Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/225/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019201430 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1019201430.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: SCM Logistics s.r.o., so sídlom Zámocká 30, 811 01 Bratislava, IČO: 35 914 190, zastúpený: Advokátska kancelária FUTEJ & Partners, s.r.o., Radlinského 2, 811 07 Bratislava, IČO: 35 955 341, konajúca prostredníctvom JUDr. Daniela Futeja, konateľ a advokát, proti žalovanému: Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Pezinok, Moyzesova 2, 902 01 Pezinok, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného - Protokolu č. 63/2017 zo dňa 20.08.2018, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu o d m i e t a. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : I. 1. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len správny súd) dňa 22.10.2019 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutí žalovaného - Protokolu č. 63/2017 zo dňa 20.08.2018 (ďalej len Protokol) jeho zrušenia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania. 2. Žalobca v úvode žaloby uviedol, že v zmysle Protokolu sa mal dopustiť porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania a to tak, že v deň výkonu kontroly na pracovisku mal využívať závislú prácu 10 fyzických osôb. Šiestich slovenských štátnych príslušníkov a štyroch štátnych príslušníkov tretej krajiny. Na základe tejto skutočnosti je podľa žalovaného vinný z porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania podľa § 3 ods. 2, v prepojení na § 2 ods. 2 písm. a) a písm. c) zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Žalobca nesúhlasil so zisteniami uvedenými v Protokole a konštatovaným porušením zákona o nelegálnom zamestnávaní. Zistenia uvedené v Protokole sú podľa jeho názoru mätúce a z nich vyvodené závery Protokolu na tieto nenadväzujú, resp. nie sú podložené relevantnými dôkazmi a skutočnosťami, ktoré by odôvodňovali konštatovanie uvedených porušení zákona o nelegálnom zamestnávaní. Protokol sa obmedzil výlučne na konštatovania, z ktorých vyvodil nesprávny právny záver, že kontrolovaní pracovníci vykonávali pre neho závislú prácu bez splnenia zákonných podmienok. Bol názoru, že Protokol vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal úrad práce za základ napadnutého opatrenia, nemá oporu v administratívnom spise a zároveň došlo k podstatnému porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy. II. 3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 04.12.2019 navrhol žalobu odmietnuť pre neprípustnosť súdneho preskúmania, alternatívne zamietnuť v plnom rozsahu ako nedôvodnú. Bol názoru, že Protokol a postup pri jeho vypracovaní nepodlieha súdnemu prieskumu v rámci úpravy správneho súdnictva. V tejto súvislosti poukázal na rozsiahlu rozhodovaciu činnosť tunajšieho súdu ako aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/26/2012 zo dňa 29.11.2012. V predmetnom prípade je Protokol výsledkom kontroly, ktorá bola vykonaná podľa zákona č. 10/1996 Z.z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov. Žalovaný uviedol, že Protokol má charakter predbežného opatrenia. Skutočnosť, že kompetenčný zákon o službách zamestnanosti nedáva možnosť, ale ukladá úradu povinnosť po skončení kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania protokolom, so zistením porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania, pokračovať v správnom konaní vo veci uloženia pokuty podľa § 68a ods. 1 písm. b) zákona o službách zamestnanosti, má účastník konania právo na svoju obranu uplatniť v procese správneho konania všetky zákonné prostriedky, až po preskúmanie právoplatného rozhodnutia o uložení pokuty súdom v správnom súdnictve. Žalovaný konštatoval, že správne konanie vo veci rozhodnutia o uložení pokuty kontrolovanému subjektu (žalobcovi) za kontrolou zistený správny delikt porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania ku dňu 01.12.2019 zatiaľ nie je začaté. Až ukončené správne konanie vo veci uloženia pokuty za kontrolou zistený správny delikt porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania bude ukončené, vzniká oprávnenosť preskúmania rozhodnutia v rámci správneho súdnictva, súčasťou ktorého je skúmanie zákonnosti procesu výkonu kontroly, zákonnosti dokumentácie z vykonanej kontroly vrátane jej výstupu t.j. protokolu o výsledku kontroly. III. 4. Krajský súd v Bratislave ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 11 ods. 1 SSP) preskúmal napadnutý správny akt - Protokol. 5. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 6. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 7. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 8. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 9. Podľa § 7 písm. b) SSP, správne súdy nepreskúmavajú správne akty orgánov verejnej správy, ktoré nemajú povahu rozhodnutia o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby, najmä rozhodnutia a opatrenia organizačnej povahy a rozhodnutia a opatrenia upravujúce vnútorné pomery orgánu, ktorý ich vydal, ak tento zákon neustanovuje inak. 10. Podľa § 7 písm. e) SSP správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. 11. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). 12. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná. 13. Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 14. Podľa § 491 ods. 2 SSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. IV. 15. Krajský súd z pripojeného administratívneho spisu zistil, že žalovaný vykonal v prevádzkových priestoroch kontrolovaného subjektu (prevádzkareň žalobcu) dňa 05.12.2017 kontrolu kontrolovaného zamestnávateľa, spoločnosti SCM Logistics, s.r.o., na adrese Diaľničná 5, 903 01 Senec. Pri výkone kontroly kontrolný orgán žalovaného (zamestnanci kontroly dodržali procesný postup podľa príslušných ustanovení zákona č. 10/1996 Z.z. o kontrole v štátnej správe. Dôsledkom zisteného porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania je uloženie finančnej sankcie podľa § 68a ods. 1 písm. b) zákona o službách zamestnanosti. O výsledku vykonanej kontroly žalovaný vypracoval Protokol o výsledku kontroly č. 63/2017, číslo spisu: PK1/RK/KON/2019/11, č.z. 2018/104136 zo dňa 20.08.2018. 16. Predmetom preskúmania v predmetnej veci v zmysle žaloby je Protokol o výsledku kontroly č. 63/2017 zo dňa 20.08.2018. 17. Predtým ako správny súd podrobil prejednávanú vec meritórnemu prieskumu, zisťoval, či v danom prípade je vôbec daná právomoc súdu na konanie a rozhodovanie vo veci preskúmania predmetného Protokolu. 18. V systéme správneho súdnictva je právo na prístup k súdnemu preskúmaniu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy na základe žaloby determinované princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje (§ 248 O.s.p., v súčasnosti § 7 SSP). 19. Podľa názoru súdu kontrolu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania a výsledný materiál z vykonanej kontroly (Protokol) so zistením porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania nemožno považovať za rozhodnutie vydané v takomto konaní, keďže zákon o službách zamestnanosti ukladá povinnosť, po skončení kontroly pokračovať v správnom konaní vo veci uloženia pokuty podľa § 68a ods. 1 písm. b) zákona o službách, kedy si účastník administratívneho konania bude môcť uplatniť všetky zákonné prostriedky podľa zákona č. 71/1991 Zb. o správnom konaní. Až keď správne konanie vo veci uloženia pokuty za kontrolou zistený správny delikt porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania bude ukončené, vzniká oprávnenosť preskúmania rozhodnutia v rámci správneho súdnictva a v rámci tohto konania budú posudzované v rozsahu prípadných žalobných námietok skutočnosti ohľadom vyhotovenia Protokolu. 20. Súd má za to, že výsledný materiál z vykonanej kontroly - Protokol, nepodlieha súdnemu prieskumu v rámci úpravy správneho súdnictva, keďže nie je rozhodnutím správneho orgánu v zmysle SSP. Takýmto rozhodnutím, bude až rozhodnutie o uložení pokuty za kontrolou zistený správny delikt porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania vydané v správnom konaní. 21. Protokolom boli žalobcovi oznámené len skutočnosti v priebehu kontroly a preto je ho možné považovať za rozhodnutie majúce predbežnú povahu. Na základe tejto skutočnosti je potrebné konštatovať, že v danom prípade sa nejedná o žiadne rozhodnutie, ktoré by bolo vydané v rámci výkonu pôsobnosti žalovaného ako správneho orgánu v oblasti verejnej správy, ktoré by bolo možné podrobiť súdnemu prieskumu. Súd zároveň poukazuje na právny názor vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/26/2012, podľa ktorého Protokol ako taký nepodlieha súdnemu prieskumu v správnom súdnictve, pretože sám o sebe nepredstavuje zásah do práv a právom chránených záujmov kontrolovaného subjektu. 22. S ohľadom na uvedený záver sa súd nezaoberal námietkami žalobcu o nezákonnosti kontrolných zistení uvedených v Protokole, pretože tieto bude možné preskúmať až po ukončení správneho konania vo veci uloženia pokuty za kontrolou zistený správny delikt porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania, ak k takémuto konaniu dôjde. 23. Na základe vyššie uvedených skutočností súd konštatoval, že neboli naplnené všetky podmienky na preskúmanie napadnutého rozhodnutia v rámci správneho súdnictva, nakoľko žaloba smeruje proti takému aktu orgánu verejnej správy - Protokolu, vydanom v správnom konaní, ktorý nemohol mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu, nejde o individuálny správny akt, pričom ide o podkladové rozhodnutie predbežnej povahy a preto Krajský súd v Bratislave v súlade s § 7 písm. b), e) SSP v spojení s § 97 SSP a § 98 ods. 1 písm. g) SSP žalobu odmietol pre jej neprípustnosť. 24. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko žaloba bola odmietnutá. 25. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Vo veci senát rozhodol v zložení kedy neprítomnú členku senátu JUDr. Otíliu Belavú nahradila členka senátu 5S JUDr. Dáša Filová, keďže senát 5S je v zmysle platného rozvrhu práce zastupujúcim senátom. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.