Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/202/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019201410 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 08. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jeannette Hajdinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1019201410.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: W. Z., narodený X.X.XXXX, bytom v H., Y. námestie XX/A, zastúpeného spoločnosťou Dattorney, s.r.o., IČO: 47235055, so sídlom v Bratislave, Košická 56, za ktorú koná advokátka Mgr. Daniela Košťalová, proti žalovanému: Mestská časť Bratislava - Petržalka, IČO: 00603201, so sídlom v Bratislave, Kutlíkova 17, zastúpenému advokátkou JUDr. Annou Polonyovou, so sídlom v Bratislave, Chorvátska 12, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 7597/2019/12-OURaD/Kr046 zo dňa 14.8.2019, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 7597/2019/12-OURaD/Kr046 zo dňa 14.8.2019 nevyhovel žiadosti žalobcu o určenie orientačného čísla pre byt č. XX-XX zapísaný na LV č. XXXX, okres Bratislava V, obec BA - m.č. Petržalka, k.ú. Petržalka, nachádzajúci sa na prvom poschodí bytového domu so súpisným číslom XXXX na H. ulici č. XX v Bratislave, vo výlučnom vlastníctve žalobcu. Žalovaný uviedol, že užívanie bytovej budovy bolo povolené kolaudačným rozhodnutím Miestneho národného výboru - odborom výstavby Bratislava - Petržalka pod č. Výst. 1525-327/85 Ad-102 zo dňa 21.12.1985, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 6.1.1986. Zároveň bolo bytovej budove určené súpisné číslo XXXX a orientačné číslo XX pre jeden spoločný hlavný vstup do budovy situovaný z H. ulice, z verejnej komunikácie. Žalovaný ako stavebný úrad rozhodnutím č. 1318/2018/10 UKSP-La-9 zo dňa 19.2.2018 povolil zmenu účelu využitia nebytového priestoru č. XX-XX nachádzajúceho sa v uvedenom bytovom dome na byt nižšieho štandardu, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX ako byt č. XX-XX. Žalovaný po citovaní ustanovení § 2c ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 369/1990 Zb.), § 4 vyhlášky Ministerstva vnútra SR č. 31/2003 Z.z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti o označovaní ulíc a iných verejných priestranstiev a o číslovaní stavieb v znení vyhlášky č. 141/2015 Z.z. (ďalej len vyhláška č. 31/2003 Z.z.) a § 43b ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 50/1976 Zb.) uviedol, že dospel k záveru, že orientačné číslo sa určuje len spoločným hlavným vstupom do budovy z verejnej komunikácie. Bytový dom, v ktorom sa predmetný byt č. 12-03 nachádza, má z verejnej komunikácie situovaný len jeden spoločný hlavný vstup, ktorému už bolo určené orientačné číslo 16. Vstup do bytu č. 12-03 nie je hlavným vstupom do budovy z verejnej komunikácie, preto nespĺňa zákonné podmienky na určenie orientačného čísla. II. Žaloba 3. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 7597/2019/12-OURaD/Kr046 zo dňa 14.8.2019, jeho zrušenia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie, uplatnil si právo na náhradu trov konania. Namietal nesprávne právne posúdenie veci a nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutie pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. 4. Žalobca poukázal na to, že jeho byt má samostatný hlavný vstup z ulice, ktorý zároveň predstavuje samostatný hlavný vstup do bytového domu. Vstup do jeho bytu nie je možný žiadnym iným vstupom, no samostatné orientačné číslo mu nebolo pridelené. Orientačné číslo bolo určené len takému vstupu, prostredníctvom ktorého nie je možné sa dostať do jeho bytu, ale len k iným bytom v bytovom dome, a nachádza sa na opačnej strane bytového domu než je hlavný vstup do jeho bytu. 5. Označenie hlavných vstupov slúži najmä na rýchlu a presnú navigáciu zložiek zabezpečujúcich ochranu