Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/177/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019201115 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Barková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1019201115.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Barkovej a členiek senátu JUDr. Zuzany Mališovej a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcu: Ing. A. Q., nar. XX.XX.XXXX, D. č. 3, W. 23 E. zastúpený: JUDr. Roland Kovács, advokát, Mäsiarska 30, 040 01 Košice proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Račianska 71, 813 11 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 36190/2019/143 (36190/2019-1437/7/Mi) zo dňa 26.07.2019, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalovanému súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I . Priebeh administratívneho konania 1. Dňa 05.02.2019 doručil P.. A. Q., nar. XX.XX.XXXX, D. 3, XXX XX E. (ďalej aj ako „žiadateľ“) Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky žiadosť zo 04.02.2019, ktorou požiadal o odškodnenie obete násilného trestného činu (ďalej aj ako „žiadosť o odškodnenie“) podľa zákona č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného od 01.01.2018 (ďalej len „zákon č. 274/2017 Z. z.“) za ujmu na zdraví, ktorú utrpel dňa 21.05.2016 v dôsledku spáchania zločinu ublíženia na zdraví podľa ustanovenia § 155 ods. 1 zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“), páchateľom Z. C., nar. XX.XX.XXXX, S. č. 2, E. (ďalej aj ako „páchateľ“ alebo aj ako „Z. C.“). 2. Žiadateľ predložil k žiadosti na Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky fotokópiu rozsudku Okresného súdu Košice I sp. zn. XT/X/XXXX zo dňa 27.02.2017 (ďalej aj ako „trestný rozsudok“), ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.02.2017, fotokópiu odpisu z registra trestov Z. zo dňa 29.01.2019, fotokópiu znaleckého posudku č. 38/2016 zo dňa 30.06.2016 vypracovaného znalcom Z.. R. R., PhD. a doplnenie znaleckého posudku č. 38/2016 zo dňa 06.10.2016 - znaleckým úkonom č. 59 vypracovaného znalcom MUDr. R. R., S.. a uznesenie Okresného súdu Košice I sp. zn. XXC/XX/XXXX - XX zo dňa 15.11.2018, právoplatné dňa 21.12.2018. 3. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky si vyžiadalo listom č. 36190/2019/143 (36190/2019-1437/7/Mi) zo dňa 25.02.2019 a listom č. 36190/2019/143 (36190/2019-1437/7/Mi) zo dňa 15.03.2019, súdny spis sp. zn. XT/X/XXXX z Okresného súdu Košice I. 4. Okresný súd Košice I listom 1SprV/163/2019 zo dňa 25.03.2019, zaslal Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky súdny spis sp. zn. XT/X/XXXX. 5. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky listom č. 36190/2019/143 (36190/2019-1437/7/Mi) zo dňa 22.07.2019 vrátilo Okresnému súdu Košice I súdny spis sp. zn. XT/X/XXXX. 6. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej aj ako „ministerstvo“) ako príslušný orgán v zmysle ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 274/2017 Z. z. v konaní o poskytnutí odškodnenia, začatom na základe písomnej žiadosti žiadateľa, doručenej dňa 05.02.2019, rozhodlo rozhodnutím o odškodnení č. 36190/2019/143 (36190/2019-1437/7/Mi) zo dňa 26.07.2019 (ďalej aj ako „rozhodnutie“) tak, že žiadateľovi, odškodnenie nepriznalo, nakoľko ju podal oneskorene t. j. po lehote ustanovenej zákonom. 7. Ministerstvo v rozhodnutí uviedlo, že primárne skúmalo otázku včasného podania žiadosti o odškodnenie v nadväznosti na ustanovenie § 15 ods. 2 zákona č. 274/2017 Z. z., z ktorého vyplýva, že žiadosť o odškodnenie je potrebné podať do jedného roka od právoplatnosti rozsudku alebo trestného rozkazu v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 zákona č. 274/2017 Z. z. (teda po právoplatnosti rozsudku alebo trestného rozkazu, ktorým bol páchateľ uznaný vinným zo spáchania trestného činu, ktorým bola žiadateľovi spôsobená ujma na zdraví). 