Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/178/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019201129 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Barková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1019201129.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: minister spravodlivosti Slovenskej republiky so sídlom Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Račianska 71, 813 11 Bratislava, proti žalovanému: Notárska komora Slovenskej republiky - Disciplinárna komisia, so sídlom Krasovského 13, 851 01 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. DK 17/2017-107 zo dňa 07.06.2019, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu o d m i e t a . Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca - minister spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava (ďalej aj ako „minister spravodlivosti“ alebo aj ako „žalobca“), sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj ako „krajský súd“ alebo aj ako „správny súd“) dňa 14.08.2019, domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Disciplinárnej komisie Notárskej komory Slovenskej republiky č. DK 17/2017-1079 zo dňa 07.06.2019 (ďalej len ako „napadnuté rozhodnutie“), ktorým bol na základe návrhu na začatie disciplinárneho konania a návrhu na uloženie peňažnej pokuty vo výške 3 300 eur zo dňa 07.09.2017 vtedajšej ministerky spravodlivosti Slovenskej republiky JUDr. Lucie Žitňanskej PhD., disciplinárne obvinený notár C.. D.. M. L., D.., U.. XX.XX.XXXX so sídlom U.A. Ú. H. F., C. Č.. XXX, uznaný za vinného za to, že spísal notárske zápisnice: I. N 4/2014, Nz 33452/2014, z 12. septembra 2014 osvedčil vyhlásenie D. H., rod. H., nar. X. U. XXXX, trvale bytom Č. Č.. XXXX/XX, L. U. G., o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území A. a zapísanej na liste vlastníctva č. XXX - nesprávne určil deň, v ktorom malo dôjsť k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním, čím závažným spôsobom porušil § 13 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) („ďalej len ako „Notársky poriadok“) účinného do 30. novembra 2015, § 63 písm. c) Notárskeho poriadku účinného do 30. novembra 2015, N 31/2014, Nz 36526/2014, zo 6. októbra 2014 osvedčil vyhlásenie D. H., rod. H., nar. X. C. XXXX, trvalé bytom E. Č.. XXX, F., o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území F. a zapísaným na listoch vlastníctva č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX - nesprávne určil deň, v ktorom malo dôjsť k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním, čím závažným spôsobom porušil § 13 Notárskeho poriadku účinného do 30. novembra 2015, § 63 písm. c) Notárskeho poriadku účinného do 30. novembra 2015, N 58/2014, Nz 38304/2014, zo 16. októbra 2014 osvedčil vyhlásenie K. V., rod. Š., nar. XX. E. XXXX, trvale bytom E. Č.. XXX, o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území E. a zapísaným na listoch vlastníctva č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX - nesprávne určil deň, v ktorom malo dôjsť k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním, čím závažným spôsobom porušil § 13 Notárskeho poriadku účinného do 30. novembra 2015, § 63 písm. c) Notárskeho poriadku účinného do 30. novembra 2015, N 101/2014, Nz 45697/2014, z 19. novembra 2014 osvedčil vyhlásenie G. L., rod. O., nar. XX. C. XXXX, trvalé bytom D. Č.. XXX, o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území D. a zapísanej na liste vlastníctva číslo XXXX - nesprávne určil deň, v ktorom malo dôjsť k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním, čím závažným spôsobom porušil § 13 Notárskeho poriadku účinného do 30. novembra 2015, § 63 písm. c) Notárskeho poriadku účinného do 30. novembra 2015, N 105/2014, Nz 48068/2014, z 26. novembra 2014 osvedčil vyhlásenie C. G., rod. G., nar. X. C. XXXX, trvalé bytom U. R. Č.. XXX, o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území U. R. a zapísaným vo vl. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXXX, XXX - nesprávne určil deň, v ktorom malo dôjsť k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním, čím závažným spôsobom porušil: § 13 Notárskeho poriadku účinného do 30. novembra 2015, § 63 písm. c) Notárskeho poriadku účinného do 30. novembra 2015, N 106/2014, Nz 48084/2014, z 26. novembra 2014 osvedčil vyhlásenie C. G., rod. G., nar. X. C. XXXX, trvalé bytom U. R. Č.. XXX, o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území U. R. a zapísaným vo vl. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX - nesprávne určil deň, v ktorom malo dôjsť k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním, čím závažným spôsobom porušil § 13 Notárskeho poriadku účinného do 30. novembra 2015, § 63 písm. c) Notárskeho poriadku účinného do 30. novembra 2015, N 110/2014, Nz 48095/2014, z 26. novembra 2014 osvedčil vyhlásenie C. G., rod. G., nar. X. C. XXXX, trvalé bytom U. R. Č.. XXX, o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území U. R. a zapísaným vo vl. XXX, XXX - nesprávne určil deň, v ktorom malo dôjsť k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním, čím závažným spôsobom porušil: § 13 Notárskeho poriadku účinného do 30. novembra 2015, § 63 písm. c) Notárskeho poriadku účinného do 30. novembra 2015, N 111/2014, Nz 48116/2014, z 26. novembra 2014 osvedčil vyhlásenie C. G.K., rod. G., nar. X. C. XXXX, trvalé bytom U. R. Č.. XXX, o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území U. R. a zapísaným vo vl. XXX, XXX, XXX - nesprávne určil deň, v ktorom malo dôjsť k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním, čím závažným spôsobom porušil: § 13 Notárskeho poriadku účinného do 30. novembra 2015, § 63 písm. c) Notárskeho poriadku účinného do 30. novembra 2015, N 132/2014, Nz 52223/2014, z 5. decembra 2014 osvedčil vyhlásenie G. E., rod. E., nar. XX. O. XXXX, trvalé bytom L. Č.. XXX/XX, M., zastúpenej G.. N. A., rod. A., nar. XX. C. XXXX, trvalé bytom A. č. XXXX, o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území U. R. a zapísaným vo vl. XXX, XXXX, XXX, XXX napriek tomu, že: nemal preukázanú existenciu nadobúdacieho titulu, nesprávne určil deň, v ktorom malo dôjsť k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním, čím závažným spôsobom porušil § 13 Notárskeho poriadku účinného do 30. novembra 2015, § 36 ods. 1 Notárskeho poriadku účinného do 30. novembra 2015, § 63 písm. c) Notárskeho poriadku účinného do 30. novembra 2015, N 166/2014, Nz 60635/2014, z 30. decembra 2014 osvedčil vyhlásenie C.. N. C., MPH, rod. C., narodený X. O. XXXX, trvale bytom O. Č.. XXXX, o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území O.Č. a zapísaným na listoch vlastníctva číslo XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX - nesprávne určil deň, v ktorom malo dôjsť k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním, čím závažným spôsobom porušil 13 Notárskeho poriadku účinného do 30. novembra 2015, § 63 písm. c) Notárskeho poriadku účinného do 30. novembra 2015, N 53/2016, Nz 4253/2016, z 10. februára 2016 osvedčil vyhlásenie Y. L.K., rod. V., narodená XX. N. XXXX, trvale bytom A. Č.. XX, o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území A. a zapísanej na liste vlastníctva číslo XXXX - nesprávne určil deň, v ktorom malo dôjsť k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním, čím závažným spôsobom porušil § 13 Notárskeho poriadku od 1. decembra 2015, § 63 ods. 1 písm. c) Notárskeho poriadku účinného od 1. decembra 2015, N 221/2016, Nz 17108/2016, zo 16. mája 2016 osvedčil vyhlásenie H. G., rod. G.