Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/26/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020200144 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jeannette Hajdinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1020200144.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: F.. M. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. K. XX, XXX XX Y., zastúpený: JUDr. Peter Kudri, advokát so sídlom pplk. V. Ábela 29, 921 01 Piešťany, proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné nám. 13, 813 11 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ministra žalovaného č. 38528/2019/153/RK zo dňa 25.11.2019, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave p r i z n á v a odkladný účinok správnej žalobe zo dňa 24.01.2020 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutiu žalovaného číslo: 38528/2019/153/RK zo dňa 25.11.2019, a to až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. o d ô v o d n e n i e : Správnou žalobou zo dňa 24.01.2020, osobne podanou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“ alebo „tunajší súd“) dňa 28.01.2020 sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 38528/2019/153/RK zo dňa 25.11.2019, ktorým minister žalovaného, podľa ustanovenia § 61 ods. 2 a 3 v spojení s § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, potvrdil rozhodnutie žalovaného Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, sekcie dohľadu, odboru znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti č. 38528/2019/153 zo dňa 26.08.2019 a zamietol rozklad žalobcu - znalca F.. M. P., narodeného XX.XX.XXXX, s miestom výkonu činnosti P. K. XX, XXX XX Y., zapísaného v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, oddiel na zápis znalcov, odbor: Stavebníctvo, odvetvia: Odhad hodnoty nehnuteľností, Odhad hodnoty stavebných prác, evidenčné číslo XXXXXX. 2. Žalobným návrhom sa domáhajúc zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako i predchádzajúceho rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa a náhrady trov konania voči žalovanému, žalobca v správnej žalobe zároveň požiadal správny súd, aby správnej žalobe priznal odkladný účinok podľa § 185 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). Svoj návrh odôvodnil tým, že okamžitým výkonom touto žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného č. 38528/2019/153/RK, vydaného dňa 25.11.2019, t. j. vyčiarknutím žalobcu zo zoznamu znalcov, by žalobcovi hrozila závažná ujma, a to strata živobytia, finančná škoda, strata takmer všetkých príjmov žalobcu živiteľa rodiny, pričom priznanie odkladného účinku s určitosťou nie je podľa žalobcu v rozpore s verejným záujmom. Argumentoval tým, že nastúpením odkladného účinku priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 Správneho súdneho poriadku sa pozastavia účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy. Touto žalobou podanou na správnom súde sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 38528/2019/153/RK, vydaného dňa 25.11.2019, ktorým žalovaný zamietol rozklad žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, sekcie dohľadu, odboru znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti č. 38528/2019/153 vydané dňa 26.08.2019, ktorým žalovaný uznal žalobcu vinným zo spáchania iného správneho deliktu podľa § 26 ods. 1 písm. a) zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „ZZTP"), za čo mu bola podľa § 26 ods. 3 písm. c) ZZTP, uložená sankcia vyčiarknutie zo zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov. Dôvodom postihu malo byť údajné porušenie povinností vyplývajúcich z príslušných právnych predpisov pri vypracovaní znaleckých posudkov č. 224/2018, č. 225/2018, č. 226/2018, č. 227/2018. Návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobca odôvodňoval aj tým, že s napadnutým rozhodnutím, ani s rozhodnutím orgánu verejnej správy prvého stupňa nesúhlasí vzhľadom na závažnosť vád spôsobujúcich ich nezákonnosť a nepreskúmateľnosť. V dôvodoch svojho návrhu následne uviedol, že nemožnosť žalobcu pokračovať vo výkone činnosti znalca v príslušných odvetviach odboru Stavebníctvo, odvetvie Odhad hodnoty nehnuteľností a odvetvie Odhad hodnoty stavebných prác, spôsobuje žalobcovi závažnú ujmu, značnú finančnú škodu s vážnym a nepriaznivým následkom. Uloženie sankcie spočívajúcej v jeho vyčiarknutí zo zoznamu znalcov znamená pre žalobcu priamu stratu takmer všetkých jeho aktuálnych príjmov zo zárobkovej činnosti. Príjem žalobcu z výkonu znaleckej činnosti v roku 2019 bol vo výške 56.936,79 €, čo predstavuje 97,33% jeho príjmov. Žalobca považoval za neprípustné, aby žalovaný svojím nezákonným rozhodnutím pripravil žalobcu o zdroj jeho príjmu, čím by značným spôsobom zasiahol do jeho života a jeho finančnej sféry a spôsobil mu tým jeho nemožnosť zodpovedne plniť svoje záväzky, a to splácanie hypotekárneho úveru Slovenskej sporiteľni, a.s., spolu s manželkou J. P., zabezpečovať fungovanie domácnosti rodiny a zabezpečovať vyživovanie syna S. P., ktorý sa štúdiom pripravuje na povolanie. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca súdu predložil aj nasledovné dôkazy: Daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby str. 1 a 3 za rok 2019 F.. M. P.; Výpis z úveru zo Slovenskej sporiteľne, a.s. P. J.; Potvrdenie o návšteve školy syna S. P., zo dňa 21.01.2020. V návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobca upriamoval pozornosť tunajšieho súdu aj na judikatúru súdov SR, na uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 23Sa/15/2016 zo dňa 03.11.2016 o priznaní odkladného účinku správnej žaloby iného žalobcu, ktorým bola právnická osoba, kde v uvedenom uznesení správny súd prihliadol na uloženie platobnej povinnosti v relatívne značnej výške. Podľa názoru žalobcu uloženie sankcie vyčiarknutia zo zoznamu znalcov predstavuje pre žalobcu vzhľadom na závažné finančné dôsledky nepomerne vyššie finančné straty než mohol utrpieť subjekt (právnická osoba) v pozícii žalobcu v uvedenej veci uložením sankcie vo forme peňažnej pokuty vo výške. Žalobca s poukazom na nepomer uvedených hroziacich finančných škôd považoval potrebu vyhovenia jeho návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby za naliehavejšiu. Následne žalobca upriamoval pozornosť tunajšieho súdu na uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5S/56/2018 zo dňa 23.5.2018, ktorým súd vyhovel návrhu žalobcu na základe obdobných dôvodov. Záverom žalobca požiadal správny súd, aby prihliadol na návrh a na vážne dôvody žalobcu, aby správny súd považoval dôvody uvedené v návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby za dôvodné a opodstatnené, nakoľko okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hrozí žalobcovi závažná ujma a značná finančná škoda spočívajúca v zásahu do jeho zárobkovej činnosti, nakoľko príjem zo znaleckej činnosti predstavuje 97,33 % všetkých jeho príjmov. Výkonom napadnutého rozhodnutia by zároveň došlo aj k neschopnosti žalobcu splácať hypotekárny úver a zabezpečovať chod domácnosti a zabezpečiť výživu syna. Priznanie odkladného účinku touto žalobou napadnutého rozhodnutia nie je v rozpore s verejným záujmom. Podľa žalobcu charakter činnosti súdneho znalca neohrozuje verejný záujem a čestne prehlásil, že nikdy nekonal a ani nikdy konať nebude proti verejnému záujmu. 3. Žalovaný sa k žalobe vo veci samej vyjadril písomne, podaním zo dňa 06.04.2020, doručeným tunajšiemu súdu dňa 16.04.2020, v rámci ktorého sa vyjadril i k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, a to tak, že záver žalovaného znie, že správnej žalobe nemá byť priznaný odkladný účinok kvôli rozporu návrhu s verejným záujmom - individuálny záujem žalobcu nemôže byť v takomto prípade uprednostnený pred verejným záujmom na tom, aby bola znalecká činnosť vykonávaná výlučne osobami, ktoré vážnym spôsobom neporušili svoje povinnosti. Hypoteticky, aj keby nešlo o rozpor s verejným záujmom, predložené podklady o majetkových pomeroch sú podľa žalovaného nepostačujúce na vytvorenie obrazu o skutočnom stave. Žalovaný argumentoval tým, že právna úprava nepredpokladá vykonávanie znaleckej činnosti ako hlavnej zárobkovej činnosti. S odkazom na dôvodovú správu k ZZTP žalovaný tvrdil, že znalecká činnosť má mať vedľajší charakter, pričom zmyslom tejto úpravy je podľa žalovaného taktiež to, aby znalci neboli ekonomicky závislí na určitom zadávateľovi, resp. zadávateľoch, lebo by bolo možné mať vážne pochybnosti o ich nestrannosti. Podľa žalovaného je vo všeobecnosti nemysliteľné, aby bolo vyčiarknutiu zo zoznamu (výkonu takéhoto rozhodnutia) bránené nepriaznivými majetkovými pomermi, v opačnom prípade by mohli osoby zapísané v zozname značne obmedziť svoje zárobkové aktivity z inej ako znaleckej činnosti a tým by v podstate získali „imunitu" voči rozhodnutiu o vyčiarknutí zo zoznamu. Takýto záver by bol v príkrom rozpore s účelom právnej úpravy, vo svojich dôsledkoch by limitoval vykonávanie inej ako znaleckej činnosti. Zároveň by takto došlo k zníženiu zodpovednosti osôb zapísaných v zozname, ktoré by sa nemuseli obávať negatívnych následkov nezákonného vykonávania znaleckej činnosti. Nedá sa podľa žalovaného predpokladať, že úmyslom zákonodarcu bolo upravenie vzťahov v zmysle predstavy žalobcu. Následne žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že podľa § 185 písm. a) SSP nemožno priznať odkladný účinok vtedy, ak by bolo jeho priznanie v rozpore s verejným záujmom. Žalovaný považoval za jednoznačné, že ak došlo k uloženiu sankcie podľa § 26 ods. 3 písm. c) ZZTP, bolo by v rozpore s verejným záujmom, ak by bolo takto dotknutej osobe dovolené naďalej pokračovať vo vykonávaní znaleckej činnosti. Z tohto dôvodu by bolo neprípustné priznať odkladný účinok správnej žalobe, hoci by aj žalobcovi hrozili ním zmienené následky. Žalovaný argumentoval aj tým, že pokiaľ ide o minulosť, ministerstvo celkovo trikrát právoplatne rozhodlo o vine žalobcu zo spáchania iného správneho deliktu znalca, pričom prvé dve rozhodnutia nie sú a ani neboli predmetom súdneho prieskumu. Z obsahu správnej žaloby je badateľné, že žalobca nenapáda výlučne úvahu vo veci druhu sankcie, ale i naďalej trvá na tom, že znalecká činnosť sa má vykonávať ním prezentovaným spôsobom, čo je len ďalším podporným dôvodom toho, že by mu nemalo byť umožnené pokračovať v znalectve. Žalovaný sa pozastavil i pri dokladoch predložených žalobcom a uviedol, že z vyjadrenia žalobcu sa nedá určiť, v akej výške sú príjmy a náklady jeho rodiny. Predložené informácie považoval žalovaný za nekompletné. Žalovaný mal za to, že ak by sme mali ísť do podobnej roviny ako šiel žalobca vo veci posúdenia likvidačného charakteru sankcie, majetkovými pomermi by nemohli byť myslené výlučne príjmy, ale takisto by musel byť zohľadnený stav na bankových účtoch žalobcu, vlastnený nehnuteľný majetok, ale aj hnuteľný majetok. Až detailné zohľadnenie týchto údajov by poskytlo kompletný obraz majetkových pomerov. Podľa žalovaného žalobca v tejto časti neuniesol dôkazné bremeno, lebo práve on mal preukázať, že momentálna situácia je natoľko vážna, ako sa ju snažil vykresliť v správnej žalobe. Nie je prípustné uviesť len tie údaje, ktoré vyznievajú v prospech žalobcu, ale zároveň zamlčať tie, ktoré by mohli byť vyhodnotené v jeho neprospech. Rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žaloby nie je rozhodnutím o merite veci, ale uvedené neznamená, že súd smie na základe neúplných podkladov rozhodnúť v prospech žalobcu. Ak by bolo zámerom zákonodarcu priznanie odkladného účinku každej správnej žaloby, bolo by to tak upravené v SSP. Pokiaľ ide o daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby, vtom sú uvedené údaje o príjmoch a výdavkoch zo živnosti, t. j. podľa § 6 ods. 1 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 595/2003 Z. z."), konkrétne ide o príjmy 56 936,79 eura a o výdavky 46 339,15 eura. V rámci druhu príjmov podľa § 6 ods. 2 písm. c) zákona č. 595/2003 Z. z. má žalobca uvedené nulové hodnoty, je preto podľa žalovaného otázne, či ide z jeho strany len o chybu. Príjmy žalobcu boli vyššie od výdavkov vyššie približne o sumu 10 000 eur, základ dane bol 1 355,19 eura, čiže po zohľadnení platenia odvodov by bol deklarovaný čistý príjem mesačne nižší ako mesačná splátka hypotekárneho úveru (737,19 eura). Je preto otázne, či žalobca priznal všetky jeho príjmy, ako aj to, v akej výške má príjmy jeho manželka. Vzhľadom na politiku bánk pri poskytovaní hypotekárnych úverov, príjmy manželov musia byť podstatne vyššie ako mesačná splátka hypotekárneho úveru. Pre doplnenie žalovaný uviedol, že žalobca mal vopred myslieť na možné negatívne následky nezákonného vykonania znaleckej činnosti, nakoľko zníženie jeho príjmov mu v žiadnom prípade nemôže zabezpečiť nedotknuteľnosť. Ďalej žalovaný uviedol, že na základe správnej žaloby sa oboznámil so znením uznesenia Krajského súdu v Trnave z 3. novembra 2016, vydaného v konaní vedenom pod sp. zn. 23Sa/15/2016, avšak napriek tomu nedospel k rovnakému názoru ako žalobca, a síce, že uvedeným spôsobom bolo rozhodnuté výlučne kvôli relatívne značnej výške pokuty. Žalovaný nevidel podobnosť medzi porovnávanými prípadmi, keďže ide o úplne odlišné úseky správy aj o iné sankcie. Skutočnosť, že v odlišnom prípade bolo rozhodnuté o priznaní odkladného účinku neznamená, že by tak malo byť rozhodnuté aj v ostatných prípadoch, resp. že by tak malo byť rozhodnuté prinajmenšom o návrhu žalobcu. Vo veci uznesenia Krajského súdu v Bratislave z 23. mája 2018, vydaného v konaní vedenom pod sp. zn. 5S/56/2018 žalovaný doplnil, že vo veci vyčiarknutia zo zoznamu bolo vydané aj uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/1/2016-47 zo 14. júla 2016, ktorým súd rozhodol o zamietnutí podobného návrhu, pričom ten bol podaný takisto zo strany bývalého znalca, ktorý bol vyčiarknutý v dôsledku uloženia sankcie vyčiarknutia zo zoznamu. Rovnako bolo rozhodnuté aj v prípade týkajúcom sa uloženia zákazu výkonu znaleckej činnosti, tu žalovaný odkázal na uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/105/2017-159 z 2. januára 2018, ktorým bol návrh na priznanie odkladného účinku správnej žaloby zamietnutý. Žalovaný mal za to, že samotné uloženie niektorej zo sankcií podľa ZZTP, ktoré sú vnímané ako prísne, automaticky nepredstavuje dôvod na priznanie odkladného účinku správnej žaloby. 4. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 5. Podľa § 185 SSP správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s vereným záujmom (písm. a/), ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie (písm. b/). 6. Podľa § 186 ods. 1 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. Podľa § 186 ods. 2 SSP, odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej. 7. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to vyslovene ustanoví Správny súdny poriadok alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže však aj správny súd, a to za podmienok stanovených zákonom. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žaloby je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod (zákonný dôvod v zmysle ust. § 185 písm. a) SSP t.j žalobcom žiadaný zákonný dôvod pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe) nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. Žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, vyžaduje sa však osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí. Ďalším predpokladom vydania takéhoto procesného rozhodnutia je vyjadrenie žalovaného k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby. Priznaním odkladného účinku sa pozastavujú do skončenia konania pred správnym súdom všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, čo znamená, že takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia plynúce z takéhoto rozhodnutia sú vylúčené. Ide teda o výnimočné rozhodnutie, ktorým sa prelamujú právne účinky právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy. 8. Po dôkladnom preskúmaní spisového materiálu dospel správny súd k záveru, že v danom prípade sú splnené zákonné podmienky vyplývajúce z ust. § 185 písm. a) SSP na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobcu zo dňa 24.01.2020 proti rozhodnutiu žalovaného číslo: 38528/2019/153/ RK zo dňa 25.11.2019. Dôvody uvedené v návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe považoval tunajší súd za opodstatnené a za dôvodné. Správny súd dospel k presvedčeniu, že okamžitý výkon správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím žalovaného orgánu verejnej správy, ktorým bol žalobca uznaný za vinného zo spáchania iného správneho deliktu podľa § 26 ods. 1 písm. a) zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a bola mu za to uložená sankcia - vyčiarknutie zo zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, by znamenalo citeľný zásah do sféry žalobcu spočívajúci v nemožnosti žalobcu pokračovať vo výkone činnosti znalca a smerujúci k vážnym a nepriaznivým následkom pre žalobcu, predovšetkým k neschopnosti plniť finančné a iné záväzky (rovnako tak povinnosti vo vzťahu k vyživovanej osobe), keďže príjem zo znaleckej činnosti predstavuje pre žalobcu takmer celý zdroj jeho príjmov. Skutočnosť, že okamžitý výkon správnou žalobou napadnutého rozhodnutia by značným spôsobom zasiahol do života žalobcu a jeho finančnej sféry, považoval správny súd zo strany žalobcu za riadne osvedčenú. Pokiaľ ide o poukázania účastníkov konania na iné rozhodnutia krajských súdov, týkajúcich sa priznania alebo nepriznania odkladného účinku správnej žalobe v obdobných veciach, tunajší súd uvádza, že hoci sa s predmetnými rozhodnutiami oboznámil, nie je nimi viazaný, nakoľko posúdenie otázky možnosti priznania odkladného účinku je vždy prísne individuálne a posudzuje sa v každej právnej veci osobitne. Záverom správny súd konštatuje, že priznanie odkladného účinku v danom prípade nie je v rozpore s verejným záujmom. K názoru žalovaného prezentovanému vo vyjadrení zo 06.04.2020, že priznanie odkladného účinku je v rozpore s verejným záujmom na tom, aby bola znalecká činnosť vykonávaná výlučne osobami, ktoré vážnym spôsobom neporušili svoje povinnosti, správny súd uvádza, že ide o meritórnu otázku, ktorej posudzovaním v tomto štádiu konania by došlo k prejudikovaniu rozhodnutia vo veci samej. 9. Vzhľadom na vyššie uvedené a s poukazom na citované zákonné ustanovenia, správny súd rozhodol o žiadosti žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe spôsobom uvedeným vo výroku tohto uznesenia. 10. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP).