Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/230/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019201432 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Barková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1019201432.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Barkovej a členov senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Vlastimila Pavlikovského v právnej veci žalobcu: J.G. Fruit, s. r. o., Žilinská 7028/1, 821 01 Bratislava, IČO: 45 987 491, zastúpený: Advokátska kancelária Mojžiš a partneri, s.r.o., Sasinkova 10, 811 08 Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná č. 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102135785/2019 zo dňa 10.09.2019 r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalovanému súd právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : I. Administratívne konanie 1. Daňový subjekt - J.G. Fruit, s. r. o., Žilinská 7028/1, 811 05 Bratislava, IČO: 45 987 491, DIČ: 2023164363, IČ DPH: SK2023164363 (ďalej aj ako daňový subjekt alebo aj ako „žalobca“) obchodná spoločnosť, podal na Daňový úrad Bratislava (ďalej aj ako „správca dane“), dňa 21.12.2017 riadne daňové priznanie za zdaňovacie obdobie november 2017, v ktorom vykázal vlastnú daňovú povinnosť na dani z pridanej hodnoty (ďalej len ako „DPH“) na riadku 31 v sume XXX,XX eura. 2. Správca dane vykonal u daňového subjektu (platiteľa DPH) daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie november 2017. 3. Dňa 19.03.2018 na ústnom pojednávaní u správcu dane konateľ daňového subjektu - X. M., uviedol, že jeho obchodná spoločnosť vykonáva podnikateľskú činnosť - veľkosklad ovocia a zeleniny a mala prenajaté priestory - sklad v J. S., účtovníctvo za spoločnosť viedla Ľ. E. v programe pohoda, faktúry za spoločnosť vyhotovovali a podpisovali zamestnanci, spoločnosť mala 30 pracovníkov na trvalý pracovný pomer, úhrady za predaj boli realizované bankovým prevodom a spoločnosť mala v kontrolovanom zdaňovacom období odberateľov a dodávateľov v tuzemsku. Predložil správcovi dane doklady - evidenciu DPH za november 2017, dodávateľské faktúry: FP 10171799 - 10172127, odberateľské faktúry evidované pod číslom 20177167 - 20177907, doklady z pokladnice evidované pod číslom 30170975 - 3071080. O uvedenom bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní č. 100573155/2018/9104406/Havr zo dňa 19.03.2018. 4. Správca dane zaslal predvolanie obchodnej spoločnosti Pinecrest s.r.o. č. 100963883/2018 zo dňa 16.05.2018 na ústne pojednávanie a ktoré sa mu vrátilo späť na daňový úrad s poznámkou poštového doručovania „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. 5. Správca dane zaslal predvolanie obchodnej spoločnosti Pinecrest s.r.o. č. 101480889/2018 zo dňa 01.08.2018 na ústne pojednávanie a ktoré bolo doručené O. G. dňa 13.08.2018, ale nikto sa nedostavil a neúčasť neospravedlnil. 6. Správca dane zaslal predvolanie obchodnej spoločnosti Pinecrest s.r.o. č. 101837291/2018 zo dňa 18.09.2018 na ústne pojednávanie a predvolal ako svedka v danej veci O. G. a ktoré mu bolo doručené dňa 21.09.2018. Správca dane zároveň zaslal žalobcovi upovedomenie o vypočutí svedka O. G., ktoré mu bolo doručené dňa 06.09.2018 Menovaný svedok sa na výsluch a ani žalobca sa nedostavili a neúčasť neospravedlnili. 7. Správca dane dňa 18.09.2018 zaslal predvolanie konateľovi spoločnosti Pinecrest s.r.o. B. Š. č. 101836478/2018 na ústne pojednávanie a ktorého predvolal ako svedka na termín dňa 15.10.2018, a ktoré mu bolo doručené dňa 26.09.2018. Menovaný svedok sa nedostavil a neúčasť neospravedlnil. Správca dane spísal úradný záznam č. 102046377/2018 dňa 15.10.2018. 8. Dňa 13.06.2018 na ústnom pojednávaní u správcu dane, konateľ daňového subjektu X. M. uviedol, že konateľov spoločnosti Pinecrest, s.r.o. pozná, ale nikdy sa s nimi osobne nestretol, a že nepotreboval a ani neskúmal či má jeho dodávateľ zamestnancov, skladové priestory a pod.. O uvedenom bola spísaná zápisnica č. 101 l56101Z2018/9104408ZUhlJ zo dňa 13.06.2018. 9. Dňa 24.09.2018 sa správca dane skontaktoval telefonicky s konateľom J.G. Fruit s. r. o. - X. M. a dohodol termín ústneho pojednávania na deň 04.10.2018, o čom spísal úradný záznam č.101879545/2018/9104406/Havr dňa 24.09.2018. 10. Dňa 04.10.2018 na ústnom pojednávaní u správcu dane, konateľ daňového subjektu X. M. uviedol, že konateľov spoločnosti Pinecrest s.r.o. p. B. Š. a p. I. S. (bulharského občana) osobne nepozná. O uvedenom bola spísaná zápisnica č. 101969595/2018/91004406/Havr.. 11. Dňa 23.10.2018 zaslal správca dane podľa ustanovenia § 21 Daňového poriadku dožiadanie č. 102106876/2018, na Daňový úrad Trenčín, pobočka Nové Mesto nad Váhom, v ktorom požiadal miestne príslušného správcu dane obchodnej spoločnosti Pinecrest, s.r.o. o zaslanie žiadosti o predvedenie v zmysle ustanovenia § 20 ods. 2 a 3 Daňového poriadku a následne o vypočutie svedkov B. Š. (konateľa obchodnej spoločnosti Pinecrest, s.r.o.) a O. G. (mandatára obchodnej spoločnosti Pinecrest, s.r.o.). 12. Dňa 28.12.2018 mu bola zaslaná správcovi dane odpoveď č. 102621801/2018 z Daňového úradu Trenčín, pobočka Nové Mesto nad Váhom na žiadosť Daňového úradu Bratislava o predvedenie a následne o vypočutie svedkov B. Š. a O. G., ktorý mu oznámil, že i napriek opakovanému šetreniu zo strany Obvodného oddelenia PZ Nové Mesto nad Váhom sa menované osoby nepodarilo predviesť. 13. Dňa 28.11.2018 na ústnom pojednávaní u správcu dane, konateľ daňového subjektu O. M. uviedol, že B. Š. vôbec nepozná a neoveril si či spoločnosť Pinecrest, s.r.o. je registrovaná ŠVPS v zmysle § 6 zákona 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov. 14. Správca dane vyhotovil o výsledku daňovej kontroly protokol č. 100235981/2019/9104406/Havr zo dňa 21.01.2019 (ďalej aj ako „protokol“), ktorý bol daňovému subjektu doručený dňa 29.01.2019 spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam v ňom uvedeným, a to do 15 pracovných dní odo dňa jej doručenia. Z protokolu vyplýva, že daňový subjekt bol súčasťou dodávateľského odberateľského reťazca, v ktorom došlo k podvodnému konaniu neodvedeniu dane, a to daňovým subjektom Soraya Vanity, s.r.o., pričom daňový subjekt ROSU SK, s.r.o. si odpočítal daň od tohto daňového subjektu (Soraya Vanity, s.r.o.). Správca dane ďalej zistil dodávateľov spoločnosti Pinecrest, s.r.o. a tiež skutočnosť, že si táto obchodná spoločnosť uplatnila odpočítanie dane z pridanej hodnoty za november 2017 od dodávateľa ROSSI, s.r.o.. Na žiadosť správcu dane, Daňový úrad Trenčín, ktorý vykonával kontrolu spoločnosti ROSSI, s.r.o., mu oznámil, že tento daňový subjekt nepreukázal, že reálne dodal tovar daňovému subjektu Pinecrest, s.r.o.. Ďalej podľa správcu dane nedošlo k reálnemu dodaniu tovaru daňovému subjektu spoločnosťou Pinecrest, s.r.o., v zdaňovacom období november 2017, tak ako je to deklarované predloženými faktúrami, pretože u tejto obchodnej spoločnosti nebolo možné overiť skutočnosti a doklady predložené daňovým subjektom, a teda nebolo možné overiť ich pravdivosť v účtovníctve daňového subjektu. Jedným z dôkazov, ktoré potvrdzuje záver správcu dane je aj zistenie, že daňový subjekt uskutočnil platbu za tovar na účet, ktorým disponovali osoby, ktoré neboli oprávnené konať za daňový subjekt Pinecrest, s.r.o.. Správca dane konštatoval, že aj keď kontrolovaný daňový subjekt disponoval existenciou materiálneho plnenia, mal k nemu faktúru a prílohy s opisom druhu a ceny dodaných tovarov od obchodnej spoločnosti Pinecrest, s.r.o., nepreukázal, že táto obchodná spoločnosť mu uvedený tovar dodala. Správca dane v protokole uviedol, že si pri výkone daňovej kontroly zadovážil dôkazy, ktoré preukazujú, že daňový subjekt Pinecrest, s.r.o. nedodal daňovému subjektu a ktoré podrobne uviedol a zdôraznil, že samotná existencia faktúry nie je dôkazom reálne uskutočneného zdaniteľného obchodu. Správca dane v protokole popísal všetky skutočnosti ako a kde došlo podvodu na dani z pridanej hodnoty na ktorom stupni dodávateľsko - odberateľského reťazca a zároveň prijal záver, že o tomto podvode kontrolovaný daňový subjekt mohol vedieť, ak by bol dodržal náležitú starostlivosť pri uzatváraní obchodov t. j. nevykonal všetky kroky (opatrenia), ktoré bolo od neho možné rozumne očakávať, nakoľko si dostatočne nepreveril dôveryhodnosť svojho dodávateľa. 15. Daňový subjekt sa vyjadril k zisteniam uvedeným v protokole dňa 11.02.2019 č. 6/02092786/2019 a uviedol, že platby riadne realizoval pričom bolo v konaní preukázané, že k uzatvoreniu obchodu došlo, s tým, že nemal vedomosť o tom, kto disponoval s bankovým účtom dodávateľa a preto mu uvedené nemôže byť kladené za vinu. 16. Dňa 03.04.2019 vydal Daňový úrad Bratislava (ďalej aj ako „prvostupňový orgán“) rozhodnutie č. 100775632/2019/9104406/Havr (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume XXX XXX,XX eura, za zdaňovacie obdobie november 2017. Prvostupňový orgán v rozhodnutí uviedol, že kontrolou dokladov správca dane zistil, že si daňový subjekt odpočítal daň z pridanej hodnoty z prijatých faktúr č.: 10172055-10172127, ktoré boli zaúčtované a uvedené v evidencii DPH a v daňovom priznaní v r. 21 za zdaňovacie obdobie november 2017, čo činí v celkovej čiastke XXX XXX,XX eura za nákup ovocia a zeleniny od dodávateľa Pinecrest s.r.o., Drieňová U, 821 01 Bratislava, IČO: 50 633 805, DIČ:2120431995, IČ DPH: SK.2120431995. Uviedol, že daňový subjekt je súčasťou dodávateľsko-odberateľského reťazca, v ktorom došlo k podvodnému konaniu - neodvedeniu dane, teda k porušeniu princípu neutrality DPH, pretože nedodržal náležitú starostlivosť a nevykonal všetky kroky, ktoré od neho bolo možné rozumne očakávať, nakoľko si dostatočne nepreveril svojho dodávateľa. Podľa správcu dane nedošlo k reálnemu dodaniu tovaru spoločnosti J.G. Fruit, s. r. o. spoločnosťou Pinecrest, s.r.o. v zdaňovacom období november 2017 tak, ako je deklarované faktúrami. U spoločnosti Pinecrest, s.r.o., nebolo možné overiť doklady predložené kontrolovaným daňovým subjektom a skutočnosti v nich uvedené. Samotná existencia faktúry ešte nie je dôkazom reálneho uskutočnenia zdaniteľného obchodu deklarovaného na faktúre, predloženie faktúry je splnením len formálnej stránky na uplatnenie odpočítania dane, reálne uskutočnenie zdaniteľného obchodu musí byť preukázané. Zdôraznil, že dôkazné bremeno je na daňovom subjekte, ktorý disponuje právom uplatniť si za splnenia zákonom stanovených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty, je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty a ktorý si tento nárok aj uplatní. Jeho povinnosťou je preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za podmienok splnenia zákonom stanovených podmienok. Správca dane konštatoval, že aj keď kontrolovaný daňový subjekt disponoval existenciou materiálneho plnenia, mal k nemu faktúru a prílohy s opisom druhu a ceny dodaných tovarov od obchodnej spoločnosti Pinecrest, s.r.o., nepreukázal, že táto obchodná spoločnosť mu uvedený tovar dodala. Správca dane v protokole uviedol, že si pri výkone daňovej kontroly zadovážil dôkazy, ktoré preukazujú, že daňový subjekt Pinecrest, s.r.o. nedodal daňovému subjektu a ktoré podrobne uviedol a zdôraznil, že samotná existencia faktúry nie je dôkazom reálne uskutočneného zdaniteľného obchodu. V protokole správca dane popísal všetky skutočnosti ako a kde došlo podvodu na dani z pridanej hodnoty na ktorom stupni dodávateľsko - odberateľského reťazca a zároveň prijal záver, že o tomto podvode kontrolovaný daňový subjekt mohol vedieť, ak by bol dodržal náležitú starostlivosť pri uzatváraní obchodov t. j. nevykonal všetky kroky (opatrenia), ktoré bolo od neho možné rozumne očakávať, nakoľko si dostatočne nepreveril dôveryhodnosť svojho dodávateľa. Správca dane na základe skutočností zistených daňovou kontrolou dane z pridanej hodnoty za zdaňovanie obdobie november 2017 nepriznal daňovému subjektu odpočítanie dane z faktúr v celkovej sume XXX XXX,XX eura, čím znížil odpočítanie dane z pridanej hodnoty uvedené v riadku 21 daňového priznania k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2017 zo sumy XXX XXX,XX eura na sumu XX XXX,XX eura a určil v riadku 31 daňového priznania vlastnú daňovú povinnosť (XXX,XX + XXXXXX,XX) = XXX XXX,XX eura. K záveru z daňovej kontroly správca dane dospel na základe jednotlivého posudzovania každej zistenej skutočnosti a zároveň vyhodnocovaním všetkých zistení v ich vzájomnej súvislosti s prihliadnutím na všetko, čo pri daňovej kontrole vyšlo najavo. 