Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/264/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019201681 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1019201681.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave ako správny súd, v právnej veci žalobcov v 1. rade: CEDIS s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 50 607 383, v 2. rade: CESTY SK s.r.o., so sídlom Mojmírova 8, 040 01 Košice, obaja zastúpení advokátkou JUDr. Ľudmilou Keményovou, so sídlom Tallerova 4, 811 02 Bratislava, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, so sídlom Ružová dolina 10, 821 09 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo spisu: 13676-9000/2019 zo dňa 11.11.2019 a o návrhu žalobcov v 1. a 2. rade na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave návrh žalobcov v 1. a 2. rade na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo spisu: 13676-9000/2019 zo dňa 11.11.2019 z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobcovia v 1. a 2. rade (ďalej len žalobcovia) sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „správny súd“) dňa 12.12.2019 domáhali preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo spisu: 13676-9000/2019 zo dňa 11.11.2019 (ďalej len napadnuté rozhodnutie), ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Úradu pre verejné obstarávanie č. 10159-6000/2019-OD/4 zo dňa 13.09.2019 podľa § 177 ods. 12 zákona č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní (ďalej len zákon o verejnom obstarávaní). 2. Spolu so správnou žalobou žiadali o priznanie odkladného účinku ktorý dôvodili tým, že ak správny súd neprizná odkladný účinok správnej žalobe v dôsledku právoplatnosti nezákonného rozhodnutia žalovaného dôjde k zrušeniu výsledku vyhodnotenia ponúk a následne k ich vylúčeniu pre fiktívne nesplnenie podmienok účasti, čím budú porušené základné princípy verejného obstarávania. Boli názoru, že ak by žalovaný rozhodoval v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní a na základe ich odvolania, t.j. zrušil by prvostupňové rozhodnutie, stali by sa úspešným uchádzačom, s ktorými by kontrolovaný uzavrel zmluvu o dielo, s predpokladanou cenou za vykonanie diela vo výške 6.878.105,00 eur bez DPH. Uviedli, že v predmetnej verejnej súťaži bola jediným kritériom na vyhodnotenie ponúk cena za predmet zákazky. Z výsledku vyhodnotenia ponúk je zrejmé, že najvýhodnejšie ponuka bola predložená žalobcami. V prípade, ak by súd nepriznal odkladný účinok tejto žalobe, ich právne postavenia by nadobudlo už nezvratný charakter z dôvodu, že kontrolovaný v súlade s rozhodnutím ich vylúči z verejnej súťaže a uzavrie podľa § 56 zákona o verejnom obstarávaní zmluvu o dielo na predmet zákazky s iným uchádzačom, a tento právny stav by sa už nedal konvalidovať. Zároveň poukázal na verejný záujem ako primárny cieľ verejného obstarávania. Napadnuté konanie žalovaného môže predstavovať popretie jedného zo základných princípov zákona o verejnom obstarávaní, a to princípu hospodárnosti a efektívnosti, resp. ekonomicky najvýhodnejšej ponuky, teda zabezpečenie, aby sa verejné prostriedky vynakladali čo najhospodárnejšie. Týmito základnými princípmi sa má zabezpečiť voľná a efektívna súťaž hospodárskych subjektov pôsobiacich na trhu o zákazky, ktoré sú financované z verejných zdrojov, pričom sa zdôrazňuje záujem na účelnom vynakladaní verejných prostriedkov. Vo verejnom záujme je verejný obstarávateľ povinný vybrať ekonomicky najvýhodnejšiu ponuku. Boli názoru, že ak by súd nepriznal odkladný účinok správnej žalobe, došlo by aj k poškodeniu verejného záujmu spočívajúceho v účelnom vynakladaní verejných zdrojov, pričom poškodenie by predstavovalo výšku rozdielu medzi ich ponukovou cenou a ponukovou cenou uchádzača, s ktorým kontrolovaný uzavrie zmluvu o dielo na predmet zákazky. Žalobcovia poukázali, že predmetom zákazky je zvýšenie bezpečnosti územia proti veľkým vodám na preložke Nitry a spätnému vzdutiu vôd z Dunaja a Váhu na úseku od zaustenia Preložky Nitry do Váhu pri obci Komoča po most v km 6,900 Preložky rieky Nitra. Verejný záujem týkajúci sa realizácie protipovodňových opatrení by nepriznaním odkladného účinku mohol byť ohrozený. 3. Žalovaný sa k žalobe vo veci samej vyjadril písomne, podaním doručeným dňa 26.02.2020 a v rámci tohto podania zaujal stanovisko aj k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe a žiadal ho ako nedôvodný zamietnuť. Poukázal na ustálenú prax tunajšieho správneho súdu, podľa ktorej ide o výnimočné rozhodnutie, ktorým sa prelamujú právne účinky právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy. Žalovaný bol názoru, že návrh žalobcov na priznanie odkladného účinku neobsahuje žiadne dôkazy preukazujúce existenciu hrozby závažnej ujmy, resp. iného vážneho nenapraviteľného následku. Len všeobecné tvrdenie žalobcov, že im hrozí závažná škoda, nezakladá opodstatnenosť návrhu na priznanie odkladného účinku napadnutého rozhodnutia. Zastával názor, že napadnuté rozhodnutie nebráni žalobcom preukázať kontrolovanému splnenie podmienok technickej účasti odstránením akýchkoľvek pochybností o predloženej referencii. Mal za to, že pre efektívnosť verejného obstarávania v súlade s princípom transparentnosti je uvedený postup priam nevyhnutný. 4. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 5. Podľa § 185 písm. a) SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s vereným záujmom. 6. Podľa § 187 ods. 3 SSP, o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh podaný súčasne so správnou žalobou. 7. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne. 8. Správny súd môže priznať správnej žalobe odkladný účinok len na návrh žalobcu, po vyjadrení žalovaného a výlučne v prípade preukázania niektorého z dôvodov uvedených v § 185 písm. a) a b) SSP. 9. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že inštitút odkladného účinku je návrhovým konaním, má dočasný charakter a je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v § 185 SSP a zároveň má povinnosť tieto dôvody nielen uviesť, ale niektorý z týchto dôvodov musí správnemu súdu preukázať tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne mu privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Preukázať existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. Z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. III. US 364/2017 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018. 10. Správny súd každý návrh a teda aj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe posudzuje individuálne, s ohľadom na osobitné špecifiká a okolnosti veci. V danom prípade žalobcovia návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnili konštatovaním špecifikovaným v odseku 2. tohto uznesenia, pričom správnemu súdu nijako nepreukázali naplnenenie niektorého z dôvodov obsiahnutých v § 185 SSP. Správny súd uvádza, že pri rozhodovaní o takomto návrhu musí mať nado všetku pochybnosť preukázané, že priznaním odkladného účinku správnej žalobe dôjde k spravodlivej ochrane práv žalobcov, resp. sa zabráni vzniku závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne inému vážnemu nenapraviteľnému následku a zároveň rozhodnutie nebude v rozpore s verejným záujmom. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na odôvodnenie návrhu na priznanie odkladného účinku, v ktorom žalobcovia žiadne nenapraviteľné následky na ich právach nepreukázali inak ako len svojím tvrdením. V prejednávanej veci je správny súd názoru, že v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobcovia nijako nepreukázali dôvody pre jeho priznanie, konštatovali len, že v prípade nepriznania odkladného účinku, žalovaný uzavrie zmluvu o dielo s iným uchádzačom a dôjde tak k porušeniu jedného zo základných princípov zákona o verejnom obstarávaní. Správny súd záverom uvádza, že pri posudzovaní dôvodnosti návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, zohľadňuje tie dopady a ujmy, ktoré by v dôsledku svojho vzniku mohli zmariť ochranu subjektívnych práv, právom chránených záujmov, ktorú by mohlo poskytnúť rozhodnutie správneho súdu vyhovujúce správnej žalobe. 11. Zároveň správny súd poukazuje na právny názor vyslovený v uznesení Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 23S/124/2018-174 zo dňa 29.01.2019, v zmysle ktorého správny súd zamietol návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe s odôvodnením: „...Správny súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že samotné rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy vo výnimočných prípadoch a toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter, pretože súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci samej prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným spôsobom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny. ...“. V zmysle takto uvedeného právneho názoru, s ktorým sa tunajší správny súd plne stotožňuje je potom akákoľvek argumentácia žalobcov o nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia orgánu verejnej správy pre priznanie odkladného účinku právne irelevantná. Je potrebné uviesť, že správny súd pri svojom rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe nijakým spôsobom neposudzuje zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia napadnutého žalobou, ale prioritne posudzuje len splnenie podmienok vyplývajúcich z ust. § 185 SSP. 12. Správny súd konštatuje, že podľa jeho názoru nie je žiadny dôvod na priznanie odkladného účinku predmetnej správnej žalobe, pretože žalobcovia ničím nepreukázali, že by im okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia bezprostredne hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. V tejto súvislosti správny súd opäť poukazuje na odôvodnenie uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 23S/124/2018-174 zo dňa 29.01.2019 „...Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou navrhovateľa. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu SR sp zn. III. US 364/2017-16 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018. ...“ . Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je na žalobcoch majú títo povinnosť preukázať existenciu hrozby možnej ujmy či iného nenapraviteľného následku, ktoré musí vyplývať z konkrétnych dôkazov nimi predložených, ktoré by mohol správny súd vyhodnotiť. Pri svojom rozhodovaní o takomto návrhu musí správny súd brať na zreteľ výnimočnosť tohto inštitútu, ktorým sa zasahuje do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy a musí sa posúdiť miera zásahu do práv žalobcov. Zároveň sa musí zhodnotiť intenzita preukázanej ujmy, škody a iného nenapraviteľného následku dotýkajúceho sa žalobcov, resp. životného prostredia ako aj posúdenie z hľadiska rozporu s verejným záujmom. 13. Keďže podľa názoru správneho súdu žalobcovia hodnoverne žiadne priame reálne dopady a ujmy, ktoré by mohli zmariť ochranu ich subjektívnych práv a právom chránených záujmov, resp. zákonnosti v prípade vyhovujúceho rozhodnutia správneho súdu o správnej žalobe nepreukázali, súd musí konštatovať, že na priznanie odkladného účinku nie sú dané zákonné dôvody. Preto správny súd podľa § 188 SSP návrh žalobcov na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol. 14. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť. (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP)