Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/74/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020200407 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 06. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jeannette Hajdinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1020200407.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Súkromná stredná odborná škola Magyar Szakközépiskolva, IČO: 42253896, so sídlom v Zlatých Klasoch, Trhovisko 776/1, zastúpeného advokátom JUDr. Vladimírom Grznárom, so sídlom v Bratislave, Družstevná 2, proti žalovanému: Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, IČO: 00164381, so sídlom v Bratislave, Stromová 1, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2019/19189:1-A1820 zo dňa 18.12.2020, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby z a m i e t a . Krajský súd v Bratislave žalobu o d m i e t a . Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Ministerka školstva, vedy, výskumu a športu SR druhostupňovým rozhodnutím č. 2019/19189:1-A1820 zo dňa 18.12.2020 zmenila prvostupňové rozhodnutie žalovaného, sekcie regionálneho školstva, č. 2019/10391:3-Al 050 zo dňa 6.8.2019 o zmene v sieti škôl a školských zariadení Slovenskej republiky spočívajúce vo vyradení Súkromnej strednej odbornej školy Magán Szakkózépiskola, Trhovisko 776/1, Zlaté Klasy, zo siete škôl a školských zariadení Slovenskej republiky s účinnosťou k 31.08.2019 tak, že: „Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR v súlade s § 14 ods. 6 písm. b/ v nadväznosti na § 17 ods. 1 písm. c/ zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 596/2003 Z.z.) vyraďuje Súkromnú strednú odbornú školu Magyár Szakközépiskola, Trhovisko 776/1, Zlaté Klasy, zo siete škôl a školských zariadení Slovenskej republiky s účinnosťou ku dňu 31.08.2020.“ 2. Účastníkom administratívneho konania bol zriaďovateľ školy Ing. Ľudovít Baláž, MBA. II. Žaloba 3. Žalobca - Súkromná stredná odborná škola Magyar Szakközépiskolva - sa žalobou domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia č. 2019/19189:1-A1820 zo dňa 18.12.2020 spolu s prvostupňovým rozhodnutím č. 2019/10391:3-Al 050 zo dňa 6.8.2019, ich zrušenia a vrátenia veci orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedol, že bol účastníkom administratívneho konania, pričom zodpovednosť za zistené porušenia niesla riaditeľka školy a vykonal voči nej príslušné personálne opatrenie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci, nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, nakoľko v jeho odôvodnení absentuje údaj o tom, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami sa žalovaný riadil pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu a ako sa vyrovnal s návrhmi, námietkami a vyjadreniami žalobcu k podkladom rozhodnutia. 4. Poukázal na to, že školu prioritne navštevujú žiaci v odbore „ochrana osôb a majetku", ktorí budú maturovať v roku 2021. Títo žiaci by mali problém s prestupom, pretože v Trnavskom samosprávnom kraji je jedinou školou s týmto zameraním a žiaci by po vyradení školy zo siete škôl a školských zariadení museli dochádzať do Bratislavy. Ďalej ide o žiakov v odbore „autoopravár - mechanik", ktorí ukončia štúdium tiež v školskom roku 2020/2021; ide väčšinou o rómskych žiakov a žiakov z okolitých obcí z menej podnetného rodinného prostredia, ktorým by prestup na inú školu a súvisiace dochádzanie spôsobovali veľké problémy. V prípade týchto žiakov je vysoko pravdepodobné, že by štúdium nedokončili a mali by len základné vzdelanie a z toho plynúcu menšiu uplatniteľnosť na trhu práce. Žiaci v nadstavbovom štúdiu ukončia štúdium maturitnou skúškou tiež v školskom roku 2020/2021. Ide väčšinou o bývalých žiakov školy v externom štúdiu, ktorí si týmto spôsobom zvyšujú kvalifikáciu podľa požiadaviek zamestnávateľa. Škola má novú kompetentnú riaditeľku, ktorá bude dôsledne dozerať na celý výchovno-vzdelávací proces. Zriaďovateľ sa prihlásil na DPŠ, aby bol plne kvalifikovaný na tie predmety, ktoré sú súčasťou odboru „ochrana osôb a majetku". Skompletizoval sa príslušný plán pre študijný odbor „ochrana osôb a majetku", vrátane spracovania učebných osnov pre všetky predmety. Zabezpečili sa nové priestory pre vyučovanie špecifických predmetov v odbore „ochrana osôb a majetku". V Trnavskom samosprávnom kraji predstavuje jedinú školu, ktorá dostala licenciu na vyučovanie odboru 92 45 M ochrana osôb a majetku. Bez významu nie je ani skutočnosť, že o zachovanie školy majú záujem predovšetkým rodičia rómskych žiakov, dokladom čoho je ich petícia; škola má tiež podporu samosprávy obce Zlaté Klasy, ktorá má v spolupráci s príslušným splnomocnencom vlády spracovaný projekt, ktorý by sa realizoval práve v priestoroch školy. Zriaďovateľ pritom prevzal školu po svojom otcovi, ktorý bol dlhoročným riaditeľom školy. 