Á., nar. XX. G. XXXX, trvale bytom G.. A.. Š. Č.. XXXX/XX, Č., o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území O. a zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX - nesprávne určil deň, v ktorom malo dôjsť k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním, čím závažným spôsobom porušil § 13 Notárskeho poriadku od 1. decembra 2015, § 63 ods. 1 písm. c) Notárskeho poriadku účinného od 1. decembra 2015, N 274/2016, Nz 21578/2016, zo 16. júna 2016 osvedčil vyhlásenie C.. Š. D., rod. D., nar. X. O. XXXX, trvalé bytom E. Č.. XXX, a K. D., rod. Š., nar. X. W. XXXX, trvalé bytom E. Č.. XXX, o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území E. a zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX - nesprávne určil deň, v ktorom malo dôjsť k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním, čím závažným spôsobom porušil § 13 Notárskeho poriadku od 1. decembra 2015, § 63 ods. 1 písm. c) Notárskeho poriadku účinného od 1. decembra 2015, N 296/2016, Nz 25107/2016, zo 14. júla 2016 osvedčil vyhlásenie Mgr. K. D., rod. T., nar. XX. G. XXXX, trvalé bytom D. Č.. XXXX, Č., o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území Č. a zapísanej na liste vlastníctva čísla č. XXXX - nesprávne určil deň, v ktorom malo dôjsť k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním, čím závažným spôsobom porušil § 13 Notárskeho poriadku od 1. decembra 2015, § 63 ods. 1 písm. c) Notárskeho poriadku účinného od 1. decembra 2015, N 526/2016, Nz 39738/2016, z 27. októbra 2016 osvedčil vyhlásenie G. E., rod. Š., nar. XX. G. XXXX, trvale bytom Č. Č.. XXXX, o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území Č. a zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX - nesprávne určil deň, v ktorom malo dôjsť k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním, čím závažným spôsobom porušil § 13 Notárskeho poriadku od 1. decembra 2015, § 63 ods. 1 písm. u) Notárskeho poriadku účinného od 1. decembra 2015, N 579/2016, Nz 48789/2016, z 30. novembra 2016 osvedčil vyhlásenie G. D., rod. T.Č., nar. X. W. XXXX, trvale bytom D. Q. Č.. XXXX, Č., o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území Č. a zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX - nesprávne určil deň, v ktorom malo dôjsť k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním, čím závažným spôsobom porušil § 13 Notárskeho poriadku od 1. decembra 2015, § 63 ods. 1 písm. c) Notárskeho poriadku účinného od 1. decembra 2015, čím zavinene závažne porušil povinnosti pri výkone činnosti notára vyplývajúce z ustanovenia § 13 Notárskeho poriadku, ustanovenia § 36 Notárskeho poriadku do 30. novembra 2015 a od 1. decembra 2015 a § 63 ods. 1 písm. c) Notárskeho poriadku do 30. novembra 2015 a od 1. decembra 2015, za čo bol uznaný vinným z disciplinárneho previnenia a podľa čl. 16 ods. 2 písm. a) v spojení s čl. 3 ods. 1 písm. b) Disciplinárneho poriadku Notárskej komory Slovenskej republiky a bolo mu uložené disciplinárne opatrenie - peňažná pokuta vo výške 100 eur, ktorú bol povinný zaplatiť v lehote do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet Notárskej komory Slovenskej republiky vedený v SLSP, a. s. Bratislava, číslo účtu vo formáte IBAN: E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. II. Disciplinárna komisia Notárskej komory Slovenskej republiky vo zvyšnej časti návrh navrhovateľa podľa čl. 16 ods. 1 písm. d) Disciplinárneho poriadku Notárskej komory Slovenskej republiky zamietla. III. C.. D.. M. L., D.., bol povinný podľa čl. 23 ods. 2 Disciplinárneho poriadku Notárskej komory Slovenskej republiky jej trovy konania vo výške 720,40 eura v lehote do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet Notárskej komory Slovenskej republiky vedený v SLSP, a.s. Bratislava, číslo účtu vo formáte IBAN: E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. 2. Žalobca v žalobe namietal, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 191 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ďalej len ako „SSP“), že je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. d) SSP), že skutkový stav, ktorý vzala Disciplinárna komisia Notárskej komory Slovenskej republiky za základ rozhodnutia, je v rozpore s administratívnym spisom alebo v ňom nemá oporu (§ 191 ods. 1 písm. f) SSP). Uviedol, že v konaní bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, t.j. mohlo dôjsť k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred Disciplinárnou komisiou Notárskej komory Slovenskej republiky, ktoré vyústilo do vydania nezákonného rozhodnutia v zmysle ustanovenia § 191 ods. 1 písm. g) SSP. Žalobca navrhol, aby správny súd