Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/208/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019201273 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Fulcová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1019201273.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Fulcovej a členov senátu JUDr. Dáši Filovej a Mgr. Mariána Degmu, v právnej veci žalobcu: B.. Ľ.F. T., narodený XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/X, R., proti žalovanému: Krajský súd v Bratislave, so sídlom Záhradnícka 10, Bratislava, IČO: 00 215 759, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1SprI/150/2019 zo dňa 27.8.2019, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Súd z r u š u j e napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 1SprI/150/2019 zo dňa 27.8.2019, ako aj rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I č. 1SprI/75/2019 zo dňa 19.7.2019 a vec v r a c i a Okresnému súdu Bratislava I na ďalšie konanie o žiadosti o žiadosti žiadateľa o informácie B.. Ľ. T. zo dňa 21.5.2019 v jej časti 3. pod písmenami b/ a c/. Žalobcovi súd p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením súdny úradník. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Z pripojených administratívnych spisov súd zistil, že žiadosťou zo dňa 21.5.2019, doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 26.5.2019, žalobca žiadal o poskytnutie nasledovných informácií: a) - uviesť dôvody, pre ktoré odvolanie účastníka konania (C. V.) podané voči uzneseniu Okresného súdu Bratislava 1. pod sp.zn.: 4C 9/2018-19 zo dňa 15.05.2018 a ktorým súd rozhodol o nariadení predbežného opatrenia nebolo doposiaľ doručené na rozhodnutie Krajskému súdu v Bratislave, b) uviesť, či sa spis vedený na Okresnom súde Bratislava I. pod sp.zn.: 4C 9/2018 nachádzal v čase od 18.05.2018 do 21.05.2019 na Okresnom súde Bratislava /., c) uviesť meno a priezvisko zákonného sudcu konajúceho vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava I. pod sp.zn.: 4C 9/2018 v čase od 18.05.2018 do 21.05.2019. II. Rozhodnutia správnych orgánov 2. Rozhodnutím č. 1SprI/75/2019-7 zo dňa 4.6.2019 Okresný súd Bratislava I žiadosť žalobcu odmietol podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 211/2000 Z.z. 3. Podaním zo dňa 14.6.2019 žalobca podal voči rozhodnutiu v predchádzajúcom bode odvolanie, ktoré odôvodnil tým, že podľa jeho názoru niet zákonného dôvodu tajiť, kto je vo veci zákonným sudcom v konkrétnom časovom období. Tvrdil, že predmetom jeho žiadosti nie je informácia o rozhodovacej činnosti, ale žiadal informácie, ktoré podľa jeho názoru s rozhodovacou činnosťou nesúvisia. Podľa jeho názoru cieľom zákonného obmedzenia práva na informácie podľa § 11 ods. písm. d/ zákona č. 211/2000 Z.z. 211/2000 Z.z. je len ochrana pred neprimeraným zasahovaním do vlastnej rozhodovacej činnosti súdu týkajúcej sa prebiehajúcich konaní pred rozhodnutím vo veci samej, a tým aj ochrana nestranného a nezávislého súdnictva podľa článku 46 odsek 1 Ústavy Slovenskej republiky. 4. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 1SprI/108/2019 zo dňa 4.6.2019 tak, že fiktívne rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I zrušil a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie. Rozhodnutie bolo odôvodnené tým, že povinnej osobe uplynula lehota na rozhodnutie dňa 5.6.2019. Na základe podacieho hárku povinnej osoby žalovaný dovodil, že rozhodnutie bolo podané na prepravu oneskorene (až dňa 6.6.2019). 5. Vec bola povinnej osobe vrátená na ďalšie konanie dňa 9.7.2019. 