Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8SaZ/2/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020200317 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Malichová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1020200317.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Blankou Malichovou v právnej veci žalobcu: M. V., t.č. pobytom E. zastúpený Mgr. Viera Orichová, advokátka so sídlom Kláštorská 131, pracovisko Hollého 11, 949 01 Nitra proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, so sídlom Pivonková 6, Bratislava o správnej žalobe vo veci azylu zo dňa 13.02.2020 proti rozhodnutiu žalovaného ČAS: MU-PO-104-55/2017-Ž zo dňa 09. januára 2020 takto r o z h o d o l : I. Žalobu z a m i e t a. II. Žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Správnou žalobou doručenou v zákonnej lehote sa žalobca s odkazom na ust. § 2 písm. d/,e/, § 8, § 9 a § 19a zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle (ďalej aj „ZoA“) a ust. § 3 ods. 5 a § 32 ods. 1 zák.č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej aj „Správny poriadok“) domáhal vynesenia rozsudku, ktorým by súd rozhodnutie žalovaného ČAS: MU-PO-104-55/2017-Ž zo dňa 09.01.2020, v časti o neudelení azylu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 2. Rozhodnutiu žalovaného vytkol nesprávne právne posúdenie veci, nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy za nedostačujúce na riadne posúdenie veci a skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia za v rozpore s administratívnymi spismi alebo nemajúci v nich oporu. 3. V skutkových dôvodoch uviedol, že pochádza z mesta Kidal v Mali, po otcovi etnickej príslušnosti Bambara a po matke O., moslimského vierovyznania sunnitskej vetvy. V krajine pôvodu začal byť prenasledovaný skupinami radikálnych rebelov E., ovládajúcich veľkú časť územia Mali a vyznávajúcich prísny výklad islamu, ako napríklad povinné zahaľovanie žien. Dôvodom bolo šitie aj moderných odevov pre ženy, vrátane odevov s krátkymi rukávmi, v jeho krajčírskej dielni, v ktorej pracoval spolu so strýkom. Dostal od nich písomné vyhrážky, aby prestal šiť takéto odevy, nakoľko to odporuje ich výkladu islamu. Keď na ne nereagoval, o pár dní zabili jeho strýka a o niekoľko dní na to vypálili aj celú jeho krajčírsku dielňu. Po tomto z obavy o svoj život krajinu opustil. 4. Pozornosť zameral aj na svoju zdravotnú dokumentáciu založenú v administratívnom spise, z ktorej je zrejmé, že jeho psychický stav si vyžaduje sledovanie pre podozrenie na psychiatrické ochorenie, potenciálne vyžadujúce ďalšie vyšetrenia a prípadne ďalšie zdravotné úkony. Tiež zdôraznil, že v zmysle uvedeného mal žalovaný jeho žiadosť o azyl posudzovať minimálne ako žiadosť osoby, ktorej je prisudzované náboženské presvedčenie, osoby etnickej príslušnosti K. a osoby trpiacej psychickými problémami. 5. Vyslovil, že má opodstatnené obavy z prenasledovania, vyplývajúce najmä z použitia fyzického (vypálenie dielne, vražda strýka) ale aj psychického (vyhrážky) násilia, čo vyvolávalo závažné porušenie jeho základných ľudských práv a to práva na život, na slobodu myslenia, svedomia a náboženského vyznania a aj práva na slobodu prejavu pri výkone profesie. Zo strany neštátnych aktérov a radikálnej islamistickej skupiny E., pred ktorou štát ani politické subjekty ovládajúce krajinu nie sú schopné z dôvodu prebiehajúceho ozbrojeného konfliktu poskytnúť ochranu, mu hrozí prenasledovanie. 6. S poukazom na dostupné informácie o krajine pôvodu zdôraznil, že radikálna skupina E. sa zameriava na osoby nedodržiavajúce striktné pravidlá islamu. „Islamistické ozbrojené skupiny naďalej ohrozujú a niekedy zabíjajú dedinčanov, o ktorých sa domnievajú, že spolupracovali s autoritami a bijú tých, ktorí sú zapojení v kultúrnych praktikách, ktoré oni zakázali. Prostredníctvom súdov, ktoré nedodržiavajú štandardy spravodlivého súdneho konania, zaviedli tiež svoju verziu šaria (islamské právo). Tieto radikálne skupiny vytvorili aj islamské policajné sily, ktoré presadzujú dodržiavanie náboženských pravidiel, napríklad aj v odievaní. 7. Tieto správy potvrdzujú, že aj on bol terčom útokov, práve kvôli svojmu liberálnejšiemu prístupu k odievaniu žien, ktorý bol v rozpore s prístupom radikálnych islamistov, ktorí sa zameriavajú aj na príslušníkov etnických skupín V. a K. (ktorej príslušníkom je aj on), ako aj na tých, ktorí sú spájaní z bezpečnostnými silami alebo im poskytujú informácie. Aj keď islamistické teroristické skupiny nezískali kontrolu nad územím v strednom Mali, boli schopné vytvoriť základne, z ktorých začali razie do okolitých dedín a miest. 8. Nestotožnil sa s vyjadrením žalovaného v rozhodnutí, že útoky na neho „bezprostredne súviseli s nepriaznivou bezpečnostnou situáciou, ktorá v Mali nastala v súvislosti s vnútorným ozbrojeným konfliktom" a zotrval na tvrdení, že náboženské presvedčenie mu bolo prisudzované kvôli tomu, že šil moderné odevy pre ženy, čím bol v protiklade s myslením radikálnych islamistov, veľmi liberálny. Za dôvod útokov na jeho osobu považoval aj príslušnosť k etnickej skupine K.. 9. Konštatoval, že žalovaný má v zmysle ustanovení § 8, § 9 a § 2 písm. d/ a e/ zákona o azyle povinnosť úplne zistiť skutočný stav veci a z neho má vychádzať aj jeho rozhodnutie. Z administratívneho spisu a aj z rozhodnutia žalovaného však vyplýva, že sa zaoberal iba všeobecnou bezpečnostnou situáciou v Mali a v správnom konaní nijako nezohľadnil jeho vyhlásenia ani ďalej neskúmal jeho prenasledovanie z dôvodu prisudzovaného náboženského presvedčenia a rovnako ani z dôvodu príslušnosti k etnickej skupine K.. Takéto informácie v administratívnom spise absentujú. Žalovaný neposúdil ani nebezpečenstvo, ktoré mu môže hroziť kvôli jeho psychickým problémom. 