Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/241/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019201471 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 03. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Peťovská PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1019201471.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Ministerstvo obrany SR, Kutuzovova 8, 832 47 Bratislava, IČO: 30 845 572 proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, Ružová dolina 10, P. O. Box 98, 820 05 Bratislava, IČO: 31 797 903, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. 5366-6000/2019-OD/5 zo dňa 21.08.2019 a č. 5366-6000/2019-OD/6 zo dňa 25.09.2019, takto r o z h o d o l : I. Krajský súd v Bratislave žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 5366-6000/2019- OD/5 zo dňa 21.08.2019 odmieta. II. Súd konanie o žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 5366-6000/2019-OD/6 zo dňa 25.09.2019 vylučuje na samostatné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. 5S/256/2019. III. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave ako správnemu súdu dňa 28.10.2019 sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. 5366-6000/2019-OD/5 zo dňa 21.08.2019 a č. 5366-6000/2019-Od/6 zo dňa 25.09.2019. Rozhodnutím č. 5366-6000/2019-OD/5 zo dňa 21.08.2019 (ďalej len „rozhodnutie o prerušení“) žalovaný prerušil konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy podľa § 173 ods. 4 zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o verejnom obstarávaní“) a nariadil kontrolovanému doručiť kompletnú dokumentáciu v origináli do desiatich pracovných dní odo dňa doručenia rozhodnutia. Rozhodnutím č. 5366-6000/2019-OD/6 zo dňa 25.09.2019 (ďalej len „rozhodnutie o uložení pokuty“) žalovaný uložil žalobcovi ako kontrolovanému subjektu podľa § 173 ods. 5 zákona o verejnom obstarávaní poriadkovú pokutu v celkovej výške X.XXX,- eur za to, že nesplnil povinnosť vyplývajúcu mu z rozhodnutia o prerušení konania a úradu nedoručil kompletnú dokumentáciu v originálnom vyhotovení v súvislosti s aplikáciou výnimky z pravidiel a postupov vo verejnom obstarávaní podľa § 1 ods. 2 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní pri uzatváraní zmluvy na dodanie 14 lietadiel F-16 Block 70/72 z 12.12.2018 (ďalej len „zmluva o nákupe lietadiel“) ani v dodatočnej lehote určenej žalovaným v rozhodnutí o prerušení konania. 2. Žalobca nezákonnosť postupu žalovaného odôvodnil uplatnením výnimky podľa ustanovení § 1 ods. 2 písm. a) a § 1 ods. 2 písm. ab) zákona o verejnom obstarávaní, kedy sa zákon o verejnom obstarávaní na proces uzatvorenia zmluvy nevzťahuje. Argumentoval tým, že prvou relevantnou skutočnosťou, ktorá v každom prípade podlieha postupom a procesom upraveným v zákone o verejnom obstarávaní, ako aj dohľadu zo strany žalovaného, je výlučne rozhodnutie žalobcu ako verejného obstarávateľa o uplatnení niektorej výnimky. Uviedol, že v nadväznosti na § 1 ods. 2 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní nie žalobca, ale vláda SR podľa ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov zodpovedá za obranu, bezpečnosť štátu a určuje základnú koncepciu obrany a bezpečnosti štátu prijímaním konkrétnych opatrení. Vláda SR svojimi uzneseniami č. 139 z 18.03.2015, č. 444 z 29.09.2016 a č. 51 zo dňa 25.01.2017 uložila ministrovi obrany vykonať konkrétne úkony nevyhnutne vedúce k zrealizovaniu predmetného nákupu, ktorým predchádzalo rozhodnutie vlády SR o uplatnení § 1 ods. 2 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní. Obstaranie stíhacích lietadiel