8. V nadväznosti na vyššie uvedené citované ustanovenie § 15 ods. 2 zákona č. 274/2017 Z. z., ministerstvo v rozhodnutí uviedlo, že rozsudok, ktorým bol páchateľ uznaný vinným zo spáchania zločinu ublíženia na zdraví, ktorým bola žiadateľovi spôsobená ujma na zdraví, nadobudol právoplatnosť dňa 27.02.2017 a jednoročná lehota na uplatnenie nároku žiadateľom podľa zákona č. 274/2017 Z. z. uplynula dňa 27.02.2018, pričom žiadateľ doručil žiadosť o odškodnenie na ministerstvo až dňa 05.02.2019. Z uvedeného vyplýva, že žiadosť o odškodnenie bola žiadateľom podaná na ministerstvo po uplynutí lehoty stanovenej citovaným zákonom. Ďalej uviedlo, že z právoplatného rozsudku Okresného súdu Košice I sp. zn. XT/X/XXXX zo dňa 27.02.2017 vyplýva, že žalobca bol poškodený v dôsledku násilného trestného činu páchateľa - Z. C. ku ktorého spáchaniu došlo dňa XX.XX.XXXX a ktorý bol uznaný vinným zo spáchania zločinu ublíženia na zdraví a bol odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní troch rokov, výkon ktorého bol podmienečne odložený a okrem iného mu bola uložená povinnosť nahradiť v skúšobnej dobe žiadateľovi škodu vo výške 7 242 eur. 9. Ministerstvo zároveň uviedlo, že žiadateľ podal žiadosť až dňa 05.02.2019, t. j. v čase platnosti a účinnosti zákona č. 274/2017 Z. z., z ktorého z ustanovenia § 35 vyplýva, že podľa predchádzajúceho zákona č. 215/2006 Z. z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi účinného do 31.12.2017 (ďalej len „zákon č. 215/2006 Z. z.“), sa dokončia len konania, ktoré sa začali na základe žiadosti podanej pred 01.01.2018, a teda v prípade žiadosti žalobcu, by sa malo postupovať už podľa predpisov účinných po 01.01.2018, teda podľa zákona č. 274/2017 Z. z.. Zdôraznilo, že ustanovenie § 35 zákona č. 274/2017 Z. z. rieši len procesnú otázku a teda len určuje, že v prípade žiadostí podaných po 01.01.2018 by sa malo postupovať podľa zákona č. 274/2017 Z. z. s tým, že za takúto otázku ale nie je možné považovať vznik a prípadný zánik nároku v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty, v ktorej je potrebné si uplatniť nárok na odškodnenie. 10. V tejto súvislosti poukázalo ministerstvo na ustanovenie § 8 ods. 2 zákona č. 215/2006 Z. z., podľa ktorého žiadateľovi zanikol nárok na odškodnenie ešte počas účinnosti tohto zákona v šesťmesačnej prekluzívnej lehote, ktorá uplynula dňa 27.08.2017 a teda, že nárok v prípade žiadateľa na jeho odškodnenie vznikol a zanikol ešte za účinnosti zákona č. 215/2006 Z. z., a preto nemohol opätovne vzniknúť nadobudnutím účinnosti zákona č. 274/2017 Z. z. 11. Taktiež ministerstvo uviedlo, že v predmetnej veci nebolo možné postupovať podľa ustanovenia § 15 ods. 3 zákona č. 274/2017 Z. z., keďže podľa právoplatného rozsudku Okresného súdu Košice I sp. zn. XT/X/XXXX zo dňa 27.02.2017, súd žiadateľa s nárokom na náhradu škody, ktorá mu vznikla v dôsledku ujmy na zdraví spôsobenej páchateľom Z. C., neodkázal na civilný proces alebo na konanie pred iným orgánom, ale naopak, žiadateľovi bol riadne nárok v trestnom konaní priznaný. 12. Ministerstvo zdôraznilo, že prípadné vady postupu a rozhodnutia súdu v trestnom konaní je možné odstrániť len uplatnením riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov, resp. iných postupov predpokladaných príslušnými procesnými ustanoveniami upravujúcimi priebeh trestného konania. 13. Ďalej ministerstvo poukázalo na to, že napokon uplatnenie nároku priamo voči páchateľovi násilného trestného činu v civilnom konaní nemalo vplyv na lehotu na uplatnenie nároku na odškodnenie podľa zákona č. 215/2006 Z. z., keďže aj v prípade ustanovenia § 8 ods. 3 zákona č. 215/2006 Z. z., lehota na uplatnenie nároku na odškodnenie plynula až po rozhodnutí v civilnom konaní len za predpokladu, že žiadateľ bol s nárokom na náhradu škody odkázaný na civilný proces, čo v tomto prípade naplnené nebolo. 14. Ministerstvo v rozhodnutí poznamenalo, že predchádzajúci zákon č. 215/2006 Z. z. účinný do 31.12.2017 neobsahoval obdobné ustanovenie, ako je súčasné ustanovenie § 15 ods. 4 zákona č. 274/2017 Z. z., ktorý zakladá neplynutie lehoty počas uplatnenia nároku v civilnom procese. Navyše aplikácia predmetného ustanovenia by bola v tomto prípade problematická, keďže žiadateľovi bol nárok na náhradu škody riadne priznaný v trestnom konaní a teda jeho uplatnenie v civilnom konaní nemohlo mať všetky následky predpokladané ustanovením § 15 ods. 4 zákona č. 274/2017 Z. z. 15. S poukazom na citované ustanovenia zákona č. 274/2017 Z. z. účinného od 01.01.2018 ako aj s poukazom na zákon č. 215/2006 Z. z. účinný do 31.12.2017, ministerstvo dospelo k záveru, že žiadosti žiadateľa nebolo možné vyhovieť z dôvodu jej oneskoreného podania. II. Žaloba 16. Včas podanou žalobou na Krajskom súde v Bratislave (ďalej aj ako „krajský súd“ alebo aj ako „správny súd“) dňa 12.08.2019, sa žalobca domáhal voči žalovanému preskúmania zákonnosti rozhodnutia o odškodnení Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 36190/2019/143 (36190/2019-1437/7/Mi) zo dňa 26.07.2019 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný nepriznal žalobcovi odškodnenie s poukazom na ustanovenie § 15 ods. 1 zákona č. 274/2017 Z. z., s návrhom na jeho zrušenie. 