života, zdravia a majetku osôb, ako sú hasiči, záchranári, policajti, ale aj poštových služieb a ostatných návštevníkov (žalobca predložil vyjadrenie Slovenskej pošty, a.s., zo dňa 27.8.2019). Orientačné číslo zároveň identifikuje adresy v registri adries. Žalobca tiež uviedol, že zvažuje, že bude byt v budúcnosti užívať v rámci svojej podnikateľskej činnosti, s čím by bolo spojené doručovanie nepomerne väčšieho množstva zásielok, než je tomu pri bežnom byte. S ohľadom na existujúce označenie bytu však pri ňom nemôže zriadiť poštovú schránku; poštovú schránku môže mať len pri vchode, z ktorého nemôže vojsť do svojho bytu. Orientačné číslo je doplnkovým číslom, ktoré udáva presnú adresu budovy vo vzťahu k niektorému z hlavých vstupov do budovy. 6. Žalobca poukázal na rozdielnu rozhodovaciu činnosť Mestskej časti Bratislava - Rača z rokov 2014 a 2017 (č. 7005-1298/2014-ÚPSP-SČ/EK zo dňa 7.5.2014 a č. 9562/2441/2017/UPSP-PRO zo dňa 5.6.2017) a Mestskej časti Bratislava - Ružinov (č. SÚ/CS 14965/2019/2/MAK zo dňa 2.9.2019), ktoré jeho žiadosti vyhoveli a orientačné číslo nebytovým priestorom určili. 7. Slovenská legislatíva nedefinuje pojem „hlavný vstup“. Vo vyhláške č. 31/2003 Z.z. sa do prijatia vyhlášky č. 141/2015 Z.z. používal pojem „vstup“. Vyhláška č. 141/2015 Z.z. reagovala na zmeny, ktoré priniesol zákon o registri adries a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zákonodarca žiadnym spôsobom nevymedzil, že má záujem obmedziť určovanie orientačných čísiel len spoločným hlavným vstupom do budovy z verejnej komunikácie. 8. Žalovaný v rozhodnutí citoval viaceré ustanovenia zákona a vyhlášky aj kolaudačné rozhodnutie, no ich samotným použitím nemožno dôjsť k takému záveru, k akému dospel žalovaný. III. Vyjadrenie žalovaného 9. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť. V plnom rozsahu odkázal na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia a doplnil, že žalobca žiadal určiť orientačné číslo pre ďalší vstup do budovy, ktorý nebol preukázaný rozhodnutím stavebného úradu ako hlavný vstup do budovy z verejnej komunikácie (ulice), pričom podkladom pre určenie súpisného čísla a orientačného čísla je práve kolaudačné rozhodnutie, v ktorom sú určené hlavné vstupy z ulice. Vstup do bytu, ku ktorému žiadal určiť ďalšie orientačné číslo, nevyúsťuje do ulice ani do verejného priestranstva, ale na súkromný pozemok vo vlastníctve iného subjektu - spoločnosti AAA AUTO a.s. (pozemok registra C parc. č. XXXX/X v k.ú. C. zapísaný na LV č. XXXX). Tvrdenie žalobcu, že do bytu má len jeden vstup, je pre posúdenie jeho žiadosti bez právneho významu. 10. Orientačné číslo slúži na orientáciu na ulici a určuje sa len jednému, prípadne viacerým hlavným vstupom do budovy, ktoré povolil stavebný úrad. Určenie orientačného čísla vstupu do priestoru nachádzajúceho sa v takej časti domu, ktorá nie je viditeľná a ani prístupná z ulice, neumožní žiadnym uvedeným zložkám ani pošte zistiť existenciu takého vstupu. Doručovatelia, návštevníci aj ostatné zložky zistia v hlavnom vchode do budovy orientovanom z ulice informácie o vlastníkoch a nájomcoch bytov a nebytových priestorov. IV. Replika žalobcu 11. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného zotrval na argumentoch uvedených v žalobe a uviedol, že je spoluvlastníkom pozemku parc. č. XXXX/X v k.ú. C., na ktorý vchod do bytu vyúsťuje a ide o rovnaký pozemok, na aký vyúsťuje aj terajší hlavný vchod do budovy, preto je tvrdenie žalovaného o cudzom pozemku nepravdivé. Nie je žiadnou zákonnou prekážkou, ak by aj vstup, ktorému sa má prideliť orientačné číslo, slúžil ako vstup len do jedného jediného bytu. 12. Žalovaný sa k replike žalobcu písomne nevyjadril. V. Pojednávanie 13. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 10 a § 13 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len SSP) rozhodol rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 13.8.2020 za prítomnosti právnej zástupkyne žalobcu a právnej zástupkyne žalovaného. VI. Relevantné právne predpisy 14. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 15. Podľa § 2c ods. 1 ods. 3 zákona č. 369/1990 Zb. obec určuje, mení alebo zrušuje súpisné číslo a orientačné číslo budovám, vedie evidenciu súpisných čísiel a evidenciu orientačných čísiel a udržiava ju v aktuálnom stave. Obec zmení alebo zruší súpisné číslo alebo orientačné číslo aj bez žiadosti, ak sa zmení alebo pominie dôvod, pre ktorý bolo určené (ods. 1). Osoba určená v kolaudačnom rozhodnutí je povinná požiadať o určenie súpisného čísla a orientačného čísla podľa odsekov 1 a 2 do 30 dní odo dňa právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia; ak tak neurobí, obec určí súpisné číslo a orientačné číslo podľa odsekov 1 a 2 aj bez žiadosti. Predo dňom právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia na účel prevodu vlastníctva k budove alebo poistenia budovy obec môže na žiadosť určiť stavebníkovi súpisné číslo a orientačné číslo aj bez kolaudačného rozhodnutia (ods. 3). 16. Podľa § 4 vyhlášky č. 31/2003 Z.z. súpisné číslo sa určuje každej budove. 17. Podľa § 5 ods. 1 vyhlášky č. 31/2003 Z.z. orientačné číslo sa určuje budove na účely orientácie na ulici. Ak má budova viac vstupov z ulice, určuje sa orientačné číslo každému hlavnému vstupu. 18. Podľa § 9 ods. 3 vyhlášky č. 31/2003 Z.z. súpisné číslo a orientačné číslo možno určiť aj bez kolaudačného rozhodnutia, ak tak ustanovuje osobitný predpis alebo ak sa budova nekolauduje alebo príslušný orgán od jej kolaudácie upustil. 19. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 125/2015 Z.z. o registri adries a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákon a č. 395/2019 Z.z. (ďalej len zákon č. 125/2015 Z.z.) adresou na účely tohto zákona je súbor údajov podľa § 5 ods. 1 písm. a) až i) identifikujúcich polohu (a) každého vstupu do bytovej budovy, nebytovej budovy (ďalej len "budova"), ktorá má určené orientačné číslo, alebo (b) hlavného vstupu do budovy, ak budova nemá určené orientačné číslo a má určené súpisné číslo. 20. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 125/2015 Z.z. adresným bodom je priestorový údaj, ktorý označuje polohu (a) každého vstupu do budovy, ktorej je určené orientačné číslo, alebo (b) hlavného vstupu do budovy, ak budova nemá určené orientačné číslo a má určené súpisné číslo. 21. Podľa § 43b ods. 1 a ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. bytové budovy sú stavby, ktorých najmenej polovica podlahovej plochy je určená na bývanie. Medzi bytové budovy patria (a) bytové domy, (b) rodinné domy, (c) ostatné budovy na bývanie, napríklad detské domovy, študentské domovy, domovy dôchodcov a útulky pre bezdomovcov (ods. 1). Bytový dom je budova určená na bývanie pozostávajúca zo štyroch a z viacerých bytov so spoločným hlavným vstupom z verejnej komunikácie (ods. 2). 22. Podľa § 43c ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. nebytové budovy sú stavby, v ktorých je viac ako polovica ich využiteľnej podlahovej plochy určená na nebytové účely. Medzi nebytové budovy patria (a) hotely, motely, penzióny a ostatné ubytovacie zariadenia na krátkodobé pobyty, (b) budovy pre administratívu, správu a na riadenie, pre banky a pošty, (c) budovy pre obchod a služby vrátane autoservisov a čerpacích staníc, (d) dopravné a telekomunikačné budovy, stanice, hangáre, depá, garáže a kryté parkoviská, (e) priemyselné budovy a sklady, nádrže a silá, (f) budovy pre kultúru a na verejnú zábavu, pre múzeá, knižnice a galérie, (g) budovy pre školstvo, na vzdelávanie a výskum, (h) nemocnice, zdravotnícke a sociálne zariadenia, (i) kryté budovy pre šport, (j) poľnohospodárske budovy a sklady, stajne a maštale, (k) budovy a miesta na vykonávanie náboženských aktivít, krematóriá a cintoríny, (l) kultúrne pamiatky, ktoré nie sú bytovými budovami, (m) ostatné nebytové budovy, napríklad nápravné zariadenia alebo kasárne. VII. Posúdenie veci krajským súdom 23. Predmetom prieskumu správnym súdom je rozhodnutie žalovaného, ktorým nevyhovel žiadosti žalobcu o určenie orientačného čísla pre jeho byt č. XX-XX nachádzajúci sa v bytovom dome na ulici Budatínska, ktorému už bolo v minulosti určené orientačné číslo (XX) aj súpisné číslo (XXXX). 24. Rozhodujúcim pre posúdenie veci je výklad pojmu „hlavný vstup“, teda či vstup do bytu žalobcu spĺňa charakteristické znaky hlavného vstupu, ktorému je možné určiť orientačné číslo. 25. Rozhodovanie o číslovaní stavieb patrí do samosprávnej pôsobnosti obce a orgánom obce spôsobilým rozhodnúť o pridelení súpisného alebo orientačného čísla je len starosta obce, tak ako to vyplýva z § 2c ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. Citovaný zákon však v tomto kompetenčnom ustanovení nedefinuje pojem „hlavný vstup“ a v ustanovení § 27a ods. 1 splnomocňuje Ministerstvo vnútra SR, aby všeobecne záväzným právnym predpisom ustanovilo podrobnosti o označovaní ulíc a iných verejných priestranstiev a o číslovaní budov. 26. Vykonávacím predpisom upravujúcim podrobnosti o označovaní ulíc a iných verejných priestranstiev a o číslovaní stavieb je vyhláška č. 31/2003 Z.z. 27. Vyhláška č. 31/2003 Z.z. z časového hľadiska používala pri určovaní orientačného čísla pojmy „vstup“ a „hlavný vstup“. Do 30.6.2015 bolo ustanovenie § 5 ods. 1 vyhlášky č. 31/2003 Z.z. v nasledovnom znení: „Orientačné číslo sa určuje budove na účely orientácie na ulici. Ak má budova viac vstupov z ulice, určuje sa orientačné číslo každému vstupu.“ V dobe do 30.6.2015 bola otázka z hľadiska vstupov do bytového domu jednoznačná a orientačné číslo sa určovalo každému vstupu, bez ohľadu na to, či išlo o hlavný vstup alebo nie, teda aj do bytu žalobcu. Právne prostredie sa však zmenilo nadobudnutím účinnosti zákona č. 125/2015 Z.z. dňom 1.7.2015, ktorý zaviedol pojem „hlavný vstup“, a rovnako aj nadobudnutím účinnosti vyhlášky č. 141/2015 Z.z., ktorou sa novelizovala vyhláška č. 31/2003 Z.z. s účinnosťou od 1.7.2015 a ktorá reflektovala na zákon č. 125/2015 Z.z. 28. Zákon č. 125/2015 Z.z. síce zaviedol pojem „hlavný vstup“ a používa ho v ustanoveniach § 2, § 3 a § 10 pri určovaní adresy, adresného bodu a poskytovaní údajov z registra adries, no vôbec ho nedefinuje. Úmysel zákonodarcu zakotviť pojem „hlavný vstup“ nevyplýva ani z dôvodovej správy k zákonu č. 125/2015 Z.z. verejne dostupnej na stránke Národnej rady SR (<https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/ DocumentPreview.aspx?DocID=411271>) - k § 2 zákonodarca uviedol: „Ide o jedno zo základných definičných ustanovení, ktoré definuje pojem „adresa“ na účely tohto zákona. Dôležitým východiskom je vnímanie adresy vo vzťahu k hlavnému vstupu do budovy alebo ak má budova viac vstupov s určeným orientačným číslom, vo vzťahu ku každému takémuto vstupu. Z tohto východiska vyplýva viazanie momentu vzniku a zániku adresy odlišne pre prípady jedného vstupu s orientačným číslom a viacerých takýchto vstupov. Jedna budova tak môže mať viacero adries, pričom rozdiely budú v takomto prípade v orientačnom čísle a adresnom bode.“ Na definíciu pojmu „hlavný vstup“ nedala dôvodová správa odpoveď. 