6. Následne Okresný súd Bratislava I (povinná osoba) vo veci opätovne rozhodla rozhodnutím 1SprI/75/2019-26 zo dňa 19.7.2019 tak, že žiadosť žalobcu odmietla podľa § 9 ods. 1 a 2 zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Rozhodnutie bolo odôvodnené tým, že žiadateľ požadoval informácie, týkajúce sa konkrétnej fyzickej osoby označenej menom a priezviskom a jej súkromia a teda, že sprístupnením požadovaných informácií by povinná osoba mohla porušiť právom chránený záujem, preto nie je možné žiadosti o informácie vyhovieť. Záverom povinná osoba poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.01.2015, sp. zn. 3 Sži 40/2014, v ktorom tento uviedol, že informácie týkajúce sa konkrétnej fyzickej osoby identifikovanej podľa ustanovenia § 4 ods. 1 zákona č. 122/2013 Z. z., nie je možné sprístupniť v právnom režime zákona o slobode informácií, pretože ich sprístupnením by povinná osoba nepriamo potvrdila, že fyzická osoba s týmito osobnými údajmi sa nachádza v jej registri a že určitá spisová značka súdneho konania sa týka tejto konkrétnej fyzickej osoby. Rozhodnutie bolo podané na poštovú prepravu dňa 19.7.2019 a bolo doručené žalobcovi dňa 22.7.2019. 7. Elektronickým podaním so ZEP zo dňa 2.8.2019 podal žalobca voči rozhodnutiu v predchádzajúcom odseku odvolanie, v ktorom namietal najmä to, že informácie v bode b) a c) jeho žiadosti sa žiadnym spôsobom nedotýkajú súkromia konkrétnej fyzickej osoby. 8. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 1SprI/150/2019 zo dňa 27.8.2019 tak, že podané odvolanie žalobcu zamietol a napadnuté rozhodnutie povinnej osoby potvrdil. Rozhodnutie žalovaného bolo odôvodnené tým, že „z odvolania žiadateľa zo dňa 02. 08. 2019 (aj z jeho predchádzajúceho odvolania zo dňa 14. 06. 2019) je nepochybné, že žiadateľ má vedomosť o menách a priezviskách strán sporu sp. zn. 4C/9/2018, povinná osoba vo svojom druhom rozhodnutí zo dňa 19. 07. 2019 správne aplikovala stanovenie § 9 ods. 1, 2 zákona o slobode informácií. V danom prípade sa nejedná o žiadne účelové konanie povinnej osoby, ako to tvrdí žiadateľ. Napriek tomu, že súdne konanie sp. zn. 4C/9/2018 bolo u povinnej osoby (v dobe podania žiadosti žiadateľa dňa 21. 05. 2019) skončené, povinná osoba má povinnosť zabezpečiť stranám sporu (obidve sú fyzické osoby, ako samotný žiadateľ uviedol), ochranu práv a právom chránených záujmov. V súlade so zákonom č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov v platnom znení, povinná osoba zjavne nedisponuje súhlasom žiadneho z účastníkov tohto súdneho konania. Povinná osoba v odôvodnení svojho rozhodnutia zo dňa 19. 07. 2019 použila platný citovaný zákon a zákon č. 122/2013 Z. z. uviedla len ako príklad v súvislosti s vydaným rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sži/40/2014 zo dňa 28. 01. 2015, čo však na rozhodnutie odvolacieho orgánu nemá žiadny vplyv. Rovnako na druhej strane toto rozhodnutie odvolacieho orgánu neovplyvňuje ani príklad žiadateľa o zverejnenom rozsudku v trestnej veci W. A., pri ktorom bola osoba účastníka menovite uvedená. K tomu odvolací orgán uvádza, že na rozdiel od tohto zverejneného prípadu, žiadateľ nepožadoval súdne rozhodnutie v listinnej forme, ale textovú informáciu. Navyše, odvolací orgán nepozná podmienky zverejnenia (nie sprístupnenia) trestného rozsudku. Preto povinná osoba nemohla žiadateľovi sprístupniť žiadané informácie pod písm. a) a b) jeho žiadosti zo dňa 21. 05. 2019. Čo sa týka požadovaných informácií pod písm. c) žiadosti žiadateľa zo dňa 21. 05. 2019, v dobe jej podania bola vec sp. zn. 4C/9/2018 už skončená, ako žiadateľ uviedol a dodatočne preverila a zistila i povinná osoba, t. j. vec nemala zákonného sudcu. Žiadateľovi v súčasnosti nič nebráni, ako sám uviedol v odvolaní zo dňa 02. 08. 2019, podať si novú žiadosť o sprístupnenie informácií; je to jeho právo. Z týchto dôvodov sa odvolací orgán stotožnil s rozhodnutím povinnej osoby zo dňa 19. 07. 