vydal rozsudok, ktorým napadnuté rozhodnutie zruší a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie. 3. K žalobe sa vyjadril žalovaný vo vyjadrení zo dňa 24.02.2020 a ktorý v plnom rozsahu zotrvával na dôvodoch napadnutého rozhodnutia, čo do uznania viny a uloženia disciplinárneho opatrenia a zastával názor, že v predmetnom rozhodnutí nevidí takú vadu, ako uvádza žalobca, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, alebo ktorou mohlo dôjsť k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred Disciplinárnou komisiou Notárskej komory Slovenskej republiky v dôsledku čoho malo byť vydané napadnuté rozhodnutie v rozpore s ustanoveniami § 191 ods. 1, písm. c), d), f), g ) SSP. Žalovaný zdôraznil, že v súvislosti ustanovením § 177 SSP sa môže domáhať subjekt ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, iba výslovne na to oprávnený zákonom. V danom prípade však podľa jeho názoru nie je daný dôvod na ochranu subjektívnych práv žalobcu podaním takejto správnej žaloby. 4. Po doručení správnej žaloby správny súd primárne skúmal, či sú v konaní splnené procesné podmienky konania, ktoré sú predpokladom pre meritórne rozhodovanie o správnej žalobe a pre naplnenie účelu správneho súdnictva, ktorým je poskytnutie ochrany právam a právom chráneným záujmom fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy tak, ako to predpokladá čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. 5. Správny súd dospel k záveru, že žalobu je potrebné odmietnuť podľa ustanovenia § 98 ods. 1 písm. e) SSP, nakoľko nie sú splnené procesné zákonné podmienky pre jej meritórne prejednanie, pretože bola podaná neoprávnenou osobou, a to vtedajším ministrom spravodlivosti Slovenskej republiky JUDr. Gáborom Gálom. 6. V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom § 2 ods. 1 SSP. 7. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú o ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 8. Podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu ak bola podaná zjavne neoprávnenou osobou. 9. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 10. Podľa § 177 ods. 2 SSP, ochrany iných ako subjektívnych práv sa môže domáhať len prokurátor alebo subjekt výslovne na to oprávnený zákonom. 11. Podľa § 178 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánov verejnej správy alebo opatreniu orgánov verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. 12. Podľa § 92 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) účinného od 01.07.2016, návrh na začatie disciplinárneho konania môže podať minister, predseda krajského súdu a prezident komory (ďalej len „navrhovateľ“) do jedného roka odo dňa, keď sa dozvedel o disciplinárnom previnení, najneskôr do troch rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Notár alebo kandidát si môže v disciplinárnom konaní zvoliť obhajcu z radov advokátov alebo notárov. 13. Podľa § 93 ods. 3 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) účinného od 01.07.2016, proti rozhodnutiu o disciplinárnom opatrení nie je možné podať opravný prostriedok. Proti rozhodnutiu disciplinárnej komisie možno podať správnu žalobu do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia o uložení disciplinárneho opatrenia. 14. Správny súd posudzoval, či žalobca spĺňa zákonom stanovené podmienky procesnej aktívnej legitimácie na podanie žaloby v správnom súdnictve, t. j. či bol osobou oprávnenou na podanie žaloby v súlade s ustanovením § 177 SSP v spojení s ustanovením § 178 ods. 1 SSP, ktoré upravuje aktívnu žalobnú legitimáciu, a to, či ju podal účastník administratívneho konania v ktorom bolo vydané správne rozhodnutie a či týmto rozhodnutím bol ako účastník administratívneho konania ukrátený na svojich subjektív-nych právach. 15. V konaní mal správny súd zistené zo súdneho spisu, že žalobu voči žalovanému podal minister spravodlivosti Slovenskej republiky a z administratívneho spisu, že bol účastníkom administratívneho konania - disciplinárneho konania. 