Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/227/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019201592 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 04. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Dzurdzík PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1019201592.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v spore žalobcu: Mercedes - Benz Slovakia, s.r.o., so sídlom Tuhovská č. 5, Bratislava IČO: 35 780 754, zastúpeného spoločnosťou: Lansky, Ganzger & Partner Rechtsanwälte, spol. s.r.o., AK so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, so sídlom Ružová dolina 606/10, Bratislava IČO: 31 979 903, za účasti ďalšieho účastníka: ARRIVA NITRA, a.s., so sídlom Štúrova č. 72, Nitra IČO: 36 545 082, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 10709-6000/2019 zo dňa 10.10.2019 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave konanie z a s t a v u j e . Krajský súd v Bratislave návrh na priznanie odkladného účinku žaloby zamieta. Žalobca ani žalovaný nemajú právo na náhradu trov konania. Ďalšiemu účastníkovi sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Obstarávateľ spoločnosť ARRIVA NITRA a. s. ., Štúrova 72, 949 01 Nitra, IČO: 36545082 vyhlásila v Úradnom vestníku Európskej únie pod značkou 2019/S 001-000189 dňa 2. 1. 2019 a vo Vestníku verejného obstarávania č. 2/2019 dňa 3. 1. 2019 pod značkou 44 - MST verejnú súťaž na predmet zákazky „Nákup autobusov pre ARRIVA a zabezpečenie ďalších služieb súvisiacich so servisom autobusov“. Listom zo dňa 12.07. 2019 žalobca podal žalovanému námietky v listinnej podobe smerujúce podľa § 170 ods. 3 písm. f) zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o verejnom obstarávaní“ alebo „ZVO“) proti vyhodnoteniu ponúk v časti č. 2 „Prímestské autobusy 12 low entry“ v predmetnej verejnej súťaži. Žalovaný v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok vydal rozhodnutie č. 10709-6000/2019 zo dňa 10. 10. 2019 ktorým zastavil konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného podľa § 174 ods. 1 písm. b) zákona č. ZVO. II. žaloba 2. Žalobca v žalobe namietal nezrozumiteľnosť napadnutého rozhodnutia, nesprávne právne posúdenie a že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. 3. Podľa žalobcu žalovaný listom zo dňa 13. 09. 2019 vyzval žalobcu na zaslanie dôkazu (napr. doručenky) v elektronickej podobe podľa zákona o e-Governmente (strana 2, posledný odsek listu zo dňa 13. 09. 2019). Žalovaný tak požadoval od žalobcu preukázanie zo zákona vopred nesplniteľnej podmienky. Podľa zákona o e-Governmente žalobca ako súkromná právnická osoba nemala možnosť zaslať inej súkromnej právnickej osobe (v danom prípade kontrolovanému - ďalšiemu účastníkovi) elektronické podanie prostredníctvom portálu slovensko.sk (ústredného portálu verejnej správy) podľa osobitného predpisu. Takéto podanie nie je technické možné nakoľko kontrolovaný - ďalší účastník nie je orgánom verejnej moci. Rovnako žalobca nie je orgánom verejnej moci. Žalobca by takéto podanie vedel realizovať len vo vzťahu k správnemu orgánu - žalovanému (ako jednému zo subjektov verejnej moci). Názor žalobcu potvrdzuje v rozhodnutí samotný žalovaný (bod 20 - 22 napadnutého rozhodnutia správneho orgánu), opierajúc sa aj o odborné stanovisko Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu. Napadnuté rozhodnutie správneho orgánu malo tak byť nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť (§ 191 ods. 1, písm. d/ SSP). Postup správneho orgánu si navzájom odporuje. Na jednej strane žalovaný požadoval od žalobcu preukázanie podania v elektronickej podobe podľa zákona o e-Governmente a na druhej strane sám žalovaný v rozhodnutí uvádzal, že takýto postup nie je zo zákona možný. 4. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí správneho orgánu uvádzal dikciu § 170 ods. 4 písm. f/ v znení účinnom do 31.12.2018 v spojitosti s § 187e zákona o verejnom obstarávaní. Žalovaný však minimálne v rovine de lege ferenda s poukazom na procesný charakter doručovania (aj keď s hmotnoprávnou lehotou) opomína na súčasnú dikciu § 170 ods. 8 platného a účinného zákona o verejnom obstarávaní. Inak povedané zákonodarca explicitne počíta s doručovaním okrem iného aj prostredníctvom elektronickej podoby funkcionality informačného systému (IS EVO). Túto okolnosť zvýrazňuje aj dôvodová správa novely zákona o verejnom obstarávaní, podľa ktorej: „V súvislosti s nástupom povinnej elektronickej komunikácie v procesoch verejného obstarávania sa upravuje aj „forma“ podávania námietok, a to odlišne pre námietky, ktoré sa doručujú kontrolovanému a odlišne pre námietky doručované úradu. Predmetná odlišnosť spočíva v tom, že námietky môžu byť i naďalej úradu vždy doručované v listinnej podobe. Námietky doručované kontrolovanému však budú môcť byť doručované v listinnej podobe len, vtedy, ak sa verejné obstarávanie, ktorého sa námietky týkajú, nerealizuje funkcionalitou informačného systému. Uvedená úprava má za cieľ odbúrať administratívnu záťaž a náklady na strane kontrolovaných subjektov spojené s povinnosťou zabezpečiť prijímanie listinných zásielok a zjednodušiť im tak administráciu procesu verejného obstarávania.“ Žalobca nemal možnosť podať námietky v elektronickej podobe prostredníctvom Ústredného portálu verejnej správy ale iba v elektronickej podobe funkcionality informačného systému (IS EVO). Zo strany žalovaného tak došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu, pokiaľ neakceptoval elektronické podanie prostredníctvom IS EVO (§ 191 ods. 1 písm. c/ SSP). Bolo by absurdné aby žalobca napriek zákonnej možnosti nemal možnosť podať námietky v elektronickej podobe. Zákon o verejnom obstarávaní ani neukladá realizáciu podaní vo výlučne listinnej podobe. Nemôže byť na ujmu žalobcu pokiaľ by ho zákonodarca v dôsledku legislatívnych a technických nedostatkov ukrátil na jeho právach a právom chránených záujmoch. 5. Samotný zákon o e-Governmente, v dikcii § 29 umožňuje (pripúšťa) doručovanie elektronickými prostriedkami podľa osobitných predpisov (napr. Civilný sporový poriadok, Trestný poriadok, Daňový poriadok, zákon o verejnom obstarávaní). To znamená, že informatívnym odkazom v poznámke pod čiarou samotný zákon o e-Governmente počíta s elektronickým doručovaním podľa osobitných predpisov vrátane § 20 zákona o verejnom obstarávaní resp. aj § 170 ods. 8 súčasne účinného zákona o verejnom obstarávaní t. j. prostredníctvom elektronickej podoby funkcionality informačného systému (IS EVO). Samotný zákon o e-Governmente medzi základne prvky (komponenty) architektúry informačných systémov pre výkon verejnej moci elektronicky zaraďuje prístupové miesta, spoločné moduly, agendové systémy. Medzi prístupové miesta podľa dikcie § 4 ods. 1 písm. a/ 24 v spojitosti s § 5 ods. 1 25 cit. zákona patria ústredný portál verejnej správy ( www.slovensko.sk ), špecializované portály, integrované obslužné miesta, ústredné kontaktné centrum. Špecializovaný portál verejnej správy je informačným systémom podľa § 5 ods. 3 zákona o e- Governmente, prostredníctvom ktorého je možné vykonávať elektronickú úradnú komunikáciu s jedným alebo viacerými orgánmi verejnej moci, ktoré ho zriadili (najmä prostredníctvom siete internet). Zriaďuje si ho orgán verejnej moci a je akýmsi prístupovým