Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/223/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019201367 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Peťovská PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1019201367.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: HYDINA SK, s.r.o., so sídlom Slavkovská cesta 54/1468, 060 01 Kežmarok, IČO: 46 645 454, právne zastúpený: KVASŇOVSKÝ & PARTNERS | ADVOKÁTI s.r.o., so sídlom Dunajská 2317/32, 811 08 Bratislava, IČO: 51 003 848 proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101902589/2019 zo dňa 08.08.2019, v konaní o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 07.10.2019 zamieta. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou zo dňa 07.10.2019, doručenou Krajskému súdu v Bratislave ako správnemu súdu (ďalej aj ako „správny súd“) elektronicky dňa 08.10.2019, sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101902589/2019 zo dňa 08.08.2019, ktorým žalovaný podľa ust. § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (ďalej len „daňový poriadok“) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov potvrdil rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa - Kriminálneho úradu finančnej správy č. 100601069/2019 zo dňa 11.03.2019, ktorým Kriminálny úrad finančnej správy uložil žalobcovi podľa § 50 ods. 1 písm. a) v nadväznosti na § 160 ods. 5 daňového poriadku predbežné opatrenie, nakoľko je odôvodnená obava, že nesplatná alebo nevyrubená daň nebude v dobe jej splatnosti uhradená alebo bude nevymožiteľná alebo že v tejto dobe bude vymáhanie dane spojené so značnými ťažkosťami za využitia všetkých zákonom stanovených foriem v rozsahu povinnosti zložiť na účet správcu dane peňažnú sumu vo výške XXX.XXX,XX eur za zdaňovacie obdobia január 2016, február 2016, júl 2016 a august 2016. 2. Žalobca v žalobe zároveň požiadal správny súd, aby správnej žalobe priznal odkladný účinok podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). V dôvodoch svojho návrhu uviedol, že je nevyhnutne daná potreba úpravy pomerov vyplývajúcich z právneho stavu vytvoreného napadnutým rozhodnutím. Potrebu priznania odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil hrozbou závažnej ujmy, značnej hospodárskej a finančnej škody, ktoré budú predstavovať vážne nenapraviteľný následok. Argumentoval tým, že ako podnikateľský subjekt sa dostal do situácie, pri ktorej v rámci výkonu rozhodnutia (zablokovaním účtov z dôvodu výkonu rozhodnutí o nariadení predbežného opatrenia) nebude objektívne schopný plniť svoje záväzky, a to nielen vo vzťahu k daňovému úradu, ale najmä vo vzťahu k svojim zamestnancom a príslušným sociálnym alebo zdravotným inštitúciám, ako aj vo vzťahu k obchodným partnerom. Tvrdil, že napadnuté rozhodnutia sú exekučnými titulmi a prípadným výkonom daňovej exekúcie sa stane nielen absolútne a objektívne platobne neschopným (neschopným plniť svoje záväzky), ale pre svojich zamestnancov a dodávateľov aj nedôveryhodným subjektom. Podľa žalobcu bude pre neho výkon napadnutých rozhodnutí likvidačný a spôsobí absolútny a nezvratný rozklad spoločnosti, jej úplný zánik. Správny súd priznaním odkladného účinku odvráti hrozbu závažnej ekonomickej, hospodárskej a finančnej škody žalobcu ako zamestnávateľa. V návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobca osobitne zdôraznil svoju úlohu ako zamestnávateľa, ktorý zamestnáva približne 70 zamestnancov v regióne sídla prevádzky - okres Kežmarok v Prešovskom kraji, s tým, že náklady spojené s plnením si povinnosti žalobcu ako zamestnávateľa vo vzťahu ku zamestnancom predstavujú len zlomok celkových nákladov obchodnej spoločnosti žalobcu. Krok spočívajúci v exekúcii na majetok žalobcu by predstavoval vážne ekonomické a sociálne komplikácie aj v spôsobe života regionálneho obyvateľstva a mal by za následok zvýšenie nezamestnanosti v rámci regiónu, ale najmä nepredstaviteľný negatívny dopad na zamestnancov. Následne žalobca uviedol, že terajšia finančná situácia dovoľuje žalobcovi vykonávať