Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/47/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020200286 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Barková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1020200286.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: AUTO ROTOS - ROZBORA s.r.o., Račianska 184/B, 831 05 Bratislava, IČO: 35 918 519, zastúpený: LEGAL & CORP s.r.o., Gajova 11, 811 09 Bratislava proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102836768/2019 zo dňa 10.12.2019, o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj ako ,,správny súd”) e-mailom dňa 12.02.2020 a doplnenou podaním doručeným elektronickou poštou dňa 14.02.2020, sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102836768/2019 zo dňa 10.12.2019 (ďalej len ako „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 100630122/2019 zo dňa 13.03.2019 (ďalej len ako „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým správca dane podľa ustanovenia § 156 ods. 1 písm. a) zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“), vyrubil žalobcovi ako daňovému subjektu úrok z omeškania za nezaplatenie dane z pridanej hodnoty vyrubenej rozhodnutím správcu dane č. 9104405/5/4412640/2013/Sia zo dňa 02.10.2013 za zdaňovacie obdobie september 2010 v ustanovenej lehote a v ustanovenej výške v sume X XXX,XX eura. Žalobca žiadal napadnuté rozhodnutie žalovaného spolu s prvostupňovým rozhodnutím zrušiť z dôvodu, že sú nezákonné, vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. 2. Žalobca zároveň žiadal správny súd o priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa ustanovenia § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len ,,SSP“) z dôvodov, že napadnuté rozhodnutie môže spôsobiť vážny nenapraviteľný následok, nakoľko prípadná exekúcia sankčného úroku z omeškania môže vzhľadom na jej značnú súhrnnú výšku spôsobiť jeho platobnú neschopnosť. Žalobca uviedol, že pojem „súhrnná výška“ použil z dôvodu, že okrem predmetného sankčného úroku vo výške X XXX,XX eura mu vyrubil správca dane na základe ďalších rozhodnutí osobitné sankčné úroky, ktorých celkový súhrn predstavuje sumu vo výške XX XXX,XX eura a ktoré boli aj potvrdené žalovaným a voči ktorým podal v ten istý deň správne žaloby, aby zvrátil tento existenčný stav (pričom sa jedná aj v týchto veciach o prakticky totožný skutkový a právny stav). Ďalej poukázal na to, že prípadná realizácia daňovej exekúcie v súhrnnej výške daňových sankčných úrokov by mu spôsobila vážnu ujmu a vážne by ohrozila jeho platobnú schopnosť a tým aj jeho zamestnancov, za ktorých štátu odvádza odvody a taktiež by ohrozila aj ich rodiny, ktoré sú odkázané na ich výživu. Zároveň uviedol, že povolenie odkladného účinku správnej žaloby nie je v rozpore s verejným záujmom a nemôže zmariť prípadnú daňovú pohľadávku štátu, nakoľko správca dane zriadil na nehnuteľný majetok žalobcu záložné právo, čo dokazuje výpis z listu vlastníctva č. XXXX. pre katastrálne územie Q., X. Bratislava III, obec Bratislava m. č. Rača. 3. K žalobe a k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 23.04.2020 a dňa 30.04.2020 doručil správnemu súdu administratívny spis. Žalovaný uviedol, že žaloba je totožná s podaným odvolaním voči prvostupňovému rozhodnutiu a vyjadril sa k jednotlivým žalobným námietkam žalobcu s tým, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa vysporiadal so všetkými skutkovými aj právnymi otázkami. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca vo svojej žalobe uviedol úplne zhodné námietky ako v odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu, s ktorými sa žalovaný vo svojom rozhodnutí podrobne zaoberal a vysporiadal sa s nimi, k žalobným dôvodom podáva žalovaný vyjadrenie zhodné s dôvodmi uvedenými v žalobou napadnutom rozhodnutí, pridržiava sa dôvodov uvedených v tomto rozhodnutí, v ktorom je podrobne popísaný skutkový a právny stav a vyvodené závery. Zastával názor, že dôvody uvedené v žalobe sú vo všeobecnej rovine, nepoukazujú na konkrétne porušenia všeobecne záväzných predpisov a že žalobca nepredložil žiadne nové doklady a dôkazy, o ktorých by správca dane počas kontroly nevedel a žalobca len konštatoval, že závery a zistenia správcu dane sú v rozpore s princípmi správy daní, vychádzajú z procesne nesprávneho použitia zákona o správe daní. Ďalej nesúhlasil s vyjadrením žalobcu, že pri vyrubení úroku z omeškania mu správca dane zasiahol do jeho práv a povinností a poukázal na to, že správca dane postupoval v súlade s ustanovením § 156 Daňového poriadku, keď mu vyrubil úrok z omeškania za každý deň omeškania s platbou, začínajúc dňom nasledujúcim po dni jej splatnosti až do dňa platby. Zdôraznil, že v tomto prípade splatnosť dane nastala 06.02.2014, t.j. päť rokov od konca roka 2014 uplynulo dňa 31.12.2019 a teda správca dane rozhodnutím č. 100630122/2019 zo dňa 13.03.2019 vyrubil úrok z omeškania za nezaplatenie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2010 v zákonnej lehote. Žalovaný konštatoval, že správca dane postupoval správne, keď za september 2010 vyrubil žalobcovi úrok z omeškania v sume X XXX,XX eura