Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/223/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019201367 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Peťovská PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1019201367.3 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: HYDINA SK, s.r.o., so sídlom Slavkovská cesta 54/1468, 060 01 Kežmarok, IČO: 46 645 454, právne zastúpený: KVASŇOVSKÝ & PARTNERS | ADVOKÁTI s.r.o., so sídlom Dunajská 2317/32, 811 08 Bratislava, IČO: 51 003 848, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101902589/2019 zo dňa 08.08.2019, v konaní o opätovnom návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 24.02.2020 zamieta. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou zo dňa 07.10.2019, doručenou Krajskému súdu v Bratislave ako správnemu súdu (ďalej aj ako „správny súd“) elektronicky dňa 08.10.2019, sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101902589/2019 zo dňa 08.08.2019, ktorým žalovaný podľa ust. § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (ďalej len „daňový poriadok“) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov potvrdil rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa - Kriminálneho úradu finančnej správy č. 100601069/2019 zo dňa 11.03.2019, ktorým Kriminálny úrad finančnej správy uložil žalobcovi podľa § 50 ods. 1 písm. a) v nadväznosti na § 160 ods. 5 daňového poriadku predbežné opatrenie, nakoľko je odôvodnená obava, že nesplatná alebo nevyrubená daň nebude v dobe jej splatnosti uhradená alebo bude nevymožiteľná alebo že v tejto dobe bude vymáhanie dane spojené so značnými ťažkosťami za využitia všetkých zákonom stanovených foriem v rozsahu povinnosti zložiť na účet správcu dane peňažnú sumu vo výške XXX.XXX,XX eur za zdaňovacie obdobia január 2016, február 2016, júl 2016 a august 2016. 2. Žalobca v žalobe zároveň požiadal správny súd, aby správnej žalobe priznal odkladný účinok podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). V dôvodoch svojho návrhu uviedol, že je nevyhnutne daná potreba úpravy pomerov vyplývajúcich z právneho stavu vytvoreného napadnutým rozhodnutím. Potrebu priznania odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil hrozbou závažnej ujmy, značnej hospodárskej a finančnej škody, ktoré budú predstavovať vážne nenapraviteľný následok. Argumentoval tým, že ako podnikateľský subjekt sa dostal do situácie, pri ktorej v rámci výkonu rozhodnutia (zablokovaním účtov z dôvodu výkonu rozhodnutí o nariadení predbežného opatrenia) nebude objektívne schopný plniť svoje záväzky, a to nielen vo vzťahu k daňovému úradu, ale najmä vo vzťahu k svojim zamestnancom a príslušným sociálnym alebo zdravotným inštitúciám, ako aj vo vzťahu k obchodným partnerom. Tvrdil, že napadnuté rozhodnutia sú exekučnými titulmi a prípadným výkonom daňovej exekúcie sa stane nielen absolútne a objektívne platobne neschopným (neschopným plniť svoje záväzky), ale pre svojich zamestnancov a dodávateľov aj nedôveryhodným subjektom. Podľa žalobcu bude pre neho výkon napadnutých rozhodnutí likvidačný a spôsobí absolútny a nezvratný rozklad spoločnosti, jej úplný zánik. Správny súd priznaním odkladného účinku odvráti hrozbu závažnej ekonomickej, hospodárskej a finančnej škody žalobcu ako zamestnávateľa. V návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobca osobitne zdôraznil svoju úlohu ako zamestnávateľa, ktorý zamestnáva približne 70 zamestnancov v regióne sídla prevádzky - okres Kežmarok v Prešovskom kraji, s tým, že náklady spojené s plnením si povinnosti žalobcu ako zamestnávateľa vo vzťahu ku zamestnancom predstavujú len zlomok celkových nákladov obchodnej spoločnosti žalobcu. Krok spočívajúci v exekúcii na majetok žalobcu by predstavoval vážne ekonomické a sociálne komplikácie aj v spôsobe života regionálneho obyvateľstva a mal by za následok zvýšenie nezamestnanosti v rámci regiónu, ale najmä nepredstaviteľný negatívny dopad na zamestnancov. Následne žalobca uviedol, že terajšia finančná situácia dovoľuje žalobcovi vykonávať svoju podnikateľskú činnosť s pozitívnym prognózovaním finančnej situácie do budúcna, nechystá sa meniť spôsob a systém prevádzky, pričom aktuálne tvorí kladný hospodársky