2019 ako s vecne správnym (splnené procesné a hmotnoprávne podmienky). III. Žaloba 9. Žalobca sa žalobou doručenou súdu v zákonnej lehote dňa 23.9.2019 domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného zo dňa 27.8.2019 a vec žiadal vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. 10. Žalobca v žalobe zosumarizoval obsah napadnutého rozhodnutia žalovaného. 11. Žalobca nesúhlasil s tým, že sa jeho žiadosť sa v časti 3 písm. b) a písm. c) týkala takých informácií, ktoré nemožno sprístupniť s poukazom na ochranu osobných údajov. Trval na tom, že tieto informácie nemohli zasiahnuť do práva osôb na ochranu ich osobných údajov tak, ako tvrdí žalovaný a byť dôvodom na nesprístupnenie požadovaných informácií. Uvedené informácie má podľa žalobcu povinná osoba k dispozícii a môže ich jednoducho získať a sprístupniť žalobcovi. Z týchto dôvodov je podľa žalobcu napadnuté rozhodnutie ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu nezákonné z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko vychádzajú z účelového výkladu zákona o slobodnom prístupe k informáciám až do tej miery, že absolútne popierajú význam a zmysel tohto zákona. 12. Žalobca netrval na tom, aby súd vo veci nariadil pojednávanie. IV. Vyjadrenie žalovaného 13. Písomným podaním zo dňa 20.11.2019 sa žalovaný vyjadril k žalobe tak, že žalobca namieta výklad a aplikáciu ustanovenia § 9 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ktoré sú podľa žalobcu jednoznačné. 14. Žalovaný zotrval na svojom rozhodnutí, ktoré napadol žalobca správnou žalobou: „Nosným pilierom odmietnutia bolo v predmetnom prípade ustanovenie § 9 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o slobode informácií“). Je nesporné, že žalobca v pozícií žiadateľa informácie vo svojej žiadosti zo dňa 21.05.2019 identifikoval v bode a) konkrétneho účastníka konania vedeného pod sp. zn. 4C/9/2018. Uvedeným mal okresný súd a aj žalovaný v pozícií odvolacieho správneho orgánu preukázané, že žalobca žiadal o sprístupnenie informácie týkajúcej sa konkrétnej fyzickej osoby, ktorá bola identifikovaná menom a priezviskom. V zmysle § 2 zákona č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, sa osobnými údajmi rozumejú údaje týkajúce sa identifikovanej fyzickej osoby alebo identifikovateľnej fyzickej osoby, ktorú možno identifikovať priamo alebo nepriamo, najmä na základe všeobecne použiteľného identifikátora, iného identifikátora, ako je napríklad meno, priezvisko,... Sprístupneniu požadovanej informácie by tak podľa názoru žalovaného jednoznačne bránil práve § 9 zákona o slobode informácií. Je potrebné zdôrazniť, že žiadateľ o sprístupnenie informácie v právnom režime podľa zákona o slobode informácií nie je v procesnom postavení účastníka súdneho konania, a preto nemôže disponovať osobnými údajmi protistrany. K takto podanej žiadosti nie je možné sprístupňovať informácie v právnom režime citovaného zákona, pretože ich poskytnutím by povinná osoba (okresný súd) implicitne potvrdila - verifikovala, že fyzická osoba s týmito osobnými údajmi sa nachádza v jej registri a že spisová značka súdneho konania sa týka konkrétne identifikovanej fyzickej osoby. V súvislosti s písmenom a) žiadosti žalobcu, nebolo možné s ohľadom na § 9 zákona o slobode informácií sprístupniť ani informácie žiadané v bodoch b) a c), nakoľko tie sa týkali totožného súdneho konania vedeného pod sp. zn. 4C/9/2018. Podľa názoru žalovaného by sprístupnením boli rovnako nepriamo potvrdené skutočnosti uvádzané v bode a), keďže informácie so sebou vecne súvisia. Žalobca následne poukázal na ustanovenie § 82a ods. 5 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch, ktorým si odvodil nárok aj na informáciu o tom, či sa súdny spis nachádzal v určitom období na okresnom súde. S uvedeným tvrdením nemožno súhlasiť, nakoľko uvádzané ustanovenie výslovne