16. Súdny prieskum pri všeobecnej správnej žalobe je nevyhnutne spojený s prepojením dopadu rozhodnutia a opatrenia orgánu verejnej správy na subjektívne práva žalobcu. Týmto je vymedzený aj účel ochrany, ktorú poskytuje správne súdnictvo pri všeobecnej správnej žalobe v zmysle § 177 ods. 1 SSP. Ochrany subjektívnych práv sa môžu dovolávať len tie subjekty, o ktorých práva, právom chránené záujmy a povinnosti ide. Ustanovenie § 177 ods. 2 SSP vymedzuje výnimky, keď všeobecná správna žaloba nesmeruje k ochrane subjektívnych práv. Zákon ustanovuje, že to tak je pri všeobecnej správnej žalobe prokurátora a iného subjektu výslovne na to oprávneného zákonom. Všeobecná správna žaloba prokurátora podobne ako každá žaloba prokurátora v zmysle § 61 písm. b) smeruje k ochrane zákonnosti. Pod iným subjektom, ktorý sa všeobecnou správnou žalobou môže domáhať ochrany iných než subjektívnych práv, je nutné de lege lata rozumieť zainteresovanú verejnosť (§ 42 SSP). Špecifickým prípadom, v ktorom je v zmysle zákonného odkazu v ustanovení § 177 ods. 2 SSP pri všeobecnej správnej žalobe ochrana iných než subjektívnych práv zverená aj inému subjektu než prokurátorovi, je aktívna žalobná legitimácia upravená v ustanovení § 41 ods. 11 zákona č. 292/2014 Z.z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 292/2014 Z.z.“). Uvedené zákonné ustanovenie totiž oprávňuje na podanie všeobecnej správnej žaloby proti rozhodnutiu Rady Úradu pre verejné obstarávaniu riadiaci orgán atď. (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Asan/7/2019). 17. Vyššie uvedený účel ochrany spojený so všeobecnou správnou žalobou ako základným žalobným typom v správnom súdnictve súčasne koreluje s dvomi zásadami správneho súdneho konania obsiahnutými v ustanovení § 5 ods. 2 a 3 SSP, ktoré vo svojej podstate vymedzujú podstatu správneho súdnictva. Ochrana základných ľudských práv a slobôd a ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania (§ 5 ods. 2) je totiž signifikantne spojená s aktívnou žalobnou legitimáciou fyzickej a právnickej osoby a ochrana zákonnosti a verejného záujmu sa prejavuje pri rozhodovaní správneho súdu o žalobách prokurátora a zainteresovanej verejnosti. (R., J., W., M., Š., M. W., A. a kol.: Správny súdny poriadok. Komentár. R., V..T..R., 2018, s. 869). 18. Subjektívnym právom je preto potrebné rozumieť vlastné práva alebo právom chránené záujmy žalobcu. Inými slovami povedané fyzická a právnická osoba sa nemôže všeobecnou správnou žalobou domáhať ochrany subjektívnych práv inej osoby, resp. pod jej subjektívne práva nemožno podriadiť také účinky rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, ktoré neovplyvňujú jej právnu pozíciu, t.j. nezasahujú do jej právnej sféry ani nespôsobujú zmenu jej právneho postavenia (napr.: uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sži 2/2011 zo dňa 24.02.2011). Skutočnosť, že musí ísť o vlastné subjektívne práva fyzickej alebo právnickej osoby súčasne vylučuje, aby pod tento druh aktívnej žalobnej legitimácie bolo možné podriadiť prípad, keď fyzická alebo právnická osoba, ako účastník administratívneho konania v jeho rámci realizuje jeho verejno-mocenské oprávnenia. Pritom pod ukrátením subjektívneho práva je nutné rozumieť taký stav, keď žalovaným rozhodnutím alebo opatrením orgánu verejnej správy bolo priamo zasiahnuté do práv alebo právom chránených záujmov fyzickej alebo právnickej osoby. 19. Správny súd v nadväznosti na vyššie uvedené poukazuje na doterajšiu ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Ústavného súdu Slovenskej republiky ktorá je analogicky aplikovateľná aj na daný prípad. 20. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 3Sži/10/2009 zo dňa 21. apríla 2010 dospel k záveru, že „Aktívna procesná legitimácia žalobcu ako procesná podmienka v zmysle § 250 ods. 2 OSP, ktorá robí procesný subjekt osobou oprávnenou na podanie žaloby, v sebe zahŕňa kumulatívne dva predpoklady, a to postavenie účastníka správneho konania a súčasne ukrátenie na právach napadnutým rozhodnutím, vydaným v správnom konaní. V priestupkovom konaní sa rozhoduje o obvinení z priestupku a uložení sankcie inej osobe ako navrhovateľovi priestupkového konania a týmto rozhodnutím nemôže byť navrhovateľ priestupkového konania ukrátený na právach, pretože rozhodnutie o priestupku sa osobne týka iba osoby obvinenej z priestupku a svojimi účinkami nezasahuje do právnej sféry navrhovateľa priestupkového konania ani nespôsobuje zmenu jeho právneho postavenia.