výsledok. O zlepšujúcej sa finančnej situácii žalobcu svedčia finančné výsledky, keď za rok 2018 dosiahol najlepší hospodársky výsledok za posledných 6 rokov. V tejto súvislosti uviedol, že priaznivý vývoj hospodárskych výsledkov a priaznivá dlhodobá prognóza vývoja tržieb, výnosov a zisku dáva podľa žalobcu dostatočnú dlhodobú garanciu, že v prípade splatnosti záväzkov, tieto žalobca bude schopný uhradiť. Ďalej uviedol, že aj v terajšej mimoriadne zložitej situácii pristupuje žalobca k plneniu svojich daňových záväzkov riadne a zodpovedne a snaží sa dodržiavať svoju platobnú disciplínu, pričom si vytvára aj účtovné rezervy, čo vyplýva aj z účtovných závierok za rok 2017 a 2018. Podľa žalobcu likvidačne na neho pôsobí už len blokácia bankových účtov finančnou správou v súvislosti s vykonateľnosťou rozhodnutí o nariadení predbežného opatrenia. Ďalšou hrozbou pre žalobcu je aj neuhradenie záväzkov, čo bude znamenať aj stratu postavenia v rámci hydinového priemyslu z terajšej jednotky na trhu. V súvislosti s výkonom rozhodnutia dôjde k negatívnemu dopadu aj na zamestnancov žalobcu (hrozba straty zamestnania), a aj z tohto dôvodu možno hovoriť o hrozbe hospodárskej ujmy lokálneho charakteru. Za predpokladu, ak správny súd neprizná odkladný účinok správnej žalobe, bude možné realizovať výkon rozhodnutia, následkom čoho bude žalobca objektívne nútený rušiť svoje ďalšie prevádzky a prepúšťať svojich zamestnancov. Žalobca zdôraznil i tú skutočnosť, že ako zamestnávateľ prispieva k priaznivému vývoju prostredia trhu práce a k sociálnej stabilite v regióne. Tvrdil, že priznaním odkladného účinku správnej žalobe nepochybne nevzniká rozpor s verejným záujmom. Priznanie odkladného účinku dáva žalobcovi možnosť naďalej udržiavať svoje podnikateľské pôsobenie a zamestnanosť. V dôvodoch svojho návrhu poukázal i na rozhodnutia Krajského súdu v Prešove v obdobných veciach, v ktorých bol odkladný účinok správnej žalobe žalobcu priznaný. Mal za to, že v rámci zachovania právnej istoty žalobcu na rozhodovaní súdov a s poukazom na legitímne očakávania žalobcu v dôsledku už raz priznaného odkladného účinku obdobnej správnej žalobe, je tento žalobcov návrh na priznanie odkladného účinku správnej žaloby relevantný a odôvodnený pre tento účel. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21.06.2011, sp. zn. 1Sžr/28/2010, v zmysle ktorého s princípom právnej istoty logicky korešponduje zásada rozhodovať v obdobných veciach rovnako. Zásah zo strany daňového úradu a výkonu prípadnej daňovej exekúcie by bol pre žalobcu fatálny, nakoľko by žalobcovi vznikla platobná neschopnosť. Mal za to, že výkon rozhodnutia bude mať pre žalobcu za následok jeho ekonomickú likvidáciu - v lepšom prípade reštrikčné opatrenia. S poukazom na riadnu účtovnú závierku zostavenú ku dňu 31.12.2018 tvrdil, že na strane žalobcu je daná objektívna nemožnosť dobrovoľného plnenia bez toho, aby ukončil svoju činnosť. Tvrdil, že priznanie odkladného účinku správnej žaloby je jediná možná ochrana žalobcu, ktorá môže zamedziť, aby správca dane začal výkon daňovej exekúcie prikázaním pohľadávky z účtov žalobcu, prípadne výkonu daňovej exekúcie zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnostiach žalobcu. Akoukoľvek blokáciou alebo zamedzeniu žalobcovi nakladať so zostatkom na bankových účtoch, alebo dispozíciou s majetkom žalobcu ako obchodnej spoločnosti je nepochybné, že v danom prípade dôjde k naplneniu podmienok stanovených ustanovením § 185 písm. a) SSP. 3. Návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku zo dňa 07.10.2019 Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 5S/223/2019-117 zo dňa 12.02.2020 zamietol z dôvodu, že považuje priznanie odkladného účinku správnej žalobe v tomto prípade za rozporné s verejným záujmom a žalobca neosvedčil hrozbu závažnej ujmy alebo iného vážneho nenapraviteľného následku. 