17. Voči tomuto rozhodnutiu podal daňový subjekt odvolanie na základe ustanovenia § 72 Daňového poriadku. 18. Dňa 10.09.2019 vydalo Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky ako odvolací orgán (ďalej aj ako „druhostupňový orgán“), rozhodnutie č. 102135785/2019, ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Bratislava zo dňa 03.04.2019 č. 100775632/2019/9104406/Havr, nakoľko sa s tvrdeniami daňového subjektu nestotožnil. V odôvodnení rozhodnutia druhostupňový orgán sa podrobne zaoberal dôvodmi odvolania a uviedol, že v konaní bolo preukázané, že obchodná spoločnosť Pinecrest s.r.o. ako mandant uzatvorila mandátnu zmluvu dňa 07.06.2017 s O. G., D. XXX/XX, E. A. E. K. ako mandatárom. Druhostupňový orgán však dospel k záveru, že O. G. nebol osobou splnomocnenou konať za daňový subjekt Pinecrest, s.r.o., pretože táto spoločnosť mala dvoch konateľov, s ktorými sa daňový subjekt nikdy nestretol, nerokoval s nimi a teda vzájomne nerealizovali obchody. Správca dane uviedol, že daňový subjekt má povinnosť venovať zvýšenú pozornosť kontrolným mechanizmom, aby v prípade odhalenia podvodného konania nevznikli pochybnosti, či o podvode vedel, alebo vedieť mohol. daňový subjekt bol súčasťou dodávateľského odberateľského reťazca, v ktorom došlo k podvodnému konaniu neodvedeniu dane, a to daňovým subjektom Soraya Vanity, s.r.o., pričom daňový subjekt ROSU SK, s.r.o. si odpočítal daň od tohto daňového subjektu (Soraya Vanity, s.r.o.). Správca dane ďalej zistil dodávateľov spoločnosti Pinecrest, s.r.o. a tiež skutočnosť, že si táto obchodná spoločnosť uplatnila odpočítanie dane z pridanej hodnoty za november 2017 od dodávateľa ROSSI, s.r.o.. Na žiadosť správcu dane, Daňový úrad Trenčín, ktorý vykonával kontrolu spoločnosti ROSSI, s.r.o., mu oznámil, že tento daňový subjekt nepreukázal, že reálne dodal tovar daňovému subjektu Pinecrest, s.r.o.. Ďalej podľa správcu dane nedošlo k reálnemu dodaniu tovaru daňovému subjektu spoločnosťou Pinecrest, s.r.o., v zdaňovacom období november 2017, tak ako je to deklarované predloženými faktúrami, pretože u tejto obchodnej spoločnosti nebolo možné overiť skutočnosti a doklady predložené daňovým subjektom, a teda nebolo možné overiť ich pravdivosť v účtovníctve daňového subjektu. Jedným z dôkazov, ktoré potvrdzuje záver správcu dane je aj zistenie, že daňový subjekt uskutočnil platbu za tovar na účet, ktorým disponovali osoby, ktoré neboli oprávnené konať za daňový subjekt Pinecrest, s.r.o.. II. Žaloba 19. Včas podanou žalobou zo dňa 18.10.2019, doručenou dňa 22.10.2019 na Krajský súd v Bratislave (ďalej aj ako „krajský súd“ alebo aj ako „správny súd“), sa žalobca - obchodná spoločnosť J.G. Fruit, s. r. o., Žilinská 7028/1, 821 01 Bratislava, IČO: 45 987 491 (ďalej len ako „žalobca“), domáhal voči žalovanému - Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č. 63, 974 01Banská Bystrica, preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102135785/2019 zo dňa 10.09.2019 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“), ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 100775632/2019/9104406/Havr zo dňa 03.04.2019 na základe ktorého, vyrubil žalobcovi ako daňovému subjektu podľa ustanovenia § 68 ods. 6 Daňového poriadku, rozdiel na DPH za zdaňovacie obdobie november 2017, a to v sume XXX XXX,XX eura. Žalobca navrhoval, aby správny súd z dôvodu nezákonnosti zrušil napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, aby vec vrátil žalova- nému na ďalšie konanie. 20. Žalobca mal za to, že v konaní bolo jednoznačne preukázané, že O. G. mal s obchodnou spoločnosťou Pinecrest, s.r.o. uzatvorenú mandátnu zmluvu, čo bolo potvrdené aj vyjadrením konateľa dodávateľa Pinecrest s.r.o. - B. Š., ktoré zaslal mailom, preto nemal pochybnosti o skutočnosti, že O. G. koná za spoločnosť Pinecrest, s.r.o. Uviedol, že v obchode je bežnou praxou, že pri obchodovaní sa subjekt nestretáva priamo s konateľmi spoločnosti, ale obchoduje s ľuďmi, ktorý obchodnú spoločnosť zastupujú. Nie povinnosťou žiadneho subjektu, aby si preveroval a kontroloval konateľov spoločnosti ako svojho dodávateľa. 21. Nesúhlasil s názorom správcu dane, ktorý tvrdil, že je zrejmé, že konateľ daňového subjektu prejavil veľkú neopatrnosť pri výbere svojho najväčšieho dodávateľa, nijakým spôsobom si nepreveril vzťah O. G. k dodávateľovi Pinecrest, s.r.o., nepoznal konateľov tejto spoločnosti a nepreveril si či koná s osobou oprávnenou konať a zabezpečovať obchody za spoločnosť Pinecrest, s.r.o., teda nevykonal preventívne opatrenia, mal by potom byť povinný preukázať aj to, na základe akého konkrétneho právneho ustanovenia právneho predpisu má daňový subjekt povinnosť vykonávať kontrolné a preventívne opatrenia a zároveň tieto opatrenia konkretizovať. Namietal, že správca dane nemôže len konštatovať, že spoločnosť dodávateľa nebola dôveryhodným obchodným partnerom, pokiaľ svoje vlastné povinnosti priznať plnenia do daňových hlásení riadne plnila a v relevantnom čase uskutočnenia plnenia nebola a ani nie je v súčasnosti medzi subjektmi s povinnosťou voči správcovi dane alebo voči štátu. Ďalej namietal, že správca dane a žalovaný poukazujú len veľmi všeobecne a nekonkretizujú, aké opatrenia by mal daňový subjekt vykonať, aby si svojho obchodného partnera preveril dostatočne na to, aby s tým bol stotožnený aj správca dane. 22. Žalobca k nesúhlasu žalovaného s jeho tvrdeniami, že z vyjadrenia zaslaného e- mailom konateľom spoločnosti Pinecrest, s.r.o. B. Š. jasne vyplýva, že obchod s ovocím a zeleninou realizuje O. G., ktorý sa však nezúčastnil na vypočutí, nepredložil požadované doklady a na deň vypočutia svedka sa nedostavil ani daňový subjekt a že e-mail, ktorý B. Š. zaslal, mohol ale aj nemusel písať on, uviedol, že z tohto zaslaného vyjadrenia B. Š., konateľa spoločnosti Pinecrest, s.r.o., ako dôkazu v daňovom konaní bez preukázania opaku tvrdenia jasne vyplýva, že obchod s ovocím a zeleninou má na starosti pán O. G. na základe mandátnej zmluvy. 23. K tvrdeniu žalovaného, že daňový subjekt a aj O. G. viackrát vo svojich vyjadreniach poukazovali na mandátnu zmluvu medzi spoločnosťou Pinecrest, s.r.o. a Jozefom Héliom, avšak z tejto zmluvy nevyplýva, že O. G. bol oprávnený vyhotovovať za obchodnú spoločnosť Pinecrest, s.r.o. faktúry, žalobca uviedol, že k tomuto tvrdeniu sa nemôže vyjadriť, pretože mu nemôže byť uvedené na škodu, pretože nemôže zasahovať do interných postupov v spoločnosti konania svojho obchodného partnera a tiež určovať, kto vystavil faktúru a či na to ma oprávnenie. Zdôraznil, že prijaté zdaniteľné plnenia od jeho dodávateľa boli preukázateľné priznané v kontrolnom súhrnnom výkaze daného subjektu a neexistuje žiaden dôkaz o spochybniteľnosti vydaných daňových dokladov. 24. K zisteniam správcu dane, ktorý kontaktoval aj obchodnú spoločnosť Pinecrest, s.r.o. a vyžiadal si od Slovenskej sporiteľne, a.s. prehľad bankových operácii bankového účtu obchodnej spoločnosti Pinecrest, s.r.o., z ktorých bolo preukázané, že na tento účet boli uhrádzané platby od žalobcu za zdaňovacie obdobie november 2017 a že disponenti účtu neboli oprávnení konať za obchodnú spoločnosť Pinecrest, s.r.o., žalobca uviedol, že platby dodávateľovi riadne uhrádzal, a teda bolo preukázané, že k obchodu došlo a zdôraznil, že nemá vedomosť o tom, kto môže disponovať s bankový účtom dodávateľa, čo mu nemôže byť kladené za vinu. 25. Namietal, že ako dôkaz nemohla byť použitá zápisnica zo dňa 15.03.2018 - výpoveď B. Š. pred KUFS, pretože tieto „dôkazy“ boli vykonané pred začatím daňovej kontroly za mesiac január 2018, a teda mu nemohli klásť otázky a predkladať dôkazy, čím bola porušená zásada kontradiktórnosti daňového konania. Zamestnanec KUFS nemá postavenie, ktorým by mohol rozhodovať o dani z pridanej hodnoty, tiež vzhľadom na skutočnosť, že v danej zápisnici šlo o podanie vysvetlenia k ekonomickej činnosti spoločnosti Pinecrest, s.r.o. a nie v daňovom konaní jeho obchodnej spoločnosti, a preto je tento dôkaz nepoužiteľný a je ho nutné ho opakovať. 26. K zisteniam žalovaného, že obchodná spoločnosť Pinecrest, s.r.o. mala v predmetnom zdaňovacom období dvoch dodávateľov a to spoločnosť CEVOM, s.r.o. a ROSSI SK, s.r.o. a že správca dane vykonal zisťovanie na preverenie DPH za I. štvrťrok 2017 u daňového subjektu ROSSI SK, s.r.o. a vypočul aj bývalých konateľov tohto subjektu, pričom zistil že dodávateľom tohto subjektu bola spoločnosť Soraya Vanity, s.r.o. a že na základe zistených skutočností v reťazci obchodných spoločností Soraya Vanity, s.r.o. - ROSSI SK, s.r.o. - Pinecrest, s.r.o. - J.G. Fruit, s. r. o. vyplýva, že žalobca bol súčasťou dodávateľsko-odberateľského reťazca, v ktorom nebolo preukázané reálne dodanie tovaru, pretože podľa správcu dane v danom prípade išlo len o tok vyhotovených faktúr a z administratívneho spisu je, podľa žalovaného zrejmé, že správca dane preukázal vznik umelého mechanizmu obchodovania, žalobca uviedol, že v danom prípade nie je zrejmé, na akom základe správca dane a žalovaný dospeli k tomuto záveru, pretože kontrolovaný daňový subjekt nemá mechanizmy na to, aby mohol kontrolovať a preverovať dodávateľov svojho dodávateľa. 