Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/47/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020200286 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Barková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1020200286.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: AUTO ROTOS-ROZBORA s.r.o., so sídlom Račianska 184/B, 831 05 Bratislava, IČO: 35 918 519, právne zastúpený: LEGAL & CORP s.r.o., so sídlom Gajova 11, 811 09 Bratislava, IČO: 47 237 325, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102836768/2019 zo dňa 10.12.2019 a o opätovnom návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave opätovný návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj ako ,,správny súd” alebo aj ako „krajský súd“) e-mailom dňa 12.02.2020 a doplnenou podaním doručeným elektronickou poštou dňa 14.02.2020, sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102836768/2019 zo dňa 10.12.2019 (ďalej len ako „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 100630122/2019 zo dňa 13.03.2019 (ďalej len ako „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým správca dane podľa ustanovenia § 156 ods. 1 písm. a) zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“), vyrubil žalobcovi ako daňovému subjektu úrok z omeškania za nezaplatenie dane z pridanej hodnoty vyrubenej rozhodnutím správcu dane č. 9104405/5/4412640/2013/Sia zo dňa 02.10.2013 za zdaňovacie obdobie september 2010 v ustanovenej lehote a v ustanovenej výške X XXX,XX eura. Žalobca žiadal napadnuté rozhodnutie žalovaného spolu s prvostupňovým rozhodnutím zrušiť z dôvodu, že sú nezákonné, vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. 2. Žalobca zároveň žiadal správny súd o priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa ustanovenia § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len ,,SSP“) z dôvodov, že napadnuté rozhodnutie môže spôsobiť vážny nenapraviteľný následok, nakoľko prípadná exekúcia sankčného úroku z omeškania môže vzhľadom na jej značnú súhrnnú výšku spôsobiť jeho platobnú neschopnosť. Žalobca uviedol, že pojem „súhrnná výška“ použil z dôvodu, že okrem predmetného sankčného úroku vo výške X XXX,XX eura mu vyrubil správca dane na základe ďalších rozhodnutí osobitné sankčné úroky, ktorých celkový súhrn predstavuje sumu vo výške XX XXX,XX eura a ktoré boli aj potvrdené žalovaným a voči ktorým podal v ten istý deň správne žaloby, aby zvrátil tento existenčný stav (pričom sa jedná aj v týchto veciach o prakticky totožný skutkový a právny stav). Ďalej poukázal na to, že prípadná realizácia daňovej exekúcie v súhrnnej výške daňových sankčných úrokov by mu spôsobila vážnu ujmu a vážne by ohrozila jeho platobnú schopnosť a tým aj jeho zamestnancov, za ktorých štátu odvádza odvody a taktiež by ohrozila aj ich rodiny, ktoré sú odkázané na ich výživu. Zároveň uviedol, že povolenie odkladného účinku správnej žaloby nie je v rozpore s verejným záujmom a nemôže zmariť prípadnú daňovú pohľadávku štátu, nakoľko správca dane zriadil na nehnuteľný majetok žalobcu záložné právo, čo dokazuje výpis z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie Q., Okres Bratislava III, obec Bratislava m. č. Q.. 3. K žalobe a k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 23.04.2020 a dňa 30.04.2020 doručil správnemu súdu administratívny spis. Žalovaný uviedol, že žaloba je totožná s podaným odvolaním voči prvostupňovému rozhodnutiu a vyjadril sa k jednotlivým žalobným námietkam žalobcu s tým, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa vysporiadal so všetkými skutkovými aj právnymi otázkami. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca vo svojej žalobe uviedol úplne zhodné námietky ako v odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu, s ktorými sa žalovaný vo svojom rozhodnutí podrobne zaoberal a vysporiadal sa s nimi, k žalobným dôvodom podáva žalovaný vyjadrenie zhodné s dôvodmi uvedenými v žalobou napadnutom rozhodnutí, pridržiava sa dôvodov uvedených v tomto rozhodnutí, v ktorom je podrobne popísaný skutkový a právny stav a vyvodené závery. Zastával názor, že dôvody uvedené v žalobe sú vo všeobecnej rovine, nepoukazujú na konkrétne porušenia všeobecne záväzných predpisov a že žalobca nepredložil žiadne nové doklady a dôkazy, o ktorých by správca dane počas kontroly nevedel a žalobca len konštatoval, že závery a zistenia správcu dane sú v rozpore s princípmi správy daní, vychádzajú z procesne nesprávneho použitia zákona o správe daní. Ďalej nesúhlasil