upravuje sprístupňovanie všetkých súdnych rozhodnutí, vrátane neprávoplatných rozhodnutí a rozhodnutí, ktoré nie sú rozhodnutiami vo veci samej, okrem zákonom stanovených prípadoch. Žalobca však vo svojej žiadosti o sprístupnenie informácií nežiadal sprístupniť žiadne rozhodnutie v konaní sp. zn. 4C/9/2018, pričom podľa mienky žalovaného nemožno na tomto mieste ustanovenie analogicky použiť aj na informáciu žiadanú pod písmenom b) žiadosti, a teda sprístupniť v zmysle predmetného ustanovenia informáciu o tom, kde sa súdny spis nachádzal vo vymedzenom období. Zhrnutím popísaných skutočností je zrejmé, že pokiaľ žalobca vo svojej žiadosti o sprístupnenie informácií identifikoval osobnými údajmi účastníka konania, ktorý mal vystupovať v konkrétne označenom súdnom konaní, žalovaný nemohol vyhovieť ani jednému zo žiadaných bodov, nakoľko neboli naplnené podmienky pre ich sprístupnenie. S poukazom na zmienené ustanovenie § 9 zákona o slobode informácií, žalobca nepriložil ani prípadný písomný súhlas dotknutej osoby, kedy by s prihliadnutím na predmetné zákonné ustanovenie mohlo byť v takejto situácií žiadosti vyhovené.“ 15. Žalovaný navrhol, aby Krajský súd v Bratislave správnu žalobu žalobcu zo dňa 20.09.2019 v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol. 16. Žalovaný netrval na ústnom prerokovaní veci. V. Skutkové a právne závery správneho súdu. 17. Krajský súd v Bratislave ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 11 ods. 1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného nespĺňa podmienky zákonnosti a ako také bolo potrebné ho zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie podľa § 190 SSP v spojení s § 191 ods. 1 písm. c) a písm. d) SSP. 18. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 19. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 20. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 21. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z., každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. 22. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. Z., informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje. 23. Podľa § 14 ods. 1 až 5 zákona č. 211/2000 Z.z., žiadosť možno podať písomne, ústne, faxom, elektronickou poštou alebo iným technicky vykonateľným spôsobom. Zo žiadosti musí byť zrejmé, ktorej povinnej osobe je určená, meno, priezvisko, názov alebo obchodné meno žiadateľa, jeho adresa pobytu alebo sídlo, ktorých informácií sa žiadosť týka a aký spôsob sprístupnenia informácií žiadateľ navrhuje. Ak žiadosť nemá predpísané náležitosti uvedené v odseku 2, povinná osoba bezodkladne vyzve žiadateľa, aby v určenej lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako sedem dní, neúplnú žiadosť doplnil. Poučí žiadateľa aj o tom, ako treba doplnenie urobiť. Ak napriek výzve povinnej osoby žiadateľ žiadosť nedoplní a informáciu nemožno pre tento nedostatok sprístupniť, povinná osoba žiadosť odloží. Žiadosť je podaná dňom, keď bola oznámená povinnej osobe príslušnej vo veci konať. Na žiadosť povinná osoba písomne potvrdí podanie žiadosti a oznámi predpokladanú výšku úhrady za sprístupnenie informácie. 24. Podľa § 11 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z., pri sprístupňovaní informácií, ktoré získala povinná osoba od tretej osoby na plnenie úlohy na základe osobitného zákona, podľa ktorého sa na povinnú osobu vzťahuje povinnosť mlčanlivosti alebo iná prekážka ochraňujúca informácie pred zverejnením alebo zneužitím, ktoré však možno podľa tohto zákona sprístupniť, sprístupní povinná osoba len tie informácie, ktoré priamo súvisia s jej úlohami. 