Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/62/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020200340 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Janáková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1020200340.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: CARENTAL s.r.o., Varšavská 22, 831 03 Bratislava, IČO: 47 439 823, zastúpeného: Advokátska kancelária Mgr. Karol Haťapka, s.r.o., P. O. Box 17, 840 00 Bratislava, IČO: 46 606 122, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, Tomášikova 46, 832 05 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia OU-BA-OCDPK-2019/073610 zo dňa 17.10.2019 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu o d m i e t a . Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Správnou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 21.2.2020 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Okresného úradu Bratislava, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií č.: OU-BA-OCDPK-2019/073610 zo dňa 17.10.2019, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta vo výške XXX eur podľa § 10a ods. 2 zák. č. 488/2013 Z.z. o diaľničnej známke a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 488/2013 Z.z. ) ako prevádzkovateľovi vozidla EVČ: J. XXX Q. za to, že sa dopustil spáchania správneho deliktu podľa § 10a ods. 1 zák. č. 488/2013 Z.z. tým, že dňa 1.2.2017 v čase o 16:14:33 hod. užíval vymedzený úsek cesty R1, 6,1 km smer L. vozidlom bez úhrady diaľničnej známky. Uvedené rozhodnutie žalobca žiadal z dôvodu jeho nezákonnosti v plnom rozsahu rušiť. 2. Ďalej uviedol, že proti rozhodnutiu o uložení pokuty za správny delikt prevádzko-vateľa vozidla č. OU- BA-OCDPK-2019/073/610 zo dňa 17.10.2019 podal v zákonnej lehote odvolanie, pretože v predmetnej veci začala orgánu verejnej správy plynúť subjektívna lehota na začatie správneho konania o uloženie pokuty momentom zistenia a preukázania spáchania správneho deliktu, t.j. dňom 1.2.2017. Orgán verejnej správy začal konanie až po uplynutí tejto lehoty, čím prišlo k premlčaniu. Žalobca ďalej uviedol, že o podanom odvolaní žalobcu rozhodol Okresný úrad Bratislava, odbor opravných prostriedkov, referát cestnej dopravy a pozemných komunikácií č. OU-BA-OOP1-2020/032518-002 zo dňa 30.1.2020, ktorým odvolanie žalobcu zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil s odôvodnením, že k premlčaniu neprišlo. 3. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 17.8.2020 uviedol, že ako prvostupňový orgán verejnej správy nemá dostatočnú pasívnu legitimáciu byť žalovaným, keďže žalobca podal proti prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie, o ktorom rozhodol Okresný úrad, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií. Svoje vyjadrenie doplnil aj stanoviskom Okresného úradu Bratislava, odbor opravných prostriedkov, ktorý navrhol žalobu zamietnuť, nakoľko si splnil svoju zákonnú povinnosť a bezodkladne bez ďalšieho konania vydal rozkaz a zaslal účastníkov konania dňa 7.6.2020 podľa § 10a ods. 8/ zák. č. 488/2013 Z.z. a teda nebolo porušené ani ustanovenie § 11 ods. 1 zák. č. 488/2013 Z.z.. 4. Podľa § 98 ods. 1 písm. g/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP), správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná. 5. Podľa § 7 písm. a/ SSP správne súdy nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na prokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto nebola na podanie riadneho opravného prostriedku oprávnená. 6. Podľa § 32 ods. 2 SSP, žalovaným je orgán verejnej správy určený týmto zákonom, ak tento zákon neustanovuje inak. 7. Podľa § 180 ods. 1 SPP, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie. 8. Podľa § 53 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), proti rozhodnutiu správneho orgánu má účastník konania právo podať odvolanie, pokiaľ zákon neustanoví inak, alebo pokiaľ sa účastník konania odvolania písomne alebo ústne do zápisnice nevzdal. 9. Podľa § 58 ods. 1 Správneho poriadku, ak osobitný zákon neustanoví inak, odvolacím orgánom je správny orgán najbližšieho vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. 10. Podľa § 59 ods. 1 Správneho poriadku, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. 11. Ak sú preto dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí (ods. 2). 12. Proti rozhodnutiu odvolacieho orgánu o odvolaní sa nemožno ďalej odvolať (ods. 4). 13. V predmetnej právnej veci je nepochybné, že žalobca žalobou napáda rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa Okresného úradu Bratislava, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií č. OU-BA-OCDPK-2019/073610 zo dňa 17.10.2019, proti ktorému je v inštančnom administratívnom postupe prípustný riadny opravný prostriedok, ktorým je odvolanie (§ 53 Správneho poriadku). 