17. Žalobca v žalobe uviedol, že žiadosťou zo dňa 04.02.2019 požiadal žalovaného o poskytnutie finančného odškodnenia podľa zákona č. 274/2017 Z. z. na tom skutkovom základe, že Z. C., bol rozsudkom Okresného súdu Košice I, sp. zn. XT X/XXXX zo dňa 27.02.2017, právoplatne uznaný vinným za zločin ublíženia na zdraví podľa ustanovenia § 155 ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že „v Košiciach na Námestí osloboditeľov pri zastávke MHD - Námestie osloboditeľov dňa 21.05.2016 v čase o 02:42 hod do 02.44 hod. opakovane útočil na poškodeného Ing. A. Q., nar. XX.XX.XXXX z E., ktorého minimálne jedenkrát bodol, čím mu spôsobil 2 rezné rany pravého lakťa a 1 bodnú ranu brucha v ľavom podbrušku s rozsiahlou polytraumou - ťažký úraz s dobou liečenia 12-16 týždňov.“ 18. Uviedol, že v priebehu prípravného konania bol vyhotovený znalecký posudok č. 38/2016 MUDr. R. R., PhD, kde znalec v odpovedi na 6. otázku stanovil bolestné za zranenia, ktoré utrpel dňa 21.05.2016, na celkový počet bodov 320, čomu zodpovedá náhrada za bolesť vo výške 5 652 eur, ktorý bol doplnený znaleckým úkonom č. 59/2016, kde znalec MUDr. R. R., PhD stanovil ďalšie bolestné za následnú nevyhnutnú operáciu dňa 17.08.2016, a to 90 bodov, čomu zodpovedá náhrada za bolesť vo výške 1 590 eur a poškodenie jeho zdravia ohodnotil celkovým počtom bodov 410, čomu zodpovedá náhrada za bolesť vo výške spolu 7 242 eur. 19. Žalobca ďalej uviedol, že vzhľadom na to, že Okresný súd Košice I v trestnom konaní sp. zn. XT. X/ XXXX v zmysle ustanovenia § 287 Trestného poriadku nerozhodol o povinnosti Z. C., nahradiť mu škodu, ale ani ho ako poškodeného neodkázal na civilné sporové konanie, svoj nárok na náhradu škody voči nemu si uplatnil v civilnom konaní na Okresnom súde Košice I žalobou, ktorý uznesením sp. zn. XXC XX/ XXXX zo dňa 15.11.2018 schválil súdny zmier, ktorým bol Z. C. zaviazaný zaplatiť mu 7 242 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 21.12.2018 a vykonateľnosť dňa 25.12.2018. Na základe uvedeného, žalobca nesúhlasil s názorom žalovaného, že v trestnom konaní mu bol riadne priznaný nárok na náhradu škody. 20. Nesúhlasil s napadnutým rozhodnutím, ktorým mu žalovaný nepriznal nárok na odškodnenie z dôvodu, že predmetnú žiadosť nepodal v lehote stanovenej zákonom č. 274/2017 Z. z., a trval na tom, že nárok na odškodnenie si uplatnil v zákonnej lehote práve s poukazom na ustanovenie § 15 ods. 3 zákona č. 274/2017 Z. z., a preto záver žalovaného o tom, že v danom prípade nebolo možné postupovať podľa tohto citovaného ustanovenia považoval za nesprávny. 21. Podľa názoru žalobcu, petit rozsudku v trestnej veci mal správne znieť tak, že by mu bol priznaný nárok na náhradu škody v zmysle ustanovenia § 287 Trestného poriadku, keďže škoda spočívala v bolestnom a bola v trestnom konaní bez akýchkoľvek pochybností preukázaná (znaleckým dokazovaním) a zároveň mu mal uložiť aj povinnosť takto priznaný nárok na náhradu škody zaplatiť najneskôr v skúšobnej lehote, s poukazom na to, že súd môže na základe žiadosti odsúdeného povoliť zaplatiť škodu v splátkach, čo však v danom prípade neprichádzalo do úvahy, nakoľko Z. C. nepožiadal o splátky. 22. Žalobca zdôraznil, že súd v trestnom konaní rozhodol iba podľa ustanovenia § 51 ods. 4 písm. c) Trestného poriadku, teda o uložení povinnosti Z. C. nahradiť mu náhradu škody vo výške 7 242 eur najneskôr do skončenia skúšobnej doby, (ktorá bola určená týmto rozsudkom podľa ustanovenia § 51 ods.2 Trestného zákona v trvaní päť rokov), teda najneskôr do 27.02.2022. 