10. Žalobca z vyššie uvedeného vyvodil, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav a vec riadne neposúdil. Pri informáciách o krajine pôvodu nezohľadnil jeho etnickú príslušnosť a zároveň aj prisudzované náboženské presvedčenie a vec aj nesprávne právne posúdil, keďže mu neudelil azyl ani azyl z humanitných dôvodov. II. Vyjadrenie žalovaného 11. Vo vyjadrení doručenom súdu dňa 20.05.2020, k námietke žalobcu o náboženskom presvedčení, poukázal žalovaný na jeho výpovede založené v administratívnom spise, v rámci ktorých sa samotný žalobca neodvolával na svoje náboženské presvedčenie, pre ktoré by bol, resp. mal byť v Mali prenasledovaný. Podľa jeho vyjadrení a dôvodov žiadosti o azyl, v krajine pôvodu šil na objednávku oblečenie, ktoré bolo v tom čase moderné, čím ale nevyjadroval svoje náboženské presvedčenie. V roku 2012 sa v krajine začal ozbrojený konflikt a teroristi mali vypáliť aj jeho krajčírsku dielňu. Okolnosti smrti jeho spolupracovníka však neboli jasné aj pre neho samého. Zo správ o krajine pôvodu tiež vyplýva, že počas ozbrojeného konfliktu dochádza k násilnostiam a obetiam medzi civilným obyvateľstvom a v tomto kontexte vyslovil žalovaný presvedčenie, že udalosti, ktoré sa údajne žalobcovi stali, sú následkom neselektívneho násilia, ku ktorému v súčasnosti v Mali stále dochádza. Nespočívajú v individuálnom porušovaní jeho práv, namierenom práve proti nemu a z dôvodov upravených v Ženevskom dohovore o právnom postavení utečencov, ale postihli ho, pretože v krajine je vojna. Bezpečnostná situácia je nestabilná a civilisti sú vystavovaní hrozbe vážneho bezprávia, čo bol aj dôvod, pre ktorý mu bola poskytnutá doplnková ochrana. 12. Žalovaný uviedol, že v rámci správneho konania zisťoval aj možnosti vnútorného presídlenia žalobcu na iné miesto v Mali, konkrétne do mesta Bamako a na pohovore konanom dňa 26.07.2019 sám žalobca uznal, že v meste Bamako je síce bezpečnejšie, súčasne však dodal, že on chcel ísť do Európy. Myslel na to ešte pred problémami ktoré mal a po vypálení dielne túto príležitosť využil a odišiel z krajiny. Dôvodom na opustenie krajiny pôvodu preto neboli obavy z prenasledovania pre imputované náboženské presvedčenie, ale celková situácia a tiež ekonomické faktory. On sám to opakovane deklaroval aj tým, že do Mali sa už vrátiť nechce, ale zo Slovenska chce finančne pomáhať svojej rodine. 13. Vo vzťahu k eventuálnemu prenasledovaniu z dôvodu etnického pôvodu po otcovi zdôraznil, že žalobca netvrdil ani nenaznačil, že by mal byť v Mali kvôli etniku prenasledovaný. V konaní sa uskutočnilo niekoľko pohovorov, na ktorých bol vyzvaný, aby uviedol všetky dôvody, pre ktoré žiada o udelenie azylu a o súvislosti jeho problémov s etnickou príslušnosťou sa ani nezmienil. Okrem toho na pohovore dňa 16.12.2019 bližšie k svojmu pôvodu uviedol, že jeho matka je z kmeňa O., otec K. a on sám sa považuje za člena kmeňa O. a ich jazyk je jeho materinským. Poukaz na jednu správu, podľa ktorej pred rokom, v strednom Mali, pričom žalobca pochádza zo severu, sa teroristi zameriavali na príslušníkov etnických skupín V. a K., považoval za nedostatočný dôkaz, navyše nekorešpondujúci s výpoveďami a situáciou žalobcu. 14. Ďalej žalovaný konštatoval, že k žiadosti o udelenie azylu z humanitných dôvodov sa podrobne vyjadril na stranách 4 - 5 rozhodnutia. Námietku nezohľadnenia žalobcových psychických problémov nepovažoval za dôvodnú, nakoľko žalobca počas pobytu v pobytovom tábore o potrebu liečby, resp. návštevy psychiatra, nejavil záujem. Vzhľadom na jeho častejšie konflikty s inými žiadateľmi, mu v bola v tomto smere poskytnutá psychologická pomoc, o ktorú však nemal záujem. V súčasnosti pracuje v reštaurácii a prebieha jeho integrácia do našej spoločnosti, nakoľko mu bola poskytnutá doplnková ochrana. Namietať teda neudelenie humanitného azylu pre jeho psychický stav, hoci on sám nič také netvrdil, sa rovnako javí ako vykonštruovaný dôvod o prenasledovaní pre etnickú príslušnosť. Na základe vyššie uvedených dôvodov navrhol žalobu zamietnuť. III. Konanie na krajskom súde 15. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „súd“), ako vecne a miestne príslušný (§ 10 a § 13 ods. 3 SSP), preskúmal vec postupom podľa prvého dielu štvrtej hlavy SSP v rozsahu a medziach dôvodov odvolania, na nariadenom pojednávaní. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu žalovaného v rozsahu dôvodov podanej žaloby dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť (ust. § 219 SSP). 16. Podľa § 206 ods. 3, 4, 6 zák.č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej aj „SSP“), správny súd posudzuje správnu žalobu neformálne a nie je pri svojom rozhodovaní viazaný žalobnými bodmi. Pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia alebo v čase vydania jeho rozhodnutia. Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 17. Podľa § 220 SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť správnej žaloby, rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného. Vo výroku uvedie označenie žalovaného, číslo a deň vydania zrušeného rozhodnutia alebo opatrenia, meno a priezvisko žalobcu a číslo jeho cestovného pasu alebo iného dokladu totožnosti. 18. Podľa § 219 SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí, že správna žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 19. Podľa § 3 ods. 1, 2 a 5 zák.