4. Žalobca dňa 24.02.2020 doručil tunajšiemu krajskému súdu opätovný návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe v zmysle § 185 písm. a) a b) SSP a žiadal priznanie odkladného účinku správnej žalobe až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Opätovný návrh odôvodnil tým, že nesúhlasí s rozhodnutím súdu o zamietnutí návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, pretože podľa neho sú splnené všetky podmienky a sú naplnené všetky dôvody pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe v zmysle § 185 písm. a) alebo písm. b) SSP. Žalobca ďalej konštatuje, že rozpor medzi priznaním odkladného účinku a verejným záujmom je vylúčený, pretože priznaním odkladného účinku správnej žalobe nezaniká žiadne právo, pohľadávka ani akýkoľvek právny nárok správcu dane, ktorý je predmetom napadnutého rozhodnutia. Dôjde len k odkladu splnenia prípadnej daňovej povinnosti do konečného rozhodnutia vo veci samej, čo pri súčasnej situácii žalobcu nie je na neprospech ani verejnému záujmu a ani správcovi dane. Ďalej žalobca dôvodil tým, že mu hrozí závažná ujma, značná hospodárska a finančná škoda s nenapraviteľnými následkami v prípade výkonu rozhodnutia a že sa žalobca v dôsledku toho stane absolútne a objektívne platobne neschopným a pre svojich dodávateľov a zamestnancov nedôveryhodným. Žalobca poukázal na konania vedené na Krajskom súde v Prešove, kde správny súd priznal odkladný účinok správnym žalobám daňových subjektov spadajúcich do skupiny hydina aj v prípade nižších súm vyrubeného rozdielu dane z pridanej hodnoty. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Sžr/28/2010 zo dňa 21.06.2011, v zmysle ktorého s princípom právnej istoty logicky korešponduje zásada rozhodovať v obdobných veciach rovnako. Ďalej poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, ktorým zrušil rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 4S/20/2016, ktorým krajský súd potvrdil správnosť rozhodnutí správcu dane a Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky v časti vyrubenia rozdielu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie pri daňovom subjekte zo skupiny hydina. V návrhu na priznanie odkladného účinku ďalej žalobca zdôraznil svoju úlohu ako zamestnávateľa, ktorý zamestnáva 70 zamestnancov v regióne sídla prevádzky - okres Kežmarok v Prešovskom kraji s tým, že náklady spojené s plnením si povinností žalobcu ako zamestnávateľa vo vzťahu k zamestnancom predstavujú sumu vo výške približne XXX.XXX,XX eur za kalendárny mesiac január 2020, čo predstavuje len zlomok celkových nákladov obchodnej spoločnosti. Argumentoval aj tým, že nepriznanie odkladného účinku správnej žalobe by predstavovalo vážne ekonomické a sociálne komplikácie aj v spôsobe života regionálneho obyvateľstva. Takýto zásah by mal za následok zvýšenie už teraz neprimerane vysokej miery nezamestnanosti v rámci regiónu pôsobnosti žalobcu. Žalobca ďalej argumentoval tým, že na jeho strane je daná objektívna nemožnosť dobrovoľného plnenia bez toho, aby ukončil svoju činnosť. Ďalej žalobca v návrhu uviedol, že mu terajšia finančná situácia dovoľuje ďalej vykonávať podnikateľskú činnosť s pozitívnym prognózovaním finančnej situácie do budúcna a žalobca sa nechystá nijakým spôsobom meniť spôsob a systém prevádzky. Aktuálne tvorí kladný hospodársky výsledok. V návrhu ďalej argumentoval skutočnosťou, že na podklade daňovej exekučnej výzvy správca dane zablokoval všetky bankové účty žalobcu, a to napriek tomu, že správcovi dane označil žalobca finančné prostriedky nachádzajúce sa na daných účtoch ako peňažné prostriedky určené na výplatu miezd zamestnancom. Zamestnanci tak v súčasnosti zostali bez mzdy. Predmetné finančné prostriedky boli určené aj na úhradu faktúr dodávateľov tovarov, materiálov a služieb žalobcu. Žalobca tvrdí, že výkon napadnutého rozhodnutia bude mať za následok ekonomickú likvidáciu žalobcu, prípadne výrazné a radikálne reštrikčné opatrenia, ktoré sa dotknú jeho prevádzkovej činnosti a zamestnanosti v značnom rozsahu. K návrhu žalobca na podporu svojich tvrdení priložil účtovnú závierku k 31.12.2018, mesačnú štatistiku o počte a štruktúre uchádzačov o zamestnanie, daňové exekučné výzvy zo dňa 27.09.2019 a zo dňa 13.01.2020, prehľad účtovných odpisov dlhodobého majetku 9.2019 zo dňa 03.10.2019, prehľad peňažných tokov do 30.12.2018 a uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5S/29/2019, ktorým bol priznaný odkladný účinok správnej žalobe v obdobnej veci. 5. Krajský súd v Bratislave doručil opätovný návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalovanému na vedomie. Žalovaný sa k opätovnému návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nevyjadril. 