23. Žalobca zároveň nesúhlasil s názorom žalovaného, že prípadné vady postupu a rozhodnutia súdu v trestnom konaní mohol odstrániť uplatnením riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov, resp. inými postupmi, nakoľko proti rozsudku, ktorým súd schvaľuje dohodu o vine a treste, nie je prípustný riadny opravný prostriedok, ale iba mimoriadny opravný prostriedok a to, dovolanie aj to iba pre odsúdeného a iba z dôvodu ustanovenia § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku. 24. Žalobca zastával názor, že ani uvedený nesprávny postup súdu v trestnom konaní neznamenal zánik jeho práva na uplatnenie náhrady škody proti Z. C., pretože, ak trestný súd nerozhodol riadne o jeho nároku na náhradu škody, svoj nárok si mohol riadne uplatniť v civilnom konaní s tým, že pokiaľ by to nebolo možné, tak by mu súd v tomto konaní nepriznal ním uplatnený nárok schválením súdneho zmieru a čím teda deklaroval správnosť jeho názoru. 25. Žalobca poukázal na to, že v danom prípade nedošlo k zániku jeho práva na náhradu škody, keďže súd opomenul rozhodnúť o jeho nároku tak, ako to predpokladá Trestný poriadok a tým nedošlo ani k zániku jeho práva na odškodnenie od žalovaného, a preto, nemôže mu byť na škodu, ak si svoj nárok na náhradu škody riadne uplatnil v zmysle Trestného poriadku, a teda splnil podmienku aj podľa ustanovenia § 11 ods. 4 zákona č. 274/2017 Z. z.. Preto mal za to, že jeho žiadosť o odškodnenie s poukazom na ustanovenie § 15 ods. 1 zákona č. 274/2017 Z. z. bola uplatnená včas. 26. Zdôraznil, že v danom prípade je potrebné bez akýchkoľvek pochybností postupovať v zmysle ustanovenia § 15 ods. 3 zákona č. 274/2017 Z. z., keďže súd v trestnom konaní nerozhodol podľa ustanovenia § 287 Trestného poriadku a ani ho neodkázal s jeho nárokom na civilné konanie. 27. Na základe vyššie uvedeného, žalobca navrhol, aby krajský súd zrušil napadnuté rozhodnutie z dôvodov, že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 191 ods. 1 písm. c) SSP) a že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu (§ 191 ods. 1 písm. f) a aby vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. III. Vyjadrenie žalovaného 28. Žalovaný sa vyjadril k správnej žalobe písomným vyjadrením zo dňa 24.02.2020, doručeným správnemu súdu dňa 05.03.2020 zhodne s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a v nadväznosti na všetky uvedené skutočnosti navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú. 29. Žalovaný uviedol, že pri posudzovaní žiadosti žalobcu o odškodnenie podľa zákona č. 274/2017 Z. z., predovšetkým skúmal otázku včasného podania žiadosti o odškodnenie v nadväznosti na ustanovenie § 15 ods. 2 zákona č. 274/2017 Z. z., z ktorého vyplýva, že žiadosť o odškodnenie je potrebné podať do jedného roka od právoplatnosti rozsudku alebo trestného rozkazu podľa ustanovenia § 11 ods. 1 zákona č. 274/2017 Z. z. (teda právoplatnosti rozsudku alebo trestného rozkazu, ktorým bol páchateľ uznaný vinným zo spáchania trestného činu, ktorým bola žiadateľovi spôsobená ujma na zdraví). 30. Ďalej žalovaný uviedol, že trestný rozsudok, ktorým bol Z. C. uznaný vinným zo spáchania zločinu ublíženia na zdraví žalobcovi a ktorým mu bola spôsobená ujma na zdraví, nadobudol právoplatnosť dňa 27.02.2017, pričom lehota jedného roka na podanie žiadosti podľa zákona č. 274/2017 Z. z. v tomto prípade uplynula dňa 27.02.2018, a teda žiadosť žalobcu bola podaná po lehote, keďže mu bola doručená až dňa 05.02.2019. 31. Žalovaný zdôraznil, že v trestnom rozsudku bola Z. C. uložená povinnosť nahradiť v skúšobnej dobe (ktorá bola určená týmto rozsudkom podľa ustanovenia § 51 ods.2 Trestného zákona v trvaní päť rokov), žalobcovi škodu vo výške 7 242 eur. 32. Zároveň žalovaný poukázal na to, že v preskúmavanom rozhodnutí prijal záver, že v predmetnej veci nebolo možné postupovať podľa ustanovenia § 15 ods. 3 zákona č. 274/2017 Z. z., keďže podľa právoplatného trestného rozsudku, súd neodkázal žalobcu s nárokom na náhradu škody na civilný proces, s tým, že táto skutočnosť je nespochybniteľná a úplne vylučuje možnosť aplikácie tohto citovaného ustanovenia. 33. Žalovaný na základe uvedeného, mal za to, že z jeho strany nedošlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, pretože nebol splnený základný predpoklad pre jeho použitie (odkázanie poškodeného v trestnom konaní s nárokom na náhradu škody na civilný proces). 34. Zastával názor, že podstatný dôvod nepriznania odškodnenia žalobcovi vychádza z toho, že žalobca podal žiadosť o odškodnenie po uplynutí lehoty ustanovenej § 15 ods. 2 zákona č. 274/2017 Z. z.. 35. Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaný dospel k záveru, že ani napadnutým rozhodnutím, ako ani postupom orgánu verejnej správy, ktorý predchádzal jeho vydaniu, žalobca nebol ukrátený na svojich právach a napadnuté rozhodnutie je zákonné a navrhoval, aby správny súd v súlade s ustanovením § 190 SSP rozhodol tak, že žalobu zamietne. IV. Replika žalobcu 36. Žalobca v replike zo dňa 10.03.2020 uviedol, že na podanej žalobe trvá a nesúhlasil s námietkami žalovaného. 37. Zdôraznil, že absencia výroku v trestnom rozsudku o jeho odkázaní na náhradu škody voči Z. C. na civilný proces nebola spôsobená jeho osobou a na uvedené nemal dosah, a z tohto dôvodu nemôže byť ukrátený na svojich právach len preto, že súd v trestnej veci pochybil. 38. Žalobca trval na tom, že jeho žiadosť o odškodnenie u žalovaného bola podaná včas a že z tohto dôvodu nedošlo k zániku jeho práva na odškodnenie, preto navrhoval, aby správny súd rozhodol tak, ako je uvedené v žalobe. V. Právne posúdenie veci 39. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 13 ods. 1 SSP), po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia v rozsahu dôvodov správnej žaloby dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 40. Vo veci bol vyhlásený rozsudok bez nariadenia pojednávania postupom podľa ustanovenia § 137 ods. 4 SSP dňa 18.06.2020, nakoľko žalobca a ani žalovaný nežiadali nariadiť pojednávanie (§ 107 ods. 2 SSP). 41. Predmetom súdneho prieskumu je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 36190/2019/143 (36190/2019-1437/7/Mi) zo dňa 26.07.2019, voči ktorému nebol prípustný opravný prostriedok. 42. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd (čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky). 43. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy, sa postupuje podľa ustanovení tretej časti SSP o správnych žalobách. 44. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách ustanovenia § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je orgán verejnej správy oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. 45. Zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy je podmienená zákonnosťou postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu. V rámci správneho súdnictva súd teda skúma aj procesné pochybenia orgánu verejnej správy namietané v žalobe, najmä z toho pohľadu, či toto procesné pochybenie predstavuje takú vadu konania pred orgánom verejnej správy, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. 46. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 47. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 48. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 49. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 274/2017 Z. z. účinného od 01.01.2018, nárok na odškodnenie obete násilného trestného činu podľa tohto zákona vzniká, ak v trestnom konaní nadobudol právoplatnosť rozsudok alebo trestný rozkaz, ktorým sa páchateľ uznáva vinným zo spáchania trestného činu, ktorým bola obeti násilného trestného činu spôsobená ujma na zdraví, alebo rozsudok, ktorým bol obžalovaný spod obžaloby oslobodený, pretože nie je trestne zodpovedný pre nedostatok veku alebo nepríčetnosť a ujma na zdraví nebola obeti násilného trestného činu plne uhradená inak. 50. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 274/2017 Z. z. účinného od 01.01.2018, o poskytnutí odškodnenia rozhoduje a odškodnenie vypláca na základe písomnej žiadosti obete násilného trestného činu rozhodovací orgán, ktorým je ministerstvo spravodlivosti. 51. Podľa § 15 ods. 2 zákona č. 274/2017 Z. z. účinného od 01.01.2018, žiadosť sa podáva orgánu podľa odseku 1 do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku alebo trestného rozkazu podľa §11 ods. 1 alebo rozhodnutia podľa § 11 ods. 2. Uplynutím tejto lehoty nárok na odškodnenie podľa tohto zákona zaniká, ak odsek 3 neustanovuje inak. 52. Podľa § 15 ods. 3 zákona č. 274/2017 Z. z. účinného od 01.01.2018, ak súd v trestnom konaní odkázal obeť násilného trestného činu s jej nárokom na náhradu škody, ktorá vznikla v dôsledku ujmy na zdraví, na civilný proces alebo konanie pred iným orgánom, žiadosť sa podáva do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa rozhodlo o nároku obete násilného trestného činu v civilnom procese alebo konaní pred iným orgánom. Uplynutím tejto lehoty nárok na odškodnenie podľa tohto zákona zaniká. 