č. 71/1967 Z.z. (ďalej aj „Správny poriadok), správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. IV. Napadnuté rozhodnutie 20. Z obsahu administratívneho spisu a rozhodnutia žalovaného, ktoré právne odôvodnil ust. § 2 písm. a/, d/, e/, f/ a § 8, § 10, § 13a zákona o azyle, s upriamením pozornosti na dôvody, pre ktoré žalobca požiadal o udelenie medzinárodnej ochrany súd zistil, že žalobcovi azyl neudelil, ale poskytol mu doplnkovú ochranu na dobu jedného roka. 21. V skutkových dôvodoch rozhodnutia konštatoval, že so žalobcom vykonal dňa 26.07.2019 vstupný a v dňoch 14.10.2019 a 16.12.2019 aj doplňujúce pohovory, v ktorých uviedol, že z Mali odišiel v januári 2012 ukrytý v kamióne do Alžírska, kde strávil 4 mesiace, potom bol 3 mesiace Líbyi, odkiaľ sa loďou dostal na ostrov Lampedusa v Taliansku, kde strávil asi mesiac. Potom šiel do Chorvátska, odtiaľ autom do Maďarska, odkiaľ sa chcel dopraviť do Švédska. Bol však zaistený políciou, ktorá ho údajne informovala o tom, že ak nepožiada o azyl, bude umiestnený v uzatvorenom zariadení. V Maďarsku strávil 4 roky, jednak v tábore pre žiadateľov, ale aj u priateľov z Mali v Budapešti. 22. Ako dôvod odchodu z Mali uviedol, že v meste Kidal mal zriadenú krajčírsku dielňu a pracoval v nej so strýkom. V decembri 2011 prišli islamisti zo skupiny E. a zapálili mu dielňu s tým, že nesmú šiť moderné odevy s krátkymi rukávmi pre ženy a niekoľko dní predtým zabili jeho strýka. Polícii to nehlásil, nakoľko to považoval za zbytočné, pretože v tej dobe bola v Mali vojna a vláda si nevedela s islamistami poradiť. Preto po vypálení dielne odišiel aj s matkou do blízkosti francúzskych vojenských základní, kde boli ubytovaní v stanovom tábore. Od priateľov sa dozvedel, že niektorí M. sa uchytili v Európe, o čom on už tiež dlhšie rozmýšľal a teraz chcel využiť šancu. Už nemal dielňu, nástroje, ani prácu. Po pár dňoch opustil Mali a jeho matku odviezli do sociálneho zariadenia pre seniorov v meste Bamako. Jeho tri sestry žijú v Senegale, kam odišli v roku 2011, po začiatku vojny v Mali. Asi v septembri 2019 jedna sestra vzala matku zo sociálneho zariadenia a odviezla ju do Senegalu. Má dcéru Y. V., nar. v roku XXXX, s ktorou je v kontakte a ktorá žije s jeho bývalou manželkou v Senegale, kde sa druhýkrát vydala. Situáciu v Mali sleduje, momentálne tam stále dochádza k útokom zo strany rebelov, E.. Do Mali nemá dôvod sa vrátiť, lebo celá rodina žije v Senegale. Chce zostať na Slovensku, pracovať a finančne pomôcť svojej rodine. Pretože jeho azylové konanie nebolo skončené do 9 mesiacov, môže legálne pracovať. Túto možnosť využil, pracuje v jednej indickej reštaurácii v Bratislave, ako kuchár a umývač riadu. Zo zdravotného hľadiska sa cíti dobre, je pravda, že mu zo strany sociálnych pracovníkov a psychológov bolo doporučené odborné vyšetrenie, ktoré on ale nevyhľadal, pretože sa necíti byť chorý, psychicky sa cíti byť dobre. 23. Žalovaný ďalej poznamenal, že v doplňujúcom pohovore dňa 16.12.2019 žalobca bližšie objasnil problémy, kvôli ktorým bol údajne nútený krajinu pôvodu opustiť. Uviedol, že jeho matka hovorí jazykom Puallar, otec je pôvodom z etnika K., národnostné zloženie mesta Kidal pred jeho odchodom bolo zmiešané, pričom prevládali obyvatelia, ktorí hovorili arabským jazykom. Problémy sa začali v decembri roku 2011, kedy mesto obsadili vzbúrenci skupiny E., ktorých popísal ako Tuaregov z Mali, Nigeru, Nigérie a Alžírska. Po obsadení mesta ho upozornili odkazom, ktorý našiel nalepený na dielňu s tým, aby pre ženy nešil odevy s krátkymi rukávmi. Krátko na to, našli v meste na ulici, asi tri kilometre od dielne mŕtveho strýka, s rozbitou hlavou. Vrahov nepozná, predpokladá však, že to boli Tuaregovia, ktorí obsadili mesto a obyvateľov nútili dodržiavať ich náboženské obyčaje, vrátane toho, aby ženy chodili zahalené. O niekoľko dní našiel svoju dielňu vypálenú, prišiel aj o náradie a tak mu neostalo nič iné, ako aj z obavy o svoju bezpečnosť, odísť z Kidalu do inej bezpečnejšej oblasti Mali. Sestry, ktoré mali manželov zo Senegalu odišli ešte predtým, ako mesto obsadili vzbúrenci. Všetko sa malo odohrať v decembri 2011 v priebehu 10 dní, teda najprv dostal písomne upozornenie, potom našiel zavraždeného strýka, neskôr mu vypálili dielňu a následne koncom decembra 2011 až januára 2012 odišiel z Kidalu. 24. K dokladom o svojej totožnosti uviedol, že pri odchode z Mali mal identifikačnú kartu ako aj pas, ale zahodil ich do mora tak, ako to robili všetci utečenci, plaviaci sa z Afriky do Európy, nakoľko toho, kto mal pri sebe doklady, by mohli vrátiť späť. V zmysle uvedeného bola jeho totožnosť ustálená len na základe jeho výpovede, lebo do konania nepredložil žiadne doklady, ktoré by jeho totožnosť oficiálne potvrdili. V Kidale už nikoho z rodiny alebo priateľov nemá a tak nevie, aká bezpečnostná situácia je tam v súčasnosti, je v kontakte so sestrami, ktoré ale žijú v Senegale. Na Slovensku príležitostne pracuje a matke do Senegalu posiela asi 50 Eur mesačne. 25. Z výpovede žalobcu žalovaný uzavrel, že v krajine pôvodu nemal nikdy žiadne problémy so štátnymi orgánmi, nebol odsúdený, uväznený alebo iným spôsobom stíhaný, nebol členom žiadnej politickej strany a nevykonával ani žiadne politické aktivity. Žiadosť o medzinárodnú ochranu založil na obave o svoju bezpečnosť pred členmi islamistickej skupiny E., ktorí mali zabiť jeho strýka a následne aj vypáliť dielňu, v ktorej pracoval. Žalovaný však dospel k záveru, že rozhodujúci vplyv na odchod žalobcu z Mali mala nepriaznivá všeobecná situácia, zapríčinená vnútroštátnym ozbrojeným konfliktom medzi vládnymi jednotkami a islamistickými radikálnymi skupinami, čo nezakladá dôvody na udelenie azylu. 