6. Podľa § 185 SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie. 7. Podľa § 186 ods. 1 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. 8. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne. 9. Podľa § 149 ods. 2 SSP, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže obsahovať iba stručné odôvodnenie. 10. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to vyslovene ustanoví Správny súdny poriadok alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže však aj správny súd, a to za podmienok stanovených zákonom. 11. Právo na súdom vydané rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žaloby vyplýva z práva na súdnu ochranu, ktoré je zabezpečené Ústavou SR, pričom však pre takéto rozhodnutie musí byť zákonný podklad a nemôže byť iba prejavom svojvôle. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žaloby je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom ale musia byť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje. 12. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. V prípade, ak sa žalobca domáha priznania odkladného účinku správnej žalobe proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ktoré má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, náležitosťou takéhoto návrhu musí byť tvrdenie o tom, že žalobcovi hrozí vážna a nenapraviteľná ujma. Podmienkou je, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie. Žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, vyžaduje sa však osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí. Dôkazy k tomuto tvrdeniu musí predložiť žalobca. Ďalším predpokladom vydania takéhoto procesného rozhodnutia je vyjadrenie žalovaného k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Priznaním odkladného účinku sa pozastavujú do skončenia konania pred správnym súdom všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, čo znamená, že takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia plynúce z takéhoto rozhodnutia sú vylúčené. Ide teda o výnimočné rozhodnutie, ktorým sa prelamujú právne účinky právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy. 13. V prípade rozhodnutia správneho súdu o zamietnutí návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe môže žalobca podať nový návrh na priznanie odkladného účinku, ak došlo k zmene pôvodného skutkového alebo právneho stavu. 14. Správny súd s prihliadnutím na ustanovenie § 185 písm. a) a b) SSP v danej veci skúmal, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe a či došlo po rozhodnutí správneho súdu o prvom návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe k zmene skutkového alebo právneho stavu veci. 15. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe predstavuje iba určitú výnimku a nie pravidlo, kedy ešte pred rozhodnutím správneho súdu vo veci samej nastupujú právne následky predpokladané v ust. § 186 ods. 1 SSP, ktoré sa vo svojej podstate blížia k účinkom vyhovenia správnej žalobe. Žalobca novým návrhom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žiadal priznať odkladný účinok správnej žalobe z dôvodu, že mu podľa jeho tvrdenia hrozí závažná ujma, značná hospodárska a finančná škoda. Z návrhu žalobcu má správny súd za preukázané, že žalobca je v zlej finančnej situácii, je zaťažený exekúciami a že výkonom napadnutého rozhodnutia by mohlo dôjsť k obmedzeniu podnikateľskej činnosti žalobcu, k prepúšťaniu niektorých zamestnancov, prípadne aj k iným následkom. Túto skutočnosť správny súd skonštatoval aj vo svojom predchádzajúcom uznesení o zamietnutí návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Z argumentácie žalobcu obsiahnutej v opätovnom návrhu na priznanie odkladného účinku vyplýva istá neurčitosť a nesúlad v argumentácii, keď žalobca v jednej časti návrhu tvrdí, že svoju finančnú situáciu zlepšuje a dosahuje najlepšie výsledky za posledných šesť rokov a v inej časti návrhu tvrdí, že je platobne neschopný, sú proti nemu začaté exekučné konania, hrozí mu ukončenie podnikateľskej činnosti a likvidácia spoločnosti. Správny súd je toho názoru, že žalobca už je toho času platobne neschopný a