27. Žalobca vo vzťahu k vyššie uvedenému poukázal na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie v spojených prípadoch C-354/03 (Optigen), C-355/03 (Fulcrum Elektronics) a C-484/03 (Bond House), kde súdny dvor vyslovil, že nárok na odpočet nemôže byť dotknutý skutočnosťou, že v reťazci dodávok je iná predchádzajúca alebo následná transakcia zaťažená daňovým podvodom, o ktorom platca nevie alebo nemôže vedieť. Každá transakcia musí vyť posudzovaná sama o sebe a charakter jednotlivých transakcii nemôže byť zmenený predchádza-júcimi alebo následnými udalosťami. Zároveň poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v prípade sp. zn. 3 Sfz 1/2010, ktorý konštatoval, že v zásade nie je možné spravodlivo žiadať, aby daňové subjekty sledovali a kontrolovali výrobné a obstarávacie procesy tovarov u iných subjektov, pred dodaním tovaru. Taktiež v tomto konaní konštatoval, že dôkazné bremeno, že u iného daňového subjektu došlo k podvodnému konaniu je na správcovi dane resp. na orgánoch činných v trestnom konaní. Uviedol, že bol vyslovená právna veta „Daňový subjekt vyčerpal vlastné dôkazné bremeno, ak disponuje existenciou materiál-neho plnenia, má tomu zodpovedajúcu faktúru a prílohy s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny dodaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa.“ a tiež právna veta „Na preukázanie opaku skutočností, ktoré nastali u platiteľovho dodávateľa a jeho subdodávateľov znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzi správca dane.“ V tomto prípade Najvyšší súd dospel k záveru, že nemožno vyvodiť dôkazné bremeno žalobcu na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľa a dodávateľových subdodávateľov. Tieto skutočnosti nemôžu tvoriť dôkazné bremeno daňového subjektu a ani nemôže z týchto skutočností daňový subjekt znášať dôkaznú núdzu. Tiež, že ak daňový subjekt disponuje existenciou materiálneho plnenia, faktúrou a prílohami s podrobným opisom druhu a ceny dodaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa, vyčerpal vlastné dôkazné bremeno a na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u dodávateľa a jeho subdodávateľov znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane. 28. Žalobca mal za to, že vyčerpal vlastné dôkazné bremeno, nakoľko disponoval existenciou materiálneho plnenia, mal k tomu zodpovedajúcu faktúru a prílohy s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny dodaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa a taktiež aj to, že na preukázanie opaku skutočností, ktoré nastali u platiteľovho dodávateľa a jeho subdodávateľov znáša dôkazné bremeno a dôkaznú núdzu správca dane. 29. Nesúhlasil s názorom správcu dane a žalovaného, že jeho počínanie pri obchodovaní so spoločnosťou Pinecrest, s.r.o. bolo účelové, nevyznačovalo sa obozretnosťou a potrebnou opatrnosťou, nakoľko sa jednalo o ničím nepodložené vyjadrenie správcu dane, ktorý nijako nepreukázal pravdivosť tohto tvrdenia, ale naopak v konaní boli preukázané skutočnosti, na základe ktorých je zrejmé, že obchody prebehli podľa zákonných ustanovení. 30. Namietal, že správca dane ako podklad svojho rozhodnutia použil viacero dôkazov, ktoré boli nezákonné a na ktoré bral najväčší ohľad a nezaoberal sa dôkazmi, ktoré boli v konaní predložené a riadne preukázané. 31. Taktiež namietal, že správca dane tiež nijako nepreukázal svoje tvrdenie, že bol súčasťou podvodného konania a že išlo len o tok faktúr bez toho, aby bol daňovému subjektu dodaný tovar. Správca dane nebral do úvahy, že jeho obchodná spoločnosť nadobudnutý tvar predávala ďalej svojim odberateľom, a teda, ak by boli pravdivé tvrdenia správcu dane, že išlo iba o fakturačný tok bez reálneho dodania tovaru, nemali by aký tovar predávať následne svojim odberateľom. 32. Poukázal na to, že správca dane boli vypočul aj svedkov O. Z. - vedúceho skladu, A. I. - vedúceho skladu, A. M. - vedúceho skladu, ktorí uviedli, že vzhľadom na ich pozíciu nemajú vedomosti o spolupráci ich zamestnávateľa s inými spoločnosťami, pričom táto vedomosť ani nevyplýva z ich pracovného zaradenia a že z ich pracovnej pozície vyplýva povinnosť byť v sklade pri tom, keď sa dovezie tovar, pričom potvrdzujú vodičovi kamiónu CMR, pričom však pri jednotlivých dodávkach nevedia identifikovať tovar, ktorý im bol dodaný, teda od akého dodávateľa prišiel. Avšak všetci svedkovia zhodne uviedli, že tovar bol spoločnosti J.G. Fruit, s. r .o. riadne dodávaný a bolo s nim aj ďalej obchodované. 33. Uviedol, že správca dane tiež vypočul svedka Z. B. - obchodný zástupca spoločnosti, ktorý vo svojej výpovedi potvrdil spoluprácu spoločnosti J.G. Fruit, s. r. o. a Pinecrest, s.r.o., za ktorú konal O. G. a tiež uviedol, že tovar sa skladuje podľa teploty a nie podľa dodávateľov, teda nie je z jeho pozície možné určiť, ktorý tovar prišiel od akého dodávateľa, pričom on tovar predáva ďalej zákazníkom. Z jeho výpovede je teda zrejmé, že kontrolovaný daňový subjekt obchodoval so spoločnosťou Pinecrest, s.r.o.. 34. Taktiež poukázal na výpoveď svedka A. Q. - obchodného manažéra spoločnosti, ktorý vypovedal, že hlavným dodávateľom v období júl a august 2017 bol O. G., teda spoločnosť Pinecrest, s.r.o., pričom si myslí, že v tej im dodávali skoro 90 % tovaru, pričom v cene tovaru boli započítané aj náklady na jeho prepravu, teda prepravu zabezpečoval dodávateľ. 35. Žalobca zastával názor, že aj napriek týmto svedeckým výpovediam správca dane nesprávne konštatoval, že svedkovia nepotvrdili vzťah medzi dvomi slovenskými platiteľmi, pretože z výpovedí nevyplýva že medzi J.G. Fruit, s.r.o. a Pinecrest, s.r.o. došlo k obchodnej spolupráci a mal za to, že tento záver správcu dane je postavený na jeho pocitoch a je mylný, pričom správca dane nebral do úvahy svedecké výpovede ako celky a zároveň správca dane opomenul aj to, že sa výpovede zhodujú a bola preukázaná aj obchodná spolupráca. 36. Ďalej namietal, že žalovaný sa týmito výpoveďami a vôbec nezaoberal a tiež sa nevyjadril k navrhnutému dokazovaniu. III. Vyjadrenie žalovaného 37. Žalovaný sa vyjadril k správnej žalobe písomným vyjadrením zo dňa 21.05.2020, doručeným správnemu súdu dňa 21.05.2020 zhodne s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí, kde je popísaný skutkový a právny stav a vyvodené závery s tým, že žalobca v žalobe uviedol ako žalobné dôvody tie isté dôvody ako v podanom odvolaní proti prvostup-ňovému rozhodnutiu a navrhol žalobu v plnom rozsahu zamietnuť podľa ustanovenia § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku. 38. So žalobnými dôvodmi uvedenými v podanej žalobe žalovaný nesúhlasil. 39. Žalovaný poukázal na to, že žalobca v žalobe nesprávne uviedol, že protokol č. 100235981/2019/9104406/Havr zo dňa 21.01.2019 o výsledku daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2017 vyhotovil, Daňový úrad Trenčín, pričom správne malo byť uvedené, že ho vyhotovil Daňový úrad Bratislava. 40. Ďalej žalovaný uviedol, že z vyjadrení žalobcu vyplynulo, že obchodná spolupráca so spoločnosťou Pinecrest, s.r.o. bola založená iba na osobe O. G. (ktorý mal uvedenú spoločnosť zastupovať na základe mandátnej zmluvy) s tým, že konateľ žalobcu tvrdil, že s touto spoločnosťou začali obchodovať od jej vzniku, pričom sa s konateľmi spoločnosti Pinecrest, s. r. o. nikdy nestretol, nepreveroval si pôvod tovaru, nevedel, kde sa tovar nakladal, vykladal sa v skladových priestoroch obchodnej spoločnosti žalobcu v J. S.. Taktiež neriešil prepravu tovaru, postup, ako sa dozvedel, kedy im bude tovar od spoločnosti Pinecrest, s.r.o. dovezený a na akom aute, neuviedol. Z uvedeného vyplýva, že žalobca si podrobnejšie túto spoločnosť nepreveroval, nezisťoval, či je schopná zabezpečiť obchody takéto rozsahu, či má kapacity, skladové priestory, zamestnancov, vhodné vozidlá na prepravu ovocia a zeleniny. a ani nepreveroval si, či má oprávnenie na obchodovanie s ovocím a zeleninou, či vykonáva nejakú ekonomickú činnosť. Podľa žalovaného ak by si overoval skutočnosti týkajúce sa spoločnosti Pinecrest, s.r.o. zistil by, že deklarovaný dodávateľ nie je evidovaný v databáze štátnej veterinárnej a potravinovej správy a teda nebol oprávnený obchodovať s fakturovanými komoditami. 41. Z uvedeného zistenia je zrejmé, že konateľ žalobcu - X. M. prejavil veľkú neopatrnosť pri výbere svojho najväčšieho dodávateľa, nijakým spôsobom si nepreveril vzťah O. G. k dodávateľovi Pinecrest, s.r.o., nepoznal konateľov tejto spoločnosti, nepreveril si, či koná s osobou oprávnenou konať a zabezpečovať obchody za spoločnosť Pinecrest, s.r.o.. Zo strany žalobcu došlo k nedostatočnej obozretnosti aj tým, že so svojim hlavným dodávateľom neuzatvoril žiadnu písomnú zmluvu o dodávkach tovaru, ktorá by v prípade potreby poskytla určitú ochranu pred prípadnými vzniknutými rizikami. 42. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžf/97/2009. 43. Podľa žalovaného daňový subjekt má povinnosť venovať zvýšenú pozornosť kontrolným mechanizmom, aby v prípade odhalenia podvodného konania nevznikli pochybnosti, či o podvode vedel, resp. či so zreteľom ku všetkým okolnostiam vedieť mohol. Je vecou podnikateľského subjektu, aby v záujme minimalizácie podnikateľského rizika prispôsobil svoju obchodnú činnosť konkrétnym podmienkam a pri dojednávaní obchodných kontraktov sa v rámci možností snažil dbať na bezproblémovosť svojich obchodných partnerov, čiže daňový subjekt musí mať všetky potrebné vedomosti o okolnostiach transakcií, ktorých sa zúčastňuje a o daňových subjektoch, ktoré sa na transakciách podieľajú, aby sa vyhol účasti na transakciách poznačených zneužívajúcim konaním alebo podvodom s daňou z pridanej hodnoty. O. G. nebol osobou splnomocnenou konať za daňový subjekt Pinecrest, s.r.o., spoločnosť Pinecrest, s.r.o. mala dvoch konateľov (Š. a S.), s ktorými sa zástupcovia žalobcu nikdy nestretli, nerokovali s nimi a nerealizovali obchodnú spoluprácu. 44. Poukázal na vyjadrenie zo dňa 16.10.2018 konateľa obchodnej spoločnosti Pinecrest s.r.o. - B. Š., ktoré zaslal správcovi dane e-mailom a ktorý sa nedostavil na výsluch na Daňovom úrade Bratislava a nepredložil požadované doklady a vyjadrenia ohľadne spolupráce spoločnosti Pinecrest, s.r.o. s tým, že ak by reálne vykonával funkciu štatutárneho zástupcu uvedenej dodávateľskej spoločnosti, nemal by mať problém požadované doklady správcovi dane predložiť a osobne sa aj k veci vyjadriť. 45. Žalovaný trval na skutočnosti, že list, ktorý bol správcovi dane doručený e-mailom v mene B. Š., mohol a aj nemusel písať on, avšak aj tak neuviedol ani podstatné skutočnosti, ktoré by pomohli objasniť preverované fakturované zdaniteľné obchody - ovocie a zelenina v prospech žalobcu. Preto ho nemožno považovať za vierohodný dôkaz k fakturovaným zdaniteľným obchodom - predaja ovocia a zeleniny v prospech žalobcu. 46. K tvrdeniu žalobcu, že v konaní bolo jasne preukázané, že O. G. mal od obchodnej spoločnosti Pinecrest, s.r.o. mandátnu zmluvu, preto nemal pochybnosti o skutočnosti, že O. G. koná za obchodnú spoločnosť Pinecrest, s.r.o., žalovaný uviedol, že správca dane zistil, že spoločnosť Pinecrest, s.r.o. uzatvorila mandátnu zmluvu dňa 07.06.2017 medzi mandantom Pinecrest s.r.o a mandatárom O. G., D. XXX/XX, E. A. E. K., na základe ktorej, sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet a v jeho mene za odplatu zariaďuje obchody, podpisuje zmluvy a faktúry súvisiace s týmito obchodmi. Uviedol, že je otázne, kto za obchodnú spoločnosť Pinecrest, s.r.o. realizoval vklady do pokladne, keďže táto spoločnosť nemala žiadnych zamestnancov a jej konatelia nerealizovali výkon ekonomickej činnosti v rámci podnikateľskej činnosti s tým, že jej konateľ - B. Š., sa vyjadril, že v tejto spoločnosti nevykonával žiadnu podnikateľskú činnosť a druhý konateľ I. S. (bulharský občan) sa na území Slovenskej republiky nezdržiava. 