KAUZIS.SK
UznesenieKrajský súd Bratislava22. 9. 2020plný text

Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2S/55/2020 z 22. 9. 2020

CitáciaUznesenie Krajského súdu Bratislava z 22. septembra 2020, sp. zn. 2S/55/2020, ECLI:SK:KSBA:2020:1020200315.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/55/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020200315
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jeannette Hajdinová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1020200315.2

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: STAR CENTRUM a.s., IČO: 35855410, so sídlom v
Bratislave, Miletičova 7b, proti žalovanému: Daňový úrad Bratislava, so sídlom v Bratislave, Ševčenkova
32, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č: 646231/2019 zo dňa 27.11.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave žalobu o d m i e t a.

II. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“ alebo „tunajší
súd“) 17.2.2020, sa žalobca domáhal priznania odkladného účinku správnej žalobe, preskúmania
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 646231/2019 zo dňa 27.11.2019, zrušenia napadnutého
rozhodnutia žalovaného a priznania nároku na náhradu trov konania voči žalovanému.

2. Žalobca v žalobe uviedol, že je právne zastúpený advokátom JUDr. Tomášom Balážikom, so
sídlom Šamorínska 10, Bratislava, avšak splnomocnenie preukazujúce túto skutočnosť správnemu
súdu nepredložil, hoci v danom prípade nejde o výnimku z povinného právneho zastúpenia žalobcu
advokátom v konaní pred správnym súdom podľa § 49 ods. 1 v spojení s § 49 ods. 2 zákona
č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), a teda
žalobca musí byť v konaní pred správnym súdom po celý čas obligatórne zastúpený advokátom.
Žalobca spolu so žalobou doručil tunajšiemu súdu len fotokópiu splnomocnenia udeleného zvolenému
splnomocnenému advokátovi (splnomocnenie zo dňa 14.2.2020). Keďže žalobca nedoručil správnemu
súdu splnomocnenie na zastupovanie prevedené do elektronickej podoby zaručenou konverziou alebo
originál, prípadne úradne overenú fotokópiu splnomocnenia udeleného žalobcom zvolenému advokátovi
na podanie správnej žaloby a na zastupovanie žalobcu v predmetnej právnej veci v konaní pred
správnym súdom, prípadne potvrdenie, že žalobca, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
správnom súde koná alebo ho zastupuje, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa a
poverenie pre takého zamestnanca alebo člena žalobcu, dostatočným spôsobom tak správnemu súdu
nepreukázal splnenie podmienky podľa ustanovenia § 49 ods. 1 SSP. Navyše, podanie žalobcu vo veci
samej doručené tunajšiemu súdu dňa 17.2.2020 neobsahovalo všetky zákonom ustanovené náležitosti,
ktoré musí správna žaloba v správnom súdnom konaní obsahovať (vady bránili vecnému vybaveniu
žaloby).

3. Z uvedených dôvodov Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 2S/55/2020-341 zo dňa 1.4.2020
vyzval žalobcu na odstránenie vád žaloby - mal označiť napadnuté rozhodnutie žalovaného,
spresniť žalobný návrh (petit), predložiť jedno vyhotovenie napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej
správy, uviesť dátum oznámenia napadnutého rozhodnutia a doručiť správnemu súdu splnomocnenie
prevedené do elektronickej podoby zaručenou konverziou alebo originál splnomocnenia udeleného
zvolenému advokátovi JUDr. Tomášovi Balážikovi - a to v lehote 30 dní od doručenia uznesenia



spolu s poučením o následkoch neodstránenia vád a nepredloženia splnomocnenia. Uznesenie č.
k. 2S/55/2020-341 zo dňa 1.4.2020 bolo doručené žalobcovi dňa 16.7.2020. Žalobca na uznesenie
Krajského súdu v Bratislave č.k. 2S/55/2020-341 zo dňa 1.4.2020 však v určenej lehote nereagoval,
dokonca ani po jej márnom uplynutí.

3. Podľa § 49 ods. 1 SSP, žalobca musí byť v konaní pred správnym súdom zastúpený advokátom; to
neplatí, ak má žalobca, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na správnom súde koná alebo ho
zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Povinnosť zastúpenia sa vzťahuje aj na
spísanie žaloby. Splnomocnenie udelené advokátovi nemožno obmedziť.