25. Podľa § 17 ods. 1 až 3 zákona č. 211/2000 Z.z., žiadosť o sprístupnenie informácií povinná osoba vybaví bez zbytočného odkladu, najneskôr do ôsmich pracovných dní odo dňa podania žiadosti alebo odo dňa odstránenia nedostatkov žiadosti podľa § 14 ods. 2 a 3 a do 15 pracovných dní, ak sa sprístupňuje informácia nevidiacej osobe v prístupnej forme podľa § 16 ods. 2 písm. a), ak tento zákon neustanovuje inak. 26. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z., ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v prípade, ak žiadosť bola odložená (§ 14 ods. 3). 27. Podľa § 18 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z., ak povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti neposkytla informácie či nevydala rozhodnutie a ani informáciu nesprístupnila, predpokladá sa, že vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu. Za deň doručenia rozhodnutia sa v tomto prípade považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti (§ 17). 28. Podľa § 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z., odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou. Ak odvolací orgán v tejto lehote nerozhodne, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil; za deň doručenia tohto rozhodnutia sa považuje druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia. 29. Podľa § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb., v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 30. Podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy SR, sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. 31. Podľa čl. 26 ods. 5 Ústavy SR, orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku, podmienky a spôsob vykonania ustanoví zákon. 32. Predmetom preskúmania správneho súdu bolo žalobou označené rozhodnutie žalovaného č. 1SprI/150/2019 zo dňa 27.8.2019. 33. K jednotlivým žalobným námietkam a relevantným argumentom žalovaného správny súd uvádza nasledovné: 34. Zásadná námietka žalobcu voči nesprávnosti/nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia žalovaného spočívala v tom, že sa jeho žiadosť v časti 3 písm. b) a písm. c) netýkala takých informácií, ktoré by akýmkoľvek spôsobom zasahovali do osobných údajov iných osôb a teda že žalovaný nebol oprávnený jeho žiadosť v uvedenej časti odmietnuť z dôvodu ochrany osobných údajov. 35. S prihliadnutím na obsah celej žiadosti žalobcu o informácie, osobitne k časti žiadosti 3 písm. a) je potrebné stotožniť sa so žalovaným a povinnou osobou v ich rozhodnutiach o Žiadosti, že vyhovieť Žiadosti o informácie nebolo možné inak, ako nepriamym potvrdením toho, že identifikovaná fyzická osoba je účastníkom súdneho konania, označeného žalobcom, pretože otázka v časti 3.a) Žiadosti sa týkala nakladania/stavu vybavovania procesného návrhu konkrétnej fyzickej osoby. Preto je rozhodnutie žalovaného aj povinnej osoby v tejto časti vecne správne. Voči rozhodnutiam v tejto časti však žalobca správnu žalobu nepodal. 36. Avšak pokiaľ ide o rozhodnutie žalovaného o ostatných dvoch častiach žiadosti žalobcu (3.b) a 3.c)), súd vyhodnotil argumenty žalobcu ako dôvodné. 37. Nemožno súhlasiť s argumentom žalovaného, že v nadväznosti na rozhodnutie o Žiadosti v časti 3.a), nebolo možné s ohľadom na § 9 zákona o slobode informácií sprístupniť ani informácie žiadané v bodoch b) a c), pretože tie sa týkali totožného súdneho konania vedeného pod sp. zn. 4C/9/2018. Len zo samotnej skutočnosti, že žiadaná informácia sa týka rovnakého súdneho konania nemožno vyvodiť, že by žiadaná informácia mohla zasiahnuť do osobnostných práv nejakej osoby. 