47. Žalovaný zároveň poukázal na skutočnosť, že na základe mandátnej zmluvy v zmysle jej čl. III - bodu 3, že mandant je povinný uhradiť mandatárovi náklady, ktoré mandatár nevyhnutne alebo účelne vynaložil pri plnení záväzku podľa čl. I bod 1 tejto zmluvy, najmä cestovné náklady, náklady poštovného a pod., avšak zo žiadnych dokladov nevyplýva, že by spoločnosť Pinecrest, s.r.o. preplácala O. G. náklady, ktoré vynaložil v rámci zariaďovania obchodných transakcií v jej prospech. V nadväznosti na zistené skutočnosti žalovaný uviedol, že je zrejmé, že predmetná rozporná mandátna zmluva bola zúčastnenými stranami vyhotovená za účelom zneprehľadnenia toku fakturácie deklarovaného tovaru od českého dodávateľa priamo žalobcovi a nie obchodnej spoločnosti Pinecrest, s.r.o.. Žalovaný zastával názor, že je zrejmé, že v konaní bolo preukázaný vznik umelého mechanizmu obchodovania, s cieľom získať daňovú výhodu pre žalobcu, čo nasvedčujú aj nasledovné zistenia správcu dane. 48. Uviedol, že správca dane využil všetky jemu dostupné zákonné možnosti, ktoré vyplývajú z platnej legislatívy, aby zabezpečil výpoveď tejto osoby, avšak O. G. sa predviesť nepodarilo, to znamená, že z jeho strany nebolo vysvetlené a ani potvrdené, že k uskutočneniu zdaniteľných obchodov došlo tak, ako to tvrdí žalobca. 49. Uviedol, že žalobca nenavrhol a nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by preukázali uplatnené právo na odpočítanie dane z preverovaných faktúr, na ktorých majú byť uvedené zdaniteľné obchody, ktoré mal dohodnúť práve O. G.. 50. Ďalej uviedol, že zo skutočností zistených pri miestnom zisťovaní vyplýva, že na adrese sídla spoločnosti Pinecrest, s.r.o., Drieňová 11, 821 01 Bratislava, sa nachádza iba formálne sídlo spoločnosti, pričom ale pre riadne, štandardné fungovanie podnikateľského subjektu sa oprávnene očakáva a predovšetkým u právnickej osoby, je predpoklad, že existuje nejaké miesto, odkiaľ je riadená jej činnosť, alebo kde je nejaká činnosť vôbec vykonávaná a to prinajmenšom na adrese sídla spoločnosti alebo trvalého pobytu konateľa. Správca dane o dodávateľskej spoločnosti zároveň zistil, že Daňový úrad Bratislava vyzýval spoločnosť Pinecrest, s.r.o. na preukázanie ekonomickej činnosti, ale výzva sa vrátila správcovi dane späť s poznámkou ,,adresát neznámy“, čiže spoločnosť nepreukázala svoju ekonomickú činnosť, preto jej bola v zmysle zákona o DPH zrušená registrácia pre daň z pridanej hodnoty. 51. Podľa žalovaného z uvedeného je zrejmé, že konateľ dodávateľskej obchodnej spoločnosti Pinecrest, s.r.o. - B. Š. nemal o fungovaní „svojej“ spoločnosti žiadnu vedomosť, nevedel nič o účtovníctve spoločnosti, o vykonávaní ekonomickej činnosti, z jeho vyjadrenia vyplýva, že jeho meno bolo zneužité na funkciu konateľa spoločnosti za odmenu osobou (jeho švagrom), ktorá sa prezentovala ako zástupca dodávateľskej spoločnosti, t. j. O. G. a ktorý svojimi odpoveďami a vyjadreniami, ktoré uviedol na otázky KUFS sám potvrdil, že konateľom spoločnosti Pinecrest, s.r.o. bol v obchodnom registri zapísaný len formálne, aby mohol jeho švagor O. G. realizovať fakturačné toky s ovocím a so zeleninou prostredníctvom obchodnej spoločnosti Pinecrest, s.r.o., ktorá bola zapísaná do obchodného registra len na tento účel. Konateľ priameho dodávateľa spoločnosti Pinecrest, s.r.o. - B. Š. sa vyjadril, tak ako už bolo uvedené, že nikdy v mene spoločnosti Pinecrest, s.r.o. nekonal, nevedel, čo je hlavným predmetom podnikania spoločnosti, faktúry žiadne nevyhotovoval, nevedel kto sú najväčší dodávatelia a odberatelia. Štatutárny orgán spoločnosti však má mať presnú vedomosť o obsahu, rozsahu a o výkone činností, ktorými napĺňa definíciu pojmu podnikanie, čo v danom prípade na strane konateľa kontrolovaného daňového subjektu absentovalo. 52. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že znakom jednej zo zásad obchodného práva, t. j. poctivého obchodného styku, je predpoklad riadneho fungovania obchodnej spoločnosti. 53. K námietke žalobcu, že v konaní nemohla byť použitá zápisnica zo dňa 15.03.2018, ktorá bola spísaná KÚFS, pretože tento dôkaz bol vykonaný pred začatím daňovej kontroly za mesiac november 2017 a teda k nemu nemohol klásť otázky a predkladať dôkazy, sa žalovaný nestotožnil, pretože v zmysle ustanovenia § 24 ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecnými záväznými právnymi predpismi. Podľa žalovaného tento dôkaz, však nie je v rozpore s ďalšími skutkovými zisteniami správcu dane, ktorými odôvodnil svoje rozhodnutia, a preto námietka žalobcu v danej veci je nedôvodná. 54. Žalovaný podrobne sa vyjadril k výsluchu svedkov (O. Z., B., A. Q., A. M. v inom konaní, ktoré vykonal Daňový úrad Trenčín) a ktorí zhodne uviedli, že žalobcovi bol tovar riadne dodaný a bolo s ním aj ďalej obchodované, s tým, že s týmto nesúhlasil, pretože v danom prípade žiaden zo svedkov nepotvrdil, že priamy dodávateľ - obchodná spoločnosť Pinecrest, s.r.o. fakturovaný tovar - ovocie a zeleninu reálne dodal žalobcovi. Z ich výsluchu nevyplýva, že medzi daňovými subjektmi došlo k obchodnej spolupráci. Žalobca sa na výsluch nedostavil. 55. V rámci výkonu daňovej kontroly správca dane nahliadol do spisu daňovej kontroly u daňového subjektu Pinecrest s.r.o. za zdaňovacie obdobie november 2017, o čom bol spísaný úradný záznam č.102593642/2018/9104406/Havr zo dňa 14.12.2018. 56. Žalovaný uviedol, že daňový subjekt Pinecrest s.r.o. za zdaňovacie obdobie november 2017 predložil správcovi dane kontrolný výkaz za zdaňovacie obdobie november 2017 a z ktorého vyplýva, že mal dvoch dodávateľov spoločnosť ROSSI SK s. r. o., Areál ZTS 924, 018 41 Dubnica nad Váhom, IČO: 45 539 090, DIČ:2023020824 (ďalej len „ROSSI SK s. r. o.“) a spoločnosť CEVOM s.r.o., IČO:242 77 941, Hybernská 1009/24, 110 00 Praha 1 - Nové Mesto, Česká republika (ďalej len „CEVOM s.r.o.“).Ďalej uviedol, že z tohto kontrolného výkazu zistil, že v kontrolovanom zdaňovacom období november 2017 mal daňový subjekt Pinecrest, s. r. o. dvoch odberateľov a to: spoločnosť J.G. Fruit, s. r. o., Žilinská 7028/1, 811 05 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 45 987 491, DIČ: 2023164363, IČ DPH: SK2023164363 a spoločnosť Wellton, s.r.o., Špitálska 45, 811 08 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 50 800 337, DIČ: 2120516684, IČ DPH: SK2120516684. Podľa údajov z kontrolného výkazu si daňový subjekt Pinecrest, s. r. o. v kontrolnom výkaze za zdaňovacie obdobie november 2017 uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty v celkovej sume XXX XXX,XX eura (riadok 23 daňového priznania), z dodávateľských faktúr, evidované pod číslami: 9017110602, 9017110201, 9017111302, 9017111301, 9017112101, 9017111602, 9017110102, 9017110202, 9017110101, 9017110701, 9017110601, 9017111303, 9017110702, 9017112201, 9017111601, 9017110603, od spoločnosti ROSSI SK s. r. o., Areál ZTS 924, 018 41 Dubnica nad Váhom, IČO: 45 539 090 (ďalej len „ROSSI SK s. r. o.“). 57. Zároveň žalovaný poukázal na to, že ak obchodná spoločnosť, ktorá nemá materiálne ani personálne vybavenie na uskutočnenie popísaných zdaniteľných obchodov, nemôže zabezpečiť ich realizáciu a že nebolo možné fakturované dodania preveriť ani formálne, pretože správca dane nemal k dispozícii žiadne doklady preukazujúce uvedené dodávky. 58. Z daňovej databázy bolo zistené, že obchodná spoločnosť Soraya Vanity, s.r.o. je nekontaktným a ekonomicky nečinným subjektom, ktorý bol registrovaný na DPH dňa 12.02.2014 ako príjemca/ dodávateľ služby podľa § 7a zákona o DPH. Tento subjekt daňové priznanie k DPH ani raz nepodal a k DPPO bolo podané jedno daňové priznanie, a to za rok 2013. 59. Správca dane získal informácie zo spisu daňového subjektu obchodnej spoločnosti Soraya Vanity, s.r.o., podľa ktorých mu bola ku dňu 28.02.2018 zrušená registrácia podľa § 7a zákona o DPH. (úradnom zázname č. 100378189/2018 zo dňa 15.02.2018). Z údajov daňovej databázy vyplýva, že daňové priznania za zdaňovacie obdobia jún 2017 - október 2017 podala neoprávnená osoba. Výzvy na odstránenie nedostatkov podaní sa daňovému subjektu nepodarilo doručiť (boli doručené uložením), rovnako ako následne zaslané výzvy na podanie daňových priznaní DPH za tieto zdaňovacie obdobia. Daňový subjekt so správcom dane od začiatku preverovania nespolupracoval. 60. Na základe zistených skutočností v reťazci obchodných spoločností Soraya Vanity, s.r.o. = ROSSI SK, s.r.o. = Pinecrest, s. r. o. = J.G. Fruit, s. r. o. vyplýva, že žalobca bol súčasťou dodávateľsko - odberateľského reťazca, v ktorom nebolo preukázané reálne dodanie deklarovaného tovaru - ovocia a zeleniny, pretože v danom prípade išlo len o tok vyhotovených faktúr, pri ktorých v uvedenom reťazci absentovali reálne nákupy a predaje fakturovaného ovocia a zeleniny. 61. Podľa žalovaného z administratívneho spisu je zrejmé, že správca dane preukázal vznik umelého mechanizmu obchodovania, s cieľom získať daňovú výhodu pre žalobcu. 62. Na základe výsledkov všetkých preverovaní a zistení správca dane dospel k záveru, že podnikateľské aktivity kontrolovaného daňového subjektu neboli štandardnými obchodmi, nakoľko bolo preukázané, že fakturačný tok tovaru od obchodnej spoločnosti Pinecrest, s.r.o. sa nezhodoval s reálnym tokom obchodovania s tovarom dodaného na územie Slovenskej republiky. Všetky skutočnosti poukazujú na skutočnosť, že bol vytvorený umelý mechanizmus obchodovania za účelom odpočítania dane z tovaru nadobudnutého v tuzemsku a jediným cieľom bolo získanie daňovej výhody. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že žalobca ako kontrolovaný daňový subjekt vedel, že sa svojou činnosťou podieľa na plnení, ktoré je súčasťou podvodu. 63. Z judikatúry vnútroštátnych súdov vyplýva, že každý subjekt vstupujúci do obdobných vzťahov musí zachovávať náležitú mieru obozretnosti, predovšetkým vzhľadom k povahe tovaru a služieb a zabezpečiť si potrebné podklady pre splnenie podmienok pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane. Je v záujme daňového subjektu, aby nad rámec svojich bežných obchodných potrieb zhromažďoval dôkazy, ktoré môžu preukázať, že k uskutočneniu zdaniteľných obchodov skutočne prišlo, pretože dôkazné bremeno týkajúce sa faktickej realizácie obchodovania je na jeho strane. 64. Posúdenie vzniku práva na odpočítanie dane a jeho uplatnenia v súlade so zákonom o DPH, je podmienené zohľadnením všetkých súvisiacich skutočností, preverením podmienok splnenia odpočítania dane viažuceho sa na predmet plnenia, preverením ekonomickej činnosti platiteľa dane, aj väzieb medzi kontrolovaným platiteľom dane a jeho obchodným partnerom. 65. Žalovaný poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 18/2018- 18, v ktorom ústavný súd k dôkaznému bremenu v daňovom konaní uvádza nasledovné: Ústavný súd SR už v uznesení sp. zn. III. ÚS 78/2011 z 23. februára 2011 konštatoval, že „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona o DPH). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený“. 66. Podľa žalovaného, záver správcu dane sa zakladá na objektívnom, pravdivom a dostatočnom zistení skutkového stavu veci a konanie správcu dane nebolo v rozpore s platnými predpismi. 67. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozsudku č. 4Sžf/20/2011. 68. Žalovaný zároveň poukázal na skutočnosť, že každý daňový subjekt má povinnosť jednak daň priznať (bremeno tvrdenia) a jednak povinnosť toto tvrdenie preukázať (dôkazné bremeno). Povinnosť dôkazného bremena na strane daňového subjektu nastáva vtedy, ak správca dane vyjadrí relevantné pochybnosti o jeho tvrdeniach. Správca dane nemusí z úradnej povinnosti vyhľadávať a získavať skutočnosti, ktoré by mohli byť podkladom k tomu, aby daňový subjekt mohol v konaní uplatniť svoje nároky na priznanie odpočítania dane. Povinnosťou správcu dane, pokiaľ ide o nároky uplatnené daňovým subjektom, je tieto prejednať a umožniť daňovému subjektu ich existenciu z právne významných hľadísk preukázať relevantnými dôkazmi. Zo spisového materiálu vyplýva, že touto zásadou sa správca dane dôsledne riadil. 69. K námietke žalobcu, že správca dane neuniesol dôkazné bremeno, pretože nespochyb-nil existenciu dodávok tovaru a postihol ho neuznaním nároku na odpočet dane z dodávateľských faktúr od jeho dodávateľa, žalovaný uviedol, že akceptuje záver správcu dane, ktorý nespochybnil existenciu tovaru, ale zároveň súhlasil so záverom správcu dane, že dodávateľ, v ktorého mene boli vyhotovené faktúry pre kontrolovaný subjekt, tovar nedodal. 70. Žalovaný uviedol, že s námietkou žalobcu, že sa správca dane odchýlil od rozhod-covskej praxi a judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa nestotožňuje, pretože v danom prípade správca dane postupoval v súlade s jeho judikatúrou, čo vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. Sžf/3/2013 zo dňa 01.06.2014, v ktorom najvyšší súd uvádza nasledovné: „Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že on má doklady v poriadku, obchod sa realizoval a on má záväzky voči svojmu odberateľovi vysporiadané, preto nemôže ovplyvniť konanie tohto odberateľa, krajský súd poznamenal, že zákon o DPH, ani iný zákon neukladá daňovému subjektu, aby si preveril svojich obchodných partnerov, avšak musí si byť vedomý následkov svojich obchodných transakcií, pokiaľ tieto nevykazujú znaky a nespĺňajú podmienky v zmysle zákona o DPH, ktorý má prísne hmotnoprávne podmienky na vrátenie, resp. uplatnenie nároku na oslobodenie od DPH vzhľadom k tomu, že ide o verejné prostriedky daňových poplatníkov“. 71. V tejto súvislosti žalovaný zároveň poukazuje na Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 08.12. 2011 sp. zn. 8Sžf/51/2010, kde sa okrem iného uvádza: „Z dikcie § 49 ods. 2 zákona o DPH jednoznačne vyplývajú podmienky, za akých si žalobca môže odpočítať DPH, pričom základná podmienka je, aby išlo o tovary, ktoré mu naozaj boli dodané konkrétnym platiteľom DPH. Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočítanie DPH je vychádzať nielen z daňových dokladov predložených platiteľom, ale aj zo zistení, či predloženým dokladom neabsentuje materiálny podklad. Nie je však jeho povinnosťou zisťovať, od ktorého iného dodávateľa žalobca tovar v skutočnosti prevzal, alebo akým spôsobom tento získal, pokiaľ skutkové zistenia spochybňujú žalobcovo tvrdenie o tom, že predmetný tovar bol dodaný spoločnosťou M., s.r.o.“. 72. Uskutočnenie zdaniteľného plnenia je základnou podmienkou pre uplatnenie odpočtu dane. V prípade, ak zdaniteľné plnenie podľa faktúry nie je uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry, ako aj preukazovanie zaplatenia týchto súm prevodnými príkazmi, nie sú predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona o DPH. 73. Uviedol, že rozsudky Súdneho dvora Európskej únie v spojených prípadoch C-354/03 (Optigen), C-355/03 (Fulcrum Elektronics) a C-484/03 (Bond House) a rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf 1/2011 a sp. zn. 3Sžf 1/2010, 3Sžf/94/2013 a 6 Sžf/10/2012, na ktoré odvolával žalobca, nie je možné podľa aplikovať na zistený skutkový stav v danej veci. 74. Žalovaný v danom prípade poukazuje na prijatý právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. rozsudky: sp. zn. 3 Sžf/24/2012 a sp. zn. 2Sžf/19/2011, v ktorých najvyšší súd uvádza nasledovné: „Pokiaľ sa žalobca v daňovom konaní alebo v súdnom prieskumnom konaní odvolával na niektoré rozsudky Súdneho dvora, bolo jeho dôkazným bremenom preukázať, že skutkový stav jeho daňovej transakcie má prvky niektorého z rozsudkov Súdneho dvora, a nielen uvádzať niektoré právne závery v týchto rozsudkoch uvedené. Pokiaľ sú jeho tvrdenia len všeobecné, nemôže na ne súd v správnom súdnictve prihliadať“. 75. Z obsahu administratívneho spisu, ako aj z postupu správcu dane nevyplýva, že by správca dane zasiahol do procesných práv daňového subjektu, preto k porušeniu procesných práv žalobcu v daňovom konaní nedošlo. 76. Podľa žalovaného úvaha správcu dane pri hodnotení dôkazov nebola ľubovôľou daňového úradu, pretože zo spisového materiálu je evidentné, že v danom prípade správca dane pri výkone daňovej kontroly ako aj vo vyrubovacom konaní postupoval v súlade s ustanovením § 44 až 47 Daňového poriadku a dokazovanie vo veci viedol podľa ustanovenia § 24 ods. 2, ods. 3 a ods. 4 Daňového poriadku. 77. Žalovaný zdôraznil, že v daňovom konaní určuje procesný postup daňový orgán, ktorý je povinný vykonať z vlastnej iniciatívy také dôkazy, ktoré môžu prispieť k presnému a úplnému objasneniu veci, a to aj bez návrhu účastníkov konania a ktorý je oprávnený rozhodnúť, ktoré dôkazy a v akom rozsahu vykoná a ktoré skutočnosti stačí osvedčiť inými podkladmi. Hodnotenie vykonaných dôkazov je vecou správnej úvahy správcu dane, ktorý posudzuje, či určitú skutočnosť má považovať za dokázanú, či vykonané dôkazy postačujú alebo, či si treba obstarať ešte iné podklady pre rozhodnutie. Aj keď dokazovanie v daňovom konaní vedie správca dane, dôkazné bremeno spočíva na daňovom subjekte (§ 24 ods. 1 daňového poriadku). 78. Žalovaný po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k obsahu napadnutého rozhodnutia v nadväznosti na ustanovenia zákona o DPH nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov vo veci samej, spolu so správnym poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa k predmetu konania - ktorá je implementovaná v hmotnoprávnom predpise - v ustanoveniach § 2, § 8, § 19 a § 49 až 51 zákona o DPH v nadväznosti na judikatúru Súdneho dvora EÚ. VI. Právne posúdenie veci 79. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len ako „SSP“), po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia, v rozsahu dôvodov správnej žaloby dospel k záveru, že žalobe nie je možné priznať úspech. 80. Vo veci bol vyhlásený rozsudok bez nariadenia pojednávania postupom podľa ustanovenia § 137 ods. 4 SSP dňa 03.12.2020, nakoľko žalobca a ani žalovaný nežiadali nariadiť pojednávanie (§ 107 ods.2SSP). 81. Predmetom súdneho prieskumu je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 102135785/2019 zo dňa 10.09.2019 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Daňového úradu Bratislava č. 100775632/2019/9104406/Havr. zo dňa 03.04.2019. 82. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd (čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky). V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy, sa postupuje podľa ustanovení tretej časti SSP o správnych žalobách. 83. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhod-nutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách ustanovenia § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je orgán verejnej správy oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. 84. Zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy je podmienená zákonnosťou postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu. V rámci správneho súdnictva súd teda skúma aj procesné pochybenia orgánu verejnej správy namietané v žalobe, najmä z toho pohľadu, či toto procesné pochybenie predstavuje takú vadu konania pred orgánom verejnej správy, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. 85. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 86. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 87. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 88. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Daňový poriadok“), správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. 89. Podľa § 24 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje: (1) a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. (2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. (3) Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. (4) Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. 90. Podľa § 46 ods. 1 Daňového poriadku, daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Ak z dôvodu na strane daňového subjektu nemožno daňovú kontrolu začať v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole, je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane do ôsmich dní od doručenia oznámenia a dohodnúť s ním nový termín začatia, daňová kontrola však nesmie začať neskôr ako 40 dní od doručenia oznámenia o daňovej kontrole. 91. Podľa § 46 ods. 2 Daňového poriadku, ak sa vykonáva daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti, daňová kontrola je začatá v deň spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly alebo v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly, kontrolované zdaňovacie obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. 92. Podľa § 46 ods. 9 písm. a) Daňového poriadku, daňová kontrola je ukončená dňom doručenia protokolu podľa odseku 8. 93. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona o dani z pridanej hodnoty č. 222/ 2004 Z. z. (ďalej len ako „zákon o DPH“), predmetom dane je dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutoč-nené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby. 94. Podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona o DPH dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí. 95. Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. 96. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť v zmysle ustanovenia § 19 zákona o DPH. Moment vzniku práva na odpočítanie dane je teda spojený so vznikom daňovej povinnosti. 97. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, si platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. 98. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. 99. Podľa § 13 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je podnikateľ fyzická osoba, koná osobne alebo za neho koná zástupca. Právnická osoba koná štatutárnym orgánom alebo za ňu koná zástupca. 100. Podľa § 13 ods. 2 Obchodného zákonníka, ustanovenia tohto zákona o jednotlivých obchodných spoločnostiach a o družstve určujú štatutárny orgán, ktorého konanie je konaním podnikateľa. 