predlžený, ako to vyplýva zo žalobcom predložených dokladov a tvrdených skutočností. Žalobcom predložená účtovná závierka, ktorá bola zostavená ku dňu 31.12.2018 neodráža aktuálnu finančnú situáciu žalobcu ku dňu podania návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe (24.02.2020). Rozhodnutie o zamietnutí návrhu na priznanie odkladného účinku nemôžu zmeniť ani ďalšie žalobcom uvedené a neosvedčené skutočnosti, napr. údaje o mesačných výdavkoch na mzdy zamestnancov vo výške približne XXX.XXX,- eur, tvrdenia o tom, že oznámil správcovi dane po blokácii účtov, že finančné prostriedky na nich sú určené na výplatu miezd zamestnancom, tvrdenia, že obchodní partneri s ním ukončujú spoluprácu a ďalšie. Tvrdenia, ktoré žalobca v návrhu neosvedčil, nemôže súd považovať za splnenie základných podmienok pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe. K žalobcovej námietke, že správny súd neodôvodnil odklon svojho rozhodnutia od rozhodovacej praxe iných krajský súdov, konkrétne Krajského súdu v Prešove, Krajský súd v Bratislave uvádza, že rozhodnutiami iných krajských súdov v obdobných veciach nie je správny súd pri rozhodovaní právne viazaný. Uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/29/2019-154 zo dňa 12.11.2019, ktorým súd priznal správnej žalobe žalobcu HYDINA SLOVENSKO s.r.o., Lieskovská cesta 23/640, 962 21 Lieskovec, IČO: 45 300 950 je rozhodnutím v obdobnej, nie identickej, právnej veci iného žalobcu a týmto rozhodnutím správny súd nie je pri rozhodovaní právne viazaný, a preto v danom prípade nemožno hovoriť o porušení princípu zachovania právnej istoty žalobcu na rozhodovaní súdov a legitímneho očakávania žalobcu v dôsledku už raz priznaného odkladného účinku správnej žalobe. Krajský súd v Prešove sa vo svojich rozhodnutiach navyše vôbec nezaoberal otázkou, či bude alebo nebude priznanie odkladného účinku správnej žalobe v rozpore s verejným záujmom. 16. Rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe nezbavuje žalobcu povinnosti zaplatenia daňových pohľadávok a jeho priznanie odôvodňuje prechodný stav, keď by okamžitým výkonom rozhodnutia hrozila žalobcovi závažná ujma, a nie ju privodilo splnenie uloženej povinnosti ako takej. Žalobca neosvedčil ani tú skutočnosť, že priznanie odkladného účinku žalobe nie je v rozpore s verejným záujmom. Sám poukázal na skutočnosť, že je daná objektívna nemožnosť dobrovoľného plnenia zo strany žalobcu bez toho, aby ukončil svoju činnosť. Podľa názoru správneho súdu je možné vyvodiť, že žalobca nemá záujem na dobrovoľnom plnení si svojich daňových povinností. V preskúmavanej veci verejný záujem spočíva vo včasnom a riadnom výbere daní a v danom prípade žalobca dobrovoľne nesplnil svoju daňovú povinnosť, ktorej splatnosť už nastala. Súd preto aj naďalej vidí v priznaní odkladného účinku správnej žalobe jeho rozpor s verejným záujmom a ohrozenie riadneho zaplatenia vyrubenej dane. Žalobca opätovným návrhom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe hodnoverne nepreukázal zmenu skutkového ani právneho stavu, nakoľko svoj návrh odôvodnil takmer rovnakými tvrdeniami, ako návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 07.10.2019 a ostatné tvrdenia uvedené v opätovnom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe neosvedčil. 17. Dôvod priznania odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 písm. b) SSP, ktorý žalobca považuje za daný, vôbec neodôvodnil a nepodložil žiadnymi dôkazmi. 18. Vzhľadom na to, že žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nijakým spôsobom nepreukázal zmenu skutkového a právneho stavu oproti návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 07.10.2019 a nepreukázal, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe nebude v rozpore s verejným záujmom, neosvedčil splnenie základných zákonom vyžadovaných predpokladov definovaných v ustanovení § 185 písm. a) SSP. Dôvod podľa § 185 písm. b) SSP žalobca vôbec neodôvodnil ani nepreukázal. Správny súd preto v súlade s ust. § 188 SSP opätovný návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol. 19. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 2:1 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná podľa § 439 ods. 2 písm. e) SSP.