53. Podľa § 15 ods. 4 zákona č. 274/2017 Z. z. účinného od 01.01.2018, lehoty podľa odsekov 2 a 3 neplynú počas konania pred príslušným orgánom, najmä počas civilného procesu a exekučného konania, v ktorom si obeť násilného trestného činu uplatňuje nárok na odškodnenie ujmy na zdraví priamo od osoby, ktorá jej ujmu na zdraví spôsobila. 54. Podľa § 34 zákona č. 274/2017 Z. z. účinného od 01.01.2018, na konanie podľa tohto zákona sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem konania podľa štvrtej časti. 55. Podľa § 35 ods.1 zákona č. 274/2017 Z. z. účinného od 01.01.2018, konania vo veciach podľa tretej časti začaté pred 1. januárom 2018 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. decembra 2017. 56. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 215/2006 Z. z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi v znení neskorších predpisov, účinného do 31.12.2017 (ďalej len „zákon č. 215/2006 Z. z.“), o poskytnutí odškodnenia rozhoduje a odškodnenie vypláca na základe písomnej žiadosti poškodeného rozhodovací orgán, ktorým je Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“). 57. Podľa § 8 ods. 2 zákona č. 215/2006 Z. z. účinného do 31.12.2017, žiadosť treba podať orgánu podľa odseku 1 do šiestich mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku alebo trestného rozkazu uvedeného v § 4 ods. 1, alebo iného rozhodnutia orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu, ktorý v prípadoch uvedených v § 4 ods. 2 vo veci naposledy konal. Na žiadosti podané po tejto lehote sa nebude prihliadať. 58. Podľa § 8 ods. 3 zákona č. 215/2006 Z. z. účinného do 31.12.2017, ak súd v trestnom konaní poškodeného s jeho nárokom odkázal na civilný proces alebo konanie pred iným orgánom, žiadosť treba podať do šiestich mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa rozhodlo o nároku poškodeného v civilnom procese alebo konaní pred iným orgánom. Na žiadosti podané po tejto lehote sa nebude prihliadať. 59. Podľa § 8 ods. 4 zákona č. 215/2006 Z. z. účinného do 31.12.2017, poškodený môže žiadosť v lehotách uvedených v odsekoch 2 a 3 podať aj opakovane, ak to odôvodňujú okolnosti výpočtu a poskytnutia odškodnenia. Celková suma odškodnenia v tej istej veci nesmie presiahnuť výšku odškodnenia vypočítanú podľa § 5 a 6. 60. Úlohou krajského súdu bolo preskúmať vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia a posúdiť, či si žalobca u žalovaného uplatnil svoj nárok na odškodnenie v zákonnej lehote v zmysle platného a účinného príslušného zákona vzťahujúceho sa na daný prípad v čase podania jeho žiadosti - t.j. zákona č. 274/2017 Z. z. účinného od 01.01.2018. 61. Správny súd mal preukázané z administratívneho spisu, že žalobca si svoj nárok na odškodnenie uplatnil u žalovaného dňa 05.02.2019. 62. Ďalej mal správny súd preukázané z administratívneho spisu, že rozsudok Okresného súdu Košice I sp. zn. XT/X/XXXX zo dňa 27.02.2017, nadobudol právoplatnosť dňa 27.02.2017, z ktorého okrem iného vyplýva, že podľa ustanovenia § 51 ods. 4 písm. c) Trestného zákona, súd uložil Z. C., uznaného vinným zo spáchania zločinu ublíženia na zdraví žalobcovi podľa ustanovenia § 155 ods. 1 Trestného zákona a nahradiť mu v skúšobnej dobe, (ktorá bola určená týmto rozsudkom podľa ustanovenia § 51 ods. 2 Trestného zákona v trvaní päť rokov), škodu vo výške 7 242 eur. 63. Pri posudzovaní žiadosti žalobcu o odškodnenie podľa zákona č. 274/2017 Z. z. účinného od 01.01.2018, správny súd primárne skúmal otázku včasného podania jeho žiadosti o odškodnenie a to v nadväznosti na ustanovenie § 15 ods. 2 zákona č. 274/2017 Z. z. účinného od 01.01.2018. 64. Súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že aj keď žalobca podal žiadosť o odškodnenie až dňa 05.02.2019, teda počas účinnosti zákona č. 274/2017 Z. z. účinného od 01.01.2018, hoci nárok na odškodnenie voči žalovanému mu vznikol ešte počas platnosti zákona č. 215/2006 Z. z. účinného do 31.12.2017 (podľa ustanovenia § 8 ods. 2 zákona č. 215/2006 Z. z., si žalobca mohol uplatniť nárok na odškodnenie voči žalovanému do šiestich mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku alebo trestného rozkazu uvedeného v § 4 ods. 1, alebo iného rozhodnutia orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu, ktorý v prípadoch uvedených v § 4 ods. 2 vo veci naposledy konal, t.j. do 26.08.2017), táto skutočnosť však nemá vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, nakoľko z ustanovenia § 35 zákona č. 274/2017 Z. z. účinného od 01.01.2018 vyplýva, že podľa predchádzajúceho zákona t.j. zákona č. 215/2006 Z. z. - účinného do 31.12.2017, sa dokončia len konania, ktoré sa začali na základe žiadosti podanej pred 01.01.2018. V nadväznosti na uvedené skutočnosti, súd zdôrazňuje, že ustanovenie § 35 zákona č. 274/2017 Z. z. účinného od 01.01.2018 rieši len procesnú otázku, teda určuje len, že v prípade žiadostí podaných po 01.01.2018 by sa malo postupovať podľa zákona č. 274/2017 Z. z. účinného od 01.01.2018, čo bol aj tento prípad. Preto názor žalovaného, že pri posudzovaní tejto veci sa v prípade žalobcu malo postupovať už podľa predpisov účinných po 01.01.2018, teda podľa zákona č. 274/2017 Z. z., považuje za správny. 65. Správny súd uvádza, že v zmysle ustanovenia § 15 ods. 2 zákona č. 274/2017 Z. z. účinného od 01.01.2018, mohol žalobca žiadosť o odškodnenie podať do jedného roka od právoplatnosti rozsudku alebo trestného rozkazu podľa ustanovenia § 11 ods. 1 zákona č. 274/2017 Z. z. V danom prípade tak mohol učiniť po právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Košice I sp. zn. XT/X/XXXX zo dňa 27.02.2017, ktorým bol páchateľ Z. C. uznaný vinným zo spáchania trestného činu, ktorým bola žalobcovi spôsobená ujma na zdraví a ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.02.2017, t.j. do 27.02.2018. 66. V konaní bolo nesporné, že žalobca si u žalovaného uplatnil svoj nárok na odškodnenie až dňa 05.02.2019, t j. po uplynutí zákonnej lehoty stanovenej v ustanovení § 15 ods. 2 zákona č. 274/2017 Z. z. účinného od 01.01.2018. 67. Vo vzťahu k argumentácii žalobcu, ktorý trval na tom, že nárok na odškodnenie si uplatnil v zákonnej lehote s poukazom na ustanovenie § 15 ods. 3 zákona č. 274/2017 Z. z., a preto záver žalovaného o tom, že v danom prípade nebolo možné postupovať podľa tohto citovaného ustanovenia, v zmysle ktorého, lehoty podľa odsekov 2 a 3 neplynú počas konania pred príslušným orgánom, najmä počas civilného procesu a exekučného konania, v ktorom si obeť násilného trestného činu uplatňuje nárok na odškodnenie ujmy na zdraví priamo od osoby, ktorá jej ujmu na zdraví spôsobila, správny súd uvádza, že žalovaný zaujal správny právny záver a to, že v predmetnej veci nebolo možné postupovať podľa tohto citovaného ustanovenia, keďže podľa právoplatného trestného rozsudku, súd žalobcu s nárokom na náhradu škody neodkázal na civilný proces alebo na konanie pred iným orgánom, (čo žalobca ani nepopiera), ale naopak, z tohto rozsudku vyplýva, že Z. C. súd v trestnom konaní uložil povinnosť nahradiť v skúšobnej päťročnej dobe poškodenému žalobcovi škodu vo výške 7 242 eur. 68. Správny súd zároveň uvádza, že aj keď si žalobca uplatnil svoj nárok voči Z. C. na náhradu škody vo výške 7 242 eur v civilnom konaní, a to žalobou doručenou na Okresný súd Košice I dňa 30.11.2017, na základe ktorej bol schválený súdny zmier uznesením sp. zn. XXC/XX/XXXX zo dňa 15.11.2018, táto skutočnosť nemá vplyv na plynutie lehoty podľa ustanovenia § 15 ods. 3 zákona č. 274/2017 Z. z. na uplatnenie jeho práva na odškodnenie, pretože ho súd v trestnom konaní neodkázal s jeho nárokom na náhradu škody, ktorá vznikla v dôsledku ujmy na zdraví, na civilný proces alebo konanie pred iným orgánom. 69. V nadväznosti na vyššie uvedené, súd poznamenáva, že navyše lehota na uplatnenie práva žalobcu bola podľa zákona č. 215/2006 Z. z. účinného do 31.12.2017 šesťmesačná, ktorá v jeho prípade uplynula dňa 27.08.2017 (§ 8 ods. 2 zákona č. 215/2006 Z. z.), teda ešte pred podaním jeho žaloby na súd v civilnom konaní, ktorú podal až dňa 30.11.2017. Súd konštatuje, že žalobcovi zanikol nárok na odškodnenie žalovaným podľa v tom čase platného a účinného zákona č. 215/2006 Z. z. 70. Podľa názoru správneho súdu uvedená skutočnosť však nemá vplyv na správnosť posúdenia veci orgánom verejnej správy, ktorý vec posudzoval podľa zákona č. 274/2017 Z. z. účinného od 01.01.2018, keďže žalobca si u žalovaného uplatnil svoj nárok na odškodnenie až dňa 05.02.2019, t.j. za účinnosti tohto zákona (podľa ustanovenia § 35 ods. 1 zákona č. 274/2017 Z. z. účinného od 01.01.2018, konania vo veciach podľa tretej časti začaté pred 01.01.2018 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31.12.2017.). 