného rokovacieho poriadku všetky skutočnosti a písomnosti súvisiace s činnosťou komisie sú utajovanými skutočnosťami podľa osobitného predpisu, ktorým je nariadenie vlády. 57. Dôvody na konanie o návrhu na zaradenie do programu ochrany svedka sú obsahom návrhu na zaradenie do programu ochrany, ktoré sa predkladajú na rokovanie komisie. Konanie o návrhu na zaradenie do programu ochrany svedka ako aj dôvody, ktorú sú obsahom návrhu sú utajovanými skutočnosťami so stupňom utajenia „VYHRADENÉ“ v celom rozsahu. 58. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené žalovaný konštatoval, že všetky písomnosti súvisiace s činnosťou komisie boli utajovanými skutočnosťami podľa osobitného predpisu, ktorým je nariadenie vlády. Informácie o zložení komisie zriadenej podľa zákona o ochrane svedka, návrhy predkladané na jej rokovanie a jej rozhodnutia boli utajovanými skutočnosťami so stupňom utajenia „VYHRADENÉ“ podľa nariadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 87/2015 o zozname utajovaných skutočností (bod 53 prílohy nariadenia), ktoré je vydané práve na základe § 2 nariadenia vlády. 59. Neoprávnená manipulácia s touto utajovanou skutočnosťou by mohla zapríčiniť vážny zásah do právom chránených záujmov právnickej osoby alebo fyzickej osoby a zároveň by mohla ohroziť aj záujmy Slovenskej republiky. 60. K rozkladu žiadateľa žalovaný ďalej uviedol, že na základe taxatívne vymedzených podmienok uvedených v §16 zákona o ochrane svedka môže dôjsť k odstúpeniu od ochrannej dohody a teda k ukončeniu vykonávania programu ochrany. Odstúpenie od ochrannej dohody môžu komisii navrhnúť len zákonom stanovené subjekty a na základe uvedeného návrhu komisia rozhodne. Z uvedeného vyplýva, že skúmať a prehodnocovať vykonávanie programu ochrany môžu len tieto subjekty a takýto návrh je taktiež utajovanou skutočnosťou, ako je už vyššie uvedené v odôvodnení rozhodnutia. 61. Zároveň poukázal aj na to, že podľa § 10 zákona o ochrane svedka ochranu a pomoc ohrozenému svedkovi a chránenému svedkovi vykonáva útvar bez toho, aby poskytoval informácie o skutočnostiach súvisiacich s vykonávaním neodkladných opatrení a programu ochrany komisii alebo akýmkoľvek právnickým osobám alebo fyzickým osobám. 62. Mal za to, že prvostupňový správny orgán správne skonštatoval, že žiadateľ sa na účely zákona o ochrane osobných údajov, ako aj zákona o slobode informácií, považuje za osobu nepovolanú, t. j osobu, ktorá nie je oprávnená sa oboznamovať s utajovanými skutočnosťami, medzi ktoré patria aj informácie týkajúce sa programu ochrany svedkov. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť teda prvostupňový správny orgán postupoval zákonným spôsobom, keď požadované informácie týkajúce sa rozhodovania a rozhodnutia komisie o návrhu na zaradenie H. H., nar. XX.XX.XXXX do programu ochrany nesprístupnil, a to z dôvodu ochrany utajovaných skutočností. 63. Po komplexnom preskúmaní spisového materiálu žalovaný dospel k záveru, že súhlasí s právnym názorom prvostupňového správneho orgánu, že na žiadateľovu žiadosť bolo nevyhnutné aplikovať § 8 ods. 1 zákona o slobode informácií, nakoľko všetky žiadateľom požadované informácie predstavovali utajovanú skutočnosť a zároveň žiadateľ nebol osobou oprávnenou oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami. Stotožnil sa s odôvodnením napadnutého rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, nakoľko prvostupňový správny orgán dostatočne zistil skutočný stav veci, vecne správne uviedol dôvody, prečo požadované informácie nebolo možné žiadateľovi sprístupniť, a to v celom rozsahu jeho žiadosti. Ustanovenie § 8 ods. 1 zákona o slobode informácií, ako aj osobitných právnych predpisov aplikoval správne a správnu úvahu vo svojom rozhodnutí aj dostatočne a podrobne odôvodnil. Žaloba. 