F-16 jednoznačne posilní rozvoj individuálnych schopností Slovenskej republiky v oblasti obrany. Práve rozvoj individuálnych schopností SR v oblasti obrany je podľa žalobcu opodstatneným a legitímnym dôvodom na uplatnenie výnimky § 1 ods. 2 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní. Dôvody znemožňujúce využiť menej rušivé opatrenia v zmysle § 1 ods. 2 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní sú nevyhnutná ochrana základných bezpečnostných záujmov Slovenskej republiky rozvojom individuálnych schopností Slovenskej republiky zabezpečujúcich obranu územia Slovenskej republiky a v tomto zmysle ich predstavuje strategický nákup lietadiel F-16. Žalobca je toho názoru, že je dôležité vylúčiť akékoľvek rušivé a vonkajšie vplyvy, ktoré by oslabovali a spochybňovali strategické rozhodnutia vlády SR a boli schopné akýmkoľvek spôsobom zmariť naplnenie základných záujmov bezpečnosti Slovenskej republiky. Predmetný nákup je v súlade s programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky na roky 2016 - 2020 v rámci stanovenej priority - obrana štátu. Je opatrením v oblasti vzdušných síl na zvýšenie obranyschopnosti Slovenskej republiky rozvojom jej individuálnej schopnosti odolávať ozbrojenému útoku. 3. Žalobca ďalej poukázal na článok 346 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, článok 4 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii a na viaceré ustanovenia smernice č. 2009/81/ES z 13.07.2009 o koordinácii postupov pre zadávanie určitých zákaziek na práce, zákaziek na dodávku tovaru a zákaziek na služby verejnými obstarávateľmi alebo obstarávateľmi v oblastiach obrany a bezpečnosti a o zmene a doplnení smerníc 2004/17/ES a 2004/18/ES (ďalej len „obranná smernica“). Uviedol, že v súlade s výkladovým oznámením Európskej komisie o uplatňovaní článku 296 zmluvy (teraz čl. 346 Zmluvy o fungovaní Európskej únie) v oblasti verejného obstarávania pre rezort obrany zo 07.12.2006, ktoré sa vzťahuje na obstarávania pre rezort obrany vnútroštátnymi orgánmi na európskom vnútornom trhu (ďalej len „výkladové oznámenie Európskej komisie“) sú členské štáty zodpovedné za vymedzenie a ochranu záujmov svojej bezpečnosti, pričom v článku 296 zmluvy sa uznáva toto privilégium, ktoré umožňuje výnimku v prípadoch, keď by dodržiavanie európskych právnych predpisov ohrozilo základné záujmy bezpečnosti členských štátov. Zároveň z výkladového oznámenia Európskej komisie vyplýva, že jediným zámerom, ktorý oprávňuje použiť takúto výnimku je ochrana základných záujmov bezpečnosti členských štátov, pričom majú privilégium definovať základné záujmy svojej bezpečnosti a povinnosť tieto záujmy chrániť. Z výkladového oznámenia Európskej komisie ďalej vyplýva, že pokiaľ ide o obstarávanie, členské štáty môžu zladiť svoje privilégiá v oblasti bezpečnosti so svojimi povinnosťami vyplývajúcimi zo zmluvy iba tak, že pri každej zákazke pre obstarávania starostlivo posúdia, či je výnimka z pravidiel Spoločenstva oprávnená alebo neoprávnená. 4. Ďalej žalobca popísal, ako posúdil a vykonal test uplatnenia výnimky, pričom jeho hlavnými argumentmi sú obrana Slovenskej republiky prostredníctvom taktického letectva, ochrana vzdušného priestoru SR v rámci integrovaného systému protivzdušnej a protiraketovej obrany NATO, podpora pozemných síl a plnenie úloh prieskumu, praktický výcvik s využitím cvičných taktických lietadiel a zaručovanie obrany štátu, ako nevyhnutného predpokladu existencie štátu a zachovanie bezpečnosti jeho občanov vlastnými silami. Podľa žalobcu je nespochybniteľné, že v danom prípade nie je možné akceptovať