“ Proti uvedenému uzneseniu bola podaná ústavná sťažnosť, ktorú Ústavný súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. IV. ÚS 242/2011 zo dňa 09. júna 2011 odmietol ako neopodstatnenú a konštatoval, že „Na aktívnu legitimáciu na podanie žaloby o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu podľa druhej hlavy piatej časti OSP nestačí, že žalobca bol účastníkom správneho konania, ale zároveň musel byť ako účastník správneho konania rozhodnutím, preskúmania zákonnosti ktorého sa domáha, ako aj postupom správneho orgánu na svojich právach ukrátený. Postavenie účastníka v správnom konaní ešte nevedie k naplneniu podmienky ukrátenia práv žalobcu.“ 21. Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. I. ÚS 166/2011 zo dňa 09. júna 2011 konštatoval, že „Rozhodnutie o priestupku sa týka iba osoby obvinenej z priestupku, a teda nezasahuje do právnej sféry sťažovateľa a ani nespôsobuje zmenu jeho právneho postavenia.“ 22. Žalobná legitimácia, resp. právo na prístup k súdu, musí byť založené už samotným tvrdením o porušení práv či právom chránených záujmov. Aktívnu žalobnú legitimáciu nemožno koncipovať tak, že právo na prístup k súdu sa bude odvíjať od toho, či bol niekto na právach ukrátený alebo nie. Ku konštatovaniu porušenia či neporušenia práv či právom chránených záujmov prichádza až po uskutočnení samotného konania pred súdom a jeho konkrétnym vyjadrením je až rozhodnutie vo veci samej. Aktívna žalobná legitimácia v správnom súdnictve by nemala byť spojená s existenciou presne špecifikovaných subjektívnych hmotných práv žalobcu, ale len s tvrdeným zásahom do právnej sféry žalobcu. Žalobná legitimácia musí byť daná pre všetky prípady, kedy je dotknutá právna sféra žalobcu, t. j. keď sa jednostranný úkon správneho orgánu, vzťahujúci sa ku konkrétnej veci a konkrétnym adresátom, závažne a autoritatívne dotýka ich právnej sféry. Správny súd neposudzuje v rámci skúmania aktívnej legitimácie žalobcu len otázku, či úkon správneho orgánu založil, zmenil, zrušil či záväzne určil práva a povinnosti žalobcu, ale predovšetkým či sa podľa tvrdenia žalobcu v žalobe, negatívne prejavil v jeho právnej sfére. (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžk/12/2017 zo 16. januára 2018). 23. Ďalej správny súd poukazuje na stanovisko uverejnené v Zbierke súdnych stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 21/2020 vo vzťahu k uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 16. januára 2020, sp. zn. 6Asan/7/2019 z ktorého vyplýva, že: „V nadväznosti na vyššie uvedené závery kasačný súd zároveň pokladá za potrebné poukázať na skutočnosť, že vo vzťahu k riešeniu tejto otázky došlo k legislatívnemu vývoju, reprezentovanému zmenou v právnej úprave účinnou od 01. decembra 2019. Preto dáva do pozornosti, že hoci zákonná úprava v znení účinnom do 30. novembra 2019 ministra spravodlivosti neoprávňuje na podanie opravného prostriedku s cieľom preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, zákonom č. 389/2019 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, sa mení ustanovenie § 228d ods. 8 Exekučného poriadku tak, že správnu žalobu proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu, ktorým sa disciplinárne konanie končí, okrem rozhodnutia o zastavení disciplinárneho konania podľa § 228a písm. b), e) a f), môže v lehote podľa Správneho súdneho poriadku vo verejnom záujme podať minister spravodlivosti aj vtedy, ak nie je navrhovateľom disciplinárneho konania. Podľa § 243n zakotvujúceho úpravu prechodného ustanovenia k úpravám účinným od 01. decembra 2019, má minister spravodlivosti toto oprávnenie voči doručenému rozhodnutiu, ktorým sa disciplinárne konanie končí, ktoré bolo vydané po 30. novembri 2019. Uvedená zmena právnej úpravy tak reflektuje na námietky žalobcu, rovnako presne však určuje časový rámec, kedy ministrovi spravodlivosti uvedené oprávnenie prislúcha.