64. Žalobca v úvode podanej žaloby uviedol obsah svojej žiadosti o poskytnutie informácií, ktoré požadoval sprístupniť od povinnej osoby (žalovaného), s tým, že povinná osoba časť jeho žiadosti pod bodom č. 1 odstúpila na vybavenie príslušnej povinnej osobe - Ministerstvu spravodlivosti SR a v ostatných bodoch jeho žiadosti nevyhovela. Toto rozhodnutie bolo následne potvrdené napadnutým rozhodnutím žalovaného. 65. Žalobca uviedol, že žalobu podáva v presvedčení, že postupom orgánov verejnej správy boli porušené jeho právo na slobodný prístup k informáciám a bola prejavená svojvôľa pri odmietnutí poskytnúť mu požadované informácie. Tieto svoje tvrdenia odôvodňuje tým, že už v minulosti adresoval žalovanému obdobnú žiadosť, pričom informácie mu boli odmietnuté z rovnakého dôvodu. Preto svoju opakovanú žiadosť formuloval do podoby, v ktorej odstúpil od sprístupnenia dokumentov zo zasadnutia komisie a žiadal iba okrajové informácie o tom, či vôbec prebehlo konanie o návrhu na zaradenie do programu na ochranu svedkov osoby - H. H.. Žalobca mal za to, že ním žiadané informácie boli iba vzdialenými informáciami o utajovaných skutočnostiach, pričom poukázal aj na § 64 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 543/2005 Z. z. a ktorá podobne ako zákon o slobode informácií rozširuje možnosti pre fyzické osoby dopátrať sa k informáciám, nad rámec daného Trestným poriadkom. 66. Žalobca poukázal na znenie § 4 ods. 1, 2 a § 35 ods. 2 zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o ochrane utajovaných skutočností), vymedzujúce okruh informácií, ktoré nemôžu byť utajené, resp. upravuje spôsob ako sa môže aj osoba bez príslušných previerok NBÚ oboznámiť s informáciami, podliehajúcimi režimu utajenia Vyhradené. Vzhľadom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia žalobca trval na svojom tvrdení, že zo strany povinnej osoby došlo k nezákonnému postupu, nakoľko neboli preskúmané možnosti sprístupnenia. Taktiež zákon o slobode informácií dáva možnosť zabezpečiť sprístupnenie informácii bez zásahu do obmedzujúcich ust. § 8 až § 12 citovaného zákona. 67. Žalobca tiež citoval judikatúru Ústavného súdu SR, „pojem svojvôle možno aplikovať na prípady, keď štátny orgán urobí taký výklad použitej právnej normy, ktorý je v extrémnom rozpore s princípom spravodlivosti“. 68. Žalobca uviedol, že svojou žiadosťou sledoval len svoje obhajobné úmysly, nakoľko sa ocitol v pozícii nespravodlivo odsúdeného, nakoľko jedným z dôkazov proti nemu bola aj výpoveď chráneného svedka H. H., pričom takéto procesné postavenie bolo nenáležité a on má mať oprávnený nárok na jeho dôkladné preverenie. 69. Replikou zo dňa 28.10.2019 žalobca zaujal stanovisko k vyjadreniu žalovaného k žalobe a zotrval na obsahu svojej žaloby, nakoľko požadované informácie majú mimoriadny význam pre jeho obhajobu v otázke jeho trestného stíhania. Vyjadrenie žalovaného. 70. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 03.10.2019 a navrhol ju ako nedôvodnú zamietnuť. Po opise skutkového stavu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia a citácii na vec sa vzťahujúcich zákonných ustanovení zákona o slobode informácii, zákona o ochrane utajovaných skutočností a zákona o ochrane svedka žalovaný zaujal stanovisko k námietkam uvedených v žalobe. 71. Žalovaný zotrval na tom, že žalobcom požadované informácie nebolo možné mu sprístupniť, a to z dôvodu existencie obmedzujúcich dôvodov. 72. K jednotlivým bodom žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácii uviedol: k bodu č. 2 - podľa § 6 ods. 3 zákona o ochrane svedka komisia o návrhu na ochranu rozhodne a zápisnicu doručí útvaru. Podľa bodu č. 53 prílohy nariadenia Ministerstva vnútra SR č. 87/2015 sú rozhodnutia komisie zriadenej podľa zákona o ochrane svedka utajovanou skutočnosťou s určeným stupňom utajenia. Podľa § 9 ods. 2 rokovacieho poriadku komisie č. KM-753/2005 všetky skutočnosti a písomnosti súvisiace s činnosťou komisie sú utajovanými skutočnosťami. Podľa § 8 ods. 1 zákona o slobode informácii je prístup k utajovaným skutočnostiam vylúčený. 