29. Správny súd ďalej zisťoval, či definíciu „hlavného vstupu“ neobsahuje vyhláška č. 31/2003 Z.z. v znení vyhlášky č. 141/2015 Z.z., ktoré reagovali práve na zákon č. 125/2015 Z.z. (a to aj v situácii, keď vyhlášku č. 31/2003 Z.z. vydalo Ministerstvo vnútra SR na základe splnomocnenia v zákone č. 369/1990 Zb. a nie splnomocnenia v zákone č. 125/2015 Z.z.). Vyhláška č. 31/2003 Z.z. takisto neobsahuje všeobecne záväznú definíciu pojmu „hlavný vstup“, len v ustanovení § 5 ods. 1 určuje, že ak má budova viac vstupov z ulice, určuje sa orientačné číslo každému hlavnému vstupu. Úmysel Ministerstva vnútra SR pri zavedení pojmu „hlavý vstup“ nevyplýva ani z dôvodovej správy k vyhláške. 30. Podľa názoru správneho súdu najbližším zákonom, ktorý definuje pojem „hlavný vstup“, je zákon č. 50/1976 Zb., z ktorého správny súd aj vychádzal pri právnom posúdení predmetnej veci. Zákon č. 50/1976 Zb. v ustanovení § 43b považuje za bytové budovy aj bytový dom; bytový dom je budova určená na bývanie pozostávajúca zo štyroch a z viacerých bytov so spoločným hlavným vstupom z verejnej komunikácie (§ 43b ods. 2). Byt žalobcu sa nachádza v bytovom dome na H. XX; orientačné číslo XX s.a nachádza pri hlavnom vstupe na druhej strane bytového domu, z ktorého sa nemožno dostať do bytu žalobcu. Byt žalobcu má priamy vstup z ulice a tento vstup je vstupom len k jednému bytu žalobcu. Keďže podľa § 43b ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. jeden hlavný vstup je vstupom pre štyri a viac bytov a žalobca žiada určiť orientačné číslo k vstupu do jedného bytu, nie je možné jeho žiadosti o určenie orientačného čísla vyhovieť. 31. Iná situácia je pri nebytových priestoroch, resp. nebytových budovách, v ktorých neexistuje zákonom č. 50/1976 Zb. určený limit pri počte nebytových priestorov vo vzťahu k hlavnému vstupu (§ 43c). Preto aj Mestská časť Bratislava - Rača (č. 7005-1298/2014-ÚPSP-SČ/EK zo dňa 7.5.2014 a č. 9562/2441/2017/ UPSP-PRO zo dňa 5.6.2017) a Mestská časť Bratislava - Ružinov (č. SÚ/CS 14965/2019/2/MAK zo dňa 2.9.2019) mohli svojimi rozhodnutiami určiť jednotlivým nebytovým priestorom žalobcu, resp. spoločnosti All4Net s.r.o. orientačné čísla. Mestská časť Bratislava - Rača ani Mestská časť Bratislava - Ružinov neurčovali orientačné čísla bytovému priestoru, tak ako v predmetnej právnej veci. 32. Na základe uvedeného skutkového stavu a citovaných právnych predpisov správny súd dospel k záveru, že žalovaný postupoval v súlade so zákonom č. 50/1976 Zb. a vyhláškou č. 31/2003 Z.z., keď žiadosti žalobcu o určenie orientačného čísla bytu nevyhovel. Správny súd preto žalobu žalobcu zamietol ako nedôvodnú podľa § 190 SSP. 33. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal náhradu trov konania, pretože nezistil dôvody, na základe ktorých by bolo možné spravodlivo od žalobcu požadovať ich náhradu. Okrem toho, žalovanému nevznikli účelne vynaložené trovy právneho zastúpenia, keďže sám disponuje zamestnancami s právnickým vzdelaním (napríklad nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/03 zo dňa 9.9.2004). V tomto kontexte správny súd uvádza, že od náhrady účelne vynaložených trov konania je potrebné odlišovať právo účastníka konania na právnu pomoc, ktoré sa priznáva každému, fyzickej osobe aj právnickej osobe, štátnemu orgánu, ak vystupuje v spore ako žalovaná strana. Hlavný význam práva na právnu pomoc spočíva v tom, že orgány uvedené v čl. 47 ods. 2 ústavy (súdy, iné štátne orgány, orgány verejnej správy) majú zodpovedajúcu povinnosť nebrániť účastníkovi, aby v konaní pred nimi využívali právnu pomoc. Právo na právnu pomoc trvá až do skončenia konania, t. j. do právoplatného rozhodnutia. Správny súd umožnil žalovanému v konaní využívať právnu pomoc advokátky, no vyhodnotenie neúčelnosti vynaložených trov na právne zastúpenie žalovaného, ktorý disponuje zamestnancami s právnickým vzdelaním, ktorí by ho boli schopní na súde zastupovať, sa premietlo do rozhodovania o trovách konania. 34. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jeden mesiac od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).