miestom k špecializovaným elektronickým službám konkrétneho orgánu verejnej moci (Samozrejme ak si konkrétny orgán verejnej moci v danom prípade napr. Úrad pre verejné obstarávanie zriadil pre svoje služby špecializovaný portál verejnej správy, nezbavuje ho to povinnosti umožniť elektronickú úradnú komunikáciu s ním aj prostredníctvom ústredného orgánu verejnej správy). Inými slovami, ak si aj konkrétny rezort zriadi špecializovaný portál verejnej správy na prístup k svojim elektronickým službám, je podľa § 6 od. 3 písm. b/ 27 povinný tento portál prepojiť s ústredným portálom verejnej správy. Takéto prepojenie systémov koordinuje Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu (§ 6 ods. 6 cit. zákona). 6. V prípade žalobcu došlo k porušeniu ustanovení o zákaze princípov v oblasti verejného obstarávania, a to najmä princípu rovnakého zaobchádzania, princípu nediskriminácie hospodárskych subjektov a princípu hospodárnosti a efektívnosti. Žalobca nemohol podať námietky alternatívnym výberom, a to buď (i) v elektronickej podobe podľa zákona o e-Governmente alebo (ii) v listinnej podobe. Z rozhodnutia žalovaného vyplýva, že žalobca mohol podať námietky len v listinnej podobe. Takýto postup považuje žalobca za diskriminačný. Zákonodarca, ak by sa pripustil výklad žalovaného v napadnutom rozhodnutí, vopred porušuje princíp rovnakého zaobchádzania a súčasne diskriminuje súkromné hospodárske subjekty. Žalobca (ako súkromný hospodársky subjekt) totiž na rozdiel od orgánov verejnej moci nemohol podať námietky v elektronickej podobe podľa zákona o e-Governmente. Rovnako je diskriminačné a v rozpore s princípom rovnakého zaobchádzania, ak časť subjektov zúčastňujúcich sa procesu verejného obstarávania má takúto možnosť (rozumej komunikovať prostredníctvom zákona o e-Governmente) a časť subjektov takúto možnosť nemá. Odhliadnuc, že časť subjektov (verejných obstarávateľov/obstarávateľov) by ani (minimálne počas prechodnej doby) nemuselo mať povinne aktivovanú elektronickú dátovú schránku (napr. mimovládne neziskové organizácie - občianske združenie a pod.). V súlade s celkovým trendom elektronizácie verejného obstarávania je v rozpore s princípom hospodárnosti a efektívnosti rigidne trvať len na listinnej podobe námietok. Pokiaľ existuje ďaleko hospodárnejšie a efektívnejšie doručovanie prostredníctvom elektronickej komunikácie (IS EVO). Žalovaný tak postupoval v rozpore s § 10 ods. 2 ZVO. 7. Bez ohľadu na vyššie uvedené, dikcia § 170 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní v znení účinnom do 31.12.2018 uvádza slovné spojenie cit.: „Námietky sa podávajú v listinnej podobe alebo elektronickej podobe podľa osobitného predpisu“. Poznámka pod čiarou odkazuje na zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov. Poznámka pod čiarou na rozdiel od hlavného textu zákona má podľa legislatívnych pravidiel vlády a judikatúry súdov len informatívnu (ilustračnú) hodnotu a nie je súčasťou všeobecne záväzného normatívneho textu. Správny orgán (žalovaný) popiera legislatívne pravidlá tvorby zákonov. Inštitút odvolávok slúži (i) na správnu aplikáciu právnych noriem, ktoré je potrebné vykladať a aplikovať vo vzájomnej korelácii a nie izolovane a (ii) jednak má zabrániť duplicitným definíciám, ktoré môžu spôsobiť len neprehľadnosť. Nemožno súhlasiť s výkladom správneho orgánu (žalovaného), že predmetný odkaz „74a“ sa má použiť len za účelom výkladu pojmu “elektronickej podoby podania podľa zákona o e- Governmente“ vyslovene cez ústredný portál verejnej správy a nie aj cez špecializovaný portál vo forme elektronickej podoby funkcionality informačného systému (IS EVO). Medzi prístupové miesta podľa dikcie § 4 ods. 1 písm. a/ v spojitosti s § 5 ods. 1 zákona e-Governmente patria okrem ústredného portálu verejnej správy aj špecializované portály ako informačné systémy podľa § 5 ods. 3 zákona o e-Governmente. V takomto prípade by zákonodarca v poznámke pod čiarou k príslušnému odkazu uviedol presné označenie ustanovenia zákona o e- Governmente, ktoré definuje a vykladá pojem „iba“ ústredného portálu verejnej správy“ t. j. napr. § 5 ods. 1 písm. a/ zákona o e-Governmente. III. vyjadrenie žalovaného 8. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že kontrolovaný zverejnil vo Vestníku verejného obstarávania č. 35/2020 zo dňa 10. 2. 2020 pod značkou 9276 - VST rozhodnutie o zrušení predmetného postupu zadávania zákazky podľa § 57 ods. 1 písm. d) ZVO. Kontrolovaný odôvodnil zrušenie predmetnej zákazky nasledovne, cit.: „Verejný obstarávateľ podľa §57 ods. 1 písm. d) zákona o verejnom obstarávaní zrušil použitý postup zadávania Zákazky, a to z dôvodu, že zrušenie použitého postupu zadávania Zákazky nariadil Úrad pre verejné obstarávanie (rozhodnutím č. 14372-6000/2019-OD/4 z 27.12.2019).“ Ako už bolo uvedené, uvedeným rozhodnutím kontrolovaný zrušil predmetný postup zadávania zákazky. Voči rozhodnutiu o zrušeniu verejnej súťaže nepodal námietky žiadny záujemca, vrátane žalobcu, a preto aktuálne už nie je možné domáhať sa nápravy tohto stavu. Na základe vyššie uvedeného má žalovaný za to, že nakoľko došlo k zrušeniu uvedeného postupu zadávania zákazky, čím bolo de facto vyhovené námietkam žalobcu, odpadol dôvod pokračovať v predmetnom súdnom konaní. Ak aby správny súd pristúpil k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a vec mu vrátil na ďalšie konanie pre údajnú nezákonnosť (s čím žalovaný zásadne nesúhlasí), žalovaný by sa podanými námietkami viac nemohol zaoberať, pretože by musel konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného v zmysle § 174 ods. 1 písm. e) ZVO zastaviť. Podľa § 174 ods. 1 písm. e) ZVO úrad zastaví konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného, ak kontrolovaný zrušil použitý postup zadávania zákazky, koncesie, jej časť alebo súťaž návrhov alebo ak úrad v tom istom postupe zadávania zákazky, koncesie, jej časti alebo v tej istej súťaži návrhov už vydal rozhodnutie podľa § 175 ods. 1 písm. b). V tomto štádiu akákoľvek náprava, či už zo strany žalovaného alebo verejného obstarávateľa už v rámci daného postupu zadávania zákazky nie je možná, t. j. nemá právnu relevanciu, nakoľko proces predmetného verejného obstarávania bol ukončený. Z uvedeného teda vyplýva, že žalobca už v predmetnom verejnom obstarávaní nemôže byť úspešný. Žalobca v tomto prípade taktiež nedisponuje žalobnou legitimáciou, nakoľko žalovaný v rámci výkonu kontroly, ktorý procesné nasledoval po vydaní žalobou napadnutého rozhodnutia, vydal vyššie uvedené rozhodnutie, ktorým nariadil predmetný postup zadávania zákazky zrušiť a to v zásade z dôvodov, na ktoré v námietkach poukazoval žalobca. 9. Poukázal na prípad, v ktorom žalovaný zastavil konanie o námietkach podľa § 174 ods. 1 písm. b) ZVO, nakoľko mal za to, že podanie námietok v podobe naskenovaného dokumentu prostredníctvom systému JOSEPHINE nie je možné považovať za podanie námietok v elektronickej podobe podľa ZeG. Navrhovateľ však vo svojom podnete na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania poukázal na to, že doručil námietky obstarávateľovi aj v listinnej podobe, pričom disponuje aj potvrdením o doručení námietok obstarávateľovi, ktoré ako dôkaz priložil k podnetu. Obstarávateľ následne doručil úradu dokument, v ktorom uviedol, že navrhovateľ námietky doručil dňa 13. 