použitie striktne formálnych postupov v podobe, či mala byť a bola dodržaná zákonná lehota, či sa jednotlivé úkony vykonali podľa striktne stanovených pravidiel v určených lehotách a určenej forme, či bol na základe individuálneho strategického rozhodnutia pre obranu štátu niekto diskriminovaný alebo nie, či bola hospodárska súťaž dostatočne veľká, či sa postupovalo primerane vo vzťahu k účelu a pod. Žalobca preto ako výkonný štátny orgán obrany súhlasil s rozhodnutím vlády SR, že bolo jej legitímnou povinnosťou rozhodnúť o výbere postupu pri takomto strategickom nákupe, ktorým sa zabezpečuje obrana Slovenskej republiky, pri sledovaní výlučne a prioritne záujmov bezpečnosti Slovenskej republiky s odvolaním sa na výkladové oznámenie Európskej komisie. V zmysle uvedeného žalobca splnil svoju zákonnú povinnosť ako verejný obstarávateľ a predložil žalovanému podrobné zdôvodnenie, na základe ktorého rozhodol o uplatnení výnimky podľa § 1 ods. 2 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní spolu s odôvodnením. Žalovaný prekročil podľa žalobcu rámec svojich kompetencií a požadoval predloženie dokumentácie, ktorá v danom prípade nepodlieha jeho dohľadu. Zmluva o nákupe lietadiel vo vzťahu k predmetnému nákupu môže byť predmetom kontroly žalovaného len v prípade, ak by na základe konkrétnych dôkazov odôvodnil nezákonnosť uplatnenia výnimky zo zákona o verejnom obstarávaní na základe opakovane predkladaného zdôvodnenia žalobcu. Žalovaný podľa žalobcu pri svojom postupe a vydaní napadnutých rozhodnutí opomenul vzťah právne záväzných aktov Európskej únie a európskych spoločenstiev na jednej strane a vnútroštátnej legislatívy na druhej strane. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Obdo/40/2015 z 29.06.2016 a z dôvodu absencie ďalšej relevantnej judikatúry slovenských súdov na rozsudok Krajského súdu v Brne sp. zn. 62Ca 25/2006-196 z 22.12.2006. Žalobca je toho názoru, že po preukázaní splnenia podmienok pre použitie relevantných výnimiek verejným obstarávateľom nie je právny dôvod preskúmavať zmluvu o nákupe lietadiel a ani súvisiacu dokumentáciu orgánom dohľadu v oblasti verejného obstarávania. Pri odôvodnenej aplikácii výnimky v súlade s § 1 ods. 2 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní a čl. 346 ods. 1 písm. b) Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa primárnym stáva právo členského štátu rozhodovať o svojich základných bezpečnostných záujmoch a členský štát nie je povinný pri ich zabezpečení aplikovať právne akty Európskej únie a príslušné právne predpisy SR. Po aplikácii predmetnej výnimky sa zákon o verejnom obstarávaní na zákazku neaplikuje a žalobca ako verejný obstarávateľ je povinný v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní poskytnúť len informácie súvisiace so zdôvodnením postupu podľa § 1 ods. 2 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní. 5. Žalobca žiada na základe uvedených skutočností rozhodnutie o prerušení konania a rozhodnutie o uložení pokuty podľa § 191 ods. 1 písm. b), c) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zrušiť. 