Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/231/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019201448 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Janáková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1019201448.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: W. Z., G. XXX/X, XXX XX N., právne zastúpený: JUDr. Michal Ellinger, advokát, Wolkrova 41, 851 01 Bratislava, proti žalovanému: Dobrovoľná požiarna ochrana Slovenskej republiky, Kutuzovova 17, 831 03 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti listu žalovaného č. 449A/2019-I/21a zo dňa 30.09.2019, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu o d m i e t a . Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1.Žalobca sa žalobou zo dňa 18.10.2019, osobne podanou na Krajskom súdu v Bratislave (ďalej len ,,krajský súd“ alebo ,,správny súd“) dňa 24.10.2019 domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia listu žalovaného č. 449A/2019-I/21a zo dňa 30.09.2019 označeného ako „Odvolanie proti rozhodnutiu... - odpoveď“ v spojení s listom žalovaného č. 449/2019-I/21a zo dňa 06.09.2019, označeným ako: „Žiadosť o poskytnutí informácií - odpoveď“, ktorým žalobcovi oznámil, že nie je povinnou osobou podľa § 2 ods. 2 zákona číslo 211/2000 Z.z. v spojení s § 1 ods. 1 a nasl. zákona číslo 37/2014 Z.z. o Dobrovoľnej požiarnej ochrane Slovenskej republiky (ďalej aj len zákon o DPO SR) a ak aj napriek tomu má žalobca záujem o poskytnutie požadovaných informácií, odporúča mu osobné stretnutie dňa 12.09.2019 v sídle DPO SR. Žalobca súčasne žiadal, aby súd v zmysle ust. § 193 druhá veta SSP žalovanému uložil povinnosť sprístupniť požadované informácie a to: fotokópie všetkých zmlúv uzatvorených medzi žalovaným a firmou AGAU PETRAM, s.r.o., fotokópie zápisnice zo zasadnutia Prezídia žalovaného, na ktorom došlo k schváleniu nových členských preukazov pre členov žalovaného a taktiež uznesenie s týmto schválením. 2. Žalobca v žalobe uviedol, že žalovaný je v zmysle § 1 ods. 1 zákona o DPO SR právnickou osobou zriadenou zákonom, a preto nepochybne v zmysle § 2 ods. 2 zákona číslo 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám je povinnou osobou. Listy žalovaného považuje žalobca za rozhodnutia tvoriace jeden celok, ktorými mu žalovaný odmietol sprístupniť požadované informácie, a preto tieto rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho posúdenia veci žalovaným. 3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 19.12.2019, doručeným tunajšiemu súdu dňa 23.12.2019. Vo svojom vyjadrení namietal, že nie je daná právomoc správneho súdu konať v tejto veci a preskúmavať rozhodnutie orgánov občianskeho združenia podľa zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“). Žalovaný nie je orgánom verejnej správy, je občianskym združením, o čom priložil ako dôkaz-výpis zo zoznamu občianskych združení podľa zákona č. 83/1990 o združovaní občanov v znení neskorších predpisov, stanovy a má za to, že nie je povinnou osobou podľa § 2 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) na poskytovanie informácií, nakoľko nie je zriadený štátnym orgánom, vyšším územným celkom ani obcou. Žalovaný ďalej uviedol, že napadnuté rozhodnutie nepovažuje za rozhodnutie, nakoľko žalovaný nie je zákonom oprávnený ani splnomocnený rozhodnutia vydávať. 4. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej „SSP“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 5. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 6. Podľa § 3 ods. 1 písm. b) SSP na účely tohto zákona sa rozumie rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka. 7. Podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. 