svoju podnikateľskú činnosť s pozitívnym prognózovaním finančnej situácie do budúcna, nechystá sa meniť spôsob a systém prevádzky, pričom aktuálne tvorí kladný hospodársky výsledok. O zlepšujúcej sa finančnej situácii žalobcu svedčia finančné výsledky, keď za rok 2018 dosiahol najlepší hospodársky výsledok za posledných 6 rokov. V tejto súvislosti uviedol, že priaznivý vývoj hospodárskych výsledkov a priaznivá dlhodobá prognóza vývoja tržieb, výnosov a zisku dáva podľa žalobcu dostatočnú dlhodobú garanciu, že v prípade splatnosti záväzkov, tieto žalobca bude schopný uhradiť. Ďalej uviedol, že aj v terajšej mimoriadne zložitej situácii pristupuje žalobca k plneniu svojich daňových záväzkov riadne a zodpovedne a snaží sa dodržiavať svoju platobnú disciplínu, pričom si vytvára aj účtovné rezervy, čo vyplýva aj z účtovných závierok za rok 2017 a 2018. Podľa žalobcu likvidačne na neho pôsobí už len blokácia bankových účtov finančnou správou v súvislosti s vykonateľnosťou rozhodnutí o nariadení predbežného opatrenia. Ďalšou hrozbou pre žalobcu je aj neuhradenie záväzkov, čo bude znamenať aj stratu postavenia v rámci hydinového priemyslu z terajšej jednotky na trhu. V súvislosti s výkonom rozhodnutia dôjde k negatívnemu dopadu aj na zamestnancov žalobcu (hrozba straty zamestnania), a aj z tohto dôvodu možno hovoriť o hrozbe hospodárskej ujmy lokálneho charakteru. Za predpokladu, ak správny súd neprizná odkladný účinok správnej žalobe, bude možné realizovať výkon rozhodnutia, následkom čoho bude žalobca objektívne nútený rušiť svoje ďalšie prevádzky a prepúšťať svojich zamestnancov. Žalobca zdôraznil i tú skutočnosť, že ako zamestnávateľ prispieva k priaznivému vývoju prostredia trhu práce a k sociálnej stabilite v regióne. Tvrdil, že priznaním odkladného účinku správnej žalobe nepochybne nevzniká rozpor s verejným záujmom. Priznanie odkladného účinku dáva žalobcovi možnosť naďalej udržiavať svoje podnikateľské pôsobenie a zamestnanosť. V dôvodoch svojho návrhu poukázal i na rozhodnutia Krajského súdu v Prešove v obdobných veciach, v ktorých bol odkladný účinok správnej žalobe žalobcu priznaný. Mal za to, že v rámci zachovania právnej istoty žalobcu na rozhodovaní súdov a s poukazom na legitímne očakávania žalobcu v dôsledku už raz priznaného odkladného účinku obdobnej správnej žalobe, je tento žalobcov návrh na priznanie odkladného účinku správnej žaloby relevantný a odôvodnený pre tento účel. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21.06.2011, sp. zn. 1Sžr/28/2010, v zmysle ktorého s princípom právnej istoty logicky korešponduje zásada rozhodovať v obdobných veciach rovnako. Zásah zo strany daňového úradu a výkonu prípadnej daňovej exekúcie by bol pre žalobcu fatálny, nakoľko by žalobcovi vznikla platobná neschopnosť. Mal za to, že výkon rozhodnutia bude mať pre žalobcu za následok jeho ekonomickú likvidáciu - v lepšom prípade reštrikčné opatrenia. S poukazom na riadnu účtovnú závierku zostavenú ku dňu 31.12.2018 tvrdil, že na strane žalobcu je daná objektívna nemožnosť dobrovoľného plnenia bez toho, aby ukončil svoju činnosť. Tvrdil, že priznanie odkladného účinku správnej žaloby je jediná možná ochrana žalobcu, ktorá môže zamedziť, aby správca dane začal výkon daňovej exekúcie prikázaním pohľadávky z účtov žalobcu, prípadne výkonu daňovej exekúcie zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnostiach žalobcu. Akoukoľvek blokáciou alebo zamedzeniu žalobcovi nakladať so zostatkom na bankových účtoch, alebo dispozíciou s majetkom žalobcu ako obchodnej spoločnosti je nepochybné, že v danom prípade dôjde k naplneniu podmienok stanovených ustanovením § 185 písm. a) SSP. 3. Žalovaný sa k žalobe vo veci samej vyjadril písomne, podaním zo dňa 09.01.2020, doručeným správnemu súdu dňa 10.01.2020, v rámci ktorého sa k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyjadril tak, že podľa žalovaného nie sú súčasťou návrhu žalobcu žiadne dôkazy preukazujúce prítomnosť zákonných dôvodov pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe, pretože