6. K žalobe sa žalovaný vyjadril písomným podaním zo dňa 24.01.2020, doručeným tunajšiemu správnemu súdu dňa 29.01.2020 a predložil správnemu súdu administratívny spis. Úvodom svojho vyjadrenia žalovaný v krátkosti popísal skutkový stav v predmetnej veci a zhrnutie žalobcom uvedených žalobných bodov, ku ktorým sa následne vyjadril. Vyjadril sa, že meritum prejednávanej veci spočíva v preskúmavaní zákonnosti napadnutých rozhodnutí, konkrétne rozhodnutia o prerušení konania a rozhodnutia o uložení pokuty. Považuje za potrebné ustáliť, či žalovaný je oprávnený preskúmavať splnenie podmienok na uplatnenie predmetnej výnimky zo zákona o verejnom obstarávaní a na ten účel si od žalobcu vyžiadal originál zmluvy o nákupe lietadiel vrátane všetkých jej príloh a prípadných dodatkov uzavretých v súvislosti s dodaním XX lietadiel F-16 Block 70/72, ako aj všetky dokumenty, ktoré súvisia s aplikáciou predmetnej výnimky. Žalovaný považoval za nevyhnutné vysporiadať sa s námietkou žalobcu, v zmysle ktorej nie žalobca, ale vláda SR zodpovedá za obranu a bezpečnosť štátu a určuje základnú koncepciu obrany a bezpečnosti štátu prijímaním konkrétnych opatrení, a preto mal žalovaný adresovať požiadavky na poskytnutie informácií a dokumentov vláde SR. Žalovaný argumentoval tým, že subjektom zodpovedným za proces verejného obstarávania je žalobca, ktorý uzavrel zmluvu o nákupe lietadiel a nie vláda SR. V danom prípade je za postup pri uzatvorení zmluvy o nákupe lietadiel zodpovedný žalobca ako verejný obstarávateľ a nie vláda SR, pretože tá v tomto prípade nedisponuje právnou subjektivitou ani požadovanými informáciami a dokumentmi. Žalovaný skonštatoval, že je oprávnený požadovať dokumentáciu z použitého postupu vrátane odôvodnenia použitia výnimky doplneného dôkazmi, ktoré preukazujú tvrdenia žalobcu, výhradne od žalobcu. Ďalej žalovaný k predmetu právnej veci uviedol, že zotrváva na právnom posúdení uvedenom v žalobou napadnutých rozhodnutiach. Tvrdenie žalobcu, že žalovaný nie je oprávnený preskúmavať rozhodnutia verejného obstarávateľa v režime mimo zákona o verejnom obstarávaní je podľa žalovaného nesprávne, účelové, má špekulatívny charakter a možno konštatovať, že predmetné tvrdenie nie je odôvodnené relevantnými právnymi argumentmi. Žalovaný považoval za nevyhnutné uviesť základné postuláty pri uplatňovaní výnimiek, a to že zodpovednosť za uplatnenie výnimky z aplikácie zákona o verejnom obstarávaní pri zadávaní zákazky je výlučne na verejnom obstarávateľovi (napr. C-385/02, C-337/06, C-250/07) a že exempcie stanovené smernicami vo verejnom obstarávaní a zákonom o verejnom obstarávaní je potrebné vykladať reštriktívne a majú sa vykladať doslovne (napr. C-71/92, C-57/94 a ďalšie). Oprávnenosť aplikácie výnimky verejným obstarávateľom musí byť vždy preskúmateľná. 7. Žalovaný má za to, že tvrdenie žalobcu, že žalovaný je oprávnený preskúmavať výlučne rozhodnutia verejného obstarávateľa do momentu rozhodnutia nezačať postup obstarávania podľa zákona o verejnom obstarávaní, je nesprávne, pretože by ani pri flagrantnom porušení zákona o verejnom obstarávaní nebolo možné realizovať výkon dohľadu a došlo by de facto k legalizácii konania contra legem. Tým by bol popretý účel a zmysel výkonu dohľadu nad verejným obstarávaním. 8. Ďalej žalovaný poukázal na skutočnosť, že výnimka z pravidiel a postupov vo verejnom obstarávaní podľa § 1 ods. 2 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní, na ktorú sa žalobca odvoláva a ktorej sa dožaduje, bola do zákona o verejnom obstarávaní transponovaná smernicou č. 2014/24/EÚ zo dňa 26.02.2014, t. j. civilnou smernicou a nie obrannou smernicou, ako to tvrdí žalobca. Za podstatný pre posúdenie merita prejednávanej veci považuje žalovaný aj čl. 1 bod 1 revíznej smernice č. 89/665/EHS zo dňa 21.12.1989 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa uplatňovania postupov preskúmania v rámci verejného obstarávania tovarov a prác (ďalej len „revízna smernica“). Z revíznej smernice vyplýva povinnosť členských štátov prijať potrebné opatrenia týkajúce sa postupov verejného obstarávania, ktoré umožnia