Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/38/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020200211 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 05. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Barková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1020200211.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Dobráklíma s.r.o., so sídlom Kutlíkova 17, 852 50 Bratislava, IČO: 44 454 490, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Rastislav Posluch, advokát, Jakubovo námestie 1, 811 09 Bratislava proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102784990/2019 zo dňa 03.12.2019, o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj ako ,,správny súd”) dňa 06.02.2020 sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102784990/2019 zo dňa 03.12.2019 (ďalej len ako „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 101570479/2019 zo dňa 26.06.2019 (ďalej len ako „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým podľa ustanovenia § 68 ods. 6 č. zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Daňový poriadok“), za zdaňovacie obdobie apríl 2017 znížil nadmerný odpočet zo sumy X XXX,XX eura na sumu X XXX, XX eura, t.j. vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume X XXX eur. Žalobca žiada napadnuté rozhodnutie žalovaného spolu s prvostupňovým rozhodnutím zrušiť. 2. Žalobca zároveň žiadal správny súd o priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa ustanovenia § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len ,,SSP“) a uviedol, že pozastavenie účinkov napadnutých rozhodnutí, pre ktorých vydanie preukázateľne a jednoznačne neboli splnené všetky zákonné podmienky, mu umožní pokračovanie v jeho obchodnej činnosti, ktorú vykonáva viac ako 10 rokov a zamedzí vzniku značnej hospodárskej a finančnej škody na jeho majetku, ako aj vážnemu nenapraviteľnému následku, nakoľko k tomu by mohlo dôjsť v prípade, ak Daňový úrad Bratislava začne s výkonom rozhodnutia. Žalobca uviedol, že celková výška zisteného rozdielu dane Daňovým úradom Bratislava predstavuje celkovo sumu vo výške XXX XXX,XX eura a súvisí s ním vydanými rozhodnutiami v počte 21 na základe daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2015 až september 2015, január 2016 až december 2016 a január 2017 až august 2017, potvrdených v odvolacom konaní žalovaným, ktoré menovite uviedol v návrhu s tým, že voči týmto rozhodnutiam podal na Krajský súd v Bratislave správne žaloby na ich preskúmanie. Zdôraznil, že vzhľadom na skutočnosť, že Daňový úrad Bratislava je na základe napadnutého rozhodnutia žalovaného oprávnený začať okamžitý výkon rozhodnutia (a súčasne aj všetkých ďalších vydaných rozhodnutí na základe vykonanej daňovej kontroly Daňovým úradom Bratislava), čo by malo pre neho likvidačný účinok a spôsobenie nezvratného stavu, t.j. nenapraviteľného následku a za týchto okolností by bol pravdepodobne nútený vstúpiť do konkurzu. Zároveň mal za to, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe nie je v rozpore s verejným záujmom spojeným s preskúmavaným rozhodnutím, keďže bude poskytnutá ochrana doterajšiemu osvedčenému pokojnému a zákonnému stavu. 3. K žalobe a k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 30.04.2020 a dňa 30.04.2020 doručil správnemu súdu administratívny spis. Žalovaný sa vyjadril k jednotlivým žalobným námietkam žalobcu a uviedol, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa vysporiadal so všetkými skutkovými aj právnymi otázkami, ktoré majú význam pre posúdenie rozporných zdaniteľných obchodov s uvedením zákonných ustanovení, na základe ktorých dospel k správnemu právnemu názoru s tým, že nezistil porušenie základných zásad daňového konania správcom dane. Uviedol, že správca dane nepriznal žalobcovi za zdaňovacie obdobie apríl 2017 nárok na odpočítanie dane v sume X XXX. eur z dodávateľskej faktúry od dodávateľa H. B., s.r.o., M. XXXX/X, XXX XX A., L.: XXXXXXXX, W.: XXXXXXXXXX, IČ W.: Z č. XXXXXXX (XXDFXXXX) zo dňa 28.04.2017 v celkovej sume XX XXX eur, daň v sume X XXX eur, za programovanie na stránke dobraklima.sk za mesiac apríl 2017. Trval na svojich tvrdeniach, že žalobca v konaní nepreukázal reálne uskutočnenie zdaniteľného obchodu, a to, že daná služba bola žalobcovi skutočne dodaná dodávateľom deklarovaným na predloženej faktúre, t.j. splnenie zákonom stanovených podmienok práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty podľa zákona o DPH uvedených v ustanovení § 49 ods. 2 písm. a) v nadväznosti na ustanovenie § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) a teda nepreukázal podmienku práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty podľa zákona o DPH. Žalovaný zastával názor, že dôvody uvedené žalobcom v žalobe sú vo všeobecnej rovine, nepoukazujú na konkrétne porušenia všeobecne záväzných predpisov a žalobca vo svojej žalobe nevyvrátil výsledky zistenia vyplývajúce z daňovej kontroly vykonanej správcom dane, ale iba poukazoval na všeobecné procesné pochybenia správcu dane o zrušenie napadnutého rozhodnutia. Podľa názoru žalovaného žalobca nepredložil žiadne nové doklady a dôkazy, o ktorých by nemal vedomosť, len namietal nezákonnosť napádaného rozhodnutia. Žalovaný zdôraznil, že vo veci vykonal dokazovanie a vypočul S. Z., pričom spoločnosti, ktoré mali podľa jeho tvrdenia vykonať programátorské práce, svoju spoluprácu so spoločnosťou H. B., s.r.o. nepotvrdili. Ďalej žalovaný poukázal na to, že žalobca sa k pochybnostiam správcu dane k dotknutej faktúre č. XXXXXXX (XXDFXXXX) zo dňa XX.XX.XXXX nevyjadril a v určenej lehote mu nepredložil žiadne doklady a ani nijakým spôsobom nereagoval a so správcom dane nespolupracoval. Žalovaný sa zároveň vyjadril k tvrdeniu žalobcu, že nenesie žiadnu zodpovednosť za dodávateľské spoločnosti, ktoré nepredkladajú správcovi dane účtovné a daňové doklady tak, že žalobca je pri výkone svojho podnikania povinný postupovať so všetkou odbornou starostlivosťou a ak vo svojich obchodných prípadoch neprejaví náležitú mieru opatrnosti, preberá tak na seba riziko, že nebude môcť splniť svoju povinnosť niesť dôkazné bremeno, a toto bremeno neunesie. Žalobca si zvolil za obchodných partnerov spoločnosti, ktoré správcovi dane nepredložili relevantné dôkazy a s takto zvolenými obchodnými partnermi nebol pri daňovej kontrole schopný realizáciu deklarovaných služieb preukázať, čím nezvládol dôkazné bremeno, ktoré je na jeho strane a vyplýva to aj z § ustanovenia 45 ods. 1 Daňového poriadku, ktorý bol uvedený aj v oznámení o daňovej kontrole č. 102606259/2017 zo dňa 18.12.2017. Dôkazná povinnosť je teda na platiteľovi dane, správca dane vedie dokazovanie podľa ustanovenia § 24 ods. 2 Daňového poriadku. Žalovaný konštatoval, že podľa predloženého spisového materiálu, správca dane postupoval správne, keď nepriznal žalobcovi právo na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry za deklarované služby. Uviedol, že v konaní bolo zistené a preukázané, že právo na odpočítanie dane bolo uplatnené za účelom neoprávneného čerpania finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky a poukázal na to, že žalobca tým, že si odpočítal daň z faktúry od takejto spoločnosti, ukrátil štátny rozpočet, čoho dôsledkom bolo vyrubenie rozdielu dane. Žalovaný zdôraznil, že pokiaľ by si žalobca plnil svoje daňové povinnosti v súlade s platnou legislatívou, nevystavil by sa riziku uloženia sankcií, následného konkurzu. Žalovaný preto považoval žalobu v celom rozsahu za nedôvodnú a navrhol, aby ju súd zamietol podľa ustanovenia § 190 SSP. 4. Žalovaný sa vyjadril k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe a uviedol, že žalobca naďalej vykonáva ekonomickú činnosť a vykazuje obraty, t.j. dorubom po daňovej kontrole nebola ohrozená ani jeho podnikateľská činnosť, pretože v nej naďalej pokračuje a navrhol, aby správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol. 5. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 6. Podľa § 185 SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie. 7. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne. 8. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to vyslovene ustanoví SSP alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže však aj správny súd, a to za podmienok stanovených zákonom. 9. Právo na súdom vydané rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žaloby vyplýva z práva na súdnu ochranu, ktoré je zabezpečené Ústavou Slovenskej republiky, pričom však pre takéto rozhodnutie musí byť zákonný podklad a nemôže byť iba prejavom svojvôle. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žaloby je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom ale musia byť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje. 10. Pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, súd nepreskúmava v medziach žalobných bodov žalobou napadnuté výroky rozhodnutia, ale zisťuje len existenciu uvedených zákonných predpokladov pre priznanie odkladného účinku. 11. Z dikcie ustanovenia § 185 písm. a) SSP vyplýva, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného iba za takého stavu, ak by mal správny súd z obsahu administratívneho spisu, z obsahu súdneho spisu, ale predovšetkým z podaní strán v súdnom konaní preukázanú existenciu takých nespochybniteľných skutočností, ktoré predstavujú reálnu hrozbu závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody alebo závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iných závažných nenapraviteľných následkov tým, že by došlo k okamžitému výkonu alebo iným právnym následkom napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy. Priznanie odkladného účinku je navyše viazané na splnenie zákonom danej podmienky neexistencie rozporu takéhoto postupu správneho súdu s verejným záujmom. 12. Rozhodnutie správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žaloby je potrebné považovať za výnimočné rozhodnutie. Pozastavenie účinkov rozhodnutia sa vzťahuje na rozhodovanie orgánov verejnej správy oboch stupňov vydaných v inštančnom postupe. Osobitnou náležitosťou návrhu je tvrdenie o tom, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma resp. iný vážny nenapraviteľný následok a osvedčenie vzniku predpokladanej ujmy, resp. následku. Žalobca nie je povinný preukazovať, že príslušná ujma bezprostredne nastala, avšak vyžaduje sa preukázanie, že výkonom napadnutého rozhodnutia mu určitá závažná ujma hrozí. 13. V danom prípade z návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe obsiahnutého v správnej žalobe nevyplýva, že žalobcovi okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hrozí závažná ujma, hrozba závažnej ujmy, značná hospodárska škoda či finančná škoda resp. vážne ohrozenie jeho podnikateľskej činnosti, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. 14. Správny súd zastáva názor, že žalobca má povinnosť niektorý zo zákonných dôvodov uvedených pre priznanie odkladného účinku správnej žaloby nielen tvrdiť, ale tieto dôvody musí v konaní aj preukázať. Je potrebné si uvedomiť, že rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe nezbavuje žalobcu povinnosti zaplatenia daňových pohľadávok a v zásade jeho priznanie odôvodňuje prechodný stav, keď by jej okamžitým výkonom rozhodnutia hrozila závažná ujma, a nie ju privodilo splnenie uloženej povinnosti ako takej. Pokiaľ žalobca súdu nepreukázal žiaden dôvod, pre ktorý by mal priznať správnej žalobe odkladný účinok v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia, správny súd dospel k záveru, že neosvedčil, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia mu hrozí závažná ujma, vážne ohrozenie jeho podnikateľskej činnosti, či finančná škoda, resp. iný vážny nenapraviteľný následok, a preto krajský súd nepriznal žalobe odkladný účinok. 15. Na základe uvedených skutočností postupoval správny súd v súlade s ustanovením § 188 SSP a návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol. 16. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).