73. K bodu č. 3 žalovaný uviedol, že podľa § 3 ods. 1 zákona o ochrane svedka je okruh subjektov oprávnených na vypracovanie návrhu vymedzený a v odôvodnení návrhu treba uviesť najmä opis trestnej veci, v ktorej ohrozený svedok vypovedá, charakter nebezpečenstva hroziaceho ohrozenému svedkovi, význam poskytnutej svedeckej výpovede, prípadne iného dôkazu pre trestné konanie. 74. K bodu č. 4 žalovaný poukázal na znenie § 4 ods. 1 zákona o ochrane svedka komisia rozhoduje o návrhu na odstúpenie od pravidiel vykonávania programu ochrany. Podľa § 16 ods. 2, 3 zákona o ochrane svedka oprávnené subjekty po zistení tu uvedených skutočností navrhnú komisii odstúpenie od ochrany dohody. 75. Zároveň žalovaný dodal, že podľa § 10 zákona o ochrane svedka svedkovi ochranu a pomoc vykonáva útvar bez poskytnutia informácii komisii alebo akýmkoľvek právnickým a fyzickým osobám o skutočnostiach súvisiacich s vykonávaním neodkladných opatrení a programu ochrany. 76. Žalovaný poukázal na to, že žalobca svoje tvrdenia zakladal na tom, že podľa jeho názoru pri rozhodovaní o nesprístupnení ním požadovaných informácií bolo príslušnými útvarmi rozhodované svojvoľne. Toto presvedčenie žalobcu však nemalo oporu v spisovom materiáli a odôvodnení napadnutého rozhodnutia, nakoľko toto rozhodnutie (o nesprístupnení informácie) bolo vydané na základe príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov a z jeho strany bolo primerane odôvodnené. Svojvôľa je pojem, ktorý popisuje situáciu, týkajúcu sa rozhodovacej alebo inej činnosti príslušných orgánov verejnej správy, kde rozhodnutie nemá oporu v spisovom materiáli, t. j. v skutkových a právnych zisteniach. V prejednávanej veci však takáto situácia nenastala a obe preskúmavané rozhodnutia sa dostatočne a primerane vysporiadali s tvrdeniami žalobcu a obe mali oporu v príslušných ustanoveniach a vychádzali z reálneho stavu veci. Posúdenie skutkových tvrdení a právnej argumentácie. 77. Krajský súd v Bratislave ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 11 ods. 1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia pojednávania (§ 107 ods. 2 SSP) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného nebolo vydané v súlade so zákonom. 78. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 79. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 80. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 81. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. má každý právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. 82. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z., ak požadovaná informácia tvorí utajovanú skutočnosť podľa osobitného zákona alebo je predmetom bankového tajomstva alebo daňového tajomstva podľa osobitného zákona, ku ktorým žiadateľ nemá oprávnený prístup, povinná osoba ju nesprístupní s uvedením odkazu na príslušný právny predpis. 83. Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie všeobecné predpisy o správnom konaní. 84. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 215/2004 Z. z., utajovanou skutočnosťou informácia alebo vec určená pôvodcom utajovanej skutočnosti, ktorú vzhľadom na záujem Slovenskej republiky treba chrániť pred vyzradením, zneužitím, poškodením, neoprávneným rozmnožením, zničením, stratou alebo odcudzením (ďalej len „neoprávnená manipulácia“) a ktorá môže vznikať len v oblastiach, ktoré ustanoví vláda Slovenskej republiky svojím nariadením. 85. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 215/2004 Z. z., utajovaná skutočnosť musí byť chránená pred nepovolanou osobou a cudzou mocou spôsobom ustanoveným v tomto zákone, v predpisoch vydaných na jeho vykonanie a v ďalších osobitných predpisoch. 86. Podľa § 2 písm. g) zákona č. 215/2004 Z. z. nepovolanou osobou sa rozumie fyzická osoba, ktorá nie je oprávnená oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami alebo ktorá nie je oprávnená oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami nad rozsah, ktorý jej je určený. 87. Podľa § 2 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 216/2004 Z. z„ ktorým sa ustanovujú oblasti utajovaných skutočností (ďalej len „nariadenie vlády“) a § 8 zákona o ochrane utajovaných skutočností je nariadením Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 87/2015 o zozname utajovaných skutočností v znení neskorších predpisov vydaný zoznam utajovaných skutočností v pôsobnosti povinnej osoby, ktorý v prílohe pod poradovým číslom 53 ustanovuje, že utajovanou skutočnosťou je zloženie komisie zriadenej podľa zákona č. 256/1998 Z. z. o ochrane svedka a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane svedka“), návrhy predkladané na jej rokovanie a jej rozhodnutia s určeným stupňom utajenia V („VYHRADENE“). . 256/1998 Z. z. 88. V prejednávanej veci správny súd má povinnosť preskúmať zákonnosť postupu povinnej osoby (žalovaného) pri vydávaní preskúmavaných rozhodnutí ako aj ich zákonnosť v zmysle žalobných námietok. 89. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správnych orgánov podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci súdneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe z hľadiska toho, či takéto namietané procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré musí mať zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Každé rozhodnutie správneho orgánu musí spĺňať všetky zákonom naň kladené formálne náležitosti, t. j. musí byť vydané v písomnej forme, vecne príslušným správnym orgánom. Musí vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať náležitosti určené právnymi predpismi na prejednávanú vec sa vzťahujúcimi. 90. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti, znamenajúci porušenie ústavou garantovaného základného práva, majúci za následok nepreskúmateľnosť takéhoto rozhodnutia. 91. V prvom rade musí správny súd uviesť, že má za to, že povinná osoba - prvostupňový orgán verejnej správy ako aj žalovaný správne právne vyhodnotili žiadosť žalobcu o poskytnutie predmetných informácii, keď ustálili, že žalobcu v danom prípade je potrebné považovať za nepovolanú osobu, ktorá nie je oprávnená sa oboznamovať s utajovanými skutočnosťami, medzi ktoré patria aj ním žiadané informácie týkajúce sa konania príslušných orgánov v programe ochrany ohľadom dotknutého svedka, a to v celom posudzovanom rozsahu jeho žiadosti (body 2/ - 4/). Preto námietke nesprávneho právneho posúdenia veci nie je možné prisvedčiť. 92. Tento právny názor správneho súdu vyplýva z v tomto rozhodnutí vyššie citovaných zákonných ustanovení (zákona č. 211/2000 Z. z., č. 215/2004 Z. z., nariadenia vlády SR č. 216/2004 Z. z.). Zákon o slobode informácii v § 8 ods. 1 vylučuje so sprístupnenia tie informácie, ktoré predstavujú utajované skutočnosti. Čo treba chápať pod pojmom „utajované skutočnosti“ určuje zákon o ochrane utajovaných skutočností, ktorý v § 2 písm. a) označuje za utajované skutočnosti také informácie, ktoré sú ich pôvodcom za takéto určené, a to vzhľadom na záujem Slovenskej republiky na ich ochrane pred možnou neoprávnenou manipuláciou s nimi (napr. vyzradenie, zneužitie). Každá utajovaná skutočnosť je vždy zo zákona (§ 6 ods. 1) chránená pred nepovolanými osobami, za ktoré treba pokladať tie fyzické osoby, ktoré nie sú oprávnené sa s utajovanými skutočnosťami oboznamovať. Medzi utajované skutočnosti je potrebné bezpochyby zaradiť aj žalobcom požadované informácie týkajúce sa konania o možnom zaradení osoby H. H. do programu ochrany svedkov. 