účinne a čo možno najskôr preskúmať všetky rozhodnutia prijaté verejnými obstarávateľmi. Žalovaný tvrdí, že kompetencia vykonávať dohľad nad verejným obstarávaním vyplynula pre neho z transpozície čl. 1 ods. 1 revíznej smernice Rady 89/665/ EHS zo dňa 21.12.1989, ktorá stanovila členským štátom povinnosť zabezpečiť, aby rozhodnutia verejných obstarávateľov mohli byť predmetom účinného a čo najrýchlejšieho preskúmania. Cieľom tejto transpozície bolo zabezpečiť existenciu opravných prostriedkov proti porušeniam platných predpisov v oblasti verejného obstarávania. Preskúmavacia právomoc žalovaného sa teda vzťahuje na všetky rozhodnutia verejného obstarávateľa vrátane tých, ktoré sa týkajú prípadného nezačatia realizovania postupu obstarávania na základe toho, že príslušná zmluva nespadá, podľa verejného obstarávateľa (žalobcu) do rámca pôsobnosti príslušných pravidiel EÚ, t. j. výnimka podľa § 1 ods. 2 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní. Žalovaný dal do pozornosti konštatovanie Európskej komisie, ktorá v liste adresovanom žalovanému pod č. grow.ddg2.g.4(2019)838472 zo dňa 11.02.2019 poskytla žalovanému odpovede k výkladu niektorých ustanovení obrannej smernice. Európska komisia v predmetnom liste uviedla, že smernica 2009/81/ES neobsahuje konkrétny kontrolný postup pre zákazky zadávané v oblasti obrany a bezpečnosti, ani nepožaduje existenciu špeciálneho štátneho kontrolného orgánu. Preto určenie orgánu/orgánov zodpovedných za každú konkrétnu kontrolu zostáva v kompetencii členských štátov. Kontrolný režim platný na výnimky nerozlišuje medzi verejnými zákazkami týkajúcimi sa občianskych vecí a verejnými zákazkami týkajúcimi sa obrany, vojenského alebo bezpečnostného materiálu alebo zariadenia. 9. Argumentáciu žalobcu, že rozsudok Krajského súdu v Brne sp. zn. 62Ca 25/2006-196 potvrdzuje jeho argumentačnú líniu, žalovaný vyvracal tvrdením, že uvedené nezodpovedá skutočnosti, pretože je vytrhnutá z kontextu. V čase vydania predmetného rozsudku (2006) neexistovala výnimka, na ktorú v súčasnosti poukazuje žalobca a ktorá sa týka menej rušivých opatrení. Tá bola zavedená až civilnou smernicou o verejnom obstarávaní. Na predmetnú zákazku bol teda aplikovaný odlišný právny stav oproti prejednávanej právnej veci v tomto súdnom konaní. Žalovaný za relevantnú považoval najmä skutočnosť, že Úřadu pro ochranu hospodářské souteže (ďalej len „Úřad“) bola predložená dokumentácia súvisiaca s aplikáciou danej výnimky za účelom posúdenia oprávnenosti aplikácie predmetnej výnimky, pričom až po jej preskúmaní Úřad dospel k záveru, že nie je príslušný na vykonanie dohľadu. V prejednávanom prípade však žalovaný doposiaľ nemohol vykonať kontrolu a zistiť, či žalobcom aplikovaná výnimka bola použitá správne. 10. Podľa žalovaného je výnimku vyplývajúcu z § 1 ods. 2 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní potrebné vnímať v kontexte civilnej smernice o verejnom obstarávaní. Jedná sa o prípady, ak sa obstarávanie a plnenie verejnej zákazky vyhlásia za tajné alebo ich musia sprevádzať osobitné bezpečnostné opatrenia v súlade so zákonmi, inými právnymi predpismi a správnymi opatreniami, ktoré sú platné v členskom štáte. Výnimka sa uplatňuje, len ak Slovenská republika určí, že dotknuté základné záujmy nemožno zaručiť menej rušivými opatreniami. 