71. Správny súd k námietke žalobcu, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil, vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti uvádza, že žalovaný vec správne právne posúdil, a preto túto námietku žalobcu považuje za nedôvodnú. 72. Súd poukazuje na ustálenú judikatúru, v zmysle ktorej pod nesprávnym právnym posúdením veci možno rozumieť činnosť, pri ktorej skutkový stav (zistený aj na základe podkladov predložených účastníkom konania) podriaďuje pod skutkovú podstatu príslušnej právnej normy, na základe čoho dospieva k záveru, či sa právo prizná, alebo neprizná. Právne posúdenie veci je vtedy nesprávne, ak sa orgán verejnej správy pri tejto činnosti dopustil omylu (buď v tom, že na správne zistený skutkový stav aplikoval iný právny predpis než mal, alebo ak správne aplikovaný právny predpis nesprávne interpretoval). 73. Ďalej správny súd poukazuje na to, že aplikácia práva ako jedna z foriem realizácie práva je procesným právom upravený postup a činnosť orgánov verejnej správy s príslušnou právomocou, ktorá vyúsťuje vydávaním aktov aplikácie práva - individuálnych právnych aktov, ktoré sa vzťahujú na konkrétne prípady a zaväzujú určité (individuálne) právne subjekty. 74. Článok 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky určuje miesto a postavenie štátnej moci predstavovanej štátnymi orgánmi vo vzťahu k právu tak, že stanovuje ich podriadenosť ústave a zákonom a v uvedenom smere upravuje princíp právneho štátu, t.j. vládu práva. V dôsledku toho možno štátnu moc uplatňovať len pri splnení viacerých podmienok. Prvou z nich je tá, že k uplatneniu štátnej moci dochádza (môže dôjsť) len vtedy, ak to ustanovuje zákon. Každý orgán štátu má buď ústavou alebo zákonom určený rozsah právomoci, ktorý nemôže prekročiť, takže môže konať len to, čo mu ústava alebo zákon dovoľuje. Ústava ustanovuje, že zákon ustanoví aj spôsob, akým štátne orgány smú štátnu moc uplatňovať, vrátane druhu a obsahu sankcií, ktoré možno použiť v prípade neplnenia rozhodnutí orgánov štátu. V dôsledku „uvedeného preto štátnym orgánom Slovenskej republiky zákony upravujúce ich postavenie a právomoci neumožňujú, aby samostatne rozhodovali o konaní nad rámec zákona, t. j. mimo rozsah zákonom ustanovených právomocí. Zákonom ustanovený rozsah právomoci jednotlivých orgánov štátu je stabilný a k jeho zmene môže dôjsť len v dôsledku neskoršej a obsahovo odlišnej zákonnej úpravy. Ten orgán štátu, ktorého postavenie a právomoci zákon upravuje, nie je preto oprávnený z vlastného rozhodnutia a podľa vlastnej úvahy konať nad rozsah svojich zákonných právomocí, keďže takéto konanie príslušný právny predpis neupravuje“ (z uznesenia Ústavného súdu SR spis. zn. I ÚS/98). 75. Vyššie citované ustanovenie čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vytvára právnu istotu tiež v tom, že žiaden orgán štátu (odlišný od zákonodarcu) nie je oprávnený samostatne a podľa vlastnej úvahy rozhodnúť, kedy a za akých podmienok nebude konať v rozsahu zákona a zákonom ustanoveným spôsobom. Právnej istote ako nedielnej súčasti právneho štátu podľa čl. 1 ústavy preto nezodpovedá taký stav (situácia), ktorý by orgánu štátu umožňoval konať podľa vlastnej úvahy a z vlastného rozhodnutia aj nad rámec zákona a tiež iným ako zákonom ustanoveným postupom. 76. K námietke žalobcu, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnym spisom, správny súd uvádza, že v konaní uvedené nebolo preukázané, a preto túto námietku žalobcu považuje za nedôvodnú. 77. S poukazom na vyššie uvedené dôvody krajský súd dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná, a preto ju s poukazom na ustanovenie § 190 SSP zamietol. 78. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 168 SSP, avšak vo veci úspešnému žalovanému žiadne trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil, a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote do jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.