26. Z napadnutého rozhodnutia tiež vyplýva, že žalovaný vzhľadom na podozrenie, že žalobca trpí duševnou poruchou, posudzoval aj alternatívu udelenia azylu z humanitných dôvodov podľa ust. § 9 zákona o azyle, pri ktorom zákon výslovne neukladá povinnosť uviesť do výroku rozhodnutia aj výrok o nedelení takéhoto azylu, nakoľko rozhodnutie o ňom nie je nárokom „ex lege,“ ale výsledkom správnej úvahy, ktorá nie je preskúmateľná súdom. V prípade tzv. humanitného azylu ide o medzinárodnú ochranu sui generis, poskytovanú žiadateľom o azyl, u ktorých sa zistí, že nespĺňajú zákonné podmienky na udelenie azylu podľa § 8 zákona o azyle. Tento druh ochrany nemožno odvodiť od Ženevského dohovoru z roku 1951, ani z Ústavy SR, nejde ani o formu ochrany podliehajúcu harmonizácii v rámci práva Európskej únie, je vyjadrením zvrchovaného práva SR, poskytovať medzinárodnú ochranu z dôvodov považovaných za výraz humanity. Naviac žalobca počas pobytu na Slovensku odmietol liečbu s odôvodnením, že on akúkoľvek pomoc od lekárov, prípadne iných odborníkov nepotrebuje, lebo mu nič nie je. Žalovaný poznamenal, že ide o mladého zdravého muža, ktorý je schopný sa sám o seba bez problémov postarať, z jeho sociálneho profilu vyplýva, že mu nemožno uprieť pracovitosť a vypomáhanie s činnosťami okolo tábora (umývanie okien, práca na šijacom stroji). Jeho možné poruchy správania pravdepodobne vyplývajú z dlhodobej bezmocnosti a frustrácie, nakoľko potom, ako začal legálne pracovať, už neboli výraznejšie negatívne prejavy zaznamenané. 27. Dôvod na udelenie azylu ani z humanitných dôvodov teda žalovaný nenašiel, žalobcovi však s ohľadom na všeobecnú politickú a bezpečnostnú situáciu v Mali, s ohľadom na nemožnosť s dostatočnou istotou vylúčiť, že by žalobca nemohol byť vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, poskytol podľa ust. § 13a zákona o azyle na dobu jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti napadnutého rozhodnutia doplnkovú ochranu. V. Právne posúdenie krajského súdu 28. Správnu žalobu žalobca z procesného hľadiska založil na nesprávnom právnom posúdení veci, nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia, nedostatočne zistenom skutkovom stave veci a svoje vecné námietky zastrešil rozporom zisteného skutkového stavu s administratívnymi spismi. 29. Správny súd konštatuje, že len správne a zákonne zistený skutkový stav, vytvára predpoklad právnej situácie nesprávneho právneho posúdenia veci, z čoho možno logicky vyvodiť, že rozhodnutie správneho orgánu nemôže trpieť vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu a súčasne aj nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak teda žalobca tvrdí, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na riadne posúdenie veci, potom jeho námietka nesprávneho právneho posúdenia je a priori nedôvodná. Túto teóriu podporuje aj rozsudok NS SR sp.zn. 1 Sžak/10/2017 zo dňa 27.06.2017, podľa ktorého: „Kasačný súd v súvislosti so sťažovateľom uplatneným kasačným dôvodom uvedeným pod § 440 ods. 1 písm. g/ SSP (t.j. nesprávne právne posúdenie veci /merita/) udáva, že s týmto zákonodarca spája právnu situáciu, kedy krajský súd na správne a zákonným spôsobom zistený skutkový stav (§ 440 ods. 1 písm. f/ SSP) bez vád zaťažujúcich jeho rozhodovanie (písmená a/ až f/) aplikuje právnu normu v merite veci bez možnosti opory v doterajšej ustálenej rozhodovacej praxi kasačného súdu. Vo vzťahu k uplatnenému dôvodu kasačnej sťažnosti, t.j. že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP) musí kasačný súd s prihliadnutím na zásadu kontinuálneho výkonu štátnej moci (čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy SR) zdôrazniť, že doterajšia ustálená judikatúra Najvyššieho súdu SR chápe takto sformulovaný sťažnostný dôvod (viď aj bod č. 13) zakotvený v § 440 ods. 1 písm. g/ SSP vo vzťahu k meritu prejednávanej veci, t.j. na prvom mieste ako nesprávnu aplikáciu právnej normy (hypotéza ako právny skutkový stav a dispozícia) na riadne zistený faktický skutkový stav vyplývajúci z merita veci, na druhom mieste ako nesprávny výber ustanovenia a v neposlednom rade ako nesprávny výber právneho predpisu. “ 30. Nesprávnosť aplikácie objektívneho práva správnym orgánom, by bola zapríčinená chybným výberom takej normy hmotného alebo procesného práva, ktorá nemá vo svojej hypotéze predpoklady, vyplývajúce zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že správny orgán použil nesprávnu právnu normu, alebo ak aj aplikoval správnu právnu normu, nesprávne ju interpretoval alebo právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval. Tento právny rámec vymedzuje aj potrebné medze skutkového zistenia. 31. V súvislosti s uvedeným správny súd zdôrazňuje, že v aplikačnom postupe správneho orgánu pri rozhodovaní o merite veci nezistil pochybenie v otázke právneho posúdenia, odôvodňujúce potrebu zmeny napadnutého rozhodnutia a tieto žalobné dôvody preto považoval za irelevantné. 32. Žalobca správnu žalobu založil aj na nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. Správny súd dáva do pozornosti rozhodnutie sp.zn. 1Sža/9/2016 zo dňa 27.07.2016, v ktorom sa NS SR expressis verbis vyjadril: „V zmysle judikatúry a ustálenej súdnej praxe nestačí, že rozhodnutie je zrozumiteľné pre orgán, ktorý ho vydal; rozhodnutie musí byť zrozumiteľné aj pre ostatných účastníkov konania. Uvedený názor možno v niektorých prípadoch aplikovať nielen na rozhodnutia správnych orgánov, ako na výsledok ich činnosti ale aj na samotný priebeh správneho konania, zdokumentovaný v administratívnom spise.