93. Správny súd súhlasí s názorom žalovaného vyjadrenom v napadnutom rozhodnutí o tom, že žalobcom požadované informácie priamo súvisia s činnosťou komisie a je ich treba pokladať za utajované skutočnosti (so stupňom utajenia „VYHRADENÉ“) podľa osobitného predpisu, ktorým je nariadenie vlády. Ide aj o zloženie komisie zriadenej podľa zákona o ochrane svedka, návrhy predkladané na jej rokovanie ako aj jej vydané rozhodnutia, a to podľa nariadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 87/2015 o zozname utajovaných skutočností (bod 53 prílohy nariadenia), ktoré je vydané práve na základe § 2 nariadenia vlády. Potom v napadnutom rozhodnutí (aj prvostupňovom rozhodnutí) prijatý záver o tom, že žalobca nie je oprávnenou osobou na oboznamovanie sa s ním žiadanými informáciami, ktoré sú utajovanými skutočnosťami je právne udržateľný a v súlade s právnymi predpismi. Je však potrebné dodať, že žalovaný žiadnym spôsobom v napadnutom a ani prvostupňovom rozhodnutí nedal vysvetlenie k tomu, že žiadané informácie by mohli ohroziť záujmy Slovenskej republiky a preto je napadnuté rozhodnutie v tejto časti nedostatočne odôvodnené a preto nezákonné. Žalobca má právo na zodpovedajúce odôvodnenie rozhodnutia, ktorým nebolo vyhovené jeho žiadosti o poskytnutie informácii. 94. V tejto súvislosti správny súd uvádza, že právo na informácie je základné ústavné právo, ktoré ustanovuje Ústava SR a tiež Listina základných práv a slobôd (ústavný zákon č. 23/1991 Zb.). Podľa čl. 26 Ústavy SR je zaručená sloboda prejavu a právo na informácie. Podľa ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR z čl. 26 ústavy vyplýva každému právo na prístup k informáciám, ktoré sú k dispozícii štátnym orgánom a orgánom verejnej moci. Orgán verejnej moci je povinný strpieť právo na informácie, pokiaľ je riadne uplatnené, a to na základe žiadosti. Zákon o slobode informácii vymedzuje subjekty, ktoré sú povinné sprístupňovať informácie. Ide o tzv. povinné osoby (§ 2 zákona). Základným pilierom, na ktorom je zákon o slobode informácii založený, je princíp, podľa ktorého musia byť sprístupnené všetky požadované informácie okrem tých, ktoré zákon zo sprístupnenia vylučuje (§ 8 až 11). Medzi také informácie patria aj utajované skutočnosti. Utajovanými skutočnosťami sú informácie, ktorých sprístupnenie by mohlo štátu spôsobiť ujmu. Utajovaná skutočnosť musí spĺňať dve základné podmienky, a to materiálnu a formálnu. Materiálnou podmienkou sa rozumie charakter požadovanej informácie, pri ktorej existuje potreba jej ochrany v záujme Slovenskej republiky. To znamená, že jej sprístupnením by došlo alebo mohlo dôjsť k ujme na záujmoch štátu. Formálnou podmienkou sa rozumie zákonný rámec utajovaných skutočností. To znamená, že oblasti, do ktorých môžu spadať jednotlivé utajované skutočnosti, stanovuje všeobecne záväzný právny predpis. V tomto prípade sa jedná o zákon o ochrane utajovaných skutočností a zákon o ochrane svedka. Podľa § 8 ods. 1 zákona o ochrane utajovaných skutočností je ochranu utajovaných skutočností povinný zabezpečiť v štátnom orgáne štatutárny orgán. Inými slovami, štatutárny orgán štátneho orgánu zabezpečuje označenie informácie za utajovanú. Iba samotné označenie informácie za utajovanú však samo o sebe nie je dôvodom na jej nesprístupnenie podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Aby utajovanú informáciu nebolo možné sprístupniť, musia byť splnené vyššie uvedené materiálne a formálne predpoklady. Okrem toho takáto informácia nesmie spadať do kategórie zákazu utajovania informácií a zároveň pri nej nesmie uplynúť lehota utajenia. 