Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/251/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019201580 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Janáková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1019201580.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Janákovej a členov senátu JUDr. Marty Barkovej a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: ALFA-R, s.r.o., Bancíkovej 1/A, 821 03 Bratislava, IČO: 36 246 271, zastúpený: Nagy & Partners, s.r.o., Športová 470/11, 924 01 Galanta, IČO: 36 869 341, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102237686/2019 zo dňa 25.09.2019, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalovanému súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania a žalobou napadnuté rozhodnutia 1. Daňový subjekt - obchodná spoločnosť - ALFA-R, s.r.o., Bancíkovej 1/A, 821 03 Bratislava, IČO: 36 246 271 (ďalej aj ako „daňový subjekt“ alebo aj ako „žalobca“), podal dňa 25.03.2015 daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2015, v ktorom uviedol vlastnú daňovú povinnosť v sume XXX,XX eura. 2. Daňový úrad Nitra (ďalej aj ako „správca dane“) vykonal u daňového subjektu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia júl až december 2014 a január až máj 2015, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. 100637283/2018 zo dňa 28.03.2018 (ďalej len ako „Protokol“), ktorý bol doručený splnomocnenému zástupcovi daňového subjektu doručený dňa 05.04.2018 spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole. 3. Správca dane doručil dňa 09.07.2015 daňovému subjektu oznámenie o výkone daňovej kontrole č 20463386/2015 zo dňa 03.07.2015. 4. Od 13.05.2016 bola správcom dane prerušená kontrola u daňového subjektu na základe rozhodnutia č. 103112146/2016 zo dňa 10.05.2016 z dôvodu, že začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia na nevyhnutný čas do dňa, kedy správca dane získal podklady a informácie potrebné pre správne určenie dane. 5. Správca dane zaslal daňovému subjektu oznámenie č. 100342730/2018 zo dňa 12.02.2018 o pominutí dôvodov prerušenia daňovej kontroly dňom 05.02.2018, ktoré si daňový subjekt prevzal dňa 16.02.2018. 6. Daňový úrad Nitra na základe vykonanej daňovej kontroly vydal dňa 25.09.2018 rozhodnutie č. 101899494/2018, ktorým v zmysle § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako „Daňový poriadok“) vyrubil daňovému subjektu za zdaňovacie obdobie február 2015 rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume XXX XXX,XX eura. 7. Proti rozhodnutiu Daňového úradu Nitra č. 101899494/2018 zo dňa 25.09.2018, podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodlo Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500 rozhodnutím č. 101298366/2019 zo dňa 29.05.2019, ktorým rozhodnutie správcu dane č. 101899494/2018 zo dňa 25.09.2018 potvrdil. 8. Daňový úrad Nitra (ďalej aj ako prvostupňový orgán“) v zmysle ustanovenia § 155 ods. 1 písm. f) bod 1 Daňového poriadku v znení účinnom do 31.12.2015 v nadväznosti na ustanovenie § 165e ods. 2 Daňového poriadku rozhodnutím č. 101523137/2019 zo dňa 21.06.2016 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“) uložil žalobcovi pokutu vo výške XX XXX,XX eura za správny delikt podľa ustanovenia § 154 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku, za uvedenie DPH v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie február 2015 nižšej ako daň, ktorú mal žalobca ako daňový subjekt uviesť. 9. Prvostupňový orgán sa v odôvodnení rozhodnutia odvolával na ustanovenia § 154 ods. 1 písm. e), § 155 ods. 1 písm. f) bod 1, § 155 ods. 4 a § 155 ods. 6 Daňového poriadku v znení účinnom do 31.12.2015 s tým, že podľa ustanovenia § 155 ods. 6 Daňového poriadku v znení účinnom do 31.12.2015 pri ukladaní pokuty podľa odseku 1 písm. i) sa uplatňuje základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v deň doručenia rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní a pri ukladaní pokuty podľa odseku 1 písm. g) sa uplatňuje základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v deň podania dodatočného daňového priznania. Podľa ustanovenia § 165e ods. 2 Daňového poriadku sa podľa ustano-venia § 155 v znení účinnom do 31.12.2015 pri ukladaní pokuty postupuje, ak k podaniu dodatočného daňového priznania, doručeniu oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok, spísaniu zápisnice o začatí daňovej kontroly, doručeniu oznámenia o daňovej kontrole, doručeniu oznámenia o rozšírení daňovej kontroly na iné zdaňovacie obdobie alebo k doručeniu oznámenia o rozšírení daňovej kontroly o inú daň došlo do 31.12.2015. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky ku dňu 02.10.2018 predstavovala 0,00%. Vzhľadom na skutočnosť, že trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahol 10 %, pokuta bola uložená vo výške 10 % zo sumy, rozdiel dane uvedená v daňovom priznaní a daň zistená správcom dane vo vyrubovacom konaní. Pokutu vypočítal nasledovne: 10 % x suma, rozdiel dane, o ktorú správca dane zvýšil daň vo vyrubovacom konaní, 10 % x XXX XXX,XX = XX XXX,XXX eura (po zaokrúhlení XX XXX,XX eura). Podľa ustanovenia § 161 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, zaokrúhľuje sa daň, preddavok na daň, úrok z omeškania, pokuta a úrok na desiatky eurocentov nadol. 10. Daňový subjekt proti prvostupňovému rozhodnutiu podal odvolanie o, ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 102237686/2019 zo dňa 25.09.2019 tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdil. II. Žaloba 11. Žalobca sa žalobou doručenou krajskému súdu dňa 22.11.2019 domáhal preskúmania zákonnosti a následne aj zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 102237686/2019 zo dňa 25.09.2019, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 101523137/2019 zo dňa 21.06.2019, ktorým žalobcovi uložil pokutu vo výške XX XXX,XX eur, za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. e) zák. č. 563/2009 Z.z. za uvedenie dane z pridanej hodnoty v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie február 2015 nižšej ako daň, ktorú mal uviesť. 12. Žalobca po stručnom opise konania pred daňovými orgánmi žalobca v žalobe uviedol, že rozhodnutia daňových orgánov považuje za nezákonné z dôvodu, že vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzali daňové orgány za základ svojich rozhodnutí je v rozpore s administratívnymi spismi alebo nemá v nich oporu a v konaní pred daňovými orgánmi došlo k podstatnému porušeniu procesných predpisov, ktoré malo za následok vydanie nezákonných rozhodnutí. 13. Žalobca zastával názor, že orgány verejnej správy v napadnutom rozhodnutí rovnako ako aj v prvostupňovom rozhodnutí svoje závery opierali o predčasné závery a nesprávne zistený a následne vyhodnotený skutkový stav, v dôsledku čoho dospeli k nesprávnemu a predčasnému posúdeniu veci. Namietal, že zistený skutkový stav veci orgánmi verejnej správy nemožno považovať za postačujúci pre konečné a zákonné rozhodnutie o uložení pokuty a že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné, nakoľko niektoré závery žalovaného sú vnútorne rozporné. 14. Ďalej žalobca namietal nedostatky v konaní pred prvostupňovým orgánom, a že žalovaný sa s konkrétnymi námietkami žalobcu nevysporiadal buď vôbec alebo len konštatoval finálny záver bez dostatočného odôvodnenia a poskytnutia odpovede na jeho argumenty. III. Vyjadrenie žalovaného 15. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 17.02.2020 žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Zotrval na svojom doterajšom právnom názore, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. 16. K námietkam žalobcu, že správca dane vydal prvostupňové rozhodnutie predčasne, pretože žalobca ešte nevyužil všetky právne možnosti, ktoré mu právny poriadok umožňuje, a to podanie správnej žaloby v tejto veci, žalovaný trval na svojom závere, že ako dôvod na neuloženie pokuty nemôže akceptovať skutočnosť, že žalobca mal možnosť podať správnu žalobu na súd. Zdôraznil, že podanie správnej žaloby nemá vplyv na povinnosť správcu dane uložiť žalobcovi pokutu, pokiaľ sa dopustí niektorého zo správnych deliktov definovaných v ustanovení § 154 Daňového poriadku. 