Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/85/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020200475 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1020200475.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave ako správny súd, v právnej veci žalobcu: HYDINA SLOVENSKO s.r.o., so sídlom Lieskovská cesta 23/640, 962 21 Lieskovec, IČO: 45 300 950, zastúpený advokátskou kanceláriou KVASŇOVSKÝ & PARTNERS | ADVOKÁTI s.r.o., so sídlom Dunajská 32, 811 08 Bratislava, IČO: 51 003 848, konajúca prostredníctvom JUDr. Miloša Kvasňovského, konateľa a advokáta, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100252354/2020 zo dňa 23.01.2020 a o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: 100252354/2020 zo dňa 23.01.2020 z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca sa žalobou zo dňa 24.03.2020 doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „správny súd“) dňa 24.03.2020 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: 100252354/2020 zo dňa 23.01.2020, ktorým potvrdil odvolaním napadnuté prvostupňové rozhodnutie správcu dane - Daňového úradu pre vybrané hospodárske subjekty (ďalej len prvostupňový správny orgán) č. 101965110/2019 zo dňa 16.08.2019 (prvostupňové rozhodnutie), o uložení pokuty vo výške XX XXX,XX € v nadväznosti na výkon daňovej kontroly pri daňovom subjekte zo strany Správcu dane rozhodnutia č. 102607264/2016 zo dňa 23.02.2016 vo forme protokolu a rozhodnutia z vyrubovacieho konania, teda rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane č. 104514234/2016 zo dňa 19.12.2016 vo výške XXX.XXX,XX eur na dani z pridanej hodnoty (DPH) za zdaňovacie obdobie marec 2014. 2. Spolu so správnou žalobou podal žalobca návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) dôvodiac vznikom hrozby závažnej ujmy, značnej hospodárskej a finančnej škody, ktoré budú predstavovať vážne nenapraviteľný následok. Uviedol, že prípadným výkonom sa stane vo vzťahu k svojím zamestnancom a dodávateľom nedôveryhodným a zároveň absolútne platobne neschopným a nebude schopný plniť si svoje záväzky, a to nielen vo vzťahu k daňovému úradu, ale najmä vo vzťahu k svojim zamestnancom, príslušným sociálnym a zdravotným inštitúciám, ako aj vo vzťahu k obchodným partnerom. Žalobca zdôraznil, že má vysoké náklady spojené s plnením si povinnosti zamestnávateľa vo vzťahu k osobám v pracovnoprávnom vzťahu, nakoľko zamestnáva približne 300 zamestnancov v regióne sídla prevádzky v Banskobystrickom kraji, a poskytuje stabilné pracovné miesta. Krok spočívajúci v exekúcii na jeho majetok by predstavoval vážne ekonomické a sociálne komplikácie aj v spôsobe života regionálneho obyvateľstva, nakoľko možno tvrdiť, že takýto zásah by mal za následok zvýšenie už teraz neprimerane vysokej miery nezamestnanosti v rámci regiónu pôsobnosti jeho spoločnosti. Ďalej uviedol, že jeho terajšia finančná situácia mu dovoľuje ďalej vykonávať jeho podnikateľskú činnosť s pozitívnym prognózovaním finančnej situácie do budúcna, nechystá sa nijakým spôsobom meniť spôsob a systém prevádzky. O jeho dlhodobo, v tomto prípade každoročne, sa zlepšujúcej finančnej situácii svedčia práve finančné výsledky, kedy práve za posledný uzavretý finančný rok, a to rok 2018 dosiahol najlepší hospodársky výsledok za posledných šesť rokov. Bol tak názoru, že priaznivý vývoj hospodárskych výsledkov a priaznivá dlhodobá prognóza vývoja tržieb, výnosov a zisku dáva dostatočnú dlhodobú garanciu, že v prípade splatnosti záväzkov, tieto záväzky bude schopný uhradiť. Žalobca žiadal pri rozhodovaní súdu zohľadniť aj tvorbu účelovej rezervy vo výške cca X,X Z.. eur na daňové záväzky v roku 2017 a účelovú rezervu na úhradu daňových záväzkov vo výške X,X Z.. eur v účtovnom roku 2018, ako aj splácanie splatných daňových pohľadávok a jeho platobnú disciplínu vo vzťahu k daňovým pohľadávkam a správcovi dane, pričom aj v terajšej mimoriadne zložitej situácii pristupuje k plneniu svojich daňových záväzkov riadne a zodpovedne a snaží sa dodržiavať svoju platobnú disciplínu. Ďalej bol názoru, že hrozba ekonomickej a finančnej ujmy je objektívne