“ 33. Súd však konštatuje, že v napadnutom rozhodnutí a ani v priebehu konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, nemožno nájsť úkony ani správne úvahy, z ktorých by nebolo zrejmé, že sa žalovaný zaoberal možnými dôvodmi prenasledovania, resp. dôvodnou obavou z prenasledovania v krajine pôvodu žalobcu. O správnosti postupu správneho orgánu a zákonnosti rozhodnutia má odôvodnenie rozhodnutia presvedčiť predovšetkým účastníkov konania a tým naplniť jedno zo základných pravidiel konania. Správny orgán v odôvodnení rozhodnutia reagoval na skutkové okolnosti, ktoré správne právne posúdil, správne vyložil aj obsah právnej normy a úvahy, ktorými sa v napadnutom rozhodnutí riadil formuloval jasne a zrozumiteľne. 34. Dôvody pre poskytnutie azylu sú zákonom vymedzené pomerne úzko a nepokrývajú celú škálu porušovania ľudských práv a slobôd, ktoré sú tak v medzinárodnom ako aj vo vnútroštátnom kontexte uznávané. Inštitút azylu je aplikovateľný v obmedzenom rozsahu a to len pre prenasledovanie zo zákonom uznaných dôvodov, kedy je týmto inštitútom chránená len najvlastnejšia existencia ľudskej bytosti a práva a slobody s ňou spojené, pričom udelenie azylu podľa § 8 zákona o azyle je objektívne viazané na prítomnosť prenasledovania ako skutočnosti definovanej v § 2 písm. d/ zákona o azyle alebo na odôvodnené obavy z tejto skutočnosti, a to v oboch prípadoch v dobe podania žiadosti o azyl, teda spravidla v dobe bezprostredne nasledujúcej po odchode z krajiny pôvodu, (rozsudok NS SR sp. zn. 8Sža/41/2009 zo dňa 04.08.2009). 35. Podľa ust. § 8 zákona o azyle, ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý a/ má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b/ je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. 36. Konanie o udelenie azylu na území SR, teda v zmysle citovaného ustanovenia prebieha vo väzbe na splnenie podmienok v ňom taxatívne vymedzených, ako zákonného vyjadrenia ústavnej garancie poskytovania azylu cudzincom prenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd (čl. 53 prvá veta Ústavy SR). Právo na azyl je právom len cudzinca a to takého, ktorý bol mimo územia SR prenasledovaný kvôli uplatňovaniu politických práv a priznáva sa v rozsahu dvoch kumulatívnych materiálnych podmienok. Prvou je prenasledovanie, druhou je uplatnenie politických práv a slobôd. Prvou podmienkou sa zaručuje ochrana až vo fáze reálneho prenasledovania a na jej splnenie nestačí ohrozenie, resp. možnosť, že osoba bude v kratšej alebo vzdialenejšej budúcnosti ohrozená prenasledovaním. Druhá podmienka práva na azyl je splnená, ak žiadateľ o azyl uplatnil slobodu prejavu, slobodu zhromažďovania, slobodu združovania, volebné právo alebo právo na odpor a za to je v zahraničí prenasledovaný. Udelenie azylu podľa ust. § 8 ZoA je objektívne viazané na prítomnosť alebo odôvodnené obavy z prenasledovania, spravidla v dobe bezprostredne nasledujúcej po odchode z krajiny pôvodu. 37. Prenasledovaním sa podľa ust. § 2, písm. d/ zákona o azyle, na účely tohto zákona rozumie závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktoré postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v použití fyzického alebo psychického násilia, vrátane sexuálneho násilia, zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2, konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom. 38. Ustanovenie § 2 písm. d/ ZoA, definujúce konkrétne situácie, ktoré je možné považovať za prenasledovanie, nie je možné aplikovať na prípad žalobcu ako žiadateľa o azyl, bez predchádzajúceho splnenia základnej podmienky ako predpokladu udelenia azylu, ktorou je preukázanie existencie opodstatnených obáv z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine (§ 8 ZoA). 39. Základnou zásadou správneho konania je zásada materiálnej pravdy, na základe ktorej rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Z obsahu predmetnej zásady vyplýva, že správny orgán (platí to aj pre odvolací orgán) je povinný vykonávať dokazovanie tak, aby boli náležite objasnené všetky rozhodujúce okolnosti, dôležité pre posúdenie veci (úplnosť zistenia) - správny orgán musí zabezpečiť, aby skutkové zistenia, ktoré vyplývajú z vykonaného dokazovania čo najviac zodpovedali skutočnosti (presnosť zistenia). 40. Zásada tzv. materiálnej pravdy má v konaní o udelenie azylu svoje špecifiká spočívajúce v pravidelnej nedostatočnosti dôkazov preukazujúcich dôveryhodnosť žiadateľových tvrdení. Je však na správnom orgáne, aby preukázal, či vyvrátil pravdivosť žiadateľových tvrdení, a to buď úplne nevyvrátiteľne zistením presných okolností viažucich sa na tvrdenie žiadateľa o azyl, alebo aspoň s takou mierou pravdepodobnosti, ktorá nevyvoláva zásadné pochybnosti o správnosti úsudku správneho orgánu. Povinnosťou správneho orgánu teda je, aby v pochybnostiach zhromaždil všetky dostupné dôkazy, ktoré dôveryhodnosť výpovede žiadateľa o azyl vyvracajú alebo spochybňujú a nie je povinnosťou žiadateľa o azyl svoje obavy z prenasledovania podradiť pod konkrétny dôvod v zmysle zákona o azyle. To je úlohou posúdenia správneho orgánu. Podľa rozsudku NS SR sp. zn. 1Sža/73/2008 zo dňa 27.05.2008, „dôveryhodnosť osoby žiadateľa odporca posudzuje vzhľadom na nedostatok listinných dokladov a dokumentov, ktorými by preukázal svoju totožnosť, resp. ktorými by preukázal pravdivosť svojich tvrdení o prenasledovaní v krajine pôvodu v nadväznosti na celkové správanie žiadateľa v priebehu administratívneho konania. Na preukázaní pravdivosti tvrdení musí záležať predovšetkým žiadateľovi o azyl, preto jeho vyhlásenia musia byť ucelené a rozumné, nesmú protirečiť všeobecne známym faktom o krajine pôvodu a svojim konaním nesmie zadávať dôvod na spochybňovanie dôveryhodnosti svoje osoby.