11. Žalovaný ako ústredný orgán štátnej správy pre verejné obstarávanie je v zmysle zákona o verejnom obstarávaní oprávnený v rámci výkonu dohľadu začať kontrolu v konaní aj zo svojej úradnej moci, v rámci ktorej posúdi, či sa vo veci má postupovať podľa pravidiel verejného obstarávania v oblasti obrany a bezpečnosti. Pre dosiahnutie tohto účelu považuje za potrebné, aby mu žalobca predložil požadovanú kompletnú dokumentáciu v origináli. Jej nepredložením žalobca znemožnil žalovanému výkon kontroly nad dodržiavaním zákona o verejnom obstarávaní, za čo mu bola uložená poriadková pokuta. 12. Žalovaný považuje dôvody uvedené v správnej žalobe za nesprávne, účelové, neodôvodnené a nezodpovedajúce súčasnej normatívnej právnej úprave, preto navrhol správnu žalobu zamietnuť a žalobcovi nepriznať náhradu trov konania. 13. Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe zo dňa 24.01.2020 bolo doručené žalobcovi do elektronickej schránky dňa 31.01.2020 s tým, že má možnosť sa k nemu vyjadriť v lehote 15 dní od doručenia. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného k žalobe nevyjadril. 14. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). 15. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 16. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 17. Podľa § 5 ods. 5 SSP, konanie pred správnym súdom možno začať len na základe návrhu. 18. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú o ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 19. Podľa § 7 písm. e) SSP, správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. 20. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná. 21. Podľa § 66 SSP, ak smeruje jedna žaloba proti viacerým rozhodnutiam, môže predseda senátu uznesením vylúčiť každé takéto rozhodnutie na samostatné konanie, ak spoločné konanie nie je možné alebo vhodné. 22. Vychádzajúc z ust. § 97 SSP v preskúmavanej veci bolo primárnou povinnosťou súdu posúdiť otázku prípustnosti preskúmateľnosti žalobou napadnutých rozhodní. 23. V správnom súdnictve je právo na prístup k súdnemu preskúmaniu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy na základe správnej žaloby determinované princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje (§ 7 SSP). Nie je pritom rozhodujúce, ako je napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie formálne označené, ani to, či pri jeho vydaní procesne postupoval správny orgán podľa zákona č. 71/1967 Z. z. o správnom konaní (správny poriadok) alebo podľa iného právneho predpisu. Pri posudzovaní prípustnosti súdneho preskúmania rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy je správny súd povinný posúdiť, či sa žalobou napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie nedotýka základných práv alebo slobôd účastníka konania, ktoré mu zaručuje Ústava Slovenskej republiky alebo príslušná medzinárodná zmluva o ľudských právach a základných slobodách. V takých prípadoch totiž vylúčenie súdneho preskúmania rozhodnutia správneho orgánu nemožno uplatniť. Správny súd skúmaním podmienok konania vo veci dospel k záveru, že o takýto prípad sa nejedná u rozhodnutia o prerušení konania. 24. Podľa názoru krajského súdu rozhodnutie o prerušení konania č. 5366-6000/2019-OD/5 zo dňa 21.08.2019 nie je rozhodnutím orgánu verejnej správy v administratívnom konaní, ktoré by zakladalo, menilo, rušilo alebo deklarovalo práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti žalobcu alebo sa ich priamo dotýkalo. Ide o rozhodnutie procesnej povahy, ktoré samo osebe nemôže mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu, preto je zo súdneho preskúmania v správnom súdnictve vylúčené podľa § 7 písm. e) SSP. Podľa Správneho súdneho poriadku je neprípustnosť súdneho preskúmania žalobou napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy dôvodom pre odmietnutie žaloby. 