14. Žalobca si bol tejto skutočnosti vedomý, o čom svedčí aj podané odvolanie, o ktorom rozhodol v druhom stupni Okresný úrad Bratislava, odbor opravných prostriedkov, referát cestnej dopravy a pozemných komunikácií, rozhodnutím č. OU-BA-OOP1-2020/032518-002 zo dňa 30.1.2020, ktorým odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Okresného úradu Bratislava, odboru cestnej dopravy a pozemných komunikácií č. OU-BA-OCDPK-2019/073610 zo dňa 17.10.2019. 15. V konaní sa teda vyskytla prekážka brániaca správnemu súdu vo veci konať a rozhodnúť: žalobou je napadnuté prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy, voči ktorému podal žalobca odvolanie v administratívnom konaní, o ktorom je už právoplatne rozhodnuté rozhodnutím, ktoré žalobca nenapáda správnou žalobou. Žalobca za žalovaného označil aj prvostupňový orgán verejnej správy, a to Okresný úrad Bratislava, odboru cestnej dopravy a pozemných komunikácií. 16. Na základe všeobecnej správne žaloby správny súd preskúma právoplatné druho-stupňové rozhodnutie žalovaného orgánu verejnej správy; resp. prvostupňové právoplatné rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa riadny opravný prostriedok. Hoci tento záver explicitne nevyplýva z § 3 ods. 1 písm. b/ SSP, jednoznačne vyplýva z označenia žalovaného upraveného v § 180 ods. 1 SSP. 17. Ustanovenie § 7 písm. a/ SSP z hľadiska negatívnej enumerácie rozhodnutí nepreskúmavaných správnym súdom nie práve komplexne upravuje situáciu, keď je žalobou napadnuté prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy, proti ktorému zákon pripúšťa v administratívnom konaní podať riadny opravný prostriedok. Toto ustanovenie vylučuje zo súdneho prieskumu len právoplatné prvostupňové rozhodnutie orgánov verejnej správy, pri ktorých účastník konania nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktoré mu poskytuje príslušný právny predpis. Nereflektuje však na situáciu, keď účastník administratívneho konania podal proti prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie v rámci administratívneho konania. Logickým výkladom však možno dospieť k záveru, že úmyslom zákonodarcu nebolo, aby správne súdy preskúmavali neprávoplatné prvostupňové rozhodnutia orgánov verejnej správy, proti ktorým bol v administratívnom konaní podaný prípustný riadny opravný prostriedok. Správny súd preto postupoval podľa § 25 SSP v spojení s článkom 4 ods. 2 základných princípov zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) a rozhodol vo veci podľa normy, ktorá je veci najbližšia s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva SSP, tak aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. 18. Najvyšší súd Slovenskej republiky napríklad v uznesení sp. zn. 8Sžf/112/2014 zo dňa 25.8.2016 konštatoval, že žalobou v správnom súdnictve podľa druhej hlavy, piatej časti Občianskeho súdneho poriadku je množné napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho orgánu, ktorý rozhodoval v poslednom stupni, a ktorým bol žalobca podľa svojho názoru ukrátený na svojich právach (§ 247 ods. 1, 2, § 250 ods. 4 OSP). To znamená, že žaloba má smerovať proti rozhodnutiu správneho orgánu druhého stupňa, ktoré nadobudlo právo-platnosť. Zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa je preskúmavaná v spojení s právoplatným rozhodnutím orgánu verejnej správy druhého stupňa, a ak rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa obsahuje rovnaké vady ako druhostupňové rozhodnutie, je možné ho zrušiť podľa ustanovenia § 250j ods. 2 OSP, ale vždy len v spojení s právoplatným druhostupňovým rozhodnutím, nie samostatne. Zákonom stanovená podmienka vyčerpania riadnych opravných prostriedkov je na mieste preto, aby súd nenahrádzal odvolací orgán verejnej správy. Od právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy v druhom stupni sa odvíja aj lehota pre podanie žaloby, v zmysle ustanovenia § 250b ods. 2 OSP (dva mesiace od právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktorý rozhodoval v poslednom stupni). K zmene tohto právneho názoru nedošlo ani prijatím novej procesnej úpravy vyjadrenej v Správnom súdnom poriadku. 19. Ak žalobca, využil riadny opravný prostriedok v administratívnom konaní, podal žalobu proti neprávoplatnému rozhodnutiu prvostupňového orgánu verejnej správy, sám spôsobil, že jeho žaloba je v konaní pred správnym súdom neprípustná. Z tohto dôvodu, je jediným postupom odmietnutie žaloby podľa § 98 ods. 1 písm. g/ SSP v spojení s § 25 SSP a čl. 4 ods. 2 zákonných princípov CSP. 20. O práve účastníkov na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 170 písm. a/ SSP a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože žaloba bola odmietnutá. 21. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§139 ods. 4 v spojení s §147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.