“ 41. Z rozsudku sp.zn. 10Sžak/17/2019 zo dňa 15.11.2019 však vyplýva, že „povinnosť zistiť skutočný stav veci podľa § 32 zákona č. 71/1967 Zb. (Správny poriadok) má žalovaný len v rozsahu dôvodov, ktoré žiadateľ v priebehu správneho konania uviedol, pričom zo žiadneho ustanovenia zákona nemožno vyvodiť, že by žalovanému vznikla povinnosť, aby sám domýšľal právne relevantné dôvody pre udelenie azylu žiadateľom neuplatnené a následne k týmto dôvodom vykonal príslušné skutkové zistenia (rozsudok NS SR sp. zn. 8Sza/34/2009 zo dňa 01.07.2009). 42. Pokiaľ sa teda žiadateľ o azyl po celú dobu konania vo veci medzinárodnej ochrany drží jednej dejovej línie, jeho výpoveď je možné i napriek drobným nezrovnalostiam označiť za konzistentnú a za súladnú s dostupnými informáciami o krajine pôvodu, potom je potrebné z takejto výpovede vychádzať. Podľa rozsudku NS SR sp. zn. 1Sža 4/2012 zo dňa 28.02.2012, „posudzovanie dôveryhodnosti žiadateľa o udelenie azylu je výsledkom celkového hodnotiaceho procesu a úvah odporcu o osobnosti žiadateľa s prihliadnutím k miere reálnosti, resp. vierohodnosti ním tvrdených dôvodov odchodu z krajiny pôvodu v konfrontácii so všeobecne známymi informáciami o krajine pôvodu. Rozhodujúcimi pre záver o nedôveryhodnosti žiadateľa nemôžu byť len niektoré nepatrné nezrovnalosti alebo len omylom vysvetlené nejasnosti v tvrdeniach žiadateľa, ale zásadné rozpory vo výpovediach, ktoré správny orgán rozpozná.“ 43. Podľa čl. 7 ods. 2 SMERNICE RADY č. 2004/83/ES z 29.04.2004 o minimálnych ustanoveniach pre oprávnenie a postavenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva ako utečencov alebo osôb, ktoré inak potrebujú medzinárodnú ochranu (ďalej aj „kvalifikačná smernica“) sa má spravidla za to, že ochrana je poskytovaná, ak tieto subjekty učinia primerané kroky k zabráneniu prenasledovania, mimo iné aj zavedením účinného právneho systému pre odhaľovanie, stíhanie a trestanie jednania predstavujúceho prenasledovanie a žiadateľ musí mať k tejto ochrane prístup. Preukázanie splnenia podmienky, že dané štátne a kvázi štátne subjekty nie sú schopné poskytnúť žiadateľovi ochranu postuluje, aby v krajine svojho pôvodu požiadal tieto subjekty o pomoc. Podľa judikatúry NS SR však „môžu nastať situácie, za ktorých nie je možné ani účelné trvať na predchádzajúcom pokuse žiadateľa o medzinárodnú ochranu, usilovať o ochranu v štáte pôvodu k tomu, aby mohla byť považovaná podmienka nemožnosti ochrany vlastného štátu za splnenú“ a v takom prípade je na mieste, aby správny orgán preveril a prípadne na základe relevantných informácií a správ o štáte pôvodu vyvrátil, či by bola žiadateľovi na základe jeho žiadosti poskytnutá ochrana v štáte pôvodu alebo nie (rozsudok NS SR republiky sp. zn. 1Sža/10/2014 zo dňa 29.04.2014, sp. zn. 10Sža/17/2015 zo dňa 20.05.2015). 44. Situácia v Mali je podľa zdrojov získaných z Odboru dokumentaristiky a zahraničnej spolupráce Migračného úradu MV SR naďalej nebezpečná. Konflikt sa začal v januári 2012, keď sa povstalci Národného hnutia za oslobodenie Azawadu vzbúrili proti ústrednej vláde v Bamaku, s cieľom získať nezávislosť. Do povstania sa ale vmiešali stúpenci teroristickej organizácie Al Kaidá, ktorí sa zmocnili miest na severe krajiny a začali tam uplatňovať islamské právo šaria. V marci 2012 vojenskí dôstojníci zvrhli prezidenta E. s odôvodnením, že nie je schopný zastaviť povstanie Tuaregov. Od tej doby neustále prebiehajú boje medzi vzbúrencami a malijskou armádou, ktorú podporuje hlavne Francúzsko (v rámci medzinárodných jednotiek tam pôsobia aj vojaci z Českej republiky). Pre pretrvávajúci ozbrojený vnútorný konflikt je v celej krajine stále vyhlásený výnimočný stav a za nebezpečné sa považujú hlavne oblasti na severe krajiny. Podľa medzinárodnej neziskovej organizácia International Crisis Group, bola situácia v Mali v júni 2019 zhoršená, v júli nezmenená a v auguste 2019 zlepšená. Výskumná vetva kongresu USA v auguste 2019 uviedla, že Mali čelí vzájomne prepojeným výzvam v oblasti bezpečnosti a riadenia štátu, vláda v roku 2015 podpísala mierovú dohodu so severnými separatistickými rebelmi, ale kľúčové ustanovenia zostávajú neimplementované. V polovici roku 2019 bolo vnútorne vysídlených okolo 148.000 Malijčanov a takmer 140.000 bolo zaregistrovaných ako utečenci v susedných štátoch. Región Kidal, na severovýchode Mali, sa vo všetkých zdrojoch uvádza ako nebezpečný, s limitovanou alebo žiadnou prítomnosťou štátu. Ministerstvo zahraničných vecí USA vo svojej výročnej správe za rok 2018 o Mali uviedlo, že podmienky na začiatku roku 2018 povzbudili niektorých utečencov a vnútorne vysídlené osoby, aby sa vrátili do svojich domovov na severe. Vláda uľahčila cestovanie osobám, ktorým chýbali prostriedky na zaplatenie ich cesty, následné prípady zhoršenej bezpečnostnej situácie však návraty spomalili. Podľa výročnej správy ďalšej mimovládnej organizácie, Freedom House, za rok 2018, sloboda pohybu a výber bydliska sú naďalej ovplyvnené nedostatkom bezpečnosti, najmä v strednom a severnom Mali, miera repatriácie zostáva stále nízka. Správa Európskej komisie o pokroku, pri plnení európskeho programu v oblasti repatriácie zo dňa 16.10. 