Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/50/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020200290 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 07. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1020200290.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: AUTO ROTOS - ROZBORA s.r.o., IČO: 35 918 519, so sídlom Račianska 184/B, 831 05 Bratislava, zastúpený advokátskym spoločenstvom: LEGAL & CORP s. r. o., IČO: 47 237 325, so sídlom Gajova 11, 811 09 Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 102834672/2019 zo dňa 10.12.2019, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 12.02.2020 z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou zo dňa 12.02.2020, doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“ alebo „tunajší súd“) taktiež dňa 12.02.2020, sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 102834672/2019 zo dňa 10.12.2019, ktorým žalovaný podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, potvrdil rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa - Daňového úradu Bratislava č. 100560045/2019 zo dňa 05.03.2019, ktorým správca dane podľa § 156 ods. 1 písm. a) zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyrubil žalobcovi (daňovému subjektu) úrok z omeškania za nezaplatenie dane z pridanej hodnoty vyrubenej rozhodnutím správcu dane č. 9104405/5/4408195/2013/Sia zo dňa 30.09.2013 za zdaňovacie obdobie december 2007 v ustanovenej lehote a v ustanovenej výške v sume X XXX,XX eura. X. Žalobca v žalobe zároveň požiadal správny súd, aby správnej žalobe priznal odkladný účinok podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). Návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil tým, že napadnuté rozhodnutie môže spôsobiť vážny nenapraviteľný následok a to ten, že prípadná exekúcia sankčného úroku z omeškania môže vzhľadom na jej značnú súhrnnú výšku spôsobiť platobnú neschopnosť žalobcu. Žalobca použil pojem „súhrnná výška“ z toho dôvodu, že okrem predmetného sankčného úroku vo výške X.XXX,XX € vyrubil správca dane žalobcovi na základe ďalších rozhodnutí osobitné sankčné úroky, ktorých celkový súhrn (vrátane tejto) predstavuje sumu vo výške XX.XXX,XX €. Aj proti týmto ostatným sankčným úrokom, ktoré vydal správca dane, a ktoré následne potvrdil žalovaný, podal v ten istý deň žalobca správne žaloby spolu s touto správnou žalobou, aby zvrátil tento existenčný stav (pričom sa jedná aj v týchto veciach o prakticky totožný skutkový a právny stav). V tejto súvislosti poukázal na ďalších 6 rozhodnutí žalovaného, ktorým boli potvrdené sankčné úroky správcu dane, a proti ktorým tiež podal žalobca správne žaloby. Tvrdil, že prípadná realizácia daňovej exekúcie v súhrnnej výške daňových sankčných úrokov z omeškania by spôsobila vážnu ujmu žalobcovi, a vážne by ohrozila platobnú schopnosť nie len žalobcu ale nepriamo aj jeho zamestnancov (čašníci, kuchári, šoféri, opravári, predajcovia áut, ekonóm, sekretár atď.), za ktorých žalobca štátu odvádza nemalé finančné prostriedky a ich rodiny, ktoré sú odkázané na ich výživu. Následne žalobca tvrdil, že povolenie odkladného účinku správnej žaloby nie je v rozpore s verejným záujmom a nemôže zmariť prípadnú daňovú pohľadávku štátu, nakoľko správca dane zriadil na nehnuteľný majetok žalobcu záložné právo. (ako dôkaz predložil Výpis z listu vlastníctva č. XXXX pre kat. územie P., Okres Bratislava III, obec Bratislava m. č. P.). 3. K žalobe a k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 04.06.2020, doručeným tunajšiemu súdu dňa 05.06.2020. Predložil správnemu súdu administratívny spis, vo vyjadrení zaujal stanovisko k jednotlivým žalobným námietkam žalobcu a k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Uviedol, že nesúhlasí s priznaním odkladného účinku správnej žalobe a navrhuje žiadosti žalobcu o priznanie odkladného účinku správnej žalobe nevyhovieť a žiadosť zamietnuť. 4. Podaním zo dňa 22.06.2020, doručeným tunajšiemu súdu dňa 22.06.2020, žalobca doplnil svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe o Stanovisko audítorskej spoločnosti zo dňa 11.06.2020, ktoré podľa názoru žalobcu potvrdzuje opodstatnenosť jeho obáv o hrozbe vážneho nenapraviteľného následku v prípade, ak by správca dane pristúpil k daňovej exekúcií sankčných úrokov z omeškania (ich súhrnná výška predstavuje sumu XX.XXX,XX €). Zároveň poukázal aj na skutočnosť, že od podania správnej žaloby spolu s návrhom na priznanie odkladného účinku vzniká v súvislosti so šírením ochorenia COVID-19 značné oslabenie ekonomickej situácie naprieč skoro celým podnikateľským prostredím (predajcov automobilov ako je žalobca nevynímajúc - o viac ako 60% pokles tržieb v predaji motorových vozidiel). Podľa žalobcu vyššie uvedené potvrdzuje existenciu obavy, že výkon rozhodnutia žalovaného môže viesť k vzniku vážneho nenapraviteľného následku pre žalobcu. 5. Podľa § 184 SSP podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 6. Podľa § 185 SSP správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s vereným záujmom (písm. a/), ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie (písm. b/). 7. Podľa § 186 ods. 1 SSP nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. 8. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne. Podľa § 147 ods. 2 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku vrátane ustanovenia § 139 ods. 4 a § 141. 9. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to vyslovene ustanoví Správny súdny poriadok alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže však aj správny súd, a to za podmienok stanovených zákonom. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žaloby je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. V prípade, ak sa žalobca domáha priznania odkladného účinku správnej žaloby proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ktoré má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, náležitosťou takéhoto návrhu musí byť tvrdenie o tom, že žalobcovi hrozí vážna a nenapraviteľná ujma. Podmienkou je, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie. Žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, vyžaduje sa však osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí. Dôkazy k tomuto tvrdeniu musí predložiť žalobca. Ďalším predpokladom vydania takéhoto procesného rozhodnutia je vyjadrenie žalovaného k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby. Priznaním odkladného účinku sa pozastavujú do skončenia konania pred správnym súdom všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, čo znamená, že takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia plynúce z takéhoto rozhodnutia sú vylúčené. Ide teda o výnimočné rozhodnutie, ktorým sa prelamujú právne účinky právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy. 10. Správny súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením § 185 SSP skúmal, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobcu a dospel k záveru, že v preskúmavanej veci neboli naplnené podmienky pre jeho priznanie podľa ust. § 185 písm. a) SSP ani podľa ust. § 185 písm. b) SSP. 11. Dôvodom priznania odkladného účinku správnej žalobe v zmysle ust. § 185 písm. a) SSP je naplnenie niektorého z nasledovných dôvodov pre priznanie odkladného účinku: 1. hrozba následku závažnej ujmy, 2. hrozba následku značnej hospodárskej či finančnej škody, 3. hrozba následku ujmy na životnom prostredí, 4. prípadne hrozba iného vážneho nenapraviteľného následku. Hrozba týchto následkov musí byť pritom tiež spojená buď s okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, alebo jeho inými právnymi následkami. Samotné naplnenie uvedených dôvodov však pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe nepostačuje, pretože zákon (SSP) súčasne ustanovuje podmienku, že takéto priznanie nebude v rozpore s verejným záujmom. Žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, podanom so správnou žalobou - ako jej súčasť, odôvodňoval hrozbou vážneho nenapraviteľného následku. Hrozbu takéhoto následku videl v tom, že prípadná exekúcia sankčného úroku z omeškania môže vzhľadom na značnú súhrnnú výšku spôsobiť platobnú neschopnosť žalobcu. Argumentoval aj tým, že prípadná realizácia daňovej exekúcie by spôsobila žalobcovi vážnu ujmu a nepriamo by vážne ohrozila aj jeho zamestnancov. V doplnení návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobca zdôvodňoval svoj návrh poukázaním na Stanovisko audítorskej spoločnosti zo dňa 11.06.2020 k finančnej situácii žalobcu a na oslabenie ekonomickej situácie naprieč podnikateľským prostredím v dôsledku šírenia ochorenia COVID-19. Správny súd po oboznámení sa s návrhom žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, vyjadrením žalovaného k tomuto návrhu a doplnenia návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, nezistil zákonný dôvod pre jeho priznanie. Správny súd zastal názor, že tvrdenia uvedené v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobca žiadnym spôsobom neosvedčil. Dôkazy svedčiace o tom, že okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia hrozí žalobcovi iný vážny nenapraviteľný následok spočívajúci v jeho platobnej neschopnosti nepredložil, a to ani v prípade prípadnej realizácie daňovej exekúcie v súhrnnej výške daňových sankčných úrokov. 12. V tejto súvislosti považuje správny súd za potrebné uviesť, že okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) musí návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku (či už v zmysle písm. a) alebo b) § 185 SSP). Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) § 185 je žalobca zároveň povinný dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Naviac je potrebné i preukázanie tej skutočnosti, že priznanie odkladného účinku žaloby nie je v rozpore s verejným záujmom. Žalobca svoju aktuálnu majetkovú situáciu nepreukázal. Nepredložil žiadne dôkazy a neuviedol ani žiadne ďalšie skutočnosti podstatné pre posúdenie jeho tvrdení o hrozbe vzniku závažnej ujmy a iného vážneho nenapraviteľného následku v spojení s okamžitým výkonom napadnutých rozhodnutí, na základe ktorých by správny súd mohol objektívne posúdiť dopad prípadného výkonu týchto rozhodnutí na majetkovú sféru žalobcu a na jeho podnikateľskú činnosť. Samotná výška sankčného úroku z omeškania vyrubená žalobcovi napadnutým rozhodnutím, ako aj ďalšími rozhodnutiami správcu dane, sama o sebe neosvedčuje hrozbu iného vážneho nenapraviteľného následku na strane žalobcu, prípadne ďalších subjektov - zamestnancov. Stanovisko k finančnej situácii žalobcu k 11.06.2020 vypracovanej audítorskou spoločnosťou BILANC AUDÍT SLOVAKIA spol. s.r.o. nepovažoval správny súd za postačujúci dôkaz, na ktorého základe by tunajší súd dospel k presvedčeniu, že okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia by žalobcovi vznikla hrozba iného vážneho nenapraviteľného následku, nakoľko predmetné stanovisko (čo do rozsahu pomerne stručné a z hľadiska obsahu vágne) neodzrkadľuje reálnu finančnú situáciu žalobcu, či jeho majetkové pomery, ale ani len jeho finančný vývoj v určitom rozhodnom časovom období. Zo stanoviska vyplýva len neosvedčené tvrdenie o možných finančných ťažkostiach v prípade okamžitej exekúcie súhrnnej sumy vo výške 39.259,10 €, a to „vzhľadom na situáciu s COVID-19“. V tomto bode však pozornosti správneho súdu neuniklo protirečivé tvrdenie vyplývajúce taktiež z predmetného stanoviska, podľa ktorého „v súvislosti s COVID-19 nie je možné jednoznačne predvídať budúce dopady na finančnú situáciu spoločnosti žalobcu“. Potreba dočasnej úpravy právnych pomerov musí pritom vyplývať z právneho stavu vytvoreného napadnutým rozhodnutím. Strohá žiadosť žalobcu o odloženie vykonateľnosti a účinkov správnou žalobou napadnutého rozhodnutia s poukazom na „iný vážny nenapraviteľný následok spočívajúci v platobnej neschopnosti žalobcu“ nepostačuje. S poukazom na vyššie uvedené správny súd dospel k záveru, že žalobca nedostatočne odôvodnil svoju žiadosť o priznanie odkladného účinku správnej žalobe, pričom argumenty žalobcu o vážnom nenapraviteľnom následku neosvedčujú bez ďalšieho priznanie odkladného účinku správnej žalobe. 