5. 2019 aj v listinnej podobe do podateľne obstarávateľa, pričom nesprávna informácia o spôsobe doručenia námietok bola poskytnutá neúmyselne a vznikla na základe chyby pri vnútornej distribúcii pošty u obstarávateľa. V intenciách vyššie uvedených skutočností mal žalovaný za to, že znenie výzvy na preukázanie doručenia námietok kontrolovanému bolo formulované správne, nakoľko aj v aktuálne posudzovanom prípade mohlo dôjsť k situácii popísanej v predchádzajúcom odseku, a síce, že žalobca by disponoval dôkazom o tom, že námietky podal aj v listinnej podobe. K uvedenej situácii (na rozdiel od nedávneho prípadu) nedošlo, a teda bolo potvrdené, že žalobca námietky kontrolovanému podal iba v podobe naskenovaného dokumentu cez informačný systém EVO. 10. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí poukázal tiež na dikciu § 170 ods. 4 písm. f) v znení účinnom do 31. 12. 2018 v spojitosti s § 187e ZVO. Žalovaný podľa žalobcu s poukazom na procesný charakter doručovania opomína súčasnú dikciu § 170 ods. 8 platného a účinného zákona o verejnom obstarávaní. Inak povedané podľa žalobcu zákonodarca explicitne počíta s doručovaním okrem iného aj prostredníctvom elektronickej podoby funkcionality informačného systému (IS EVO). Uvedené platí podľa žalobcu o to viac, že k podaniu námietok v listinnej podobe poštou, vzhľadom na krátku hmotnoprávnu lehotu námietok, by nemuselo dôjsť včas bez rizika omeškania. Žalovaný k uvedenej argumentácii konštatoval, že v predmetnom prípade žalobca poukazuje na aktuálnu právnu úpravu podávania námietok, ktorá sa však na predmetné verejné obstarávanie nevzťahuje, nakoľko v danom prípade bolo oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania odoslané na uverejnenie dňa 28. 12. 2018, a teda za právneho stavu, kedy bolo podľa § 170 ods. 4 ZVO možné podať námietky kontrolovanému výlučne v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe podľa ZeG, t. j. vychádzajúc zo znenia ZVO platného a účinného v čase vyhlásenia tohto verejného obstarávania nebolo možné podať námietky kontrolovanému cez informačný systém EVO. Žalovaný v tejto súvislosti uviedol, že pri podávaní námietok bolo nevyhnutné zobrať na zreteľ predovšetkým intertemporálne ustanovenia ZVO. IV. Relevantná právna úprava 11. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len SSP) správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a/ SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. 12. Podľa § 99 písm. g/ SSP správny súd konanie uznesením zastaví, akod padol dôvod na pokračovanie v konaní a nejde o prípady ustanovené v písmenách c) a d). 13. Podľa § 174 ods. 1 písm. e) ZVO úrad zastaví konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného, ak kontrolovaný zrušil použitý postup zadávania zákazky, koncesie, jej časť alebo súťaž návrhov alebo ak úrad v tom istom postupe zadávania zákazky, koncesie, jej časti alebo v tej istej súťaži návrhov už vydal rozhodnutie podľa § 175 ods. 1 písm. b). V. Závery správneho súdu 14. Odpadnutím predmetu prieskumu je možné rozumieť stav, keď nejde o prípady podľa § 99 písm. c/ a písm. d/ SSP, teda stratu účinkov preskúmavaného rozhodnutia bez jeho formálneho zrušenia na základe protestu prokurátora alebo mimoriadneho opravného prostriedku. Vo Vestníku verejného obstarávania č. 35/2020 zo dňa 10. 2. 