101. Podľa ustanovenia § 133 ods. 1 Obchodného zákonníka, štatutárnym orgánom spoloč-nosti je jeden alebo viac konateľov. Ak je konateľov viac, je oprávnený konať v mene spoločnosti každý z nich samostatne, ak spoločenská zmluva neurčuje inak. 102. Primárnou úlohou správneho súdu bolo preskúmať napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a v kontexte námietok žalobcu, posúdiť vecnú správnosť napadnutých rozhodnutí. 103. Základnou spornou otázkou medzi účastníkmi konania bolo, či si žalobca oprávnene uplatnil nadmerný odpočet DPH, t. j. v súlade s ustanovením § 49 ods. 2 zákona o DPH, a to vo vzťahu k deklarovaným zdaniteľným obchodom uvedených na dodávateľských faktúrach. 104. Správny súd preto posudzoval, či žalobcovi vzniklo právo na odpočítanie DPH, t. j. či si toto právo uplatnil v súlade so zákonom o DPH, či boli v daňovom konaní zohľadnené všetky súvisiace skutočnosti a riadne preverené podmienky splnenia odpočítania dane viažuceho sa na predmet plnenia t. j. či bola dostatočne preverená ekonomická činnosť žalobcu ako platiteľa dane s jeho obchodnými partnermi. 105. Správny súd mal z administratívneho spisu zistené, že správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2017 a že o výsledku daňovej kontroly vyhotovil protokol č. 100235981/2019/9104406/Havr zo dňa 21.01.2019, pričom kontrolou predložených dokladov za kontrolované zdaňovacie obdobie správca dane zistil, že žalobca si uplatnil právo na odpočítanie dane v celkovej XXX XXX,XX eura, ktoré doložil s vyhotovenými faktúrami od obchodnej spoločnosti Pinecrest, s. r. o., Drieňová 1J, 821 01 Bratislava, IČO: 50 633 805, DIČ: 2120431995 (ďalej aj ako „obchodná spoločnosť Pinecrest, s.r.o.”), evidovanými pod číslami: 10172055, 10172056, 10172057, 10172058, 10172059, 10172060, 10172061, 10172062, 10172063, 10172064, 10172065, 10172066, 10172067, 10172068, 10172069, 10172070, 10172071, 10172072, 10172073, 10172074, 10172075, 10172076, 10172077, 10172078, 10172079, 10172080, 10172081, 10172082, 10172083, 10172084, 10172085, 10172086, 10172087, 10172088, 10172091, 10172092, 10172093, 10172094, 10172095, 10172096, 10172097, 10172098, 10172099, 10172100, 10172101, 10172102, 10172103, 10172104, 10172105, 10172106, 10172107, 10172108, 10172109, 10172110, 10172111, 10172112, 10172113, 10172114, 10172115, 10172116, 10172117, 10172118, 10172119, 10172120, 10172121, 10172122, 10172123, 10172124, 10172127 s tým, že predmetom fakturácie bol tovar - ovocie a zelenina. 106. Predmetné dodávateľské faktúry od spoločnosti Pinecrest, s.r.o. sú podrobne zdokumentované v protokole z daňovej kontroly na strane 4 až 6 a v napadnutom rozhodnutí na strane 19 až 22. 107. Ďalej mal správny súd z administratívneho spisu preukázané, že v rámci výkonu daňovej kontroly správca dane nahliadol do spisu daňovej kontroly u daňového subjektu Pinecrest s.r.o. za zdaňovacie obdobie júl 2017, o čom bol spísaný úradný záznam č. 102593608/2018/9104406/Havr zo dňa 14.12.2018 a úradný záznam č. 102589687/2018/9104406/Havr, ako dôkaz správca dane použil protokol z daňovej kontroly č. 102067134/2018 podľa ktorého, bola vyhotovená zápisnica o podaní vysvetlenia č. p. 151466/2018 zo dňa 15.03.2018. Uvedená zápisnica o podaní vysvetlenia bola na Daňový úrad Trenčín, pobočka Prievidza doručená z Kriminálneho úradu finančnej správy, pobočka Západ Nitra (ďalej len ako „KÚFS“), a to na základe žiadosti o súčinnosť a z ktorej vyplýva, že predvolaná osoba B. Š., O. XXXX/X, XXX XX E.É. A. E. K., podal vysvetlenie k ekonomickej činnosti obchodnej spoločnosti Pinecrest, s.r.o., (v spise súčasť bodu 43 z podklad z daňovej kontroly za január 2017) a ktorý uviedol, že minulý rok pred Vianocami sedel s kamarátmi v krčme v obci I., prišla za ním osoba menom O. G., ktorý je jeho švagor a ponúkol mu, či si nechce zarobiť. Ponuku prijal a dohodli sa, že sa za dva dni stretnú a podpíšu nejaké papiere. O. G. mu povedal, že napíše na neho dphačkovú firmu, na ktorej sa nebude nič robiť. Za to, že je na neho napísaná firma Pinecrest, s.r.o. dostáva mesačne odmenu 200 eur, ktorú mu nosí každý mesiac O. G.. Za danú spoločnosť nikdy nevystupoval, nepodával daňové priznania a ani netušil, kto podáva daňové priznania a čím sa spoločnosť reálne zaoberá. Je konateľom spoločnosti Pinecrest, s.r.o., ale nevedel, čo je hlavným predmetom podnikania tejto spoločnosti a na otázku, či vystavoval plné moci alebo poverenia iným osobám za spoločnosť Pinecrest, s.r.o. sa vyjadril, že vystavoval plnú moc advokátskej kancelárii na zastupovanie pri komunikácii s daňovým úradom. Na otázku KÚFS, akým spôsobom a na akom mieste prebieha reálny výkon ekonomickej činnosti spoločnosti Pinecrest, s.r.o., B. Š. uviedol, že O. G. mu povedal, že sa ovocie a zelenina dováža do skladov obchodnej spoločnosti J.G. Fruit, s. r. o.. Na otázku, kto vedie účtovníctvo spoločnosti Pinecrest, s.r.o., v akom účtovnom programe a kde sa nachádza toto účtovníctvo, menovaný odpovedal, že nemá vedomosť kto a v akom programe vedie účtovníctvo, účtovné doklady by sa mali v tom čase nachádzať v advokátskej kancelárii. Ako konateľ nevedel, kto podáva daňové priznania, kontrolné výkazy, kto komunikuje s finančnou správou, nedostal žiadne prihlasovacie údaje. Nevedel, kto boli najväčší dodávatelia ani odberatelia v rokoch 2017 a 2018. Na otázku KÚFS, či mu hovorí niečo obchodná spoločnosť J.G. Fruit, s. r. o. a HELLO FRUIT, s.r.o., B. Š. uviedol, že „spoločnosť J.G. Fruit, s. r. o. mu hovorí.“ Jozef Hélia mu povedal, “že J.G. Fruit, s. r. o. sú odberatelia a spoločnosť HELLO FRUIT, s.r.o. mu nič nehovorí“. Na otázku, kto vystavoval faktúry za spoločnosť Pinecrest, s.r.o. uviedol, že nevie, nemá o tom žiadnu vedomosť, on žiadne faktúry nepodpisoval. Na otázku, či okrem prepisu spoločnosti na jeho osobu podpisoval za obchodnú spoločnosť Pinecrest, s.r.o. nejaké dokumenty, menovaný odpovedal, že nie, nemal o tom vedomosť. Nemal ani žiadnu vedomosť o tom, či dodala spoločnosť Pinecrest, s.r.o. reálne zdaniteľné plnenia nejakým odberateľom. Záverom svojej výpovede B. Š. povedal, že k reálne zdaniteľným službám nemá čo dodať, nikdy nedodal žiadnu službu ani tovar. Zároveň mal správny súd z administratívneho spisu preukázané, že spoločnosť Pinecrest, s.r.o. uzatvorila mandátnu zmluvu dňa 07.06.2017 ako mandant, O. G., D. XXX/XX, E. A. E. K. ako mandatárom a ďalej mal preukázané, že O. G. bolo v zmysle ustanovenia § 20 ods. 1 Daňového poriadku zaslané predvolanie č. 101837291/2018 zo dňa 18.09.2018 na adresu B. XX, E. A. E. K., ktorý predvolanie prevzal, ale na ústne pojednávanie sa nedostavil ani svoju neúčasť neospravedlnil, o čom správca dane spísal úradný záznam č. 102053955/2018 dňa 16.10.2018. 108. K námietke žalobcu, že v konaní boli použité nezákonné dôkazy, a to zápisnica zo dňa 15.03.2018 spísaná KÚFS, nakoľko tento dôkaz bol vykonaný pred začatím daňovej kontroly za mesiac november 2017 a teda k nemu nemohol klásť otázky a predkladať dôkazy, správny súd uvádza, že v danom prípade vypočutie B. Š. konateľa obchodnej spoločnosti Pinecrest, s.r.o. a priameho dodávateľa žalobcu, nebolo realizované podľa ustanovenia § 45 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku, ale výsluch vykonal KÚFS podľa ustanovenia § 17 zákona č. 652/2004 Z. z. orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na ustanovenie § 24 ods. 4 Daňového poriadku, v zmysle ktorého, ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecnými záväznými právnymi predpismi, pričom sa jedná najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. Správny súd na základe uvedeného, dospel k záveru, že tento dôkaz, ktorý možno považovať aj za podporný vo vzťahu k ďalším skutkovým zisteniam správcu dane v reťazci obchodných spoločností Soraya Vanity, s.r.o., = ROSSI SK, s.r.o. = Pinecrest, s. r. o. = J.G. Fruit, s. r. o., ktoré boli súčasťou dodávateľsko-odberateľského reťazca, a ktoré preukazujú, že žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie DPH v súlade so zákonom o DPH, nakoľko žiaden zo svedkov v konaní nepotvrdil, že priamy dodávateľ obchodná spoločnosť Pinecrest, s.r.o., fakturovaný tovar - ovocie a zeleninu reálne dodal žalobcovi. Správny súd sa nestotožnil s názorom žalobcu, že svedkovia O. Z., B., A. Q., A. M. v inom konaní (ktoré vykonal Daňový úrad Trenčín) zhodne uviedli, že tovar bol žalobcovi riadne dodaný a že bolo s ním aj ďalej obchodované, nakoľko zo zistení správcu dane vyplýva, že v danom prípade išlo len o tok vyhotovených faktúr, pri ktorých v uvedenom reťazci absentovali reálne nákupy a predaje fakturovaného ovocia a zeleniny. Správny súd preto túto námietku žalobcu považuje za nedôvodnú. 109. K námietke žalobcu, že správca dane žiadnym dôkazom nepreukázal svoje tvrdenie, že bol súčasťou podvodného konania a že išlo len o tok faktúr bez toho, aby bol daňovému subjektu dodaný tovar a že nebral do úvahy, že jeho obchodná spoločnosť nadobudnutý tvar predávala ďalej svojim odberateľom, a teda, ak by boli pravdivé tvrdenia správcu dane, že išlo iba o fakturačný tok bez reálneho dodania tovaru, nemali by aký tovar predávať následne svojim odberateľom, správny súd uvádza, že správca dane oprávnene preveroval reálne dodanie tovaru, tak ako to vyžaduje zákon o DPH a Daňový poriadok, judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Súdneho dvora EÚ majúc na zreteli, že označenie dodávateľa a predmetu dodania je základnou náležitosťou faktúr podľa ustanovenia § 71 zákona o DPH predložených žalobcom za účelom preukázania svojich tvrdení o oprávnenosti nároku na nadmerný odpočet DPH, a preto podliehajú kontrole a overovaniu správcom dane. Okrem toho preverovanie dodávateľov a subdodávateľov daňového subjektu vyplýva aj z rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-18/13 (Maks Pen EOOD) zaoberajúcim sa výkladom práva EÚ. Správny súd zdôrazňuje, že rozsudky Súdneho dvora EÚ týkajúce sa prejudiciálnych otázok sú spolu s výkladom alebo posúdením platnosti práva Únie, ktoré sa v ňom nachádzajú, záväzné pre vnútroštátny súd, ktorý podal prejudiciálnu otázku (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci Benedetti, 52/76, 03.02.1977, Zb. s. 163, bod 26), ako aj pre súdy, ktoré budú rozhodovať v tej istej veci (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci Milch, Fett a Eierkontor, 29/68, 24.06.1969, Zb. s. 165, bod 2). Súdny dvor výkladom úniového ustanovenia objasňuje zmysel a pôsobnosť vykladaného ustanovenia už od okamihu, kedy toto ustanovenie nadobudlo účinnosť. Súdnym dvorom interpretované ustanovenie musia vnútroštátne súdy aplikovať aj na právne vzťahy, ktoré vznikli alebo boli založené pred vynesením prejudiciálneho rozsudku. Prejudiciálny rozsudok teda nemá konštitutívny, ale deklaratórny charakter a pôsobí ex tunc (rozsudky Súdneho dvora EÚ vo veciach Kempter, C-2/06, 12.02.2008, Zb. s. I-411, bod 35; Kühne a Heitz, C-453/00, 13.01.2004, Zb. s. I-837, bod 21; Blaizot, 24/86, 02.02.1988, Zb. s. 379, bod 27). Správny súd preto túto námietku žalobcu považuje za nedôvodnú. 