5. Poukázal na to, že napriek vydaniu rozhodnutia, ktorým sa naša škola vyraďuje zo siete škôl a školských zariadení Slovenskej republiky s účinnosťou ku dňu 31.8.2020, mu bolo Sekciou generálneho školstva Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR dňa 3.1.2020 a dňa 15.1.2020 doručené predvolanie / pozvánka na prerokovanie úpravy počtu žiakov prvého ročníka stredných škôl so samosprávnym krajom a zriaďovateľom strednej školy, teda ide o rokovanie ohľadne počtu žiakov v ďalšom študijnom semestri / období po účinnosti vyradenia našej školy zo siete škôl a školských zariadení Slovenskej republiky, čím žalobca nadobudol dôvodný dojem, že žalovaný vyhovie podanému rozkladu, zruší pôvodné rozhodnutie a zastaví správne konanie o vyradení školy zo siete škôl a školských zariadení SR. III. Relevantné právne predpisy 8. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len SSP) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 9. Podľa § 2 ods. 1 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 10. Podľa § 6 ods. 2 písm. a/ SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách. 11. Podľa § 98 ods. 1 písm. e/ SSP správny súd uznesením odmietne žalobu ak bola podaná zjavne neoprávnenou osobou. 12. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 13. Podľa § 177 ods. 2 SSP ochrany iných ako subjektívnych práv sa môže domáhať len prokurátor alebo subjekt výslovne na to oprávnený zákonom. 14. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánov verejnej správy alebo opatreniu orgánov verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. 15. Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 596/2003 Z.z. účastníkom konania vo veci vyradenia zo siete je zriaďovateľ. Ministerstvo o vyradení zo siete rozhodne do 60 dní od doručenia žiadosti na vyradenie. IV. Posúdenie veci správnym súdom 16. Správny súd v prvom rade skúmal procesné podmienky konania, medzi ktoré patrí aj aktívna vecná legitimácia žalobcu na podanie správnej žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, a dospel k záveru, že žalobu je potrebné odmietnuť, pretože bola podaná zjavne neoprávnenou osobou. 17. Z dikcie ustanovenia § 178 ods. 1 SSP vyplýva, že aktívna vecná legitimácia žalobcu (oprávnenie podať správnu žalobu) je podmienená kumulatívnym splnením dvoch zákonom ustanovených podmienok, a to (i) postavenie účastníka v administratívnom konaní, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie a (ii) ukrátenie na subjektívnych právach spojené s vydaním napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy. Žalobná legitimácia musí byť daná pre všetky prípady, kedy je dotknutá právna sféra žalobcu, t.j. keď sa jednostranný úkon správneho orgánu, vzťahujúci sa ku konkrétnej veci a konkrétnym adresátom, závažne a autoritatívne dotýka jeho právnej sféry. Ustanovenie § 177 ods. 2 SSP síce nevylučuje, aby sa preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného nemohli domáhať aj iné subjekty ako účastníci administratívneho konania, ich okruh však zužuje len na prokurátora a na subjekt výslovne na to oprávnený osobitným zákonom. Právomocou správnych súdov je prejednávať spory vyplývajúce z tzv. vertikálnych administratívnych právnych vzťahov. Pri realizácii verejnej (administratívnej) správy správny orgán sleduje určitý verejný cieľ, alebo verejný záujem, resp. štátnomocensky realizuje právny predpis. Musí ísť o úpravu verejnoprávneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným správnym orgánom, pričom práva a povinnosti, ktorých sa rozhodovanie žalovaného dotýka, musia byť verejnoprávnej povahy. V tomto kontexte orgány verejnej správy rozhodujú o právach a povinnostiach v oblasti verejnej správy, kedy mocenský prvok je vyvažovaný práve možnosťou dovolávať sa ochrany v správnom súdnictve. 