8. Podľa § 4 SSP, orgánmi verejnej správy sa na účely tohto zákona rozumejú a) orgány štátnej správy, b) orgány územnej samosprávy, ktorými sú obce, mestá, a v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a v meste Košice mestské časti a samosprávne kraje, c) orgány záujmovej samosprávy, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy, d) právnické osoby a fyzické osoby, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy, e) štátne orgány, iné orgány alebo subjekty, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy. 9. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 10. Podľa § 97 SSP ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť. 11. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná. 12. Podľa § 1 ods. 1 zákona o DPO SR, Dobrovoľná požiarna ochrana Slovenskej republiky je nezávislá právnická osoba so sídlom v Bratislave pôsobiaca na celom území Slovenskej republiky, ktorá plní úlohy na úseku ochrany pred požiarmi, zdolávania požiarov a záchranárskych prác. 1) Zákon č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov. 13. Podľa § 3 ods. 1 zákona o DPO SR, 1) Cieľom Dobrovoľnej požiarnej ochrany Slovenskej republiky je výchova a príprava obyvateľstva k ochrane pred požiarmi a nežiaducimi udalosťami. Tento cieľ zabezpečuje Dobrovoľná požiarna ochrana Slovenskej republiky plnením úloh v oblasti a) výchovy obyvateľstva v oblasti ochrany pred požiarmi, osobitne vo vzťahu k deťom a mládeži, b) odbornej prípravy, školenia a výcviku obyvateľstva v oblasti prevencie, zdolávania požiarov, záchranných prác pri nežiaducich udalostiach, c) finančnej podpory dobrovoľných hasičských zborov obce a iných občianskych združení zaradených do celoplošného rozmiestnenia síl a prostriedkov, d) zásahovej činnosti členov Dobrovoľnej požiarnej ochrany Slovenskej republiky, e) civilnej ochrany obyvateľstva, f) dobrovoľníckej činnosti v oblasti ochrany pred požiarmi a nežiaducimi udalosťami, g) verejnoprospešnej, vzdelávacej, osvetovej a kultúrnej činnosti, h) organizácie športovej činnosti a súťaží zameraných na ochranu pred požiarmi, i) zachovania a zveľaďovania historického a kultúrneho dedičstva v oblasti ochrany pred požiarmi, j) cezhraničnej spolupráce, k) tvorby, ochrany, udržiavania alebo zlepšovania životného prostredia. 14. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona o DPO SR, na plnenie úloh na úseku ochrany pred požiarmi môže Dobrovoľná požiarna ochrana Slovenskej republiky zriaďovať vzdelávacie zariadenia. 15. Podľa § 2 ods. 1 a 2 zák. č. 211/2000 Z.z., 1) Osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej len "povinné osoby") sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti. 2) Povinnými osobami sú ďalej právnické osoby zriadené zákonom a právnické osoby zriadené štátnym orgánom, vyšším územným celkom alebo obcou podľa osobitného zákona. 2) § 21 zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 584/2005 Z.z. § 1 ods. 3 zákona č. 583/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 16. Podľa § 21 ods. 1 až 5 zák. č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy, (1) Rozpočtová organizácia je právnická osoba štátu, obce alebo vyššieho územného celku, ktorá je svojimi príjmami a výdavkami zapojená na štátny rozpočet, rozpočet obce alebo na rozpočet vyššieho územného celku. Hospodári samostatne podľa schváleného rozpočtu s prostriedkami, ktoré jej určí zriaďovateľ v rámci svojho rozpočtu. Rozpočtové organizácie podľa tohto zákona sú všetky štátne orgány s výnimkou štátnych orgánov, ktoré sú organizáciami podľa § 22 ods. 2. Ak je zriaďovateľom rozpočtovej organizácie štátny orgán, ktorý je organizáciou podľa § 22 ods. 2, príjmy a výdavky ním zriadenej rozpočtovej organizácie sú zapojené na rozpočet rozpočtovej organizácie, ktorej vnútornou organizačnou jednotkou je tento štátny orgán. (2) Príspevková organizácia je právnická osoba štátu, obce alebo vyššieho územného celku, ktorá je na štátny rozpočet, rozpočet obce alebo na rozpočet vyššieho územného celku zapojená príspevkom a ktorej spravidla menej ako 50% výrobných nákladov je pokrytých tržbami. Platia pre ňu finančné vzťahy určené zriaďovateľom v rámci jeho rozpočtu. (3) Rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie možno zriadiť na plnenie úloh štátu, obce alebo vyššieho územného celku vyplývajúcich z osobitných predpisov. Rozpočtové organizácie alebo príspevkové organizácie nemožno zriadiť na výkon rozhodovacích právomocí, ktoré pre zriaďovateľa vyplývajú z osobitných predpisov. (4) Rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie môžu vo vlastnom mene nadobúdať práva a zaväzovať sa odo dňa svojho zriadenia. (5) Rozpočtovú organizáciu alebo príspevkovú organizáciu možno zriadiť a) zákonom, b) rozhodnutím zriaďovateľa, ktorým je ústredný orgán štátnej správy, ak osobitný predpis neustanovuje inak, obec alebo vyšší územný celok. 17. Podľa § 1 zák. č. 583/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy, (1) Tento zákon upravuje a) rozpočty územnej samosprávy, ktorými sú rozpočet obce a rozpočet vyššieho územného celku, b) rozpočtový proces, pravidlá rozpočtového hospodárenia, zostavovanie a schvaľovanie záverečného účtu obce a záverečného účtu vyššieho územného celku, c) finančné vzťahy medzi štátnym rozpočtom a rozpočtami obcí a štátnym rozpočtom a rozpočtami vyšších územných celkov, finančné vzťahy medzi rozpočtami obcí a rozpočtami vyšších územných celkov navzájom, ako aj finančné vzťahy rozpočtov obcí a rozpočtov vyšších územných celkov k iným právnickým osobám a fyzickým osobám. (2) Ustanovenia tohto zákona sa vzťahujú na mestské časti, ktoré sú právnickými osobami, v rovnakom rozsahu ako na obce; pri určovaní príjmov a výdavkov rozpočtu mestských častí podľa tohto zákona sa prihliada na podmienky vymedzené štatútom podľa osobitného predpisu. (3) Na obce a vyššie územné celky a nimi zriadené rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie ako súčasti sektora verejnej správy sa vzťahuje osobitný predpis 4) s odchýlkami uvedenými v tomto zákone. 18. Z obsahu súdneho a administratívneho spisu súd zistil, že žalobca žiadosťou zo dňa 02.09.2019 žiadal Dobrovoľnú požiarnu ochranu Slovenskej republiky o poskytnutie informácie, a to: - fotokópie všetkých zmlúv uzatvorených medzi DPO SR a firmou AGAU PETRAM, s.r.o. - fotokópie zápisnice zo zasadnutia Prezídia DPO SR, na, ktorom došlo k schváleniu nových členských preukazov pre členov DPO SR a uznesenie s týmto schválením. 19. Žalovaný listom zo dňa 06.09.2016 označeným ako: „Žiadosť o poskytnutí informácií - odpoveď“ číslo 449/2019 - I/21 žalobcovi oznámil, že nie je povinnou osobou podľa § 2 ods. 2 zákona číslo 211/2000 Z.z. v spojení s § 1 ods. 1 a nasl. zákona číslo 37/2014 Z.z. a ak aj napriek tomu má žalobca záujem o poskytnutie požadovaných informácií, odporúča mu osobné stretnutie dňa 12.09.2019 v sídle DPO SR. 20. Voči tomuto listu podal žalobca odvolanie dňa 16.09.2019 tvrdiac, že povinná osoba mu požadované informácie nesprístupnila na základe mylného výkladu zákonných ustanovení a je názoru, že žalovaný je jednoznačne povinnou osobou. 21. Žalovaný v reakcii na odvolanie žalobcu listom zo dňa 30.09.2019 označeným ako „Odvolanie proti rozhodnutiu... - odpoveď“, číslo 449A/2019 - I/21, žalobcovi oznámil, že záležitosťou sa bude zaoberať na najbližšom rokovaní Prezidenta DPO SR, ktoré sa uskutoční v dňoch 11. - 12.10.2019. 22. Z ustanovenia § 1 ods. 1 zákona o Dobrovoľnej požiarnej ochrane SR, ako aj z dôvodovej správy k tomuto zákonu vyplýva, že Dobrovoľná požiarna ochrana Slovenskej republiky je jednotným, účelovým, humánnym a politicky nezávislým dobrovoľným občianskym združením zriadeným podľa predpisov súkromného práva., t.j. v súlade so zákonom číslo 83/1990 Zb. o združovaní občanov. Podieľa sa na ochrane životov, zdravia a majetku vo všetkých formách vlastníctva pred požiarmi a živelnými pohromami. 