110. V konaní mal správny súd preukázané, že v danom prípade sa fakturačný tok nezhodoval s reálnym tokom obchodovania s tovarom dodaného na územie Slovenskej republiky, nakoľko výsledky zistené pri daňovej kontrole jednoznačne preukazujú, že obchodná spoločnosť Pinecrest, s.r.o. vystavila fiktívne faktúry ako dodávateľ kupujúcemu - žalobcovi, avšak tovar mu nedodala. Z tohto dôvodu obchodnej spoločnosti Pinecrest, s.r.o. nevznikla daňová povinnosť z titulu dodania tovaru a preto ani žalobcovi ako kupujúcemu nemohlo vzniknúť ani právo na odpočítanie dane t. j. daň môže byť odpočítateľná len ak bola uplatnená platiteľom, ktorý dodal tovar uvedený na faktúre. Správny súd poznamenáva, že preto v skutkovej situácii v predmetnej právnej veci, na úspešné uplatnenie práva na nadmerný odpočet DPH nestačí len predloženie formálnych dokladov, keďže materiálne dodanie tovaru žalobcovi bolo správcom dane spochybnené. Nie je pritom povinnosťou správcu dane presne označiť subjekt od ktorého žalobca alebo jeho dodávateľ tovar v skutočnosti nadobudol. Súd konštatuje, žalobca nepreukázal žiadnymi relevantnými dôkazmi, že reálne došlo k fakturovaným zdaniteľným obchodom od dodávateľa, ktorý vyhotovil predmetné faktúry. 111. Z protokolu z daňovej kontroly za júl 2018, č. 102067134/2018, mal správny súd v konaní preukázané, že deklarovaný dodávateľ - obchodná spoločnosť Pinecrest, s.r.o. nebol oprávnený obchodovať s fakturovanými komoditami, nakoľko nebol evidovaný v databáze štátnej veterinárnej a potravinovej správy. 112. V konaní mal správny súd ďalej preukázané, že obchodná spoločnosť Pinecrest, s.r.o. nepreukázala svoju ekonomickú činnosť, preto jej bola v zmysle zákona o DPH zrušená registrácia pre daň z pridanej hodnoty dňom 30.09.2018 a tým dňom podľa hmotnoprávneho predpisu - zákona o DPH prestala byť platiteľom. 113. Ďalej správny súd poukazuje na to, že v zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Súdneho dvora EÚ je totiž nevyhnutné preveriť aj materiálne dodanie tovaru, t.j. aby reálne dodanie tovaru zodpovedalo fakturačnému toku. Nestačí len predloženie faktúr, pretože „ide o písomnosti, ktoré je možné pomerne ľahko vyhotoviť na počítači s tlačiarňou, ich vierohodnosť je potom podporená osobou ich vystaviteľa, ktorý ich spravidla podpisuje, ale aj podnikateľským zázemím a minulosťou dodávateľa. V prípade, že zistené okolnosti nasvedčujú tomu, že takéto písomnosti naozaj odrážajú (a teda dokladujú) uskutočnené zdaniteľné plnenie, je možné v nich obsiahnuté informácie považovať za relevantný či rozhodujúci dôkaz. (...) správca dane svojimi zisteniami dôvodne spochybnil, že zdaniteľné plnenia boli realizované tak, ako je to uvedené v predložených faktúrach“ (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžfk/18/2019 zo dňa 04.02.2020). 114. Vo vzťahu k vyššie uvedenému, správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžf/72/2015 zo dňa 11.04.2017 publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a súdov Slovenskej republiky pod č. R 4/2018 a v ktorom sa uvádza: „Pre prípad preukázania vzniku práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty pri dodaní tovaru je žalobca zaťažený dôkazným bremenom, že v zdaniteľnom obchode došlo od dodávateľa tovaru na žalobcu k prevodu práva reálne nakladať s hmotným majetkom ako vlastník. Pri určení toho, či bolo uskutočnené dodanie tovaru, nie je rozhodujúce nadobudnutie právneho vlastníctva v zmysle Obchodného zákonníka k tovaru žalobcom ako kupujúcim, napríklad tvrdením o odovzdaní a prevzatí tovaru podloženým príslušnými protokolmi, ale pre uskutočnenie zdaniteľného obchodu dodaním tovaru je rozhodujúce, aby kupujúci získal právo disponovať s tovarom ako vlastník.“ 115. Ďalej správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžfk/30/2017 zo dňa 31.1.2018 publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a súdov Slovenskej republiky pod č. R 39/2018) a v ktorom sa uvádza: „Obchod, o ktorom svedčí len existencia formálnych dokladov, nevystihuje reálnu podstatu a ekonomický účel podnikania, naopak, dá sa hovoriť o podieľaní sa na zneužití práva vyplývajúceho zo zásady neutrality dane z pridanej hodnoty všetkými zúčastnenými článkami v obchodnom reťazci. Správca dane je oprávnený v prípade spochybnenia reálneho obchodu v rámci obchodného reťazca žiadať od daňového subjektu, aby preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia a starostlivosť vyplývajúcu z rizika podnikateľskej zodpovednosti za dosiahnutie účelu jeho hospodárskej činnosti. Správca dane má právo preveriť pôvod tovaru ako aj doplneným dokazovaním odstrániť vzniknuté pochybnosti, ak vierohodnosť vo vzťahu k ich obsahu bola vyhodnotením výsledkov dokazovania spochybnená, preukázať pravdivosť tvrdení daňového subjektu, že so sporným tovarom skutočne obchodoval. Dôkazné bremeno spočíva na daňovom subjekte, aby predložil dôkazy potvrdzujúce, že predmet obchodu skutočne existoval.“ 116. Zároveň v súvislosti s vyššie uvedeným správny súd poukazuje na to, že dodanie tovaru, na základe ktorého vznikla daňová povinnosť, je základnou podmienkou uplatnenia odpočtu DPH. Z dôvodu akceptovania odpočítania dane je platiteľ zaťažený dôkazným bremenom preukázateľnosti, že pri tomto tovare vznikla daňová povinnosť, nielen po formálnej stránke (vystavenými dokladmi), ale aj obsahovej. Súd zdôrazňuje, že na splnenie povinnosti daňového subjektu v procese daňovej kontroly nestačí len formálne deklarovať dodanie tovaru faktúrou, ale je potrebné preukázať aj vecné naplnenie deklarovanej obchodnej transakcie a len samotné predloženie faktúry nie je dostatočným dôkazom o tom, že sa zdaniteľné plnenia skutočne uskutočnili, tak ako sú deklarované v predmetnej faktúre a že zúčastnené subjekty nadobudli právo nakladať s tovarom ako vlastníci za následného vzniku daňovej povinnosti, ktorá je podmienkou uplatnenia odpočítania dane. 117. Správny súd v nadväznosti na vyššie uvedené, poukazuje na ustanovenie § 29 ods. 8 Daňového poriadku v zmysle ktorého, je dôkazné bremeno na strane daňového subjektu. V daňovom konaní je povinnosťou daňového subjektu preukázať všetky tvrdené skutočnosti, pričom správca dane tieto dôkazy posudzuje. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, iba predloženie účtovných dokladov a zmlúv nepostačuje, pretože uskutočnenie zdaniteľného plnenia je potrebné preukázať nielen po formálnej, ale aj po obsahovej (materiálnej) stránke. 118. K námietke žalobcu, že v konaní bolo jednoznačne preukázané, že O. G. na základe uzatvorenej mandátnej zmluvy to dňa 07.06.2017, realizoval ako mandatár pre mandanta - obchodnú spoločnosť Pinecrest, s.r.o. obchody s ovocím a zeleninou a že táto skutočnosť aj bola potvrdená aj konateľom obchodnej spoločnosti Pinecrest, s.r.o. - B. Š., ktorý zaslal správcovi dane vyjadrenie k danej veci e- mailom a z tohto dôvodu preto nemal pochybnosti o tom, že za dodávateľa - obchodnú spoločnosť Pinecrest, s.r.o. koná O. G.C.P., správny súd uvádza, že v procese dokazovania O. G. nepredložil žiadne zmluvy ani žiadne listiny súvisiace s fakturovanými obchodmi a k podpisu faktúr sa vyjadril, že ich podpisoval B. Š. a nie on. Správny súd poznamenáva, že správca dane využil všetky jemu dostupné zákonné možnosti, ktoré vyplývajú z platnej legislatívy, aby zabezpečil výpoveď O. G. za účelom vysvetlenia, či k uskutočneniu zdaniteľných obchodov došlo tak, ako to tvrdí žalobca, avšak sa mu ho nepodarilo predviesť. Ďalej správny súd poukazuje na to, že z predmetnej mandátnej zmluvy nevyplýva, že by bol O. G. oprávnený vyhotovovať za obchodnú spoločnosť Pinecrest, s.r.o. faktúry v prospech žalobcu, pretože v zmysle uzatvorenej mandátnej zmluvy faktúry mohol len podpisovať ale nie vyhotovovať. Ďalej mal správny súd preukázané zo zápisnice o ústnom pojednávaní č. 101969595/2018/91004406/Havr zo dňa 04.10.2018, že správca dane vykonal výsluch konateľa žalobcu - X. M., ktorý sa na otázky správcu dane vyjadril tak, že konateľov dodávateľskej obchodnej spoločnosti Pinecrest, s.r.o. B. Š. a I. S. (bulharského občana) osobne nepozná a že sa s nimi nikdy osobne nestretol. Taktiež mal správny súd preukázané z výpovede konateľa žalobcu - X. M.W., že si nepreveroval, či obchodná spoločnosť Pinecrest, s.r.o. má oprávnenie na obchodovanie s ovocím a zeleninou a či vykonáva nejakú ekonomickú činnosť, že nezisťoval pôvod tovaru, že nevedel, kde sa tovar nakladal a že mal iba vedomosť o tom, že sa vykladal v skladových priestoroch obchodnej spoločnosti žalobcu v J. S. a ďalej že, pri obchodovaní prichádzal do obchodného styku iba s O. G.A., ktorý túto obchodnú spoločnosť zastupoval ako mandatár na základe uzatvorenej mandátnej zmluvy, čo v konaní nebolo spochybnené. Správny súd preto túto námietku žalobcu považuje za nedôvodnú. 119. K námietke žalobcu, že správca dane nemohol len konštatovať, že dodávateľ - obchodná spoločnosť Pinecrest, s.r.o., nebol dôveryhodným obchodným partnerom, pokiaľ svoje vlastné povinnosti priznať plnenia do daňových hlásení riadne plnila a že správca dane a žalovaný nekonkretizovali aké opatrenia by mal vykonať, aby si svojho obchodného partnera preveril dostatočne na to, aby s tým bol stotožnený aj správca dane, správny súd poznamenáva, že zo žiadneho vyjadrenia žalobcu vôbec nevyplýva, že by si bol preveroval dôveryhodnosť svojich obchodných partnerov, a to z hľadiska plnenia záväzkov, odvádzania daní, poskytnutí zákonnej súčinnosti, nadobúdania tovaru a preukazovania reálneho nadobudnutia a dodania tovaru. Správny súd preto túto námietku žalobcu považuje za nedôvodnú. 120. K námietke žalobcu, ktorý považoval za vierohodné vyjadrenie B. Š. - konateľa obchodnej spoločnosti Pinecrest, s.r.o., ktoré zaslal správcovi dane e-mailom dňa 16.10.2018 a ktorý naň neprihliadol, správny súd uvádza, že uvedené vyjadrenie nemožno považovať za relevantný dôkaz vo vzťahu k zistenému skutkovému stavu veci, nakoľko B. Š. potvrdil v zápisnici zo dňa 15.03.2018 spísanej KÚFS, že v mene obchodnej spoločnosti Pinecrest, s.r.o. nikdy nevystupoval, nepodával daňové priznania a ani netušil, aký má predmet činnosti, že za to, že súhlasil so zápisom seba ako konateľa v obchodnom registri mu mesačne vyplácal jeho švagor - O. G. XXX eur v hotovosti a iba potvrdil, že vystavoval plnú moc advokátskej kancelárii na zastupovanie pri komunikácii so správcom dane. Správny súd poznamenáva, že v konaní bolo preukázané, že B. Š. bol konateľom obchodnej spoločnosti Pinecrest, s.r.o. od 11.5.2017 do 03.10.2018 a od 04.10.2018 je v tejto spoločnosti vo funkcii prokuristu, nikdy v jej mene nekonal, nevedel, čo je hlavným predmetom podnikania spoločnosti, faktúry žiadne nevyhotovoval, nevedel kto sú najväčší dodávatelia a ani odberatelia, taktiež nebol disponentom jej bankového účtu. Ďalej bolo v konaní preukázané, že B. Š.