18.Pod subjektívnym právom je nevyhnutné rozumieť vlastné práva alebo právom chránené záujmy žalobcu. Inak povedané subjekt práva (fyzická alebo právnická osoba) sa nemôže všeobecnou správnou žalobou domáhať ochrany subjektívnych práv iného subjektu, resp. pod jeho subjektívne práva nemožno podriadiť také účinky rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, ktoré neovplyvňujú jeho právnu pozíciu, nezasahujú do jeho právnej sféry a ani nespôsobujú jej zmenu. Samotné tvrdenia žalobcu o nesprávnosti záverov rozhodnutia správneho orgánu a ich rozpor so zákonom nestačí. Skutočnosť, že musí ísť o vlastné subjektívne práva fyzickej alebo právnickej osoby súčasne vylučuje, aby pod tento druh aktívnej vecnej legitimácie bolo možné podradiť prípad, keď fyzická alebo právnická osoba v rámci správneho súdnictva podá žalobu vo verejnom záujme, resp. poukazujúc na porušenie práv iných ako svojich vlastných. 19. Podľa názoru správneho súdu žalobca nespĺňa ani jednu z kumulatívnych podmienok aktívnej procesnej legitimácie na podanie správnej žaloby, pretože nebol účastníkom administratívneho konania (podľa § 17 ods. 3 zákona č. 596/2003 Z.z. je účastníkom konania zriaďovateľ školy a nie škola samotná) a domáha sa ochrany práv tretích subjektov (žiakov školy). Z uvedeného dôvodu správny súd žalobu odmietol ako podanú zjavne neoprávnenou osobou podľa § 98 ods. 1 písm. e/ SSP. 20. Nastúpenie odkladného účinku správnej žaloby predstavuje iba určitú výnimku a nie pravidlo, kedy ešte pred rozhodnutím správneho súdu vo veci samej nastupujú právne následky predpokladané v § 186 ods. 1 SSP, ktoré sa vo svojej podstate blížia k účinkom vyhovenia správnej žalobe. Inštitút odkladného účinku je návrhovým konaním, má dočasný charakter a je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v § 185 SSP. Zároveň má žalobca nielen uviesť dôvody, ale musí ich aj osvedčiť tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Nestačí len všeobecné tvrdenie, že žalobcovi vznikne výkonom rozhodnutia ujma. Podľa názoru správneho súdu však návrhom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe môže disponovať len aktívne spôsobilý žalobca, o čo v predmetnej právnej veci nejde, keďže žalujúci subjekt nie je aktívne procesne legitimovaným na podanie správnej žaloby. V kontexte vyššie uvedených skutočností správny zamietol návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vzhľadom na nesplnenie zákonných podmienok (§ 188 SSP). 21. O práve účastníkov konania na náhradu trov konania správny súd rozhodol podľa § 171 ods. 1 SSP a § 168 SSP. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Pri odmietnutí žaloby je potom pre vyriešenie otázky náhrady trov konania kľúčové zistenie, či niektorý z účastníkov (a pokiaľ áno, ktorý z nich) z procesného hľadiska zavinil odmietnutie žaloby. Kritérium procesného zavinenia treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalobca v konaní požadoval, resp. akého výsledku sa domáhal, a skutočnosťou, pre ktorú bola žaloba odmietnutá. To znamená, že použitý termín „zavinenie“ nemožno interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu k príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie strany a následkom je odmietnutie žaloby (m.m. nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 454/2010 zo dňa 7.6.2011, uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Sžo 225/2010 zo dňa 25.10.2010, sp. zn. 2 Sžf 2/2011 zo dňa 16.3.2011). 22. Podľa názoru správneho súdu žalobca procesne zavinil odmietnutie žaloby (pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie) a z uvedeného dôvodu by bol povinný nahradiť žalovanému trovy konania, ktoré mu v tomto konaní vznikli. Správny súd však nezistil dôvody, na základe ktorých by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, aby žalovanému nahradil trovy, ktorý si ich navyše ani neuplatnil. Keďže k rozhodnutiu o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 170 SSP môže dôjsť až potom, čo správny súd nezistí zavinenie niektorého z účastníkov konania na odmietnutí žaloby podľa § 171 SSP, a správny súd zároveň uviedol, že odmietnutie žaloby zavinil žalobca, nerozhodol o náhrade trov konania podľa § 170 písm. a/ SSP. 23.Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4, § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jeden mesiac od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.