17. Uviedol že, podľa získaných informácií žalobca podal proti rozhodnutiu žalovaného číslo 101298366/2019 zo dňa 29.05.2019 správnu žalobu na Krajskom súde v Nitre s návrhom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, ale vo veci preskúmania zákonnosti uvedeného rozhodnutia ani vo veci priznania odkladného účinku nebolo zatiaľ rozhodnuté. Posúdenie správnosti postupu správcu dane pri daňovej kontrole ako aj postupu žalovaného v rámci odvolacieho konania je v kompetencii súdu. Je na posúdení súdu, či žalobu žalobcu zamietne alebo rozhodnutie žalovaného zruší a vec vráti na ďalšie konanie. Ako vyplýva zo spisového materiálu, rozhodnutie Daňového úradu Nitra č. 101899494/2018 a rozhodnutie žalovaného č. 101298366/2019 nadobudli právoplatnosť dňa 05.06.2019, teda skutočnosť, že daňový subjekt sa dopustil správneho deliktu v zmysle § 154 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku, sa potvrdila, a o žalobe ešte nebolo rozhodnuté, správca dane pristúpil k uloženiu pokuty v zmysle § 155 ods. 1 písm. f) bod 1 Daňového poriadku v znení účinnom do 31.12.2015 v nadväznosti na §165e ods. 2 Daňového poriadku oprávnene. Keďže základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky ku dňu 02.10.2018, t.j. v deň doručenia rozhod-nutia Daňového úradu Nitra č. 101899494/2018 zo dňa 25.09.2018 splnomocnenému zástupcovi daňového subjektu, predstavovala 0,00 %, a trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahol 10 %, správca dane uložil pokutu vo výške 10 % zo sumy z rozdielu dane, o ktorú správca dane rozhodnutím vydanom vo vyrubovacom konaní zvýšil daň uvedenú v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie február 2015, za správny delikt podľa § 154 ods.1 písm. e) a f) Daňového poriadku, t. j. v sume po zaokrúhlení XX XXX,XX eura. Správca dane nemal dôvod čakať na to, ako rozhodne Krajský súd Nitra o žalobe žalobcu voči rozhodnutiu č. 101298366/2019 zo dňa 29.05.2019. 18. Žalovaný poukázal na to, že z napadnutého rozhodnutia č. 101298366/2019 vyplýva, že žalobca bol zapojený do reťazca obchodníkov s mäsom, konanie subjektov zapojených v tomto reťazci nesie podľa zistenia správcu dane pri daňovej kontrole znaky podvodného konania. Subjekty, ktoré mali dodávať túto komoditu žalobcovi, si svoje daňové povinnosti neplnili, v reťazci sa nachádzali tzv. rizikové subjekty. Žalobca tým, že si odpočítal daň z faktúr od takýchto spoločností, ukrátil štátny rozpočet. Dôsledkom konania žalobcu je vyrubenie rozdielu dane a následné uloženie pokuty. Pokiaľ by si žalobca svoje daňové povinnosti plnil v súlade s platnou legislatívou, nevystavil by sa riziku uloženia sankcií, následnej exekúcie ani trestného stíhania. 19. Na základe uvedených skutočností žalovaný trval na svojich záveroch uvedených v napadnutom rozhodnutí s tým, že v konaní bol dostatočne zistený skutkový stav a po právnej stránke vec bola správne právne posúdená. IV. Právne posúdenie veci 20. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 13 ods. 1 SSP) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania, nakoľko boli splnené podmienky podľa ust. § 107 ods. 2 v spojení s ust. § 137 ods. 4 SSP. 21. Správny súd poukazuje aj na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj len ESĽP) vo veci V. T. proti Portugalsku zo dňa 25.04.2002, č. sťažnosti 64336/01, v zmysle ktorého ESĽP nedospel k záveru, že článok 6 Dohovoru vždy zahŕňa právo na verejné pojednávanie bez ohľadu na povahu otázky, ktorá má byť vyriešená; je legitímne, keď vnútroštátne orgány berú do úvahy požiadavky efektivity a hospodárnosti konania [rozsudok P.-A. T. proti Švédsku zo dňa 29.10.1991, séria A č. 212-B, s. 45, § 27; rozsudok T. P. proti Švédsku (č. 2) zo dňa 19.2.1998, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I, s. 168, § 46; rozsudok Q.-I. proti Švajčiarsku z 24.06.1993, séria A č. 263, s. 19, § 58]. V konaní, v ktorom sa majú riešiť iba právne otázky, postačuje preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie a pre spor z nich vyplývajúci sa javia byť výhodnejšie skôr písomné vyjadrenia ako ústne prednesy. Preto aj v tomto konaní možno postupovať podľa záverov ESĽP vyjadrených vo vyššie citovaných rozhodnutiach a vo veci rozhodnúť bez nariadenia pojednávania. 22. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 23. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 24. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu správneho orgánu, sa postupuje podľa ustanovení tretej časti SSP o správnych žalobách. 25. Predmetom súdneho prieskumu je preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhod-nutia žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 102237686/2019 zo dňa 25.09.2019, ktorým žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Nitra č. 101523137/2019 zo dňa 21.06.2019, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta vo výške XX XXX,XX eura za správny delikt podľa ustanovenia § 154 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku za uvedenie dane z pridanej hodnoty v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie február 2015 nižšej ako daň, ktorú mal uviesť. 26. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhod-nutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. 27. V intenciách ustanovenia § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. Správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 119 veta prvá SSP). 28. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd (čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky). 29. Podľa článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. 30. Podľa článku 59 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, dane a poplatky možno ukladať zákonom alebo na základe zákona. 31. Podľa § 154 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku, správneho deliktu sa dopustí ten, uvedie v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní daň, ktorá je nižšia ako daň, ktorú mal v daňovom priznaní uviesť. 32. Podľa § 155 ods. 1 písm. f) bod 1. Daňového poriadku, správca dane uloží pokutu vo výške trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky ročne zo sumy, o ktorú správca dane zvýšil rozhodnutím vydanom vo vyrubovacom konaní daň uvedenú v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní alebo zaplatenú podľa osobitných predpisov bez podania daňového priznania, za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. e) a f). 33. Podľa § 155 ods. 2 Daňového poriadku, pokuta podľa odseku 1 písm. f) až h) sa počíta za každý deň odo dňa nasledujúceho po dni uplynutia lehoty na podanie daňového priznania alebo po dni splatnosti dane až do dňa podania dodatočného daňového priznania alebo do uplynutia lehoty uvedenej v § 16 ods. 9 na podanie dodatočného daňového priznania po spísaní zápisnice o začatí daňovej kontroly, doručení oznámenia o daňovej kontrole, doručení oznámenia o rozšírení daňovej kontroly na iné zdaňovacie obdobie alebo po doručení oznámenia o rozšírení daňovej kontroly o inú daň, alebo do dňa doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok nie menej ako 1% z vyrubenej sumy najviac však vo výške vyrubenej sumy. 34. Zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy je podmienená zákonnosťou jeho postupu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia orgánu verejnej správy namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie orgánu verejnej správy je takou vadou konania pred orgánom verejnej správy, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu orgánu verejnej správy, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť orgánu verejnej správy podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je orgán verejnej správy oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré mal zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. 35. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Daňový poriadok preto v tej súvislosti zakotvuje oprávnenia daňových orgánov zamerané na zisťovanie splnenia zákonných povinností daňovými subjektmi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Dokazovanie vykonáva správca dane, pričom daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. 