Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/277/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019201685 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Fulcová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1019201685.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: I.. E. I., B..C.., bytom G. X, XXX XX C., právne zastúpený: Mgr. Pavol Baláž, advokát so sídlom Eurovea Central 1, Pribinova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 50 119 303, proti žalovanému: Krajský súd v Bratislave, Záhradnícka 10, 813 66 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti fiktívneho rozhodnutia žalovaného zo dňa 15.11.2019, takto r o z h o d o l : I. Správny súd žalobu odmieta. II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Správnou žalobou doručenou tunajšiemu správnemu súdu dňa 13.12.2019 sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti fiktívneho rozhodnutia žalovaného zo dňa 15.11.2019 (ďalej napadnuté rozhodnutie). Žalobca v žalobe uviedol, že sa na základe žiadosti o sprístupnenie informácií zo dňa 13.09.2019 domáhal sprístupnenia informácie od Okresného súdu Bratislava II, konkrétne sprístupnenia rozhodnutia vo veci samej sp. zn. 12C/59/2012, a to doručením na emailovú adresu žalobcu. Okresný súd Bratislava II do uplynutia lehoty v zmysle § 17 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 211/2000 Z.z.“) dňom 25.09.2019 o žalobcovej žiadosti nerozhodol, čím došlo k vydaniu tzv. fiktívneho rozhodnutia o žalobcovej žiadosti o sprístupnenie informácií zo dňa 13.09.2019. Proti tomuto fiktívnemu rozhodnutiu zo dňa 25.09.2019, doručeného žalobcovi v zmysle ust. § 18 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti, t.j. dňa 30.09.2019, žalobca podal na Okresný súd Bratislava II odvolanie zo dňa 30.09.2019, doručené Okresnému súdu Bratislava II dňa 01.10.2019. O odvolaní žalobcu nebolo ku dňu uplynutia lehoty 15 dní na rozhodnutie žalovaného o odvolaní podľa § 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z, t. j. ku dňu 15.11.2019 vydané rozhodnutie, v dôsledku čoho prišlo aj zo strany žalovaného k vydaniu fiktívneho rozhodnutia zo dňa 15.11.2019, ktoré bolo žalobcovi doručené v zmysle § 19 ods. 3 posledná veta zákona č. 211/2000 Z.z. druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia, t.j. dňa 18.11.2019. 2. K žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 19.02.2020. Vo vyjadrení uviedol, že žalovaný ako odvolací správny orgán Okresného súdu Bratislava II nemohol do času podania správnej žaloby rozhodnúť o odvolaní žalobcu zo dňa 30.09.2019, ktoré smerovalo voči fiktívnemu rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava II zo dňa 25.09.2019, nakoľko ho nemal k dispozícií, resp. Okresný súd Bratislava II mu toto odvolanie doručil až dňa 06.02.2020. Ďalej žalovaný uviedol, že v súvislosti s vyššie uvedenou skutočnosťou rozhodol ako odvolací orgán Okresného súdu Bratislava II dňa 18.02.2020 o odvolaní žalobcu zo dňa 30.09.2019, ktoré smerovalo voči fiktívnemu rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava II zo dňa 25.09.2019. Žalovaný tak urobil v zákonom stanovenej lehote na rozhodnutie o odvolaní, to je do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou v zmysle ust. § 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. Ďalej žalovaný argumentoval tým, že odvolacie konanie je konanie návrhové a nemohol ako odvolací orgán Okresného súdu Bratislava II o jeho fiktívnom rozhodnutí rozhodnúť skôr, nakoľko ho nemal k dispozícii a ani o ňom nevedel. Žalovaný preverením administratívneho spisu Okresného súdu Bratislava II č. 1SprI/8/2020, ktorého predmetom bola žiadosť žalobcu o poskytnutie informácie zo dňa 13.09.2019 zistil, že v žiadosti žiadateľ neidentifikoval právny predpis na základe ktorého žiadal predmetnú informáciu sprístupniť, a preto bolo podanie nedopatrením založené do súdneho spisu sp. zn. 12C/59/2012 ako jeho ďalšia súčasť s pridelením čísla strany 922. Žalovaný fiktívne rozhodnutie Okresného súdu Bratislava II zrušil a vec mu vrátil ako povinnej osobe na ďalšie konanie, pričom tak urobil v zákonom stanovenej lehote. Navrhol správnemu súdu, aby žalobu žalobcu odmietol, nakoľko odpadol predmet súdneho prieskumu. 3. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného k žalobe vyjadril podaním zo dňa 11.03.2020, pričom uviedol, že trvá na podanej žalobe a žiada, aby správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil. K vyjadreniu uviedol, že nemal možnosť oboznámiť sa so skutočnosťou, že prvostupňový správny orgán v rámci odvolacieho konania nepostúpil odvolanie žalobcu zo dňa 30.09.2019 príslušnému druhostupňovému orgánu v súlade s ust. § 57 ods. 2 zákona č. 71/1967 Z.z. o správnom konaní. Žalobca poukázal aj na to, že Okresný súd Bratislava II opomenul aj zákonnú povinnosť o upovedomení účastníka konania o predložení odvolania odvolaciemu orgánu. Žalobca ďalej uviedol, že má za to, že v zmysle judikatúry Najvyššieho súdu SR zavedením inštitútu fiktívneho rozhodnutia zákonodarca poskytol účastníkovi konania priamy nástroj na ochranu pred prieťahmi v konaní, kedy miesto opatrenia proti nečinnosti má účastník konania právo podať opravný prostriedok proti rozhodnutiu, ktoré malo byť v ustanovenej lehote vydané a správny orgán túto lehotu nerešpektoval. Žalobca vo svojom vyjadrení poukázal na ustanovenia § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, podľa ktorých sa zodpovednosti za výkon verejnej moci nemožno zbaviť. Žalobca ďalej uviedol, že podstatnou skutočnosťou v predmetnej právnej veci zostáva skutočnosť, že v zmysle judikatúry Najvyššieho súdu SR fikcia rozhodnutia predstavuje reálnu neexistenciu rozhodnutia a s prihliadnutím na účel zákona č. 211/2000 Z.z. sa má aplikovať táto možnosť iba potiaľ, pokiaľ nebolo vo veci vydané meritórne, hoci aj oneskorené rozhodnutie, pričom lehotou na posúdenie časového faktoru v konkrétnom prípade je podľa judikatúry vedenej pod sp. zn. 5Sži 21/2012, 5Sži 22/2012, 5Sži 23/2012 doba, do ktorej je podaná žaloba na súde. Žalobca v súvislosti s vyššie uvádzanými skutočnosťami uviedol, že k podaniu správnej žaloby zo dňa 11.12.2019 došlo až po uplatnení riadneho opravného prostriedku, a teda v zmysle dikcie ust. § 177 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v nadväznosti na ust. § 178 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok je možno považovať predmetnú žalobu za opodstatnenú a dôvodnú. 4. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej „SSP“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 5. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 6. Podľa § 3 ods. 1 písm. b) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka. 7. Podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP, opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. 8. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú o ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 9. Podľa § 7 písm. a) SSP, správne súdy nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na prokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto nebola na podanie riadneho opravného prostriedku oprávnená. 10. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). 11. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná. 12. Správny súd v súlade s ust. § 97 SSP skúmal splnenie zákonných procesných podmienok, aby mohol vo veci konať a rozhodnúť. 13. Z pripojených administratívnych spisov správny súd zistil, že žalobca sa žiadosťou doručenou e- mailom do podateľne Okresného súdu Bratislava II dňa 13.09.2019 domáhal sprístupnenia rozhodnutia Okresného súdu Bratislava II vo veci samej so spis. značkou 12C/59/2012 zo dňa 13.06.2019, a to zaslaním tohto rozhodnutia na jeho e-mailovú adresu [email protected].. Okresný súd Bratislava II žalobcovi požadované informácie nesprístupnil v zákonom stanovenej lehote, žalobca preto podal proti fiktívnemu rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava II zo dňa 25.09.2019 odvolanie zo dňa 30.09.2019, podané na poštovú prepravu dňa 30.09.2019. Odvolanie žalobcu bolo doručené Okresnému súdu Bratislava II