25. Správny súd na podporu vyššie uvedeného právneho záveru poukazuje napr. na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sž-o/KS 33/2006, v ktorom sa riešila právna otázka prípustnosti preskúmania rozhodnutia žalovaného o prerušení konania, odkázania účastníka stavebného konania na súd a predloženie dôkazu, že podal na súd žalobu. Podľa názoru Najvyššieho súdu SR rozhodnutie žalovaného správneho orgánu, ktorým bolo konanie prerušené, je rozhodnutím o predbežnej otázke a uplatní sa vtedy, keď sa v konaní vyskytne prekážka, v dôsledku čoho určitý čas nemožno v konaní pokračovať. Jedná sa o rozhodnutie procesnej povahy a je vecou vedenia konania, a preto s odkazom na § 248 písm. a) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“) (vtedy účinného) súdy takéto rozhodnutia nepreskúmavajú. Správny súd ďalej poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžo/208/2015 zo dňa 24.08.2016, ktoré vychádzalo z rovnakého právneho názoru ohľadne prieskumu rozhodnutia žalovaného, ktorým rozhodol o prerušení konania o dodatočnom povolení stavby do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci námietok účastníkov stavebného konania. I tu najvyšší súd vyslovil, že takéto rozhodnutie je rozhodnutím o predbežnej otázke, ktoré je rozhodnutím procesnej povahy a je vecou vedenia konania. Preto súdy takéto rozhodnutia nepreskúmavajú. 26. Keďže správny súd dospel k záveru, že rozhodnutie o prerušení konania zákon zo súdneho preskúmania vylučuje, postupoval podľa § 98 ods. 1 písm. g/ SSP a žalobu v časti o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 5366-6000/2019-OD/5 zo dňa 21.08.2019 ako neprípustnú odmietol. Správny súd na tomto mieste ale zároveň pripomína, že odmietnutie žaloby v časti preskúmania zákonnosti rozhodnutia o prerušení konania osobitne napadnutého žalobou, nijako nemá dosah na povinnosť správneho súdu posúdiť jeho zákonnosť pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia o uložení pokuty (§ 27 ods. 1 SSP). 27. Žalobca s podaním žaloby sa domáhal i priznania odkladného účinku správnej žaloby vo vzťahu k obom napadnutým rozhodnutiam. Vzhľadom na skutočnosť, že súd žalobu v časti preskúmania rozhodnutia o prerušení konania odmietol, v uvedenej časti žaloby odpadol dôvod pre rozhodnutie súdu podľa § 185 SSP. 28. Žalobca sa žalobou zo dňa 24.10.2019 domáhal zároveň aj preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 5366-6000/2019-OD/6 zo dňa 25.09.2019, ktorým žalovaný uložil žalobcovi, ako kontrolovanému subjektu podľa § 173 ods. 5 zákona o verejnom obstarávaní, poriadkovú pokutu v celkovej výške X.XXX,- eur za to, že nesplnil povinnosť vyplývajúcu mu z rozhodnutia o prerušení konania. Vzhľadom na to, že správny súd žalobu v časti preskúmania rozhodnutia o prerušení konania odmietol, rozhodol o vylúčení časti žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o uložení pokuty č. 5366-6000/2019-OD/6 zo dňa 25.09.2019 podľa § 66 SSP na samostatné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. 5S/256/2019. V uvedenej veci bude súd ďalej meritórne konať a po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne aj o návrhu na priznanie odkladného účinku žaloby vo vzťahu k rozhodnutiu o uložení pokuty. Za tým účelom si súd zadovážil od žalovaného aj písomnú dokumentáciu týkajúcu sa odpovede Európskej komisie zo dňa 11.02.2019 vo vzťahu k žiadosti žalovaného o stanovisko a výklad európskych smerníc k zákazkám v oblasti obrany a bezpečnosti (doručené súdu dňa 27.02.2020). 29. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania v odmietnutej časti žaloby. 30. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.