daná, existujúca a preukázaná, nakoľko v prípade nepriznania odkladného účinku správnej žalobe, bude možné realizovať výkon rozhodnutia, následkom čoho bude objektívne nútený rušiť svoje ďalšie prevádzky a prepúšťať svojich zamestnancov. Poukázal tiež na to, že len jeho náklady spojené s plnením si jeho povinnosti ako zamestnávateľa vo vzťahu k svojím zamestnancom predstavujú sumu cca XXX XXX EUR za kalendárny mesiac, nehovoriac o výrobných nákladoch, nákupe vstupov, pravidelných mesačných splátkach poskytnutých úverov. Priznaním odkladného účinku správnej žalobe by podľa jeho názoru nevznikol ani rozpor s verejným záujmom na zabezpečení riadneho výberu daní, nakoľko priznaním odkladného účinku správnej žalobe nezaniká žiadne právo, pohľadávka ani akýkoľvek právny nárok správcu dane, ktorý je predmetom rozhodnutia. Dôjde len k odkladu splnenia prípadnej daňovej povinnosti do konečného rozhodnutia vo veci samej, čo pri jeho súčasnej situácii nie je na neprospech ani verejnému záujmu a ani správcovi dane. Poukázal na viacero rozhodnutí Krajského súdu v Prešove, v ktorých vystupuje ako žalobca, resp. ako žalobca vystupuje spol. S. D., B.. K.., v konaniach o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného o vyrubení rozdielu dane, za zdaňovacie obdobie roku 2012, v ktorých bol správnym súdom priznaný podaným žalobám odkladný účinok. Rovnako mu tak boli priznané viaceré odkladné účinky pri správnych žalobách vzhľadom na šikanózny postup správcu dane a nezákonný výkon daňových kontrol. Žalobca dal do pozornosti súdu aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžr/28/2010 zo dňa 21.06.2011, v ktorom Najvyšší súd SR „zdôrazňuje povinnosť všetkých orgánov štátnej moci svojou činnosťou napĺňať legitímne očakávanú predstavu jednotlivca o právnom štáte, ktorého neoddeliteľnou súčasťou je právna istota. S princípom právnej istoty logicky korešponduje zásada rozhodovať v obdobných veciach rovnako.“ Záverom uviedol, že akoukoľvek blokáciou alebo zamedzeniu mu nakladať so zostatkom na bankových účtoch, alebo dispozíciou s jeho majetkom ako obchodnej spoločnosti mal za nepochybné, že v danom prípade dôjde k naplneniu podmienok stanovených § 185 písm. a) SSP a hrozí mu tak závažná ujma z dôvodu zablokovania všetkých finančných prostriedkov, pričom je ako zamestnávateľ zdrojom príjmu živiteľov viac ako 500 rodín v dotknutom regióne, ktorých členmi sú aj maloleté, neplnoleté deti, na ktorých bude mať nepochybne zamedzenie jeho činnosti nepriaznivý dopad. 3. Žalovaný sa k žalobe vo veci samej vyjadril písomne, podaním zo dňa 01.07.2020 a v rámci tohto podania zaujal stanovisko aj k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe s tým, že ho považuje za neopodstatnený, pretože podľa výsledkov daňovej kontroly určený rozdiel v sume nadmerného odpočtu XXX.XXX,XX eura vyplýva z konania žalobcu v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, a to neoprávneným uplatnením odpočítania dane. To znamená, že toto jeho konanie mu nemohlo spôsobiť nepriaznivú finančnú situáciu. 4. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 5. Podľa § 185 písm. a) SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s vereným záujmom. 6. Podľa § 187 ods. 3 SSP, o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh podaný súčasne so správnou žalobou. 7. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne. 8. Správny súd môže priznať správnej žalobe odkladný účinok len na návrh žalobcu, po vyjadrení žalovaného a výlučne v prípade preukázania niektorého z dôvodov uvedených v § 185 písm. a) a b) SSP. 9. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že inštitút odkladného účinku je návrhovým konaním, má dočasný charakter a je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v § 185 SSP a zároveň má tieto dôvody nielen uviesť, ale niektorý z týchto dôvodov musí správnemu súdu preukázať tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne mu privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Preukázať existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. Z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. III. US 364/2017 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018. 10. Správny súd každý návrh a teda aj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe posudzuje individuálne, s ohľadom na osobitné špecifiká a okolnosti veci. V danom prípade žalobca návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil konštatovaním špecifikovaným v odseku 2. tohto uznesenia, pričom však v prípade uhradenia uloženej pokuty žiadny priamo a reálne hroziaci dopad na jeho postavenie v návrhu nijako nepreukázal. Správny súd uvádza, že pri rozhodovaní o takomto návrhu musí mať nadovšetku pochybnosť preukázané, že priznaním odkladného účinku správnej žalobe dôjde k spravodlivej ochrane práv žalobcu, resp. sa zabráni vzniku závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne inému vážnemu nenapraviteľnému následku a zároveň rozhodnutie nebude v rozpore s verejným záujmom. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na odôvodnenie návrhu na priznanie odkladného účinku, v ktorom žalobca žiadne nenapraviteľné následky na jeho právach nepreukázal inak ako len svojím tvrdením. V prejednávanej veci správny súd je názoru, že v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobcom uvádzanú závažnú ujmu spočívajúcu v ohrození (možnom ukončení) jeho podnikania v prípade uhradenia uloženej pokuty nijako hodnoverne nepreukázal. Preukazovanie likvidačného dopadu na žalobcu v prípade uhradenia uloženej pokuty podľa názoru súdu nijako neodráža reálnu schopnosť a jeho (ne)možnosť túto čiastku (XX.XXX,XX €) uhradiť z vlastných disponibilných zdrojov, predajom hnuteľných vecí, resp. nehnuteľností, prípadne zabezpečením si financií v požadovanej výške napríklad formou úveru. Pri posudzovaní dôvodnosti návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, súd zohľadňuje tie dopady a ujmy, ktoré by v dôsledku svojho vzniku mohli zmariť ochranu subjektívnych práv, právom chránených záujmov, ktorú by mohlo poskytnúť rozhodnutie správneho súdu vyhovujúce správnej žalobe. 11. Správny súd uvádza, že zákonom (SSP) predpokladaná hrozba negatívnych dopadov na žalobcu musí byť zároveň priamo spojená s okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia a súčasne musí byť splnená podmienka, že kladné rozhodnutie správneho súdu o návrhu žalobcu nebude v rozpore s verejným záujmom. 12. Z obsahu k návrhu pripojených dokladov žalobcu ako aj svojej rozhodovacej činnosti - iných súdnych konaní, správny súd vyvodil, že žalobca je postihnutý viacerými daňovými konaniami a aj daňovými exekúciami. Žalobca v jednej časti svojho návrhu tvrdí, že mu bezprostredne hrozí likvidácia a ukončenie podnikania (vzhľadom na množstvo daňových konaní) a zároveň v ďalšej časti návrhu argumentuje svojou finančnou disciplínou a výškou svojich vytvorených finančných rezerv, ktoré majú slúžiť na pokrytie jeho daňových nedoplatkov. 13. Správny súd musí uviesť, že rozhodnutia iných správnych súdov a ani tunajšieho správneho súdu v iných daňových veciach žalobcu, resp. jeho dcérskych spoločností - D. SK, K.. Q.. X.., S. D., B.. K.., a v ktorých konaniach bol priznaný podaným žalobám odkladný účinok nie sú pre správny súd v tejto veci právne záväzné, nakoľko sa nejedná o veci totožné z hľadiska účastníkov, predmetu konania a skutkových okolností a preto argument žalobcu o zachovaní právnej istoty a legitímnych očakávaní nie je namieste. 14. Správny súd tiež poukazuje na to, že inštitút priznania odkladného účinku správnej žalobe nemôže slúžiť na zhojenie nepriaznivej situácie (finančnej) žalobcu a nemôže predstavovať spôsob vyhnutia sa plneniu záväzkov žalobcu a tiež ani nezbavuje žalobcu jeho povinnosti úhrady zistených daňových nedoplatkov. V zásade len odôvodňuje dočasný stav, kedy by okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia bezprostredne preukázane hrozila žalobcovi závažná ujma a nie že by ju privodilo splnenie uloženej povinnosti ako takej. 