dňa 01.10.2019. Žiadosť o sprístupnenie informácií zo dňa 13.09.2019 bola založená do spisu Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 12C/59/2012 pod číslom listu 922, preto o nej nebolo rozhodnuté. Odvolanie žalobcu proti fiktívnemu rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava II bolo rovnako založené do súdneho spisu Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 12C/59/2012 pod číslom listu 950 a nebolo vybavené do uplynutia lehoty na rozhodnutie o odvolaní odvolacím orgánom. Podľa úradného záznamu zo dňa 29.01.2020 boli podania žalobcu nachádzajúce sa v spise Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 12C/59/2012 pod číslom listu 922 a č. l. 950 postúpené v tento deň na vybavenie ako žiadosti podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám v zmysle Rozvrhu práce Okresného súdu Bratislava II na rok 2020. Odvolanie žalobcu bolo predložené na rozhodnutie žalovanému predkladacou správou Okresného súdu Bratislava II zo dňa 04.02.2020 a doručené spolu s administratívnym spisom Okresného súdu Bratislava II žalovanému dňa 06.02.2020. Krajský súd v Bratislave ako odvolací orgán rozhodol o odvolaní žalobcu proti fiktívnemu rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava II zo dňa 25.09.2019 rozhodnutím č. 1SprI/13/2020 zo dňa 18.02.2020 a fiktívne rozhodnutie Okresného súdu Bratislava II zo dňa 25.09.2019 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 14. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci po preskúmaní podmienok konania dospel k záveru, že žalobu je potrebné odmietnuť podľa § 98 ods. 1 písm. g) v spojení s § 7 písm. a) SSP, pretože neexistuje predmet súdneho prieskumu. 15. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z., každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. 16. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z., informácie sa sprístupňujú najmä ústne, nahliadnutím do spisu vrátane možnosti vyhotoviť si odpis alebo výpis, odkopírovaním informácií na technický nosič dát, sprístupnením kópií predlôh s požadovanými informáciami, telefonicky, faxom, poštou, elektronickou poštou. Ak informáciu nemožno sprístupniť spôsobom určeným žiadateľom, dohodne povinná osoba so žiadateľom iný spôsob sprístupnenia informácie. 17. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z., žiadosť o sprístupnenie informácií povinná osoba vybaví bez zbytočného odkladu, najneskôr do ôsmich pracovných dní odo dňa podania žiadosti alebo odo dňa odstránenia nedostatkov žiadosti podľa § 14 ods. 2 a 3 a do 15 pracovných dní, ak sa sprístupňuje informácia nevidiacej osobe v prístupnej forme podľa § 16 ods. 2 písm. a), ak tento zákon neustanovuje inak. 18. Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z., ak povinná osoba poskytne žiadateľovi požadované informácie v rozsahu a spôsobom podľa § 16 v zákonom stanovenej lehote, urobí rozhodnutie zápisom v spise. Proti takému rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok. 19. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z., ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v prípade, ak žiadosť bola odložená (§ 14 ods. 3). 20. Podľa § 18 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z., ak povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti neposkytla informácie či nevydala rozhodnutie a ani informáciu nesprístupnila, predpokladá sa, že vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu. Za deň doručenia rozhodnutia sa v tomto prípade považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti (§ 17). 21. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z., proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí požadovanej informácie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o žiadosti podľa § 17. Odvolanie sa podáva povinnej osobe, ktorá rozhodnutie vydala alebo mala vydať. 22. Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z., o odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť. Ak ide o rozhodnutie obecného úradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce (primátor). Proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy možno podať rozklad, o ktorom rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy. 23. Podľa § 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z., odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou. Ak odvolací orgán v tejto lehote nerozhodne, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil; za deň doručenia tohto rozhodnutia sa považuje druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia. 24. Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z., ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. 25. Podľa § 57 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. „71/1967 Zb.“), správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, môže o odvolaní sám rozhodnúť, ak odvolaniu v plnom rozsahu vyhovie a ak sa rozhodnutie netýka iného účastníka konania ako odvolateľa alebo ak s tým ostatní účastníci konania súhlasia. 26. Podľa § 57 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb., ak nerozhodne správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, o odvolaní, predloží ho spolu s výsledkami doplneného konania a so spisovým materiálom odvolaciemu orgánu najneskôr do 30 dní odo dňa, keď mu odvolanie došlo, a upovedomí o tom účastníka konania. 27. Pri posudzovaní zákonnosti postupu správneho orgánu i povinnej osoby je potrebné vychádzať z účelu zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ktorým je zabezpečenie realizácie Ústavou Slovenskej republiky zaručeného práva každého na informácie (čl. 26 ods. 1 Ústavy SR) vo forme sprístupnenia informácie požadovanej žiadateľom (viď napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 6Sži/5/2011 zo dňa 25.04.2012). Zákon o slobodnom prístupe k informáciám poskytuje právny rámec pre to, aby sa žiadateľovi realizáciou jeho práva umožnilo nadobúdať vedomosti o skutočnostiach a faktoch, ktorými disponuje povinná osoba, pokiaľ nejde o informácie, ktoré sú zákonom vylúčené zo sprístupňovania. Získané informácie má žiadateľ právo spracovávať či rozširovať pre svoju potrebu alebo potrebu iných. Účelom zavedenia inštitútu fiktívneho rozhodnutia nebolo legalizovať nečinnosť povinných osôb pri rozhodovaní o žiadostiach podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ale poskytnúť ochranu tomu, kto sa obrátil so žiadosťou na povinnú osobu o sprístupnenie informácií. 28. Žalobca napadol žalobou doručenou tunajšiemu správnemu súdu dňa 13.12.2019 fiktívne rozhodnutie žalovaného zo dňa 15.11.2019 vo veci žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácií, ktorým malo dôjsť k potvrdeniu fiktívneho rozhodnutia zo dňa 25.09.2019 povinnej osoby Okresného súdu Bratislava II. Krajský súd v Bratislave má z administratívneho spisu žalovaného za preukázané, že Okresný súd Bratislava II nerozhodol o žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácií, pričom uplynutím lehoty 8 pracovných dní od doručenia žiadosti došlo dňa 25.09.2019 k vzniku fiktívneho rozhodnutia v zmysle § 18 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z, doručeného žalobcovi uplynutím tretieho dňa od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti. Keďže posledný deň lehoty na doručenie fiktívneho rozhodnutia Okresného súdu Bratislava II zo dňa 25.09.2019 pripadol na sobotu 28.09.2019, za deň doručenia rozhodnutia sa považuje najbližší pracovný deň, t. j. 30.09.2019. 29. Proti fiktívnemu rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava II zo dňa 25.09.2019 podal žalobca na Okresný súd Bratislava II odvolanie zo dňa 30.09.2019, doručené Okresnému súdu Bratislava II dňa 01.10.2019. Okresný súd Bratislava II o podanom odvolaní nerozhodol podľa § 57 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov v spojení s § 22 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. sám ani odvolanie nepredložil spolu so spisovým materiálom odvolaciemu orgánu v lehote do 30 dní odo dňa, keď mu odvolanie došlo, t.j. do uplynutia lehoty dňa 31.10.2019. Uplynutím zákonnej lehoty 30 dní na predloženie odvolania prvostupňovým správnym orgánom odvolaciemu správnemu orgánu začala plynúť 15-dňová lehota na rozhodnutie odvolacieho správneho orgánu o odvolaní, bez ohľadu na to, že mu odvolanie v dôsledku pochybenia prvostupňového správneho orgánu nebolo predložené (viď. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Sži 21/2013). Uplynutím tejto lehoty dňa 15.11.2019 došlo k vzniku fiktívneho rozhodnutia žalovaného, ktoré bolo žalobcovi doručené v zmysle § 19 ods. 3 posledná veta zákona č. 211/2000 Z.z. druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia. Keďže posledný deň lehoty na doručenie fiktívneho rozhodnutia žalovaného zo dňa 15.11.2019 pripadol na nedeľu 17.11.2019, za deň doručenia rozhodnutia sa považuje najbližší pracovný deň, t.j. 18.11.2019. 30. Žalobca následne dňa 13.12.2019 napadol fiktívne rozhodnutie žalovaného zo dňa 15.11.2019 správnou žalobou. Žalovaný o odvolaní žalobcu proti fiktívnemu rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava II zo dňa 25.09.2019 rozhodol až po uplynutí zákonom stanovenej 15-dňovej lehoty na rozhodnutie o odvolaní žalobcu (koniec lehoty dňa 15.11.2019 - pozn.) druhostupňovým rozhodnutím č. 1SprI/13/2020 zo dňa 18.02.2020. Žalovaný napadnuté fiktívne rozhodnutie Okresného súdu Bratislava II zo dňa 25.09.2019 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vydaním druhostupňového zrušujúceho administratívneho rozhodnutia žalovaného č. 1SprI/13/2020 zo dňa 18.02.2020 vydané fiktívne rozhodnutie žalovaného zo dňa 15.11.2019 stratilo svoje opodstatnenie a stalo sa bezpredmetným (obdobne napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Sži 21/2013). Ak by správny súd v napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil, dôsledkom takéhoto rozhodnutia by bolo iba formálne zopakovanie procesu rozhodovania u žalovaného, ktoré by však už nebolo spôsobilé privodiť pre žalobcu iné, priaznivejšie rozhodnutie, keďže žalovaný v oneskorenom rozhodnutí odvolaniu žalobcu voči rozhodnutiu povinnej osoby vyhovel v plnom rozsahu. 31. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn.: 5 Sži 21/2013 vyslovil právny názor, že: „Fiktívne rozhodnutie o odvolaní podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám má svoje opodstatnenie pre ochranu práv žiadateľa o informácie len dovtedy, dokiaľ nedošlo k faktickému vydaniu rozhodnutia vo veci. Takéto fakticky vydané rozhodnutie má totiž prednosť pred fiktívnym rozhodnutím, je aktom výkonu verejnej správy spôsobilým ovplyvniť práva a právom chránené záujmy žiadateľa. Účelom zákona o slobodnom prístupe k informáciám je totiž nielen to, aby bola žiadosť o ich sprístupnenie vybavená v čo najkratšom čase, ale v prvom rade, aby bola vybavená.“(pozri napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sži 8/2012, 5Sži 21, 22, 23/2012, 5Sži 21/2013). 32. Účelom právnej úpravy obsiahnutej v zákone o slobode informácii je zabezpečenie a regulácia sprístupňovania informácií a ochraňovanie oprávnených žiadateľov pred bezdôvodným upieraním informácií. Fiktívne rozhodnutie je nástrojom dočasnej ochrany žiadateľa a je nástrojom „urgovania“ vydania faktického rozhodnutia vo veci. Faktické vybavenie žiadosti, aj po lehote ustanovenej zákonom, má vždy prednosť. Pretože vo veci žalobcu došlo k vydaniu faktického rozhodnutia, odpadol týmto dôvod existencie napadnutého fiktívneho rozhodnutia, a to ako pôvodne spôsobilý predmet prieskumu v správnom súdnictve zaniklo. Ďalšie pokračovanie v súdnom prieskume napadnutého fiktívneho rozhodnutia žalovaného zo dňa 15.11.2019 preto nie je možné a správny súd žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. g) v spojení s § 7 písm. a) SSP odmietol. Krajský súd v Bratislave ďalej k veci uvádza, že Okresný súd Bratislava II listom zo dňa 11.03.2020, zaslaným žalobcovi na jeho e-mailovú adresu spolu s požadovanými informáciami, oznámil, že mu požadované informácie v anonymizovanej podobe sprístupňuje. 33. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko žaloba bola odmietnutá. 34. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.