Podľa § 49 ods. 2 SSP, žalobca nemusí byť zastúpený podľa odseku 1:
a) vo veciach, v ktorých je daná vecná príslušnosť okresného súdu podľa § 12,
b) v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. b) až e), g) a i),
c) v konaní o správnej žalobe vo veciach slobodného prístupu k informáciám podľa osobitného predpisu,
d) ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.

4. Podľa § 97 SSP ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné
podmienky“).

5. Podľa § 59 ods. 3 SSP ak sa v lehote určenej správny súdom podanie nedoplní alebo neopraví,
správny súd podanie odmietne uznesením; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní
pokračovať.

6. Podľa § 98 ods. 1 písm. f/ SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak žalobca nebol pri jej
podaní zastúpený podľa § 49 ods. 1 alebo § 50.

7. Podľa § 489 SSP za vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa sa na účely tohto zákona
považuje vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore právo na právnickej fakulte
vysokej školy v Slovenskej republike alebo uznaný doklad o vysokoškolskom právnickom vzdelaní
druhého stupňa vydaný zahraničnou vysokou školou; ak bolo vysokoškolské vzdelanie získané najprv
v prvom stupni a následne v druhom stupni, vyžaduje sa, aby išlo v oboch stupňoch o vzdelanie v
študijnom odbore právo.

8. Podľa § 182 ods. 2 SSP, k správnej žalobe musí byť pripojené:
a) splnomocnenie udelené advokátom, ak nejde o výnimky uvedené v § 49 ods. 1 a 2,
b) potvrdenie o požadovanom vzdelaní žalobcu, jeho zamestnanca alebo člena podľa § 49 ods. 1,
c) jedno vyhotovenie napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej
správy, ak nejde o opomenutého účastníka podľa § 179 ods. 1, alebo jedno vyhotovenie rozhodnutia
orgánu verejnej správy o nevyhovení protestu prokurátora vydané v poslednom stupni, ak ide o správnu
žalobu podanú prokurátorom.

9. Súd kedykoľvek v rámci súdneho konania skúma z úradnej povinnosti, či sú splnené predpoklady,
za ktorých môže konanie prebehnúť a za ktorých môže rozhodnúť vo veci samej. Tieto predpoklady
sa označujú ako procesné podmienky konania. Ak v konkrétnej veci nie sú splnené procesné
podmienky, takéto konanie vykazuje nedostatky, ktoré môžu byť odstrániteľné alebo neodstrániteľné.
Nedostatok preukázania plnomocenstva treba považovať za nedostatok podmienky konania, ktorý
možno odstrániť. Za účelom odstránenia nedostatku tejto podmienky konania správny súd uznesením
č.k. 2S/55/2020-341 zo dňa 1.4.2020 vyzval žalobcu na predloženie riadneho plnomocenstva
prevedeného do elektronickej podoby zaručenou konverziou alebo originálu, prípadne úradne overenej
fotokópie splnomocnenia udeleného žalobcom zvolenému advokátovi na podanie správnej žaloby a na
zastupovanie žalobcu v konaní pred správnym súdom v predmetnej právnej veci alebo potvrdenia, že
žalobca (jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na správnom súde koná alebo ho zastupuje) má
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Procesným dôsledkom neodstránenia nedostatku
podmienky konania - nedostatku preukázania plnomocenstva resp. osvedčenia splnenia podmienky
povinného právneho zastúpenia v konaní pred správnym súdom o správnej žalobe - je odmietnutie
žaloby a nie ďalšia (opakovaná) výzva na odstránenie uvedeného nedostatku. Keďže žalobca nedoložil
riadne splnomocnenie udelené zvolenému advokátovi na podanie správnej žaloby a na zastupovanie v



predmetnom správnom súdnom konaní v intenciách uznesenia správneho súdu č. k. 2S/55/2020-341
zo dňa 1.4.2020, ktoré prevzal dňa 16.7.2020, pričom bol na odstránenie tejto vady konania správnym
súdom vyzvaný a o následku nesplnenia vo výzve uloženej povinnosti poučený, správny súd postupoval
v súlade s § 98 ods. 1 písm. f/ SSP a žalobu žalobcu odmietol.