15. Správny súd zastáva názor, že v danom prípade žalobca dostatočne neosvedčil ani skutočnosť, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe nie je v rozpore s verejným záujmom, keďže samotný žalobca tvrdí o svojej nemožnosti dobrovoľného plnenia uloženej povinnosti napadnutým rozhodnutím bez dopadu na jeho existenciu ako podnikateľa, z čoho vyplýva aj jeho neochota podrobiť sa plneniu povinnosti uloženej mu napadnutým rozhodnutím, resp. dobrovoľne plniť zistené daňové podlžnosti. Zároveň v prejednávanej veci je verejný záujem postavený na požiadavke včasného plnenia zákonných daňových povinností zo strany daňových subjektov, t. j. aj žalobcu, pričom však tento si svoje daňové povinnosti podľa žalovaného (o čom má správny súd vedomosť z viacerých súdnych konaní) dlhodobo riadne neplní. 16. Zároveň správny súd poukazuje na právny názor vyslovený v uznesení Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 23S/124/2018-174 zo dňa 29.01.2019, v zmysle ktorého správny súd zamietol návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe s odôvodnením „...Správny súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že samotné rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy vo výnimočných prípadoch a toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter, pretože súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci samej prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným spôsobom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny. ...“. V zmysle takto uvedeného právneho názoru, s ktorým sa tunajší správny súd plne stotožňuje je potom akákoľvek žalobcova argumentácia o nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia orgánu verejnej správy pre priznanie odkladného účinku právne irelevantná. Je potrebné uviesť, že správny súd pri svojom rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe nijakým spôsobom neposudzuje zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí napadnutých žalobou, ale prioritne posudzuje len splnenie podmienok vyplývajúcich z ust. § 185 SSP. 17. Správny súd konštatuje, že podľa jeho názoru nie je žiadny dôvod na priznanie odkladného účinku predmetnej správnej žalobe, pretože žalobca ničím nepreukázal, že by mu okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia bezprostredne hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Taktiež nijako nepreukázal, že nemôže uhradiť uloženú pokutu, resp. jej uhradenie by znamenalo pre neho tvrdený zánik podnikania. V tejto súvislosti správny súd opäť poukazuje na odôvodnenie uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 23S/124/2018-174 zo dňa 29.01.2019 „...Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou navrhovateľa. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu SR sp zn. III. US 364/2017-16 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018. ...“ . Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je na žalobcovi má tento povinnosť preukázať existenciu hrozby možnej ujmy či iného nenapraviteľného následku, ktoré musí vyplývať z konkrétnych dôkazov ním predložených, ktoré by mohol správny súd vyhodnotiť. Pri svojom rozhodovaní o takomto návrhu musí správny súd brať na zreteľ výnimočnosť tohto inštitútu, ktorým sa zasahuje do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy a musí sa posúdiť miera zásahu do práv žalobcu. Zároveň sa musí zhodnotiť intenzita preukázanej ujmy, škody a iného nenapraviteľného následku dotýkajúceho sa žalobcu, resp. životného prostredia ako aj posúdenie z hľadiska rozporu s verejným záujmom. 18. Keďže podľa názoru správneho súdu žalobca hodnoverne žiadne priame reálne dopady a ujmy, ktoré by mohli zmariť ochranu jeho subjektívnych práv a právom chránených záujmov, resp. zákonnosti v prípade vyhovujúceho rozhodnutia správneho súdu o správnej žalobe nepreukázal, súd musí konštatovať, že na priznanie odkladného účinku nie sú dané zákonné dôvody. Žalobca nepredložil také dôkazy, ktoré by preukazovali jeho platobnú neschopnosť, pre ktorú by nemohol zaplatiť uloženú pokutu, prípadne že by sa jeho zaplatením mohol do takejto situácie dostať. Preto správny súd podľa § 188 SSP návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol. 19. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť. (§ 439 ods.2 písm. e/ SSP)