95. Rozhodnutie, ktorým povinná osoba nesprístupnila požadovanú informáciu z dôvodu jej utajenia, musí spĺňať prísne požiadavky. Jeho odôvodnenie musí obsahovať zdôvodnenie, prečo je naplnená materiálna podmienka (prečo skutočne existuje potreba chrániť požadovanú informáciu v záujme Slovenskej republiky) a tiež formálna podmienka (zaradenie tejto informácie pod konkrétnu položku oblastí utajenia). V danom prípade je zrejmé, že ani v jednom z preskúmavaných rozhodnutiach nebolo splnenie materiálnej podmienky nijakým spôsobom zdôvodnené. Podľa názoru správneho súdu hľadisko splnenia formálnej podmienky utajenia - t. j. zaradenia predmetných informácií pod konkrétnu položku oblastí utajovaných skutočností (povinná osoba označila oblasť - zákonné ustanovenia zákona o ochrane utajovaných skutočností, v ktorej utajovaná skutočnosť vznikla) bolo v preskúmavaných rozhodnutiach dostatočne objasnené. Naproti tomu však materiálna podmienka - t. j. uvedenie skutočností, prečo existuje potreba chrániť predmetné informácie v záujme Slovenskej republiky ani v jednom z preskúmavaných rozhodnutí nebolo nijakým spôsobom zdôvodnené. 96. Správny súd uvádza, že je výsostným právom každej povinnej osoby, aby v prípade nevyhovenia žiadosti o poskytnutie informácie si zvolila taký postup a odôvodnenie svojho rozhodnutia, ktorý považuje za adekvátny a správny. Nie je jej povinnosťou a ani vadou rozhodnutia, ak v ňom správny orgán nereaguje na všetky vznesené námietky oprávnenej osoby. V predmetnej veci je zrejmé, že žalobca nedostal odpoveď - nebol mu objasnený dôvod, prečo je potreba ochrany daných informácii z hľadiska záujmov (ochrany) Slovenskej republiky. Absencia takéhoto zdôvodnenia aj v zmysle ustálenej judikatúry súdov Slovenskej republiky má za následok nepresmúmateľnosť napadnutého rozhodnutia. 97. Preto je správny súd názoru, že odôvodnenie rozhodnutia žalovaného neposkytuje dostatočný základ na jeho vecné preskúmanie. Skutočnosti, ku ktorým správny orgán dospel na základe svojej zákonom povolenej voľnej úvahy, neboli v rozhodnutí nijako odôvodnené z hľadiska splnenia materiálnej podmienky utajenia požadovaných informácii a potom je treba pokladať napadnuté rozhodnutie za nesúladné s § 47 ods. 3 Správneho poriadku. 98. Ústava Slovenskej republiky v čl. 26 ods. 1 zakotvuje právo na informácie, ktoré predstavuje právo na prijímanie informácií - získanie informácie do vlastnej dispozičnej sféry tak, aby mohla byť subjektom pre vlastnú potrebu, ako aj pre potrebu iných spracovaná (viď. nález Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 236/06 - 59 z 28. júla 2007) a k nemu korelujúci pozitívny záväzok štátu voči neidentifikovanej skupine subjektov. Obsah tohto záväzku je ozrejmený v čl. 26 ods. 5 Ústavy SR ako povinnosť orgánov verejnej moci primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti, pričom podmienky a spôsob poskytovania informácií ustanoví zákon. Obdobnú úpravu obsahuje taktiež Listina základných práv a slobôd (čl. 17 ods. 1, 5). Podľa čl. 13 ods. 2, 3, 4 Ústavy SR, medze základných práv a slobôd možno upraviť za podmienok ustanovených touto ústavou len zákonom. Zákonné obmedzenia základných práv a slobôd musia platiť rovnako pre všetky prípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky. Pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ. Obmedziť základné práva a slobody možno iba na základe podmienok ustanovených ústavou, ktorá ďalej odkazuje na zákonom upravené podmienky, a to podmienky všeobecné (čl. 13 ods. 2, 3, 4 Ústavy SR) alebo osobitné, vzťahujúce sa na konkrétne práva a slobody (v danom prípade čl. 26 ods. 4 Ústavy SR). 