23. Dobrovoľná požiarna ochrana Slovenskej republiky orientuje svoju činnosť na realizáciu ustanovení zákona o ochrane pred požiarmi a jeho vykonávacích predpisov. Buduje a organizuje dobrovoľné hasičstvo v oblastiach zásahovej činnosti a technickej pomoci, protipožiarnej prevencie a výchovy pri predchádzaní požiarov, odbornej prípravy, školenia a výcviku, výchovy detí a mládeže, spolupráce so samosprávou, verejnoprospešnej a kultúrnej činnosti, zveľaďovaní dedičstva a histórie ochrany pred požiarmi, cezhraničnej spolupráce a civilnej ochrany obyvateľstva. 24. Členovia Dobrovoľnej požiarnej ochrany Slovenskej republiky majú svoje nezastupiteľné miesto hlavne pri likvidácii dlhotrvajúcich lesných a trávnatých požiarov, ale taktiež pri likvidácii a odstraňovaní následkov povodní a iných mimoriadnych udalostí. Hlavnými oblasťami úpravy sú ustanovenie - cieľov a úloh, ktoré Dobrovoľná požiarna ochrana Slovenskej republiky plní, - oblastí, v ktorých s Dobrovoľnou požiarnou ochranou Slovenskej republiky spolupracujú orgány verejnej moci, vrátane spôsobov spolupráce, - rámcových pravidiel podpory a vzťahov medzi Dobrovoľnou požiarnou ochranou Slovenskej republiky a štátom - podmienok používania a ochrany názvu a znaku Dobrovoľnej požiarnej ochrany Slovenskej republiky. 25. S poukazom na vyššie uvedené správny súd konštatuje, že žalovaný je subjektom súkromného práva, právnickou osobou zriadenou na základe zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov. Ako subjekt súkromného práva získal právnu subjektivitu podľa súkromného práva, je občianskym združením, ktoré plní cieľ a úlohy v zmysle § 3 ods. 1 zákona o DPO SR, a preto nemá verejnoprávnu povahu, nevykonáva štátnu správu a ani prenesený výkon štátnej správy. 26. Žalovaný podľa názoru súdu vzhľadom na cieľ a úlohy Dobrovoľnej požiarnej ochrany Slovenskej republiky vymedzený v ustanovení § 3 ods. 1 zákona o DPO SR nie je orgánom verejnej správy v zmysle ust. § 4 písm. d) SSP, t.j. právnickou osobou, ktorej osobitný zákon, t.j. zákon o DPO SR zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy, nakoľko neraealizuje výkon verejnej správy formou individuálnych správnych aktov a nie je povinnou osobou podľa ust. § 2 ods. 1 zákona číslo 211/2000 Z.z. 27. Podľa žalobcu však žalovaný je povinnou osobou podľa ust. § 2 ods. 2 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, pretože je právnickou osobou podľa § 1 ods. 1 zákona o DPO SR zriadenou zákonom. 28. Súd však s poukazom na ust. § 2 ods. 2 zák. č. 211/2000 Z.z., ktorý odkazuje na § 21 zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a § 1 ods. 3 zákona č. 583/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy, konštatuje, že DPZ SR nie je právnickou osobou zriadenou zákonom, štátnym orgánom, vyšším územným celkom alebo obcou podľa osobitného zákona, ktorým je zákon č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a zákon č. 583/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy, a teda nie je ani povinnou osobou podľa § 2 ods. 2 zák. č. 211/2000 Z.z. Podľa § 4 ods. 3 zákona o DPZ SR Slovenská republika poskytuje Dobrovoľnej požiarnej ochrane SR každoročne dotácie zo štátneho rozpočtu podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon číslo 526/2010 Z.z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Nejedná sa však o rozpočtovú organizáciu a ani o príspevkovú organizáciu napojenú na štátny rozpočet, ktorá je v zmysle ust. v § 2 ods. 2 zákona číslo 211/2000 Z.z. povinnou osobou. Dobrovoľná požiarna ochrana SR získava prostriedky na svoju činnosť najmä z členských príspevkov, z výnosov z vlastnej činnosti vlastného majetku, z darov od fyzických osôb a právnických osôb a z dedičstva (§ 4 ods. 2 zákona o DPZ SR). 29. S poukazom na vyššie uvedené správny súd konštatuje, že žaloba žalobcu smerovala proti právnemu aktu Dobrovoľnej požiarnej ochrany SR, t.j. osoby nemajúcej postavenie orgánu verejnej správy v zmysle ust. § 4 SSP, a preto správny súd postupom podľa ust. § 98 ods. 1 písm. g) SSP žalobu ako neprípustnú odmietol. 30. O trovách konania súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko žaloba bola odmietnutá. 31. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.