Í. sa na predvolanie správcu dane na ústne pojednávanie nedostavil a ani nepredložil žiadne dôkazy k predmetnej veci. Správny súd konštatuje, že z jeho vyjadrenia nebola preukázaná reálnosť dodania fakturovaných tovarov - ovocia a zeleniny, o danom tovare nemal žiadnu vedomosť, nevedel preukázať pôvod, dovozcu tovaru, kvalitu tovaru a zároveň tovar nepreberal, ani ho žiadnym spôsobom nekontroloval, pritom išlo o tovar značnej finančnej hodnoty. Z uvedeného vyplýva, že v postavení konateľa dodávateľskej obchodnej spoločnosti Pinecrest, s.r.o., jej konateľ - B. Š. nadobudnutie tovaru v reťazci obchodných spoločností a jeho následné dodanie v tuzemsku podľa ustanovenia § 19 ods. 1 zákona o DPH v prospech žalobcu vyslovene poprel s tým, že žiadne ekonomické činnosti za dodávateľa - obchodnú spoločnosť Pinecrest, s.r.o. nevykonával a nevyhotovoval ani žiadne faktúry. Správny súd preto túto námietku žalobcu považuje za nedôvodnú. 121. Vo vzťahu k vyššie uvedenému, správny súd uvádza, že je zrejmé, že štatutárni zástupcovia dodávateľskej obchodnej spoločnosti Pinecrest, s.r.o. nepreukázali správcovi dane žiadnymi relevantnými dôkazmi, že sa aktívne zúčastňovali na riadení uvedenej spoločnosti. Správny súd podotýka, že pri riadne fungujúcich dodávateľsko-odberateľských vzťahoch a poctivom obchodnom styku je nemysliteľné, aby si tak dodávateľ (ktorým mala byť spoločnosť Pinecrest, s.r.o. v osobe O. G.) tovar, ktorý kupuje a ktorý ho následne deklaruje ako predaj tovaru v prospech žalobcu, prinajmenšom neskontroloval, nepožadoval od dodávateľa dokumenty preukazujúce pôvod a kvalitu tovaru, keďže v danom prípade išlo o potravinu rastlinného pôvodu, nepožadoval predloženie certifikátu potvrdzujúceho, že je v čase obchodovania vhodný na akúkoľvek spotrebu a pod.. Štatutárny orgán obchodnej spoločnosti má mať presnú vedomosť o obsahu a rozsahu svojej podnikateľskej činností a ak mu chýbajú, potom sú opodstatnené pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných daňovým subjektom sú v zmysle zásady obsiahnutej v ustanovení § 3 ods. 6 Daňového poriadku. 122. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžf/97/2009, v ktorom najvyšší súd poukázal „na základnú zásadu obchodného práva, a to poctivého obchodného styku, ale aj tú skutočnosť, že súčasne základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti je to, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti musí mať vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikania (viď § 2 ods. l Obchodného zákonníka), ale aj o subjektoch, v spolupráci, s ktorými tak činí. Ak takéto vedomosti štatutárnemu orgánu obchodnej spoločnosti chýbajú, potom v danom prípade ide o výkon práva na podnikanie, ktorý nepožíva v zmysle § 265 Obchodného zákonníka právnu ochranu, tzn. pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných daňovým subjektom sú v zmysle zásady obsiahnutej v ustanovení § 2 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov oprávnené“. 123. Správny súd konštatuje, že konateľ žalobcu - X. M., prejavil veľkú neopatrnosť pri výbere svojho najväčšieho dodávateľa, keďže nijakým spôsobom si nepreveril vzťah O. G. k dodávateľovi obchodnej spoločnosti Pinecrest, s.r.o., nepoznal konateľov tejto spoločnosti, nepreveril si, či koná s osobou oprávnenou konať a zabezpečovať obchody za obchodnú spoločnosť Pinecrest, s.r.o. a teda pri obchodovaní nepostupoval s riadnou odbornou spôsobilosťou v zmysle ustanovenia § 135a Obchodného zákonníka a keďže s touto obchodnou spoločnosťou ako svojim hlavným dodávateľom ani neuzatvoril žiadnu písomnú zmluvu o dodávkach tovaru, ktorá by mu v prípade potreby poskytla určitú ochranu pred prípadnými vzniknutými rizikami. 124. K námietke žalobcu, že nemohol zasahovať do interných postupov v spoločnosti konania svojho obchodného partnera a tiež určovať, kto vystavil faktúru a či na to má oprávnenie a že prijaté zdaniteľné plnenia od jeho dodávateľa boli preukázateľné priznané v kontrolnom súhrnnom výkaze daného subjektu a neexistuje žiaden dôkaz o spochybniteľnosti vydaných daňových dokladov, a ďalej, že nemôže niesť zodpovednosť za to, že kto disponuje z účtom dodávateľa a že platby mu riadne uhradil, správny súd uvádza, že v konaní bolo preukázané, že disponenti účtu neboli oprávnení konať za obchodnú spoločnosť Pinecrest, s.r.o.. Na základe uvedeného preto možno konštatovať, že žalobca teda nevynaložil riadnu odbornú starostlivosť na preverenie svojich zmluvných partnerov, ich reputáciu na trhu ako aj to, že si nepreveril konateľov dodávateľov, a preto následky svojho konania spočívajúce v pochybnostiach, kto, kedy a ako tovar dodal a nadobudol, musí znášať sám. Správny súd poukazuje na európsku judikatúru napr. rozsudky Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-439/04, C-440/04 Axel Kittel a Recolta Recycling, bod 51; vo veci C-384/04, bod 33; rozsudky zo dňa 27.9.2007, Teleos a i., C-409/04 Zb. s. I-7797, body 65 a 68; Netto Supermarkt, bod 24, ako aj zo dňa 21.12.2011, Vlaamse Oliemaatschappij, C-499/10, bod 25. Správny súd preto túto námietku žalobcu považuje za nedôvodnú. 125. Podľa ustanovenia § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane. Správny súd vo vyššie uvedenom kontexte poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 2Sžf 4/2009 zo dňa 23.6.2010 v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 78/2011-17 zo dňa 23.2.2011, z ktorých vyplýva, že: „dôkazné bremeno je na daňovom subjekte (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona č. 222/2004 Z.z.). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet DPH (je iniciátorom odpočítania DPH) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený“. Správny súd dospel k záveru, že správca dane v danej veci postupoval v súlade so zákonom, nakoľko žalobca nepreukázal žiadnymi relevantnými dôkazmi uskutočnenie deklarovaných obchodov na uvedených faktúrach a teda neuniesol dôkazné bremeno. Správny súd poznamenáva, že úlohou orgánov verejnej správy v daňových konaniach je vykonávať dozor, aby si daňové subjekty splnili v súlade s hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu a je povinnosťou daňového subjektu preukázať, že skutočnosti, t.j. rozhodné údaje, ktoré majú vplyv na správne určenie dane, to platí aj pre údaje uvedené v daňovom priznaní, sú úplné a správne. 126. V nadväznosti na vyššie uvedené, správny súd poukazuje na ustálenú judikatúru (C-4/94 BLP Groupplc, C-98/98 Midland Bank plc.), z ktorej vyplýva, že právo na odpočítanie dane je neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu dane z pridanej hodnoty a v zásade ho nemožno obmedziť ale, aby bolo možné odpočítať DPH, musia plnenia uskutočňované na vstupe priamo a bezprostredne súvisieť s plneniami na výstupe, pri ktorých je daň z pridanej hodnoty odpočítateľná. Podľa ustálenej judikatúry je právo na odpočítanie dane neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu dane z pridanej hodnoty a v zásade ho nemožno obmedziť. Aby bolo možné odpočítať DPH, musia plnenia uskutočňované na vstupe priamo a bezprostredne súvisieť s plneniami na výstupe, pri ktorých je daň z pridanej hodnoty odpočítateľná. Z rozsudkov Európskeho súdneho dvora (napr. rozsudok ESD C-37/95, C-268/83. C-98/98, C-169/04, C- 16/00) vyplýva, že daň z pridanej hodnoty môže byť odpočítaná iba v prípade, že prijaté zdaniteľné plnenia priamo a bezprostredne súvisia s uskutočňovanými plneniami, s ktorými je spojený nárok na odpočet dane. 127. Správny súd poukazuje na ustanovenia § 49 až § 51 zákona o DPH, ktoré striktne upravujú podmienky na uplatnenie odpočítania dane a v zmysle ktorých právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Ide o základný princíp odpočítania dane, čo znamená, že toto právo je možné si uplatniť iba v prípade, ak v tuzemsku pri dodaní tovaru alebo služby vznikla daňová povinnosť. Odpočítanie dane v zmysle ustanovení § 49 až § 51 zákona o DPH, je viazané na kumulatívne splnenie všetkých stanovených podmienok, pričom už nesplnenie jednej z nich vylučuje priznanie nároku. Dodanie tovaru, na základe ktorého vznikla daňová povinnosť, je základnou podmienkou uplatnenia odpočtu. Z dôvodu akceptovania odpočítania dane je platiteľ zaťažený dôkazným bremenom preukázateľnosti, že pri tomto tovare vznikla daňová povinnosť, nielen po formálnej stránke (vystavenými dokladmi), ale aj obsahovej stránke. 128. K námietke žalobcu, že odôvodnenie napadnutého ako aj prvostupňového rozhodnutia nespĺňa zákonom stanovené požiadavky, správny súd uvádza, že správne rozhodnutia oboch inštancií obsahujú všetky náležitosti v zmysle ustanovení Daňového poriadku a v ich odôvodnení riadne uviedli skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutí, akými úvahami boli vedené pri hodnotení dôkazov a ako sa vyrovnali s návrhmi a námietkami žalobcu a s jeho vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Preto správny súd túto námietku žalobcu považuje za nedôvodnú. 129. Správny súd poukazuje na to, že Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach už opakovane vyslovil názor, že každé odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy musí obsahovať logickú, právnu a presvedčivú argumentáciu, a to v dostatoč-nom rozsahu, tzn. že priemerný adresát musí mať možnosť z predloženého odôvodnenia pochopiť správnosť právnych noriem aplikovaných na skutkový stav a právne závery nevybočujúce z logiky aplikácie práva a vedúce k záveru obsiahnutom vo výrokovej časti (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 10Sžo/3/2012). 130. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany (III. ÚS 209/04, IV. ÚS 115/03, II. ÚS 9/2013). 131. Európsky súd pre ľudské práva v rámci svojej judikatúry vyslovil, že právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, že na každý argument sťažovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad (napr. Georgidias v. Grécko z 29. mája 1997, Recueil III/1997). 132. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, správny súd dospel k záveru, že žalovaný sa riadne vysporiadal s námietkami žalobcu v napadnutom rozhodnutí a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na správnom súde a vyhodnotil ich ako nedôvodné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a považoval ich vydané v súlade so zákonom a v celom rozsahu sa stotožnil s ich odôvodnením. 133. Na základe uvedeného, správny súd má za to, že orgány verejnej správy s náležitou zodpovednosťou interpretovali a aplikovali príslušné zákony a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím bolo vydané na základe riadne zisteného skutočného stavu veci, pričom jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania, preto niet dôvodu na jeho zrušenie. 134. Vychádzajúc z uvedených skutočností, citovaných právnych predpisov a rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Súdneho dvora EÚ správny súd dospel k záveru, že konanie aj rozhodnutie žalovaného ako aj správcu dane, sú v súlade s Daňovým poriadkom a zákonom o DPH, preto žalobu zamietol ako nedôvodnú podľa ustanovenia § 190 SSP. 135. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa ustanovenia § 168 SSP, avšak vo veci úspešnému žalovanému žiadne trovy konania nevznikli a žiadne si ani neuplatnil, a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. 136. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote do 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenu-tého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.