38. Odpoveď na otázku, kde sa nachádza resp. v určitom časovom období nachádzal konkrétny súdny spis povinnej osoby žiadnym spôsobom nezasahuje do osobných údajov žiadnej fyzickej osoby - odpoveď na túto otázku nevyžaduje či už priamo alebo nepriamo potvrdenie identity žiadnej osoby, ani toho, či identifikovaná fyzická osoba je alebo nie je subjektom určitého súdneho konania. Obdobné platí aj o časti 3.c) Žiadosti, ktorou žalobca žiadal zodpovedať otázku, kto bol zákonným sudcom vo vymedzenom časovom období v konkrétnej veci prejdnávanej povinnou osobu - ani odpoveď na túto otázku nevyžadovala žiadne priame ani nepriame potvrdenie identity konkrétnej fyzickej osoby, ani nebola spôsobilá akokoľvek zasiahnuť do práv žiadneho zo subjektov konania. Napriek tomu, že dôvod odmietnutia podľa § 9 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 311/2000 Z.z. bol naplnený pri časti Žiadosti 3.a), z rozhodnutia žalovaného ani z rozhodnutia povinnej osoby nevyplýva, akým konkrétnym spôsobom by mohli byť dotknuté osobné údaje kohokoľvek poskytnutím odpovede na zvyšnú časť Žiadosti. Preskúmavané rozhodnutie žalovaného je preto nepreskúmateľné, pretože sa žalovaný podľa správneho súdu nedostatočne zaoberal odvolacími dôvodmi žalobcu v odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby a nedôsledne skúmal danosť dôvodov na odmietnutie žiadosti podľa § 9 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 311/2000 Z.z. vo vzťahu k jednotlivým bodom Žiadosti žalobcu o informácie, napriek tom, že sa jednotlivým bodmi žiadosti žalobcu zaoberal. 39. V prípade, že žiadosťou o informácie sa žiadateľ dožaduje sprístupnenia viacerých informácií, je potrebné aby povinná osoba vyhodnotila túto žiadosť vo vzťahu ku každej požadovanej informácii, t.j. či vo vzťahu ku každej informácii existuje nejaký legálny dôvod odmietnutia žiadosti a v negatívnom prípade je povinná žiadanú informáciu žiadateľovi sprístupniť, ak ju má k dispozícii. 40. Žiadosť žalobcu v časti 3.b) sa týkala odpovede na otázku, kde sa nachádza resp. v určitom časovom období nachádzal konkrétny súdny spis povinnej osoby. 41. Jedným z dôvodov obmedzenia prístupu k informáciám je aj to, ak sa žiadané informácie týkajú o rozhodovacej činnosti súdu (§ 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 211/2000 Z.z.). Zákon č. 211/2000 Z.z. neobsahuje definíciu pojmu rozhodovacia činnosť súdu; vo všeobecnosti však možno informáciami o rozhodovacej činnosti súdu rozumieť všetky informácie, ktoré sú obsahom súdneho spisu (k rovnakému záveru dospel aj autor komentára k Zákonu o slobodnom prístupe k informáciám Peter Wilfling, Via Iuris na str. 127-128, alebo Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 3 Sži/8/2009 zo dňa 18.2.2010). Informácia o tom, kde sa v nejakom konkrétnom čase nachádzal súdny spis, je informáciou, ktorú možno zistiť iba zo súdneho spisu. Napriek tomu, že v evidenčných pomôckach, ktoré súdy používajú, sa zvyčajne nachádza údaj o lokalizácii súdneho spisu, neexistuje žiadna legislatívna povinnosť zamestnanca súdu vyznačiť do používaného programového vybavenia lokalizáciu súdneho spisu, resp. lehota, do kedy sa má zmena lokalizácie spisu vyznačiť. Preto údaje v evidenčných pomôckach majú len informatívny charakter a skutočnú lokalizáciu spisu vo vzťahu ku konkrétnym časovým úsekom je možné zistiť s určitosťou iba zo súdneho spisu (pokiaľ ide o lokalizáciu mimo budovy súdu, ktorý vec prejednáva a rozhoduje). 42. Pretože žalobca sa Žiadosťou v časti a 3.b) dožadoval informácie o rozhodovacej činnosti súdu, mala povinná osoba jeho žiadosť v dotknutej časti odmietnuť podľa (§ 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 211/2000 Z.z. 43. Poslednou časťou žiadosti žiadateľa bola informácia o zákonnom sudcovi vo vymedzenom časovom úseku. Žalovaný aj povinná osoba vo svojich rozhodnutiach k tejto časti žiadosti zhodne uviedli, že dotknutá vec bola právoplatne skončená a teda nemá zákonného sudcu v čase ich rozhodovania. 