Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Sa/64/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019201196 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Jurgošová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1019201196.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: L.. M. G., nar. XX.XX.XXXX, A. XXX/XX, XXX XX U. O., právne zastúpený: JUDr. Marián Ďurina, advokát, Sibírska 4, 831 02 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Kutuzovova 8, 832 47 Bratislava, o správnej žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy, o preskúmanie zákonnosti listu žalovaného č. SEĽUZ-266/2019-OdSP zo dňa 03.05.2019, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu o d m i e t a . Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“ alebo „tunajší súd“) dňa 01.09.2019, doplnenou podaním zo dňa 26.09.2019 sa žalobca domáhal, aby správny súd určil, že list žalovaného č. SEĽUZ-266/2019-OdSP zo dňa 03.05.2019, ktorým sa žalovaný vyjadril k žiadosti žalobcu o zaujatie stanoviska k dobe služby žalobcu, ktorú vykonával od 17.07.1982 do 11.08.1982, a to na akej tabuľke počtov bol žalobca zaradený po prijatí do služobného pomeru vojaka z povolania v dobe od 17.07.1982 do 11.08.1982, na akú funkciu bol žalobca zaradený počas riadnej dovolenky od 17.07.1982 do 11.08.1982, podľa akej právnej normy bol žalobca zaradený v dobe od 17.07.1982 do 11.08.1982 do II. kategórie funkcií, keď nebol na žiadnej tabuľke počtov a ani na žiadnej funkcii, je nezákonným zásahom. Žalobca žiadal, aby správny súd uložil žalovanému povinnosť vydať v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku potvrdenie, v ktorom odslúžené obdobie od 17.07.1982 do 11.08.1982 žalobcovi započíta v I. kategórii funkcií. Zároveň žalobca žiadal nahradiť trovy právneho zastúpenia. 2. K žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 20.07.2020. Vo vyjadrení uviedol, že dňa 03.04.2019 bola Ministerstvu obrany Slovenskej republiky doručená žiadosť žalobcu označená ako: „Žiadosť o precízne právne stanovisko k predmetnej veci“, prostredníctvom ktorej žalobca požiadal Ministerstvo obrany SR (ďalej „MO SR“), aby zaujalo stanovisko k dobe služby žalobcu, ktorú vykonával od 17.07.1982 do 11.08.1982, a to na akej tabuľke počtov bol žalobca zaradený po prijatí do služobného pomeru vojaka z povolania v dobe od 17.07.1982 do 11.08.1982, na akú funkciu bol žalobca zaradený počas riadnej dovolenky od 17.07.1982 do 11.08.1982, podľa akej právnej normy bol žalobca zaradený v dobe od 17.07.1982 do 11.08.1982 do II. kategórie funkcií, keď nebol na žiadnej tabuľke počtov a ani na žiadnej funkcii. MO SR na žiadosť žalobcu zo dňa 03.04.2019 reagovalo vypracovaním listu MO SR č. SEĽUZ-266/2019-OdSP zo dňa 03.05.2019 a jeho zaslaním na adresu žalobcu. Žalovaný tiež poukázal na to, že žiadosť žalobcu zo dňa 03.04.2019, na ktorú bolo odpovedané listom, nie je prvou žiadosťou žalobcu rovnakého charakteru. Taktiež sa k predmetnej problematike žalobcovi vyjadroval Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia listom č. VÚSZ-65304024411204/9 zo dňa 02.06.2017, listom č. VÚSZ-65304024411204/2019 zo dňa 15.03.2019, sekcia ľudských zdrojov Ministerstva obrany Slovenskej republiky listom č. SEĽUZ-13-56/2017-OdSP zo dňa 25.08.2017, listom č. SEĽUZ-95/2018- OdSP zo dňa 15.02.2018. Žalovaný ďalej uviedol, že je potrebné zamerať pozornosť na fakt, že iný zásah orgánu verejnej správy v zmysle § 3 ods. 1 písm. e) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, je definovaný ako faktický postup vykonávaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú, alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. Napadnutým listom, ktorý žalobca označil ako iný zásah orgánu verejnej správy bolo žalobcovi len poskytnuté vysvetlenie na žalobcom opakovane predkladané požiadavky, ktoré žalovaný na tom istom skutkovom základe a za identického právneho stavu riešil od roku 2017. Napadnutý list nie je možné považovať za faktický postup vykonávaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorými sú priamo dotknuté práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti žalobcu. Žalovaný považoval podanie žalobcu za zmätočné, znemožňujúce poskytnúť relevantné vyjadrenie k veci. Žalovaný uviedol, že v danom prípade nie je možné MO SR považovať za orgán verejnej správy, ale je potrebné ho vnímať ako subjekt súkromného práva - zamestnávateľa, od ktorého bývalý zamestnanec požaduje potvrdiť ním žiadanú skutočnosť na účely dôchodkového zabezpečenia. Oblasť pracovného práva nespadá do oblasti verejného práva, čo samo o sebe vylučuje prieskum žalobcom napadnutého listu MO SR zo strany správneho súdu. Zo strany MO SR by išlo o prekročenie právomoci, keby vydalo potvrdenie alebo osvedčenie podľa predstáv a požiadaviek žalobcu bez reálnej opory na podkladovom materiáli. Generálny riaditeľ sekcie ľudských zdrojov MO SR prostredníctvom napadnutého listu poskytol žalobcovi odpovede na ním položené otázky, a to v rozsahu ním uvedenom, a preto žalovaný zastáva názor, že žalobcovi nespôsobil žiadnu zmenu právneho postavenia, nakoľko obsah napadnutého listu zodpovedá reálnemu stavu vyplývajúcemu z príslušných všeobecne záväzných právnych predpisov, či interných predpisov žalovaného, resp. jeho právnych predchodcov. Žalovaný vysvetlil žalobcovi jeho hmotnoprávnu a procesnú situáciu v danej právnej veci. Z ustanovení SSP jednoznačne vyplýva, že iným zásahom orgánu verejnej správy musí dôjsť k určitým následkom pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, k priamemu dotyku na právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach žalobcu, k čomu v prípade poskytnutia odpovedí na žalobcom položené otázky nedošlo. Žalovaný, a to bez plnenia úloh v oblasti verejnej správy, napadnutým listom len potvrdil skutočnosť, že žalobca bol od 17.07.1982 do 11.08.1982 na tabuľke počtov vedený ako poslucháč Vysokej vojenskej školy pozemného vojska, a teda z tohto dôvodu nebol ako vymenovaný rotmajster zaradený na žiadnej funkcii. V súlade s internými predpismi mu bola uvedená doba hodnotená ako doba výkonu funkcie II. kategórie. Na základe vyššie uvedených skutočností sa žalovaný domnieva, že zo strany žalobcu ide o zjavné zneužitie práva či jeho bezúspešné uplatňovanie. Žalovaný žiadal, aby správny súd žalobu zamietol, pokiaľ nebude odmietnutá. 3. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej „SSP“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 4. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 5. Podľa § 3 ods. 1 písm. e) SSP, iným zásahom orgánu verejnej správy faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté; iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. 6. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú o ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 7. Podľa § 7 písm. b) SSP, správne akty orgánov verejnej správy, ktoré nemajú povahu rozhodnutia o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby, najmä rozhodnutia a opatrenia organizačnej povahy a rozhodnutia a opatrenia upravujúce vnútorné pomery orgánu, ktorý ich vydal, ak tento zákon neustanovuje inak. 8. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). 9. Podľa § 98 ods. 1 písm. h) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak tak ustanoví tento zákon. 10. Správny súd v súlade s ust. § 97 SSP skúmal splnenie zákonných procesných podmienok, aby mohol vo veci konať a rozhodnúť. 11. V preskúmavanej veci je kľúčovou otázka prípustnosti preskúmateľnosti napadnutého listu žalovaného č.: SEĽUZ-266/2019-OdSP zo dňa 03.05.2019, ktorým sa žalovaný vyjadril k žiadosti žalobcu o zaujatie stanoviska k dobe služby žalobcu, ktorú vykonával od 17.07.1982 do 11.08.1982, a to na akej tabuľke počtov bol žalobca zaradený po prijatí do služobného pomeru vojaka z povolania v dobe od 17.07.1982 do 11.08.1982, na akú funkciu bol žalobca zaradený počas riadnej dovolenky od 17.07.1982 do 11.08.1982, podľa akej právnej normy bol žalobca zaradený v dobe od 17.07.1982 do 11.08.1982 do II. kategórie funkcií, keď nebol na žiadnej tabuľke počtov a ani na žiadnej funkcii, ktorý žalobca označil za iný zásah orgánu verejnej správy. 