jeho tvrdenie v návrhu o hrozbe exekučnej činnosti žalovaného, resp. že výkonom rozhodnutí o nariadení predbežného opatrenia sa stane objektívne platobne neschopným a pre svojich dodávateľov a zamestnancov nedôveryhodným, neobsahuje žiadne relevantné dôkazy, na základe ktorých by sa malo návrhu na priznanie odkladného účinku vyhovieť. K návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalovaný poukázal na podstatu v danej veci, a to žalobcom uplatnené právo na odpočítanie dane podľa hmotnoprávneho predpisu - § 49 až § 51 zákona o DPH, pri ktorom sa reálnosť dodania fakturovaných zdaniteľných obchodov nepotvrdila, a preto žalovaný poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR, podľa ktorej právnu ochranu môže mať len poctivé podnikanie a relevantné fakturované prijaté a dodané zdaniteľné obchody v rámci obchodných vzťahov, čo sa v danom prípade u žalobcu v priebehu výkonu daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania nepotvrdilo. 4. Podľa § 184 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 5. Podľa § 185 SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie. 6. Podľa § 186 ods. 1 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. 7. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne. 8. Správny súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením § 188 SSP návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol, nakoľko neboli naplnené dôvody pre jeho priznanie podľa ust. § 185 písm. a) SSP. Dôvodom priznania odkladného účinku správnej žalobe v zmysle ust. § 185 písm. a) SSP je naplnenie niektorého z nasledovných dôvodov pre priznanie odkladného účinku: 1. hrozba následku závažnej ujmy, 2. hrozba následku značnej hospodárskej či finančnej škody, 3. hrozba následku ujmy na životnom prostredí, 4. prípadne hrozba iného vážneho nenapraviteľného následku. Hrozba týchto následkov musí byť pritom tiež spojená buď s okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, alebo jeho inými právnymi následkami. Samotné naplnenie uvedených dôvodov však pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe nepostačuje, pretože zákon (SSP) súčasne ustanovuje podmienku, že takéto priznanie nebude v rozpore s verejným záujmom. 9. Žalobca vo svojom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, ako dôvod pre vyhovenie jeho žiadosti uviedol ohrozenie následkom závažnej ujmy, značnej hospodárskej a finančnej škody. Vychádzajúc z tvrdení žalobcu a po dôkladnom preskúmaní spisového materiálu správny súd dospel k záveru, že žalobca vo svojom návrhu dostatočne neodôvodnil, v čom konkrétne spočíva jeho ohrozenie tvrdenými následkami. V tejto súvislosti správny súd zdôrazňuje, že okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) musí návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku (či už v zmysle písm. a/ alebo b/ ust. § 185 SSP). Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) ust. § 185 (prejednávaný prípad) je žalobca zároveň povinný dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Inštitút odkladného účinku má dočasný charakter a je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v ust. § 185 SSP. Pri návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe má žalobca povinnosť dôvody na jeho priznanie nielen uviesť, ale má i povinnosť niektorý z týchto dôvodov správnemu súdu osvedčiť tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. V prejednávanom prípade k osvedčeniu dôvodu pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobcu nedošlo. 10. Primárne považuje správny súd za potrebné uviesť, že nastúpenie odkladného účinku správnej žaloby predstavuje iba určitú výnimku a nie pravidlo, kedy ešte pred rozhodnutím správneho súdu vo veci samej nastupujú právne následky predpokladané v ust. § 186 ods. 1 SSP, ktoré sa vo svojej podstate blížia k účinkom vyhovenia správnej žalobe. 