36. Cieľom deliktuálneho konania vo všeobecnosti je objektívne zistiť, či došlo k spáchaniu deliktu (v danom prípade správneho deliktu), kto ho spáchal a akú sankciu je potrebné páchateľovi uložiť. Orgány prejednávajúce správne delikty sú povinné čo najúplnejšie zistiť podklady pre rozhodnutie tak, aby neboli žiadne dôvodné pochybnosti o prejednávanej veci, pričom pochybnosti o spáchanom skutku sa v deliktuálnom konaní vykladajú v prospech obvineného. Objasniť správny delikt znamená okrem iného spoľahlivo zistiť a ustáliť všetky jeho typové znaky, teda znaky skutkovej podstaty správneho deliktu. 37. Ak bol zistený skutkový stav v priebehu objasňovania správneho deliktu a dokazovania vykonaného orgánom verejnej správy verejnej správy, úlohou orgánov verejnej správy je vyhodnotiť dôkazy v prospech i v neprospech obvineného a vyhodnotením vykonaných dôkazov na základe voľného hodnotenia dôkazov rozhodnúť, či vykonané dôkazy sú dostatočné pre preukázanie zodpovednosti za správny delikt. Pre preukázanie spáchania správneho deliktu nezáleží na tom, či je preukázaný jediným alebo skupinou dôkazov, či vo forme výpovede alebo listiny, ak taký dôkaz alebo dôkazy nepochybne preukazujú vinu. 38. Z pripojeného administratívneho spisu, z dôkazov, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie prvostupňového orgánu a aj žalovaného vyplynulo, že opis skutku na základe vykonaných dôkazov bol totožný so skutkami, ako boli opísané v napadnutých rozhodnutiach. Zároveň je nutné konštatovať, že správny súd nemal žiaden relevantný dôvod spochybňovať skutkové ani právne závery orgánu verejnej správy. Žalovaný a správca dane vo svojich rozhodnutiach zhrnul pochybenia žalobcu, vysvetlil, na základe akých skutočností k svojmu záveru dospel a prezentoval aj svoje úvahy ohľadom výšky uloženej sankcie. 39. Súd zdôrazňuje, že dôkazné bremeno je povinná uniesť tá osoba, ktorá v administratívnom konaní prišla s určitým tvrdením. Ak táto osoba nepreukáže svoje tvrdenia dôveryhodným spôsobom, orgán verejnej správy nie je povinný hľadať dôkazy, ktoré vyvracajú ním tvrdené a na základe dôkazov preukázané skutočnosti. Správny súd zastáva názor, že žalovaný dostatočne preukázal skutočnosť, že v posudzovanom prípade žalobca v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie február 2015 uviedol nižšiu daň (DPH) ako daň, ktorú mal ako daňový subjekt odviesť. Uvedené konštatovanie vyplýva najmä z (v daňovom konaní) osvedčených skutočností, že Daňový úrad Nitra vykonal u žalobcu daňovú kontrolu DPH za zdaňovacie obdobia júl až december 2014 a január až máj 2015, na základe ktorej vydal rozhodnutie č. 101899494/2018 zo dňa 25.09.2018, ktorým v zmysle ustanovenia § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubil žalobcovi za zdaňovacie obdobie február 2015 rozdiel DPH v sume XXX XXX,XX eura a následne, po podaní odvolania žalobcom, rozhodnutím č. 101298366/2019 zo dňa 29.05.2019, potvrdil rozhodnutie správcu dane č. 101899494/2018 zo dňa 25.09.2018 aj žalovaný. 40. V konaní nebolo sporné, že správca dane - Daňový úrad Nitra vykonanou daňovou kontrolou zistil neodvedenie daňovej povinnosti žalovaným v správnej výške, na základe čoho mu správca dane vyrubil rozdiel dane na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2015. 41. V konaní nebolo sporné, že žalobca sa dopustil spáchania správneho deliktu tým, že v daňovom priznaní na DPH za zdaňovacie obdobie február 2015 uviedol daň, ktorá bola nižšia ako daň, ktorú mal v daňovom priznaní uviesť. 42. V konaní bolo sporné, či Daňový úrad Nitra voči žalobcovi postupoval správne a v súlade so zákonom pri vyrubení pokuty za vyššie uvedené porušenie daňovej povinností a či napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím spĺňa zákonom stanovené náležitosti. 43. Správny súd konštatuje, že z vyššie uvedených zistení orgánov verejnej správy nespochybnených žalobcom žiadnym z jeho argumentov, či už v konaní pred daňovými orgánmi alebo pred správnym súdom, vyplýva, že daňové orgány mali v predmetnom deliktuálnom administratívnom konaní za preukázané spáchanie skutku opísaného v napadnutom rozhodnutí ako aj v prvostupňovom rozhodnutí a ktorý zároveň napĺňa všetky materiálne i formálne znaky správneho deliktu v zmysle ustanovenia § 154 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku. 44. Správny súd sa zároveň plne stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj s vyjadrením žalovaného, na ktorých znenie v kontexte s jeho (vyššie uvedeným) právnym posúdením predmetnej veci poukazuje. 