za nezaplatenie rozdielu dane v ustanovenej lehote a v ustanovenej výške. Námietky žalobcu, že správca dane nedostatočne zistil a posúdil skutkový stav, žalovaný vyhodnotil ako neopodstatnené, nakoľko v žalobe neuviedol, v čom konkrétne správca dane nepostupoval správne, ktorý skutkový stav posúdil nesprávne, a ktoré získané dôkazné prostriedky boli nezákonné. Žalovaný uviedol, že pokiaľ by si žalobca svoje daňové povinnosti plnil v súlade s platnou legislatívou, nevystavil by sa riziku uloženia sankcií. Z týchto dôvodov považoval žalovaný žalobu v celom rozsahu za nedôvodnú a navrhol, aby ju súd zamietol podľa ustanovenia § 190 SSP. 4. Žalovaný k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe uviedol, že žalobca naďalej vykonáva ekonomickú činnosť a vykazuje obraty, t.j. uložením sankcie po daňovej kontrole nebola ohrozená ani jeho podnikateľská činnosť, pretože v nej naďalej pokračuje. Nesúhlasil s priznaním odkladného účinku správnej žalobe a navrhol, aby správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej zamietol. 5. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 6. Podľa § 185 SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie. 7. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne. 8. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to vyslovene ustanoví SSP alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže však aj správny súd, a to za podmienok stanovených zákonom. 9. Právo na súdom vydané rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žaloby vyplýva z práva na súdnu ochranu, ktoré je zabezpečené Ústavou Slovenskej republiky, pričom však pre takéto rozhodnutie musí byť zákonný podklad a nemôže byť iba prejavom svojvôle. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žaloby je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom ale musia byť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje. 10. Pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, súd nepreskúmava v medziach žalobných bodov žalobou napadnuté výroky rozhodnutia, ale zisťuje len existenciu uvedených zákonných predpokladov pre priznanie odkladného účinku. 11. Z dikcie ustanovenia § 185 písm. a) SSP vyplýva, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného iba za takého stavu, ak by mal správny súd z obsahu administratívneho spisu, z obsahu súdneho spisu, ale predovšetkým z podaní strán v súdnom konaní preukázanú existenciu takých nespochybniteľných skutočností, ktoré predstavujú reálnu hrozbu závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody alebo závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iných závažných nenapraviteľných následkov tým, že by došlo k okamžitému výkonu alebo iným právnym následkom napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy. Priznanie odkladného účinku je navyše viazané na splnenie zákonom danej podmienky neexistencie rozporu takéhoto postupu správneho súdu s verejným záujmom. 12. Rozhodnutie správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žaloby je potrebné považovať za výnimočné rozhodnutie. Pozastavenie účinkov rozhodnutia sa vzťahuje na rozhodovanie orgánov verejnej správy oboch stupňov vydaných v inštančnom postupe. Osobitnou náležitosťou návrhu je tvrdenie o tom, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma resp. iný vážny nenapraviteľný následok a osvedčenie vzniku predpokladanej ujmy, resp. následku. Žalobca nie je povinný preukazovať, že príslušná ujma bezprostredne nastala, avšak vyžaduje sa preukázanie, že výkonom napadnutého rozhodnutia mu určitá závažná ujma hrozí. 13. V danom prípade z návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe obsiahnutého v správnej žalobe nevyplýva, že žalobcovi okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hrozí závažná ujma, hrozba závažnej ujmy, značná hospodárska škoda či finančná škoda resp. vážne ohrozenie jeho podnikateľskej činnosti, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. 14. Správny súd zastáva názor, že žalobca má povinnosť niektorý zo zákonných dôvodov uvedených pre priznanie odkladného účinku správnej žaloby nielen tvrdiť, ale tieto dôvody musí v konaní aj preukázať. Je potrebné si uvedomiť, že rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe nezbavuje žalobcu povinnosti zaplatenia daňových pohľadávok a v zásade jeho priznanie odôvodňuje prechodný stav, keď by jej okamžitým výkonom rozhodnutia hrozila závažná ujma, a nie ju privodilo splnenie uloženej povinnosti ako takej. Pokiaľ žalobca súdu nepreukázal žiaden dôvod, pre ktorý by mal priznať správnej žalobe odkladný účinok v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia, správny súd dospel k záveru, že neosvedčil, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia mu hrozí závažná ujma, vážne ohrozenie jeho podnikateľskej činnosti, či finančná škoda, resp. iný vážny nenapraviteľný následok, a preto krajský súd nepriznal žalobe odkladný účinok. 15. Na základe uvedených skutočností postupoval správny súd v súlade s ustanovením § 188 SSP a návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol. 16. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).