10. Záverom správny súd považuje za potrebné uviesť, že ustálená súdna prax vyžaduje predloženie
plnej moci v origináli, resp. vo forme úradne osvedčenej fotokópie, nie však vo forme obyčajnej fotokópie.
Táto požiadavka je odôvodnená právnou silou ktorou disponuje originál plnej moci, ktorá spočíva v tom,
že jednoznačne preukazuje prejav vôle splnomocniteľa, teda žalobcu. Naopak, súdna prax je jednotná
v posudzovaní obyčajnej fotokópie plnej moci na účely súdneho konania, ktorej nepriznáva žiadne
právne účinky. Uvedené sa netýka iba súdnych konaní, ktoré možno začať listinným konaním, ale aj
elektronickým podaním. V prípade transformácie listinného dokumentu - splnomocnenia podpísaného
účastníkom - do elektronickej podoby bez podpisu zaručeným elektronickým podpisom účastníka a
vykonania zaručenej konverzie, došlo k strate účinkov pôvodného listinného dokumentu rovnako ako
pri vyhotovení obyčajnej fotokópie z originálu listinného splnomocnenia. Elektronickú formu oprávnenia
konať za inú osobu alebo v jej mene upravuje zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu
pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý v § 23 ods. 5
písm. a) bod 1 uvádza: „Okrem spôsobu podľa odseku 4 sa oprávnenie konať v mene inej osoby, na
účely elektronickej komunikácie, preukazuje aj elektronickým dokumentom obsahujúcim jednoznačnú
identifikáciu konajúcej osoby, osoby, v mene ktorej je oprávnená konať, a rozsah oprávnenia konať
v mene tejto osoby, pričom tento elektronický dokument musí byť autorizovaný splnomocniteľom, ak
oprávnenie konať vzniká udelením splnomocnenia“. Keďže autorizácia právneho úkonu v elektronickej
sfére predstavuje vyjadrenie súhlasu s obsahom právneho úkonu ako aj s vykonaním právneho úkonu,
aj elektronická forma plnej moci musí spĺňať túto minimálnu požiadavku stanovenú zákonom o e-
Governmente. Účastník konania, t. j. žalobca musí opatriť plnú moc v elektronickej podobe (teda
aj takú, ktorá vznikla konverziou z listinného originálu) svojím zaručeným elektronickým podpisom.
Nakoľko však v praxi splnomocniteľ často nedisponuje možnosťou autorizovať akýkoľvek elektronický
dokument (resp. technicky nie je možné autorizovať elektronický dokument dvomi osobami), nemohol by
s prihliadnutím na požiadavku stanovenú v § 23 ods. 3 zákona o e-Governmente relevantným spôsobom
splnomocniť inú osobu na zastupovanie v súdnych konaniach. Z dôvodu zachovania právnych účinkov
plnej moci na zastupovanie v elektronickej podobe, sa teda vyžaduje jej zaručená konverzia podľa § 25
ods. 3 zákona o e-Governmente, a to práve s ohľadom na vyššie uvedené. Ak teda plná moc existuje len
v listinnej podobe, ako originál resp. jej úradne osvedčená fotokópia, pripojí sa k elektronickému podaniu
ako elektronický dokument, ktorý vznikol zaručenou konverziou podľa § 35 ods. 2 zákona o
e-Governmente. Inú podobu plnej moci tunajší súd nemôže akceptovať pre účely predmetného konania
(napríklad IV. ÚS 342/2018, sp. zn. III. ÚS 422/2018).

11. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 171 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd
prizná trovy konania ostatným účastníkom konania, ak účastník konania procesne zavinil odmietnutie
žaloby.

12. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená
zásadou zavinenia. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie znamená, že trovy konania je povinný
platiť ten z účastníkov konania, ktorý zavinil, že vznikli. Zmyslom zásady zavinenia je sankčná náhrada
trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik
zavinil.

13. Správny súd konštatuje, že v predmetnej právnej veci žalobca zavinil odmietnutie žaloby
tým, že nereagoval na výzvu súdu na odstránenie vád spôsobom špecifikovaným v uznesení č.
k. 2S/55/2020-341 zo dňa 1.4.2020, a teda neodstránil nedostatok podmienky konania, ktorý bráni
správnemu súdu pokračovať v konaní. Žalobca by teda bol povinný nahradiť žalovanému trovy konania,
no správny súd žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože z obsahu spisu vyplýva,
že mu žiadne trovy v konaní pred správnym súdom nevznikli.

14. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v
spojení s § 147 ods. 2 SSP)



Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský
súd v Bratislave.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi,
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body
možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej
pomoci.

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 1020200315)

  1. 22. 9. 2020Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2S/55/2020 z 22. 9. 2020 (toto rozhodnutie)
  2. 23. 9. 2020Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2S/55/2020 z 23. 9. 2020

Podobné rozhodnutia (zhoda citovaných ustanovení)