12. V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že v správnom súdnictve je právo na prístup k súdnemu preskúmaniu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy na základe správnej žaloby determinované princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia, alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje (§ 7 SSP). Nie je pritom rozhodujúce, ako je napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie formálne označené, ani to, či pri jeho vydaní procesne postupoval správny orgán podľa zákona č. 71/1967 Z. z. o správnom konaní (Správny poriadok) alebo podľa iného právneho predpisu. Pri posudzovaní prípustnosti súdneho preskúmania rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy je správny súd povinný posúdiť, či sa žalobou napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie nedotýka základných práv alebo slobôd účastníka konania, ktoré mu zaručuje Ústava Slovenskej republiky alebo príslušná medzinárodná zmluva o ľudských právach a základných slobodách. V takých prípadoch totiž vylúčenie súdneho preskúmania rozhodnutia správneho orgánu nemožno uplatniť. O takýto prípad však v prejednávanej veci nejde. 13. Žalobca žiadal o vydanie potvrdenia resp. osvedčenia o započítaní obdobia od 11.07.1982 do 11.08.1982 v I. kategórii funkcií pre potreby dôchodkového zabezpečenia. Výsledkom činnosti žalovaného mohlo byť na základe žiadosti žalobcu vydanie, resp. nevydanie potvrdenia či osvedčenia o tejto skutočnosti. Správny súd je toho názoru, že bez ohľadu na spôsob vybavenia žiadosti žalobcu by v oboch prípadoch išlo o akt, ktorý by nepredstavoval žiadny zásah do práv a právom chránených záujmov žalobcu, a to z dôvodu, že takéto rozhodnutie ani opatrenie slovenská zákonná úprava nepredpokladá. Nárok na priznanie ďalšieho obdobia v I. kategórii funkcií, ktorý si žalobca žiadosťou u žalovaného uplatnil a vydanie potvrdenia, resp. osvedčenia o tejto skutočnosti nie je samostatným nárokom v zmysle právnej úpravy, ide o skutočnosť tvoriacu základ pre rozhodovanie o jednotlivých dávkach dôchodkového zabezpečenia. Konanie o predmetnej žiadosti žalobcu nie je v Slovenskej republike samostatne upravené právnymi predpismi. Žalovaný taktiež nemá zákonom upravenú právomoc rozhodovať v oblasti dávok dôchodkového zabezpečenia vojakov. Iba prípadné rozhodnutie vydané v konaní o dávke dôchodkového zabezpečenia vojakov, na ktoré je príslušný Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia, by bolo takým rozhodnutím, ktoré podlieha prieskumu zo strany správneho súdu. Žalovaný týmto nezasiahol do práv, právom chránených záujmov alebo povinností žalobcu. Z týchto dôvodov napadnutý list žalovaného nespadá do kategórie aktov podľa § 3 SSP v spojení s § 2 a § 6 SSP, ktoré by boli spôsobilým predmetom preskúmania v správnom súdnictve. Žalobu preto bolo potrebné odmietnuť. 14. Keďže súd dospel k záveru, že žaloba proti inému zásahu orgánu verejnej správy, o preskúmanie zákonnosti listu žalovaného č. SEĽUZ-266/2019-OdSP zo dňa 03.05.2019 je neprípustná, postupoval podľa § 98 ods. 1 písm. h) SSP v spojení s § 7 písm. b) SSP a žalobu odmietol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Súd s ohľadom na uvedený záver dodáva, že sa nezaoberal obsahom žaloby, keďže žalobnými námietkami vo veci samej by sa mohol zaoberať až po splnení podmienky, že by orgán verejnej správy spôsobil žalobcovi iný zásah orgánu verejnej správy faktickým postupom vykonaným pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým by boli žalobcove práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté, čo podlieha súdnemu prieskumu v správnom súdnictve. 15. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko žaloba bola odmietnutá. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP). V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.