2019 uvádza, že len 1,7 percent obyvateľov Mali je vrátených späť. 45. Žalovaný v rozhodnutí správne vyvodil, že žalobca v priebehu administratívneho konania primeraným spôsobom nepreukázal opodstatnenosť strachu z prenasledovania, bezprostredne súvisiaceho s jeho rasou, národnosťou, náboženským alebo politickým presvedčením, či príslušnosťou k určitej sociálnej skupine (naplnenie kritérií ust. § 8 zákona o azyl a Ženevskej konvencie z roku 1951 o právnom postavení utečencov). Jeho právna zástupkyňa odvolacie dôvody zhrnula do troch zásadných námietok, spočívajúcich v náboženskom presvedčení, etnickej príslušnosti a neudelení humanitného azylu pre psychické problémy žalobcu. 46. K prenasledovaniu z náboženských dôvodov, a to šitiu moderných odevov s krátkymi rukávmi pre ženy, teda konaniu nezlučiteľnému s radikálnou ideológiou pôvodcov prenasledovania, neštátnych skupín Tuaregov, žalovaný správne poznamenal, že žalobca len šil odevy, o ktoré bol záujem a od zákazníčok samotných záviselo, aký odev si prajú ušiť. Šitie takýchto odevov teda nemožno hodnotiť ako prejav namierený voči islamistom, voči ktorým, vyplývajúc z jeho výpovede, žiadnym iným spôsobom nevystupoval. V dotazníku zo dňa 24.08.2017 uviedol, že značná časť mesta Kidal vyhorela, obeťou čoho sa podľa názoru súdu stala zrejme aj jeho dielňa. Nešlo teda o individuálny akt namierený voči žalobcovi ale o výsledok všeobecnej situácie v Mali. Z jeho výpovede tiež nemožno vyvodiť ani spojitosť so smrťou jeho strýka, nakoľko pri vnútornom ozbrojenom konflikte, obsadení mesta Kidal ozbrojencami, boli vystavení všetci obyvatelia tejto oblasti neselektívnemu násiliu. Ako prejav psychického násilia nemožno vnímať ani zanechaný odkaz na dverách, aby prestal šiť nechcené odevy. 47. Otázku etnického pôvodu, ako dôvod žiadosti o azyl žalobca v priebehu konania vôbec nenaniesol a z toho dôvodu sa jej riešeniu žalovaný v rozhodnutí ani nevenoval. Z obsahu administratívneho spisu však vyplýva, že žalobca vo všetkých pohovoroch a doplňujúcich pohovoroch na otázku týkajúcu sa jeho národnosti a etnika uviedol malijské, a v doplňujúcom pohovore zo dňa 16.12.2019 to vysvetlil tak, že jeho matka je pôvodom Pullar hovorí ich jazykom a považuje sa za člena kmeňa Pullar. Otec bol pôvodom Bambara. O prenasledovaní založenom na etnickom pôvode sa počas konania vôbec nezmienil. 48. K žalobnej námietke o neudelení azylu z humanitných dôvodov správny súd uvádza, že žalobca vo svojom odôvodnení nezabudol ani na túto alternatívu a v súlade s hypotézou ust. § 9 ZoA ju vyčerpávajúcim spôsobom aj odôvodnil. Naopak žalobca túto možnosť, bez relevantnej skutkovej argumentácie ako žalobný dôvod len naznačil. Súd na margo toho konštatuje, že zákonná úprava inštitútu humanitárneho azylu bližšie neupravuje, ktoré skutočnosti zákon chápe ako humanitárne dôvody, nevymedzuje taxatívne dôvody, ani tieto demonštratívne nevymenúva. Dôvodová správa k Zákonu o azyle, spomína možnosť udeliť humanitárny azyl neúspešným žiadateľom o azyl z radov prestarnutých, traumatizovaných alebo ťažko chorých osôb, ktorých návrat do krajiny pôvodu by mohol predstavovať značné fyzické či psychické útrapy, prípadne až smrť. Právny nárok na udelenie azylu z humanitárnych dôvodov neexistuje ani podľa ustálenej praxe krajských a Najvyššieho súdu SR, čo vyplýva napr. z rozsudku sp.zn. 1Sža 11/2009. Žalobca počas azylového konania nikdy vyslovene netvrdil, nenaznačoval a ani neuvádzal také skutočnosti, ktoré by mohli byť dôvodom na udelenie azylu z humanitárnych dôvodov, nespĺňa ani jednu z možných charakteristík osôb, ktoré by mohli podliehať eventualite uloženia takéhoto druhu azylu. Ak mal žalobca ako dôvod na udelenie humanitného azylu na mysli svoje psychické problémy, sám lekársku pomoc odmietol s tvrdením, že mu nič nie je. V súčasnosti je zamestnaný v reštaurácii, bez vonkajšieho prejavu akýchkoľvek zdravotných problémov. 49. Súd ešte dopĺňa, že v prípade takzvaného humanitného azylu ide o medzinárodnú ochranu sui generis poskytovanú žiadateľom o azyl, u ktorých sa zistí, že nespĺňajú zákonné podmienky na udelenie azylu podľa § 8 zákona o azyle, pričom tento druh ochrany nemožno odvodiť od Ženevského dohovoru z roku 1951, ani z Ústavy SR a nejde ani o formu ochrany, ktorá by podliehala harmonizácii v rámci práva Európskej únie. Možnosť udeliť azyl z humanitných dôvodov je vyjadrením zvrchovaného práva toho - ktorého štátu, v našom prípade Slovenskej republiky, ktorý na základe svojej suverenity môže poskytnúť medzinárodnú ochranu z dôvodov, ktoré sú považované za výraz humanity. Samotné humanitné dôvody nie sú bližšie špecifikované v právnych predpisoch a keďže ide o nenárokovateľný, exaktne nevymedzený právny inštitút, je v medziach správnej úvahy správneho orgánu aké konkrétne dôvody bude v súlade s právnym poriadkom SR, ako aj európskym a medzinárodným právom, za takéto dôvody považovať. Správny orgán neudelenie takéhoto azylu nie je povinný ani odôvodňovať. 50. Inštitút azylu, ako najvyššia forma ochrany má slúžiť na nevyhnutnú ochranu života a slobody ľudí, ktorí sa nachádzajú v bezprostrednom ohrození. Aby mohla byť osoba považovaná za utečenca, musí preukázať, že sa opodstatnene obáva perzekúcie z rasových, náboženských, národnostných dôvodov, z dôvodov príslušnosti k istej sociálnej skupine alebo z politických dôvodov, či z dôvodov uplatňovania politických práv a slobôd, k čomu v prípade žalobcu jednoznačne nedošlo. Žalobca sám vypovedal, že sa dozvedel o svojich krajanoch, ktorí sa dostali do Európy a darí sa im dobre. On o takejto možnosti, aj za účelom finančného zabezpečenia rodiny, uvažoval už dávnejšie. Matke teraz posiela finančnú podporu, cca 50 eur mesačne. Do zápisnice zo dňa 10.08.2017 na otázku či bol členom politickej strany, či bol trestaný, či mal problémy s políciou, či mal problémy v domovskej krajine pre svoje náboženstvo a či bol nejako prenasledovaný, odpovedal, „nie som členom politickej strany, nebol som prenasledovaný a taktiež som nebol vo väzení.