99. Z ustanovenia čl. 26 ods. 1 a 2 Ústavy SR možno vyvodiť ústavné právo každého slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať informácie. Zároveň sa stanovuje aj povinnosť orgánov verejnej moci poskytovať každému informácie o svojej činnosti, ktorá však zároveň môže byť obmedzená len zákonom v prípade, ak ide o opatrenie v demokratickej spoločnosti nevyhnutné (čl. 26 ods. 4, čl. 13 ods. 2 Ústavy SR). Pri takomto obmedzovaní základného práva treba prihliadať na to, aby zákonné obmedzenia základného práva platili rovnako pre všetky prípady, spĺňajúce ustanovené podmienky. Pri uplatnenia obmedzenia základného práva je potrebné dbať na jeho podstatu a zmysel, pričom obmedzenie sa môže použiť len na ustanovený cieľ (čl. 13 ods. 3 a 4 Ústavy SR). 100. Ústava SR vymedzuje základné práva a slobody len rámcovo s odkazom na podrobnejšiu právnu úpravu uskutočnenú zákonom, v danom prípade zákonom o slobode informácii. 101. Zákonodarca v zákone o slobode informácii podrobne upravuje právo na prístup k informáciám, ktorými disponujú orgány verejnej moci a iné verejné inštitúcie a je vykonaním základného práva na informácie. Zákon je postavený na princípe otvorenosti. Povinná osoba v zásade sprístupní žiadané informácie, s výnimkou informácií, ktoré sú zákonom vyňaté zo sprístupnenia. Zákonodarca nesprístupňujúce sa informácie vymedzil v § 8 až 11 zákona. Vo všeobecnosti ide o informácie, na ktorých je verejný záujem na ich nesprístupnení, resp. obmedzení ich sprístupnenia. 102. V § 8 ods. 1 zákona o slobode informácii je zakotvená povinnosť nesprístupnenia informácií tvoriacich utajovanú skutočnosť podľa osobitného zákona, čo predstavuje jeden zo zákonom definovaných trvalých obmedzení prístupu k informáciám. 103. Na základe čl. 2 ods. 2 a 3 Ústavy SR je treba konštatovať, že pre správny orgán je zakázané všetko, čo nie je mu zákonom dovolené. V kontexte uvedeného potom povinná osoba (prvostupňový správny orgán) postupovala správne, v súlade so zásadou legality. Svoje rozhodnutie však ani povinná osoba a ani žalovaný riadne neodôvodnili. 104. Účelom zákona o slobode informácii je výlučne stanovenie podmienok uplatňovania ústavného práva na slobodný prístup k informáciám a jeho účelom a ani možnosťou nie je meniť stupeň utajenia, resp. odtajniť utajované skutočnosti. Inštitút infožiadosti nemôže slúžiť ako prostriedok k uplatneniu iných práv žalobcu napr. v trestnom konaní. Správny súd nepopiera Ústavou SR zakotvené práva občanov, avšak zámerom zákonodarcu pri prijatí zákona o slobode informácii určite nebolo dať verejnosti (žalobcovi) nástroj, ktorým by jej bolo umožnené získavať také informácie, ktorých sprístupnenie je vylúčené osobitným zákonom. 105. Na základe vyššie uvedených skutočností správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie, nakoľko nebolo v konaní (v preskúmavaných rozhodnutiach) nijako vysvetlené splnenie materiálnej podmienky potreby utajenia žiadaných informácii a z toho vyplývajúci dôvod ich odmietnutia poskytnúť žalobcovi - t. j. uvedenie skutočností, prečo existuje potreba chrániť predmetné informácie v záujme Slovenskej republiky, čo malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. V novom konaní, v ktorom bude žalovaný viazaný vysloveným právnym záverom súdu (§ 191 ods. 6 SSP) bude jeho povinnosťou vo veci ďalej konať a vydať nové rozhodnutie vo veci, ktoré riadne odôvodní s uvedením zodpovedajúcej správnej úvahy, prečo je v danom prípade potrebné vzhľadom na všetky okolnosti veci rozhodnúť o nesprístupnení požadovaných informácií žalobcovi. 106. O práve na nárok na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP, a v konaní úspešnému žalobcovi voči žalovanému právo na náhradu trov konania priznal, pričom podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením. 107. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).