45. Žalobca v žalobe uviedol, že rozhodnutia daňových orgánov považuje za nezákonné z dôvodu, že vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, sú nepreskúma-teľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzali daňové orgány za základ svojich rozhodnutí je v rozpore s administratívnymi spismi alebo nemá v nich oporu a v konaní pred daňovými orgánmi došlo k podstatnému porušeniu procesných predpisov, ktoré malo za následok vydanie nezákonných rozhodnutí. Takéto tvrdenia sú podľa názoru súdu nedostatočné pre posúdenie zákonnosti žalobou napadnutých rozhodnutí, pokiaľ ich žalobca bez ďalšieho uvedie iba ako konštatovanie a bez uvedenia právne relevantného odôvodnenia, v čom nezákonnosť spočíva s odkazom na konkrétne ustanovenie, ktoré bolo porušené orgánom verejnej správy. 46. Súdne konanie pred správnym súdom je dôsledne ovládané dispozičnou zásadou, z čoho vyplýva, že súd nemôže preskúmavať správne rozhodnutie nad rámec žalobcom v žalobe vymedzeným. Ide o zásadu iudex ne eat petita partium (sudca nech nejde nad návrhy strán a súd musí túto zásadu aplikovať vo všetkých veciach, v ktorých preskúmava na základe podanej žaloby zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Okrem iného musí žalobca tvrdiť, že orgán verejnej správy pri vydaní napadnutého rozhodnutia porušil zákon, a to tak, že odkáže na konkrétne ustanovenia právnych predpisov či už hmotného, alebo procesného práva a v žalobe musí uviesť aj dôvody, v čom vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy. (napr. nález ÚS ČR z 04.02.1997, sp. zn. Pl. ÚS 21/96). 47. Úlohou sudcu v podmienkach materiálneho právneho štátu je nájsť riešenie, ktoré by bolo v súlade so všeobecnou ideou spravodlivosti, resp. v súlade s prirodzeno-právnymi princípmi (napr. nález ÚS ČR z 02.11.2009, sp. zn. II. ÚS 2048/2009). 48. Správny súd rozhoduje v zásade v intenciách žalobných dôvodov a nie je jeho úlohou vyhľadávať, či dokonca domýšľať za žalobcu dôvody nezákonnosti správnou žalobou napadnutého rozhodnutia i keby takéto dôvody existovali, na ktoré však žalobca v správnej žalobe neupozornil (nenamietal). 49. K námietke žalobcu, že rozhodnutie žalovaného resp. správcu dane o uložení pokuty boli vydané predčasne, správny súd uvádza, že vydaniu rozhodnutia o uložení pokuty za správny delikt, ktorého sa žalobca dopustil konaním opísaným v prvostupňovom rozhodnutí a v napadnutom rozhodnutí, nebránilo orgánu verejnej správy konať v administra-tívnom konaní v tejto veci, pokiaľ sa daňový subjekt dopustil niektorého zo správnych deliktov definovaných v ustanovení § 154 Daňového poriadku. Súd zároveň poukazuje na to, že na vydanie napadnutého rozhodnutia o uložení pokuty nemalo vplyv ani podanie správnej žaloby žalobcom na súd na preskúmanie rozhodnutia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 101899494/2018 zo dňa 25.09.2018, ktoré bolo podkladom pre vydanie rozhodnutia o predmetnej pokute. 50. Právny poriadok Slovenskej republiky umožňuje účastníkom administratívneho konania, ktorí tvrdia, že ich práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy aby správny súd preskúmal toto rozhodnutie orgánu verejnej správy. Správny súd poskytuje ochranu takýmto právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy, ide o prieskum právoplatných a vykonateľných rozhodnutí. Právoplatným sa stáva rozhodnutie vtedy, ak už nie je možné napadnúť ho riadnym opravným prostriedkom. Pojem vykona-teľnosť rozhodnutia súvisí s jeho právoplatnosťou a spája sa s rozhodnutiami, ktoré podľa osobitného predpisu zakladajú, menia, zrušujú alebo deklarujú práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýkajú, resp. ukladajú účastníkovi konania povinnosť plniť, konať alebo nekonať. Ide o takú vlastnosť rozhodnutia, ktorá spôsobuje, že povinnosť uloženú v rozhodnutí možno priamo a bezpro-stredne vynútiť zákonnými prostriedkami. 51. Z administratívneho spisu mal správny súd zistené, že v danom prípade rozhod-nutie, ktoré bolo podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia žalovaného č. 101899494/2018 zo dňa 25.09.2018, t. j. potvrdzujúce rozhodnutie vydané vo vyrubovacom konaní, sa stalo dňom jeho doručenia právoplatným, t. j. dňa 05.06.2019 a od nasledujúceho dňa aj vykonateľným. V posudzovanom prípade bolo teda rozhodnutie č. 101899494/2018 zo dňa 25.09.2018 v čase vydania napadnutého rozhodnutia právoplatné a vykonateľné, pričom jeho vykonateľnosť v čase podania vyjadrenia žalovaného k žalobe, t. j. dňa 17.02.2020, nebola odložená. Správny súd vo vzťahu k vyššie uvedenému poukazuje na ustanovenie § 154 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku v znení účinnom do 31.12.2015, ktorý stanovuje povinnosť správcu dane k uloženiu sankcie daňovému subjektu, a to ak sa daňový subjekt dopustí správneho deliktu tým, že v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní uvedie daň, ktorá je nižšia ako daň, ktorú mal v daňovom priznaní uviesť. Z uvedeného vyplýva, že medzi povinnosti správcu dane patrí v danom prípade povinnosť vyrubenia sankcie podľa ustanovenia § 155 ods. 1 písm. f) bod 1 Daňového poriadku v znení účinnom do 31.12.2015, správca dane uloží pokutu, ktorá je obligatórna a ktorá mu vyplýva zo zákona. Preto túto námietku žalobcu považuje správny súd za nedôvodnú. 52. Správny súd vo vzťahu k vyššie uvedenému poukazuje na ustálenú judikatúru - na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 555/2018 z 28.11.2018 v ktorom sa uvádza, že: „Sankčné konanie o uložení sankcie je špecifickým konaním, ktoré je dané jeho právnou úpravou. Uloženie pokuty v prípade vzniku kladného rozdielu medzi daňou zistenou správcom dane a daňou uvedenou v daňovom priznaní je obligatórnym následkom vzniku takéhoto rozdielu. Správcovi dane zákon nezveruje oprávnenie rozhodovať o tom, či pokutu podľa tohto ustanovenia uloží, alebo nie. Predpokladom na vydanie rozhodnutia o uložení pokuty (v danom prípade) je iba vydanie (právoplatného) dodatočného platobného výmeru v dôsledku zistenia dane po daňovej kontrole, ktorá sa odlišuje od dane uvedenej v daňovom priznaní. Vznik povinnosti zaplatiť pokutu vyžaduje však vydanie rozhodnutia o uložení pokuty, pretože v daňovom konaní možno ukladať daňovú povinnosť alebo priznávať práva len rozhodnutím (§ 30 ods. 1 zákona o správe daní). Priamo zákon [v § 35 ods. 1 písm. a), § 35 ods. 2 zákona o správe daní] stanovuje i výšku pokuty spôsobom, ktorý neponecháva daňovým orgánom priestor pre správnu úvahu. Daňový orgán je tak povinný uložiť pokutu vo výške súčinu trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky a kladného rozdielu medzi daňou zistenou správcom dane a daňou uvedenou v daňovom priznaní. Priamo z dikcie § 35 ods. 1 písm. a) zákona o správe daní vyplýva i to, že pokutu v takejto výške je daňový orgán povinný uložiť každému subjektu a za každý prípad vzniku kladného rozdielu medzi daňou zistenou správcom dane a daňou uvedenou v daňovom priznaní. Bolo vecou zákonodarcu, že pre dané prípady (správne delikty) zvolil práve takýto spôsob určenia sankcie.“ ...“ Preto nemohlo dôjsť ani k porušeniu základného práva sťažovateľa zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.“ 53. Správny súd sa ďalej zaoberal námietkami žalobcu a to, že napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzali daňové orgány za základ svojich rozhodnutí je v rozpore s administratívnymi spismi alebo nemá v nich oporu a v konaní pred daňovými orgánmi došlo k podstatnému porušeniu procesných predpisov, ktoré malo za následok vydanie nezákonných rozhodnutí a dospel k záveru, že správca dane postupoval v súlade s ustanovením § 63 ods. 3 písm. d) Daňového poriadku. Správny súd konštatuje, že prvostupňový orgán v rozhodnutí uviedol spôsob výpočtu pokuty, pričom vychádzal zo základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky ku dňu 02.10.2018 t.j. 0,00% a nakoľko trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahol 10 %, pokuta bola uložená vo výške 10 % zo sumy o ktorú správca dane zvýšil rozhodnutím vydanom vo vyrubovacom konaní daň uvedenú v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie august 2014, za správny delikt podľa ustanovenia § 154 ods. 1 písm. e) a f) Daňového poriadku a teda zákonom stanovená minimálna výška pokuty v sume 10 % z rozdielu daňovej povinnosti po vykonanej kontrole predstavovala zo sumy XXX XXX,XX eura po zaokrúhlení sumu XX XXX,XX eura. Podľa názoru správneho súdu napadnuté rozhodnutie obsahuje riadne odôvodnenie a sú v ňom uvedené skutočnosti, ktoré boli podkladom prvostupňového rozhodnutia a aj ako sa vysporiadal s námietkami daňového subjektu. Orgány verejnej správy oboch stupňov podľa názoru súdu správne zistili skutkový stav a v ich konaní sa nevyskytli vady, ktoré by mali negatívny vplyv na zákonnosť ich rozhodnutí. Súd zdôrazňuje, že správny súd nie je súdom skutkovým, ale súdom vykonávajúcim prieskum súdnych rozhodnutí z hľadiska hmotného a procesného práva s tým, že úlohou súdov v správnom súdnictve je súdny prieskum rozhodnutí orgánov verejnej moci podľa zákonom stanoveného postupu a nie vyhľadávanie dôkazov, ktoré mal účastník alebo orgán verejnej správy vykonať (uplatniť) v administratívnom konaní. Preto tieto námietky žalobcu považuje správny súd za nedôvodné. 54. K námietke žalobcu, že napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, správny súd uvádza, že podľa ustálenej judikatúry, pod nesprávnym právnym posúdením veci možno rozumieť činnosť pri ktorej skutkový stav (zistený aj na základe podkladov predložených účastníkom konania) podriaďuje pod skutkovú podstatu príslušnej právnej normy, na základe čoho dospieva k záveru, či sa právo prizná alebo neprizná. Právne posúdenie veci je vtedy nesprávne, ak sa orgán verejnej správy pri tejto činnosti dopustil omylu (buď v tom, že na správne zistený skutkový stav aplikoval iný právny predpis než mal, alebo ak správne aplikovaný právny predpis nesprávne interpretoval). V danom prípade orgány verejnej správy uviedli použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo, a to ustanovenie § 155 ods. 1 písm. f) bod 1 Daňového poriadku v znení účinnom do 31.12.2015, v zmysle ktorého, správca dane uloží daňovému subjektu pokutu vo výške rovnajúcej sa súčinu trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky a sumy, o ktorú správca dane zvýšil rozhodnutím vydanom vo vyrubovacom konaní daň uvedenú v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní alebo zaplatenú podľa osobitných predpisov bez podania daňového priznania, za správny delikt podľa ustanovenia § 154 ods. 1 písm. e) a f) Daňového poriadku. Správny súd preto dospel k záveru, že orgány verejnej správy v predmetných rozhodnutiach vec správne právne posúdili v intenciách uvedenej citovanej právnej úpravy. Správny súd preto uvedenú námietku žalobcu považoval za nedôvodnú. 55. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, správny súd dospel k záveru, že žalovaný sa s námietkami žalobcu v napadnutom rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na správnom súde a vyhodnotil ich ako nedôvodné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a považoval ich vydané v súlade so zákonom a v celom rozsahu sa stotožnil s ich odôvodnením. 56. Na základe uvedeného, správny súd má za to, že orgány verejnej správy s náležitou zodpovednosťou interpretovali a aplikovali príslušné zákony a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím bolo vydané na základe riadne zisteného skutočného stavu veci, pričom jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania, preto niet dôvodu na jeho zrušenie. 57. Krajský súd dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná, a preto ju s poukazom na ustanovenie § 190 SSP zamietol. 58. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 168 SSP, avšak vo veci úspešnému žalovanému žiadne trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil, a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. 59. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 2 SSP). V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie žalovaným Centrum právnej pomoci.