11. V kontexte vyššie uvedených skutočností týkajúcich sa zákonných podmienok možnosti priznať odkladný účinok správnej žalobe a argumentácie žalobcu obsiahnutej v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, správny súd zastal názor, že žalobca hodnoverne neosvedčil tvrdenú hrozbu vzniku závažnej ujmy, značnej hospodárskej a finančnej škody v spojení s okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného. Na základe tvrdení žalobcu a predložených dokladov (prehľad účtovných odpisov dlhodobého majetku 9.2019 zo dňa 03.10.2019, účtovnej závierky zostavenej k 31.12.2018 za obdobie od 1/2018 do 12/2018, prehľad peňažných tokov JMS (CashFlow) zostavený ku dňu 28.06.2019) si správny súd vytvoril obraz o celkovej finančnej situácii žalobcu. Žalobca je postihnutý exekúciami a je v nepriaznivej finančnej situácii. V jednej časti návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe tvrdí, že mu likvidácia hrozí a ukončenie činnosti žalobcu je nezvratné, v inej časti argumentuje tým, že je v stabilizovanej situácii resp. že svoju situáciu udržuje. Z argumentácie žalobcu je citeľná istá neurčitosť tvrdení a nesúlad v argumentácii. Tvrdí, že výkon rozhodnutia spôsobí „absolútny rozklad“ žalobcu, avšak zo žalobcom predložených dokumentov správnemu súdu vychodí, že žalobca už toho času je platobne neschopný a je predlžený. Je nutné poukázať aj na skutočnosť, že žalobcom predložená účtovná závierka bola zostavené ku dňu 31.12.2018, a teda neodráža reálny stav ku dňu podania návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, ktorý bol doručený správnemu súdu spolu so žalobou vo veci samej dňa 08.10.2019. Ani prehľad účtovných odpisov dlhodobého majetku 9.2019 zo dňa 03.10.2019 a prehľad peňažných tokov JMS (CashFlow) zostavený ku dňu 28.06.2019 nepreukazuje splnenie zákonných podmienok pre vydanie kladného rozhodnutia súdu o odkladnom účinku žaloby. Taktiež ani odkaz na žalobcom uvádzané rozhodnutia „v obdobných veciach“ iných krajských súdov, pretože rozhodnutiami iných krajských súdov v obdobných veciach nie je správny súd pri rozhodovaní právne viazaný. Naviac, nejedná sa o totožné veci, a preto v danom prípade nemožno hovoriť o porušení princípu zachovania právnej istoty žalobcu na rozhodovaní súdov a legitímneho očakávania žalobcu v dôsledku už raz priznaného odkladného účinku správnej žalobe. 12. Priznanie odkladného účinku neslúži na zhojenie nepriaznivej finančnej situácie a nepredstavuje spôsob vyhnutia sa plneniu svojich záväzkov. Je potrebné si uvedomiť, že rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe nezbavuje žalobcu povinnosti zaplatenia daňových pohľadávok a v zásade jeho priznanie odôvodňuje prechodný stav, keď by okamžitým výkonom rozhodnutia hrozila žalobcovi závažná ujma, a nie ju privodilo splnenie uloženej povinnosti ako takej. 13. Záverom správny súd uvádza, že nie je vecou správneho súdu, aby za žalobcu vyhľadával dôkazy, ktoré by priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodňovali. Žalobca neosvedčil ani tú skutočnosť, že priznanie odkladného účinku žaloby nebude v rozpore s verejným záujmom. Sám poukázal na skutočnosť, že na strane žalobcu je daná objektívna nemožnosť dobrovoľného plnenia bez toho, aby ukončil svoju činnosť. Z uvedeného je podľa názoru správneho súdu možné vyvodiť, že žalobca nemá záujem na dobrovoľnom plnení si svojich daňových povinností poukazujúc na svoju zlú finančnú situáciu. Ak by aj boli splnené podmienky pre priznanie odkladného účinku, čo podľa názoru súdu nie sú, je tu kolízia s verejným záujmom, pretože v preskúmavanom prípade verejný záujem spočíva vo včasnom a riadnom výbere daní a v danom prípade žalobca dobrovoľne nesplnil svoju daňovú povinnosť, ktorej splatnosť už nastala. Podľa názoru správneho súdu žalobca hodnoverne žiadne priame reálne dopady a ujmy, ktoré by mohli zmariť ochranu jeho subjektívnych práv a právom chránených záujmov, resp. zákonnosti v prípade vyhovujúceho rozhodnutia správneho súdu o správnej žalobe neosvedčil. Krajský súd v Bratislave podľa ust. § 188 SSP preto návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol. 14. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná podľa § 439 ods. 2 písm. e) SSP.