Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/89/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020200535 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Filová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1020200535.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Kralevich capital group s.r.o., so sídlom Súmračná 20, 821 02 Bratislava, IČO: 50 626 001, právne zastúpený: BIZOŇ & PARTNERS, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Hviezdoslavovo námestie 25, 811 02 Bratislava, proti žalovanému: Mestská časť Bratislava - Ružinov, Mierová 21, 827 05 Bratislava 212, IČO: 36 833 533, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SÚ/CS 17339/2019/7/LBR zo dňa 20.11.2019 a opatrenia žalovaného č. SU/ CS 17339/2019/6/LBR zo dňa 20.11.2019, takto r o z h o d o l : I. Krajský súd v Bratislave žalobu o d m i e t a. II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Správnou žalobou zo dňa 12.02.2020, doručenou Krajskému súdu v Bratislave ako správnemu súdu dňa 12.02.2020, sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SÚ/CS 17339/2019/7/LBR zo dňa 20.11.2019 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) a opatrenia žalovaného č. SU/ CS 17339/2019/6/LBR zo dňa 20.11.2019 (ďalej len „napadnuté opatrenie“). Napadnutým rozhodnutím žalovaný oznámil žalobcovi, že na základe vykonaného stavebného dohľadu dňa 19.11.2019 začína podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a § 88a stavebného zákona z vlastného podnetu konanie o dodatočnom povolení stavby: „Zázemie súkromnej pláže“, lokalita Zlaté piesky, Bratislava (ďalej len „stavba“) na pozemkoch registra „C“ parc. číslo XXXX/XXX, XXXX/XX,XXXX/XX, XXXX/XX, k. ú. I., ktorú uskutočnil žalobca ako stavebník. Žalovaný ďalej napadnutým rozhodnutím vyzval žalobcu, aby mu v prípade záujmu o dodatočné povolenie predmetnej stavby, najneskôr v termíne do 90 dní od doručenia tohto rozhodnutia predložil žiadosť o dodatočné povolenie stavby a doložil v napadnutom rozhodnutí uvedené doklady. Žalovaný súčasne napadnutým rozhodnutím prerušil stavebné konanie podľa § 29 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov. Napadnutým opatrením žalovaný ako orgán štátneho stavebného dohľadu v zmysle § 102 ods. 5 písm. a) stavebného zákona žalobcu ako stavebníka vyzval, aby s okamžitou platnosťou zastavil stavebné práce na stavbe. 2. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). 3. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 4. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 5. Podľa § 5 ods. 5 SSP, konanie pred správnym súdom možno začať len na základe návrhu. 6. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú o ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 7. Podľa § 7 písm. e) SSP, správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. 8. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná. 9. Skúmanie procesných podmienok je základnou povinnosťou správneho súdu pred tým ako začne vo veci samej konať. V preskúmavanej veci je kľúčovou otázka prípustnosti preskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia a napadnutého opatrenia žalovaného. V správnom súdnictve je právo na prístup k súdnemu preskúmaniu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy na základe správnej žaloby determinované princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje (§ 7 SSP). Nie je pritom rozhodujúce, ako je napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie formálne označené, ani to, či pri jeho vydaní procesne postupoval správny orgán podľa zákona č. 71/1967 Z. z. o správnom konaní (správny poriadok) alebo podľa iného právneho predpisu. Pri posudzovaní prípustnosti súdneho preskúmania rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy je správny súd povinný posúdiť, či sa žalobou napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie nedotýka základných práv alebo slobôd účastníka konania, ktoré mu zaručuje Ústava Slovenskej republiky alebo príslušná medzinárodná zmluva o ľudských právach a základných slobodách. V takých prípadoch totiž vylúčenie súdneho preskúmania rozhodnutia správneho orgánu nemožno uplatniť. O takýto prípad však v prejednávanej veci nejde. 10. Napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktorým vyzval žalobcu na predloženie žiadosti o dodatočné povolenie stavby a potrebných dokladov a prerušil stavebné konanie nie je podľa názoru krajského súdu rozhodnutím orgánu verejnej správy v administratívnom konaní, ktoré by zakladalo, menilo, rušilo alebo deklarovalo práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti žalobcu alebo sa ich priamo dotýkalo. Napadnuté opatrenie žalovaného taktiež nezakladá, nemení, neruší ani nedeklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti žalobcu ani sa ich priamo nedotýka. Napadnuté rozhodnutie je rozhodnutie procesnej povahy, týkajúce sa ďalšieho postupu správneho orgánu v konaní. Žalovaný napadnutým rozhodnutím vyzval žalobcu na predloženie žiadosti o dodatočné povolenie stavby a potrebných dokladov a prerušil stavebné konanie. Krajský súd má za to, že týmto rozhodnutím nezasiahol do práv, právom chránených záujmov alebo povinností účastníkov administratívneho konania. Napadnuté rozhodnutie žalovaného preto samo osebe nemôže mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu a je zo súdneho preskúmania v správnom súdnictve vylúčené podľa § 7 písm. e) SSP. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje napr. na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sž-o/KS 33/2006, v ktorom sa riešila podobná právna otázka. Predmetom prieskumu bolo rozhodnutie stavebného úradu, ktorým odkázal účastníka na súd, územné konanie prerušil a v súlade s § 137 ods. 3 stavebného zákona mu určil lehotu 30 dní na predloženie dôkazu, že na súd podal návrh na rozhodnutie o námietke. Podľa názoru Najvyššieho súdu SR rozhodnutie žalovaného správneho orgánu, ktorým bolo konanie prerušené v zmysle § 29 ods. 1 správneho poriadku, je rozhodnutím o predbežnej otázke a uplatní sa vtedy, keď sa v konaní vyskytne prekážka, v dôsledku čoho určitý čas nemožno v konaní pokračovať. Jedná sa o rozhodnutie procesnej povahy a je vecou vedenia konania, a preto s odkazom na § 248 písm. a) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“) (vtedy účinného) súdy takéto rozhodnutia nepreskúmavajú. Správny súd ďalej poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžo/208/2015 zo dňa 24.08.2016, ktoré vychádzalo z rovnakého právneho názoru ohľadne prieskumu rozhodnutia žalovaného, ktorým rozhodol podľa § 88a ods. 3, § 117 a § 140 stavebného zákona a podľa § 29 správneho poriadku o prerušení konania o dodatočnom povolení stavby do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci námietok účastníkov stavebného konania a účastníkom stavebného konania zároveň uložil, aby v lehote 60 dní predložili stavebnému úradu doklad o tom, že bol na súd podaný návrh na rozhodnutie v spornej veci. Najvyšší súd vyslovil, že takéto rozhodnutie je rozhodnutím o predbežnej otázke, ktoré je rozhodnutím procesnej povahy a je vecou vedenia konania. Preto súdy takéto rozhodnutia nepreskúmavajú. 11. Vzhľadom na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky správny súd konštatuje, že žalobou napadnuté rozhodnutie je rozhodnutie o predbežnej otázke, keď podľa názoru stavebného úradu sa v konaní vyskytla prekážka - potreba predloženia dokladov účastníkom konania, v dôsledku čoho určitý čas nemožno v konaní pokračovať. Jedná sa o rozhodnutie procesnej povahy a je vecou vedenia konania. Napadnutým rozhodnutím žalobcovi nemohla byť spôsobená žiadna ujma na jeho subjektívnych právach ako účastníkovi stavebného konania. 12. Napadnutým opatrením žalovaný vyzval žalobcu na zastavenie stavebných prác na stavbe. Táto výzva bola realizovaná v súlade s ust. § 102 ods. 5 písm. a) stavebného zákona, podľa ktorého ak orgán štátneho stavebného dohľadu zistí nepovolenú stavbu, oznámi to stavebnému úradu; ak ide o rozostavanú stavbu, bezodkladne vyzve stavebníka, aby zastavil práce na stavbe; Výzva na zastavenie stavebných prác na stavbe nie je spôsobilá zasiahnuť do práv a povinností žalobcu ako stavebníka, nakoľko sa nejedná o rozhodnutie stavebného úradu o zastavení stavebných prác podľa § 102 ods. 2 stavebného zákona. Na základe výzvy by stavebný úrad mohol rozhodnúť o zastavení stavebných prác. Výzva sama osebe však do práv žalobcu zasiahnuť nemôže. Napadnuté opatrenie teda nemôže byť spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v správnom súdnom konaní. 13. Keďže správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie a napadnuté opatrenie žalovaného zákon zo súdneho preskúmania vylučuje v zmysle § 7 písm. e) SSP, postupoval podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP a žalobu odmietol ako neprípustnú. 14. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko žaloba bola odmietnutá. 15. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.