44. Zo skutočnosti, že vec je právoplatne skončená, rozhodne nevyplýva záver, že vec nemá zákonného sudcu - tento status sudca stráca až definitívnym vybavením veci. Ak napr. v právoplatne skončenej veci rozhodne vyšší súdny úradník o výške náhrady trov konania, voči uvedenému uzneseniu je prípustná sťažnosť, o ktorej, v prípade jej podania, rozhoduje sudca, ktorému bola vec pridelená na prejednanie a rozhodnutie (zákonný sudca). Obdobné platí aj v prípade mimoriadnych opravných prostriedkov, kde niektoré úkony vykonáva zákonný sudca. Toto však nebolo predmetom otázky žalobcu. Ten nežiadal informáciu o zákonnom sudcovi v čase rozhodovania žalovaného a povinnej osoby, ale vo vymedzenom časovom úseku, ktorý predchádzal času ich rozhodovania. 45. Aj táto informácia je informáciou o rozhodovacej činnosti, ktorá sa nachádza v súdnom spise, avšak zároveň ide o informáciu, ktorá je prístupná verejnosti a teda je verejne známa (spravidla, pokiaľ nejde o staré veci, najmä o veci staršie ako 10 rokov). Každá osoba si pri troche námahy môže z verejne prístupných zdrojov zistiť, kto je vo veci zákonný sudca, a to tak, že si podľa rozvrhu práce zistí zákonného sudcu, ktorému vec napadla. 46. Podľa § 170 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 543/2005 Z.z. /Spisová značka/, každý súdny spis dostane spisovú značku. Spisová značka sa skladá z označenia a z poradového čísla súdneho registra, do ktorého je vec zapísaná, a označenia príslušného kalendárneho roka, napríklad 2T/180/2004, 4C/51/2005; spisová značka súdneho spisu vo veciach zapisovaných do registra JP sa skladá z kódu súdu, druhu pohľadávky, poradového čísla, súdneho registra JP a posledných dvoch čísel letopočtu. 47. Zo žalobcom označeného súdneho konania - sp. zn. 4C/9/2018 vyplýva, že by malo ísť o súdne konanie, ktoré sa začalo v roku 2018 a napadlo do súdneho oddelenia 4C. Z rozvrhu práce povinnej osoby, ktorý je zverejnený na webovom sídle MS SR, je možné jednoducho zistiť, kto bol v roku 2018 zákonným sudcom v senáte 4C, a z prípadných dodatkov aj to, či v roku 2018 alebo neskôr došlo z nejakého dôvodu k prerozdeľovaniu vecí zo senátu 4C, vrátane zoznamu prerozdelených vecí a toho, do akého súdneho oddelenia boli veci náhodným výberom prerozdelené. 48. Teda aj napriek tomu, že aj v poslednej časti žiadosti sa jedná o informáciu o rozhodovacej činnosti, jedná sa o informáciu verejne známu (známu z verejne prístupných zdrojov), preto bolo povinnosťou povinnej osoby túto informáciu žiadateľovi sprístupniť. 49. Na základe uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné a založené na nesprávnom právnom posúdení, preto nemal inú možnosť ako namietané rozhodnutie zrušiť podľa § 191 ods. 1 psím. c) a písm. d) SSP. Pretože oba dôvody nezákonnosti konštatované v tomto rozhodnutí sa vzťahovali aj na rozhodnutie žalovaného, aj na rozhodnite povinnej osoby, správny súd na návrh žalobcu podľa § 191 ods. 3 písm. a) SSP zrušil aj rozhodnutie povinnej osoby, ktoré predchádzalo preskúmavanému rozhodnutiu žalovaného. 50. O vrátení veci povinnej osobe na ďalšie konanie a rozhodnutie správny súd rozhodol podľa § 191 ods. 4 SSP. Súd dáva do pozornosti povinnej osobe, že podľa rovnakého zákonného ustanovenia lehota na vydanie nového rozhodnutia začne plynúť povinnej osobe až po doručení všetkých administratívnych spisov pripojených k prejednávanej veci. 51. Úlohou povinnej osoby v ďalšom konaní bude opätovne rozhodnúť o žiadosti žalobcu v časti 3. b) a 3. c)- voči rozhodnutiu o časti žiadosti 3.a) žalobca správnu žalobu nepodal, preto je rozhodnutie žalovaného aj povinnej osoby v tejto časti právoplatné. Povinná osoba sa pri rozhodovaní o žiadosti žalobcu o informácie bude spravovať právnym názorom správneho súdu, vyslovenom v tomto rozhodnutí. 52. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP a úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania. 53. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).