“ 24. V konaní mal správny súd preukázané, že žalobca - minister spravodlivosti podal voči žalovanému správnu žalobu na Krajský súd v Bratislave dňa 14.08.2019 a že bol účastníkom administratívneho konania - disciplinárneho konania, ktorého výsledkom bolo napadnuté rozhodnutie, čím realizoval svoje verejno-mocenské oprávnenie vyplývajúce z ustanovenia § 92 Notárskeho poriadku, a to oprávnenie podať návrh na začatie disciplinárneho konania proti žalobcovi ako disciplinárne obvinenému notárovi. 25. Správny súd zastáva názor, že v konaní nebolo osvedčené splnenie procesnej podmienky osoby oprávnenej na podanie žaloby - aktívnej procesnej legitimácie žalobcu, nakoľko neboli splnené kumulatívne dva predpoklady, a to postavenie účastníka správneho konania a súčasne ukrátenie na jeho právach napadnutým rozhodnutím vydaným v správnom konaní. V prípade žalobcu nebola tak splnená procesná podmienka vyplývajúca z ustanovenia § 178 ods. 1 SSP ako osoby oprávnenej na podanie žaloby, a to ukrátenie na jeho subjektívnych právach. 26. Ustanovenie § 177 ods. 2 SSP vymedzuje výnimky, keď všeobecná správna žaloba nesmeruje k ochrane subjektívnych práv tzn., že ochrany iných ako subjektívnych práv sa môže domáhať len prokurátor alebo subjekt výslovne na to oprávnený zákonom. 27. V súvislosti s vyššie uvedeným, správny súd poukazuje na to, že aktívne legitimovanou osobou na podanie správnej žaloby na preskúmanie rozhodnutia orgánu verejnej správy je fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach rozhodnutím správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia. V danom prípade aktívna procesná legitimácia žalobcu nebola daná, nakoľko nebola podložená žiadnym jeho konkrétnym tvrdením o ukrátení na jeho subjektívnych právach, ktoré by vychádzali z konkrétneho právneho predpisu a ovplyvňovali by jeho právnu pozíciu alebo by zasiahli do jeho právnej sféry, alebo spôsobili zmenu jeho právneho postavenia. 28. Správny súd konštatuje, že v preskúmavanej veci jednoznačne absentuje tzv. vertikálny prvok administratívneho konania. Napadnuté rozhodnutie sa nemôže týkať subjektívnych práv fyzickej osoby ministra spravodlivosti, ktoré by vychádzali z konkrétneho právneho predpisu, ovplyvňovali by jeho právnu pozíciu, alebo by zasiahli do jeho právnej sféry alebo spôsobili zmenu jeho právneho postavenia. 29. Z uvedeného vyplýva, že minister spravodlivosti nie subjektom oprávneným na podanie žaloby proti napadnutému rozhodnutiu v zmysle ustanovenia § 93 ods. 3 veta druhá Notárskeho poriadku účinného od 01.07.2016. 30. Vo vzťahu k vyššie uvedenému správny súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Asan/1/2019, v ktorom sa uvádza: „Z ustanovenia § 93 ods. 3 prvá veta Notárskeho poriadku vyplýva, že disciplinárne konanie je jednostupňové, keďže proti rozhodnutiu o disciplinárnom opatrení nie je možné podať opravný prostriedok. Správne súdnictvo nemožno chápať ako pokračovanie administratívneho konania. Správny súd nie je ďalším odvolacím orgánom ani ďalšou inštitúciou vo verejnej správe, ale je nezávislým orgánom súdnej moci rozhodujúcim o právach fyzických a právnických osôb. Konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí a opatrení orgánov verejnej správy je samostatným sporom.“ 31. Zároveň správny súd poznamenáva, že správne súdnictvo nie je založené na verejnej žalobe „actio popularis“, ktorá by umožnila komukoľvek podať správnu žalobu, ale tieto subjekty zákonodarca výslovne vymedzil v procesnom predpise. 32. Správny súd dospel k záveru, že žalobca nespĺňa procesnú podmienku osoby oprávnenej na podanie žaloby, t.j. aktívnu procesnú legitimáciu vyplývajúcu z ustanovenia § 178 ods. 1 SSP, a preto žalobu odmietol podľa ustanovenia § 98 ods. 1 písm. e) SSP ako podanú zjavne neoprávnenou osobou. 33. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko žaloba bola odmietnutá. 34. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.