“ 51. Okrajovo súd poukazuje aj na svoje postrehy v nezrovnalostiach žalobcovej výpovede, a to napr. keď do zápisnice zo dňa 10.08.2017 uviedol, že matka je nezvestná, má dve sestry, sú vydaté a nevie kde žijú. V dotazníku zo dňa 24.08.2017 uviedol, že matka by mala žiť v meste Kidal, už s ňou nemá kontakt a keďže značná časť mesta vyhorela, nemusí tam už bývať. S manželkou sa rozviedol v roku 2011 a dcéra žije v detskom domove v Mali. V dotazníku dňa 26.07.2019 k otázke súrodencov uviedol: „jeden brat M. zomrel v roku 2005, mám ešte tri staršie sestry, ktoré sú vydaté, žijú v Senegale. Som s nimi v telefonickom kontakte“ K matke uviedol, že žije v sociálnom zariadení v Bamako. K bývalej manželke uviedol: „bývalá manželka Q. A., vydala sa druhýkrát v Senegale, nie sme v kontakte. Rozviedli sme sa v roku 2011. Dcéra Y. V., narodila sa v roku XXXX. S dcérou som v kontakte, žije so svojou matkou v Senegale.“ V doplňujúcom pohovore dňa 14.10.2019 do dotazníka uviedol: „V Mali mi nikto z rodiny už nebýva, moje tri sestry žijú v Senegale. Odišli tam s manželmi ako utečenci, žijú tam od začiatku vojny asi od roku 2012. Asi pred mesiacom moja najstaršia sestra bola za matkou v Mali a odviezla ju do Senegalu. Matka žila do tej doby v hlavnom meste Bamaku v nejako sociálnom zariadení pre seniorov.“ V tom isto dotazníku na otázku, prečo sa nepresťahoval do bezpečnejšej oblasti v Mali, napr. do hlavného mesta uviedol: „je pravda, že v hlavnom meste je bezpečnejšie, ale ja v tomto meste nikoho nemám. Sestry majú manželov A. a preto tam aj odišli.“ 52. I z týchto dôvodov možno žalobcovu výpoveď považovať za nekonzistentú a značne nevierohodnú. 53. Za prenasledovanie v zmysle ust. § 8 ZoA je nutné považovať len také ohrozenie života či slobody, ktoré je trpené, podporované či prevádzané štátnou mocou, pričom problémy so súkromnými osobami nemôžu byt dôvodom pre udelenie azylu, pokiaľ politický systém v krajine pôvodu dáva občanom možnosť domáhať sa ochrany svojich práv pred štátnymi orgánmi. Pokiaľ žiadateľ o azyl nepreukáže, že verejná moc v krajine pôvodu ako celok mu odoprela poskytnúť ochranu pred prípadnými vyhrážkami zo strany súkromnej osoby, nemôže sa úspešne domáhať ochrany v podobe udelenia azylu (napr. rozsudok NS SR sp.zn. 1 Sža 50/2010 z 08.06.2010). 54. Súd teda nenašiel pochybenia v záveroch žalovaného o tom, že v priebehu konania nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že by skupina E. voči žalobcovi útočila výlučne z dôvodov jeho rasy, národnosti, náboženského alebo politického presvedčenia. Útoky súviseli s nepriaznivou bezpečnostnou situáciou, ako dôsledku vnútorného ozbrojeného konfliktu v Mali, kde rôzne ozbrojené extrémistické islamské skupiny napádajú civilné obyvateľstvo a nútia ho striktne dodržiavať ich výklad islamu a vládne jednotky nie sú dostatočne silné na zaistenie bezpečnosti všetkých obyvateľov krajiny. Týmto konfliktom je dotknutá veľká časť obyvateľstva krajiny bez rozdielu rasy, pohlavia, veku alebo sociálneho postavenia a ozbrojenému konfliktu po napadnutí mesta Kidal ozbrojencami, boli vystavení všetci obyvatelia mesta. Žalobca nepreukázal ani to, že by sa po písomnej vyhrážke kvôli šitiu neprijateľných odevov obrátil so žiadosťou o ochranu na orgány verejnej moci. 55. I so zreteľom na uvedené správny súd nemohol prijať iný záver ako ten, že správny orgán dôkladne zistil skutkový stav veci, na tento aplikoval zodpovedajúce ustanovenia zákona a svoje rozhodnutie vyčerpávajúcim spôsobom aj odôvodnil. Pretože súd nevyhodnotil ani jednu z vznesených námietok žalobcu ako dôvodnú, podanú žalobu zamietol. 56. Podľa § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak. 57. S poukazom na príručku UNHCR „Kritéria a postupy pri udeľovaní štatútu utečenca podľa Konvencie z roku 1951 a podľa Protokolu z r. 1967 o postavení utečencov“ osoby, ktoré sú donútené opustiť rodnú krajinu následkom medzinárodných alebo vnútroštátnych ozbrojených konfliktov, sa obvykle nepovažujú za utečencov, pokiaľ tento konflikt neprechádza priamo do perzekúcie v zmysle uvedeného dohovoru. Takýmto osobám je však zabezpečená ochrana podľa iných medzinárodných dokumentov, čo migračný úrad v prípade žalobcu zohľadnil pri posudzovaní doplnkovej ochrany a túto mu udelil. 58. O trovách žalobcu súd rozhodol v zmysle ust. § 167 ods. 1 S.s.p. a s poukazom na výsledok konania, teda celkovú neúspešnosť žalobcu v preskúmavanej veci mu náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 S.s.p.). Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. (§ 438 ods. 1 S.s.p.) Prípadne podaná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu (§ 443 ods. 1 S.s.p.). Podáva sa krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 S.s.p.). V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (z kasačnej sťažnosti musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísaná a datovaná; kasačnú sťažnosť treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) označiť napádané rozhodnutie, údaj, kedy napádané rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností tak, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (§ 445 ods. 1 S.s.p.). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g/ až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. (§ 440 S.s.p.).