s vyjadrením žalobcu, že pri vyrubení úroku z omeškania mu správca dane zasiahol do jeho práv a povinností a poukázal na to, že správca dane postupoval v súlade s ustanovením § 156 Daňového poriadku, keď mu vyrubil úrok z omeškania za každý deň omeškania s platbou, začínajúc dňom nasledujúcim po dni jej splatnosti až do dňa platby. Zdôraznil, že v tomto prípade splatnosť dane nastala 06.02.2014, t.j. päť rokov od konca roka 2014 uplynulo dňa 31.12.2019 a teda správca dane rozhodnutím č. 100630122/2019 zo dňa 13.03.2019 vyrubil úrok z omeškania za nezaplatenie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2010 v zákonnej lehote. Žalovaný konštatoval, že správca dane postupoval správne, keď za september 2010 vyrubil žalobcovi úrok z omeškania v sume X XXX,XX eura za nezaplatenie rozdielu dane v ustanovenej lehote a v ustanovenej výške. Námietky žalobcu, že správca dane nedostatočne zistil a posúdil skutkový stav, žalovaný vyhodnotil ako neopodstatnené, nakoľko v žalobe neuviedol, v čom konkrétne správca dane nepostupoval správne, ktorý skutkový stav posúdil nesprávne, a ktoré získané dôkazné prostriedky boli nezákonné. Žalovaný uviedol, že pokiaľ by si žalobca svoje daňové povinnosti plnil v súlade s platnou legislatívou, nevystavil by sa riziku uloženia sankcií. Z týchto dôvodov považoval žalovaný žalobu v celom rozsahu za nedôvodnú a navrhol, aby ju súd zamietol podľa ustanovenia § 190 SSP. 4. Žalovaný k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe uviedol, že žalobca naďalej vykonáva ekonomickú činnosť a vykazuje obraty, t.j. uložením sankcie po daňovej kontrole nebola ohrozená ani jeho podnikateľská činnosť, pretože v nej naďalej pokračuje. Nesúhlasil s priznaním odkladného účinku správnej žalobe a navrhol, aby správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol. 5. Krajský súd v Bratislave uznesením sp. zn. 1S/47/2020-63 zo dňa 12.05.2020, o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby o preskúmanie zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia, ktorý bol navrhnutý v správnej žalobe rozhodol tak, že tento návrh zamietol. 6. Žalobca dňa 22.06.2020 doručil tunajšiemu súdu opätovný návrh na priznanie odkladného účinku, v ktorom totožne ako v predchádzajúcom návrhu uviedol, že napadnuté rozhodnutie môže spôsobiť vážny nenapraviteľný následok, nakoľko prípadná exekúcia sankčného úroku z omeškania môže vzhľadom na jej značnú súhrnnú výšku spôsobiť jeho platobnú neschopnosť, že pojem „súhrnná výška“ použil z dôvodu, že okrem predmetného sankčného úroku vo výške X XXX,XX eura mu vyrubil správca dane na základe ďalších rozhodnutí osobitné sankčné úroky, ktorých celkový súhrn predstavuje sumu vo výške XX XXX,XX eura a ktoré boli aj potvrdené žalovaným a voči ktorým podal v ten istý deň správne žaloby, aby zvrátil tento existenčný stav (pričom sa jedná aj v týchto veciach o prakticky totožný skutkový a právny stav). Ďalej poukázal na to, že prípadná realizácia daňovej exekúcie v súhrnnej výške daňových sankčných úrokov by mu spôsobila vážnu ujmu a vážne by ohrozila jeho platobnú schopnosť a tým aj jeho zamestnancov, za ktorých štátu odvádza odvody a taktiež by ohrozila aj ich rodiny, ktoré sú odkázané na ich výživu. Žalobca zároveň poukázal na všeobecne známu skutočnosť, že od podania správnej žaloby spolu s pôvodným návrhom na priznanie odkladného účinku vzniká v súvislosti so šírením ochorenia COVID-19 značné oslabenie ekonomickej situácie naprieč skoro celým podnikateľským prostredím (predajcov automobilov - ako je žalobca nevynímajúc - o viac ako 60 % pokles tržieb v predaji motorových vozidiel). Zároveň uviedol, že povolenie odkladného účinku správnej žaloby nie je v rozpore s verejným záujmom a nemôže zmariť prípadnú daňovú pohľadávku štátu, nakoľko správca dane zriadil na nehnuteľný majetok žalobcu záložné právo. 7. Žalobca predložil k opätovnému návrhu dôkazy: stanovisko audítorskej spoločnosti zo dňa 11.06.2020 a úryvok z článku Hospodárskych novín o poklese tržieb. 8. Podľa § 184 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 9. Podľa § 185 SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok: a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s vereným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie. 10. Podľa § 186 ods. 1 SSP nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. 11. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne. 12. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže správny súd a to za podmienok stanovených zákonom. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. 13. Právo na súdom vydané rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žaloby vyplýva z práva na súdnu ochranu, ktoré je zabezpečené Ústavou Slovenskej republiky, pričom však pre takéto rozhodnutie musí byť zákonný podklad a nemôže byť iba prejavom svojvôle. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žaloby je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom ale musia byť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje. 14. Správny súd s prihliadnutím na ustanovenie § 185 písm. a) SSP v danej veci opätovne skúmal, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žaloby. 15. Po oboznámení sa s tvrdeniami žalobcu v opätovnom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, správny súd nezistil zákonný dôvod pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe, nakoľko žalobca neosvedčil zákonné dôvody uvedené v ustanovení § 185 písm. a) SSP žiadnymi novými relevantnými dôkazmi oproti pôvodne predloženým dôkazom. 16. Správny súd konštatuje, že žalobca síce predložil dôkazy - stanovisko audítorskej spoločnosti zo dňa 11.06.2020 a úryvok z článku Hospodárskych novín o poklese tržieb, avšak tieto relevantne nepreukazujú, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia môže dôjsť k závažnej ujme, resp. inému vážnemu nenapraviteľnému následku. Žalobca nepreukázal súdu svoju aktuálnu majetkovú situáciu a neuviedol ani žiadne ďalšie skutočnosti, podstatné pre posúdenie jeho tvrdení o nepriaznivom dopade okamžitého výkonu napadnutého rozhodnutia na majetkovú sféru žalobcu a na jeho podnikateľskú činnosť. Samotná výška sankčného úroku z omeškania vyrubená žalobcovi napadnutým rozhodnutím, vo výške X XXX,XX eura, ako aj ďalšími rozhodnutiami správcu dane v súhrnnej výške XX XXX,XX eura, ako uvádza žalobca, ktoré priložil k žalobe, neosvedčuje hrozbu závažnej ujmy alebo vážneho nenapraviteľného následku žalobcovi, prípadne ďalším subjektom. Žalobca nepreukázal svoju majetkovú situáciu, a preto správny súd nemôže posúdiť, či by vymáhaním sankčného úroku z omeškania vyrubeného žalobcovi napadnutým rozhodnutím ako aj ďalšími rozhodnutiami správcu dane v celkovej výške XX XXX,XX eura mohlo dôjsť k ním tvrdenej hrozbe vážneho nenapraviteľného následku. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe má charakter výnimočnosti a odkladný účinok je možné žalobe priznať len v prípade riadne odôvodneného a dôkazmi podloženého návrhu, z ktorého je zrejmé, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hrozí žalobcovi niektorý zo zákonom predpokladaných závažných následkov. Žalobca má povinnosť zákonné dôvody pre priznanie odkladného účinku žalobe správnemu súdu preukázať. V danom prípade žalobca nepreukázal správnemu súdu zákonné dôvody, pre ktoré by mohol súd priznať správnej žalobe odkladný účinok. 17. Zo znenia ustanovenia § 185 SSP vyplýva, že jednou z nevyhnutných podmienok na priznanie odkladného účinku správnej žalobe je existencia hrozby, že v budúcnosti nastane niektorý z tam uvedených následkov. 18. Správny súd zastáva názor, že táto podmienka v danom prípade splnená nebola, nakoľko žalobca v návrhu nepredložil nové dôkazy osvedčujúce splnenie zákonných podmienok na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, a preto ním tvrdené následky, nemožno vyhodnotiť ako hrozbu závažnej ujmy, či značnej hospodárskej alebo finančnej škody, či nenapraviteľného následku. 19. Na základe vyššie uvedeného správny súd dospel k názoru, že žalobca neosvedčil, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia mu hrozí závažná ujma, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia. Nie je vecou správneho súdu, aby sám za žalobcu vyhľadával dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku správnej žalobe. 20. Vo vzťahu k vyššie uvedenému správny súd poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 53/2018-15 zo dňa 07.02.2018, v ktorom je uvedené, že žalobca môže podať nový návrh na priznanie odkladného účinku, len ak došlo k zmene pôvodného skutkového alebo právneho stavu. 21. Krajský súd v Bratislave po preskúmaní opätovného návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe dospel k záveru, že tento návrh nie je dôvodný, nakoľko neboli splnené podmienky stanovené v ustanovení § 185 písm. a) SSP, a preto rozhodol s poukazom na ustanovenie § 188 SSP tak, že tento návrh zamietol. 22. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná (§ 439 ods. 2 písm. a SSP).