2020 pod značkou 9276 - VST bolo zverejnené rozhodnutie o zrušení predmetného postupu zadávania zákazky podľa § 57 ods. 1 písm. d) ZVO. Zrušenie použitého postupu zadávania zákazky nariadil Úrad pre verejné obstarávanie rozhodnutím č. 14372-6000/2019- OD/4 zo dňa 27.12.2019. V predmetnej veci teda boli splnené podmienky na zastavenie konania podľa § 99 písm. g/ SSP, pretože odpadol dôvod na preskúmanie rozhodnutia žalovaného, a to aj s dôrazom na citované rozhodnutie Úradu pre verejné obstarávanie. Je nevyhnutné uviesť, že takto bol proces verejného obstarávania právoplatne ukončený, pretože proti rozhodnutiu o zrušeniu verejnej súťaže nepodal námietky žiadny záujemca. Z uvedeného vyplýva, že meritórne preskúmanie žaloby by nezmenilo postavenie žalobcu v predmetnom verejnom obstarávaní, pretože žalovaný by musel v zmysle § 174 ods. 1 písm. e) ZVO konanie preskúmanie úkonov žalovaného zastaviť. Citované ustanovenie § 174 ods. 1 písm. e) upravuje rozhodnutie o zastavení konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného. Ide o rozhodnutie v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného, ktorým sa toto konanie končí bez vydania rozhodnutia vo veci samej, a svojou povahou je meritórnym rozhodnutím, ktorým sa končí konanie. Predmetné ustanovenie je formulované kogentne, teda v prípade, ak nastane uvedená skutočnosť, Úrad je povinný zastaviť konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného. Kalkulácia s mimoriadnym opravným prostriedkom vzhľadom na právnu istotu nie je podľa správneho súdu relevantná, preto ju neakceptoval. 15. Vzhľadom na zastavenie konania podľa ust. podľa § 99 písm. g/ SSP správny súd postupoval v zmysle § 188 SSP a zamietol žalobcov návrh na priznanie odkladného účinku žaloby. 16. O práve účastníkov konania na náhradu trov konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. b/ SSP a žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože konanie bolo zastavené. Ani jeden z účastníkov nezavinil zastavenie konania, preto nebol dôvod, aby správny súd postupoval podľa § 171 ods. 1 SSP a niektorému z účastníkovi konania priznal právo na náhradu trov konania. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Pri zastavení konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady trov konania kľúčové zistenie, či niektorý z účastníkov (a pokiaľ áno, ktorý z nich) z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania. Kritérium procesného zavinenia treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalobca v konaní požadoval, resp. akého výsledku sa domáhal, a skutočnosťou, pre ktorú bolo konanie zastavené. To znamená, že použitý termín „zavinenie“ nemožno interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie strany (teda aj prejav vôle spočívajúci v späťvzatí žaloby) a následkom je zastavenie konania (napríklad nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 454/2010 zo dňa 7.6.2011, uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Sžo 225/2010 zo dňa 25.10.2010, sp. zn. 2 Sžf 2/2011 zo dňa 16.3.2011). Podľa názoru správneho súdu žiaden z účastníkov nezavinil zastavenie konanie s tým, že žalovaný aplikoval ustanovenie § 187e ods. 1 ZVO správne a teda žalobca bol povinný podať námietky podľa právnej úpravy účinnej do 31.12.2018; prostredníctvom Ústredného portálu verejnej správy (ZeG). O náhrade trov konania ďalšiemu účastníkovi správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a nepriznal mu právo na náhradu trov konania, pretože mu správny súd neuložil takú povinnosť, ktorá by mu spôsobila vznik trov konania. Ďalšiemu účastníkovi správny súd nepriznal náhradu trov konania, pretože od neho nežiadal splnenie povinnosti, v dôsledku ktorej by mu vznikli v konaní pred správnym súdom trovy (§ 169 SSP). 17. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4, § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jeden mesiac od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.