13. Primárne považuje správny za potrebné uviesť, že nastúpenie odkladného účinku správnej žaloby predstavuje iba určitú výnimku a nie pravidlo, kedy ešte pred rozhodnutím správneho súdu vo veci samej nastupujú právne následky predpokladané v ust. § 186 ods. 1 SSP, ktoré sa vo svojej podstate blížia k účinkom vyhovenia správnej žalobe. Inštitút odkladného účinku je návrhovým konaním, má dočasný charakter a je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v § 185 SSP. Zároveň má žalobca dôvody nielen uviesť, ale niektorý z týchto dôvodov musí správnemu súdu osvedčiť tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nemôže byť abstraktný. 14. V kontexte vyššie uvedených skutočností týkajúcich sa zákonných podmienok možnosti priznať odkladný účinok správnej žalobe a argumentácie žalobcu obsiahnutej v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, tunajší súd zastal názor, že žalobca hodnoverne neosvedčil tvrdenú hrozbu vzniku vážnej ujmy resp. iného vážneho nenapraviteľného následku, v spojení s okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného. 15. Vzhľadom na argumentáciu žalobcu prezentovanú v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe a jeho doplnení, z ktorej možno vyvodiť domnienku žalobcu o jeho práve resp. právnom nároku na priznanie odkladu vykonateľnosti, správny súd poznamenáva, že priznanie odkladného účinku neslúži na zhojenie nepriaznivej finančnej situácie a nepredstavuje spôsob vyhnutia sa plneniu svojich záväzkov. Hoci SSP neobsahuje legálnu definíciu značnej hospodárskej alebo finančnej škody a v tomto prípade nemožno bez ďalšieho aplikovať kvantifikáciu značnej škody upravenej v § 125 ods. 1 Trestného zákona, pretože ide o definíciu pojmov priamo súvisiacich so skutkovými podstatami trestných činov, resp. kvalifikovanými skutkovými podstatami trestných činov. SSP však predpokladá „hrozbu“ vzniku značnej finančnej ujmy, ktorá ešte nemusí byť presne v tom-ktorom prípade ohraničená a je potrebné je posudzovať pre každý prípad individuálne. Pôjde teda o škodu, ktorá je pre žalobcu ekonomicky cítiteľná a ktorej vznik by ho mohol negatívne ovplyvniť v ďalšej činnosti. V tejto časti má žalobca zákonnú povinnosť adekvátne preukázať svoje tvrdenia, špecifikovať jeho finančnú situáciu, a aj popísať prípadný vplyv výkonu rozhodnutia na jeho ekonomickú situáciu, pretože vzhľadom na princíp právnej istoty predstavuje priznanie odkladného účinku správnej žalobe výnimočný procesný inštitút. Správny súd v takto všeobecne formulovaných tvrdeniach žalobcu nevidel skutočnú hrozbu odôvodňujúcu obavu závažnej ujmy a iného vážneho nenapraviteľného následok. Naviac, žalobca nepreukázal ani tú skutočnosť, že priznanie odkladného účinku žaloby nie je v rozpore s verejným záujmom. 16. Záverom správny súd konštatuje, že vo veci nie sú dané ani predpoklady na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa ust. § 185 písm. b/ SSP, pretože napadnuté rozhodnutie nemá podklad v právne záväznom akte EÚ, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti. 17. Vzhľadom k tomu, že žalobca neosvedčil splnenie základných zákonom vyžadovaných predpokladov definovaných v ustanovení § 185 SSP, správny súd v súlade s ust. § 188 SSP návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol. 18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná podľa § 439 ods. 2 písm. e/ SSP.