Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/123/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020200731 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 07. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Krišková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1020200731.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Kriškovej a členov senátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobcu: SPOL AGRO POČÚVADLO, s.r.o., IČO: 36 036 102, Ludanská 7, 934 01 Levice, zast.: JUDr. Ondrej Mészáros, advokát, Brezová 10, 937 01 Želiezovce, proti žalovanému: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, Dobrovičova 12, 812 66 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 12365/2016, 1446/2016-640 zo dňa 06.05.2016, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Číslo: 12365/2016, 1446/2016-640 zo dňa 06.05.2016 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Krajský súd v Bratislave priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : I. Konanie a rozhodnutia správnych orgánov 1. Z predloženého administratívneho spisu súd zistil, že dňa 23.04.2014 podal žalobca na regionálnom pracovisku Pôdohospodárskej platobnej agentúry (ďalej aj ako „prvostupňový orgán“ alebo „platobná agentúra“) Jednotnú žiadosť na rok 2014 pod evidenčným číslom 214/MA-BK/23042014/001/SAPS, ktorou požiadal o poskytnutie podpory formou jednotnej platby na plochu na užívanú výmeru 228,42 ha, doplnkovej platby na plochu na užívanú výmeru 67,04 ha, vyrovnávací príspevok na znevýhodnené oblasti, platbu na dojnice a agroenvironmentálnu platbu, konkrétne podopatrenie ekologické poľnohospodárstvo na ornej pôde vo výmere 67,04 ha a ekologické poľnohospodárstvo na trvalých trávnatých porastoch vo výmere 161,38 ha. Dňa 10.12.2014 vydala platobná agentúra, ako príslušný orgán štátnej správy pre oblasť poskytovania podpory pre pôdohospodárstvo, rozvoj vidieka a rybné hospodárstvo podľa zákona č. 543/2007 Z.z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka (ďalej len „zákon č. 543/2007 Z.z.“), v zmysle nariadenia Rady (ES) č. 73/2009, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá režimov priamej podpory pre poľnohospodárov v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky (ďalej len „nariadenie Rady č. 73/2009“), nariadenia Komisie (ES) č. 1122/2009, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá vykonávania nariadenia Rady č. 73/2009, pokiaľ ide o krížové plnenie, moduláciu a integrovaný správny a kontrolný systém v rámci schém priamej podpory pre poľnohospodárov (ďalej len „nariadenie Komisie č. 1122/2009“), nariadenia vlády SR č. 488/2010 Z.z. o podmienkach poskytovania podpory v poľnohospodárstve formou priamych platieb (ďalej len „nariadenie vlády č. 488/2010 Z.z.“), nariadenia Rady (ES) č. 1698/2005 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (ďalej len „nariadenie Rady č. 1698/2005“), nariadenia Komisie (EÚ) č. 65/2011, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady č. 1698/2005, pokiaľ ide o realizáciu kontrolných postupov a krížového plnenia pri opatreniach na podporu rozvoja vidieka (ďalej len „nariadenie Komisie č. 65/2011“), nariadenia vlády SR č. 499/2008 Z.z. o podmienkach poskytovania podpory podľa programu rozvoja vidieka (ďalej len „nariadenie vlády č. 499/2008 Z.z.“), nariadenia vlády SR č. 152/2013 Z.z. o podmienkach poskytovania podpory v poľnohospodárstve formou prechodných vnútroštátnych platieb v znení nariadenia vlády SR č. 20/2014 Z.z. (ďalej len „nariadenie vlády č. 152/2013 Z.z.“) a v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 Z.z. o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky (ďalej len „Nariadenie č. 1306/2013“) rozhodnutie č. 500/1056/16058/2014, ktorým schválila poskytnutie podpory formou jednotnej platby na plochu v sume 31.886,38 Eur podľa § 2 nariadenia vlády č. 488/2010 Z.z., platby na dojnice v sume 5.609,78 Eur podľa § 3 tohto nariadenia, vyrovnávacieho príspevku v znevýhodnených oblastiach v sume 17.316,46 Eur podľa § 57 nariadenia vlády č. 499/2008 Z.z., doplnkovej platby na plochu v sume 0,00 Eur podľa § 2 nariadenia vlády č. 152/2013 Z.z. a úhrady finančnej disciplíny v sume 776,90 Eur podľa čl. 26 ods. 5 Nariadenia č. 1306/2013. 2. Platobná agentúra preskúmala žiadosť žalobcu spolu so zoznamom poľnohospodárskych pozemkov a grafickými prílohami a po kontrolách vykonaných v zmysle nariadenia Komisie č. 65/2011 vydala rozhodnutie č. 500/1056/17256/2014 zo dňa 27.02.2015, ktorým schválila žalobcovi poskytnutie podpory formou platby na agroenvironmentálne opatrenie v sume 18.281,91 Eur podľa § 35 nariadenia vlády č. 499/2008, čím znížila požadovanú platbu na agroenvironmentálne opatrenie o sumu 4.514,67 Eur z dôvodu nedodržania deklarovanej výmery bez zistenia úmyslu v zmysle čl. 16 nariadenia Komisie č. 65/2011 a o sumu 565,42 Eur z dôvodu porušenia podmienok krížového plnenia v zmysle čl. 19 ods. 2 uvedeného nariadenia. Po odvolaní žalobcu vydal žalovaný rozhodnutie č. 13901/2015, 1627/2015-640 zo dňa 04.06.2015, ktorým uvedené rozhodnutie platobnej agentúry zrušil a vec jej vrátil na nové konanie a rozhodnutie. Dôvodom zrušenia rozhodnutia platobnej agentúry bola skutočnosť, že platobná agentúra sa nevysporiadala s vyjadrením žalobcu zo dňa 11.02.2015 (doručenom platobnej agentúre dňa 12.02.2015), čím podľa žalovaného porušila § 47 ods. 3 správneho poriadku. 3. Platobná agentúra následne v novom konaní opätovne preskúmala žalobcovu dokumentáciu a správy z kontrol na mieste vykonaných v prítomnosti žalobcu a vydala rozhodnutie č. 500/1056/18477/2014 zo dňa 14.07.2015, ktorým opätovne schválila žalobcovi poskytnutie podpory formou platby na agroenvironmentálne opatrenie v sume 18.281,91 Eur podľa § 35 nariadenia vlády č. 499/2008. Po odvolaní žalobcu vydal žalovaný dňa 02.10.2015 rozhodnutie č. 23773/2015, 2965/2015-640, ktorým uvedené rozhodnutie platobnej agentúry zrušil a vec jej vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. Dôvodom opätovného zrušenia rozhodnutia platobnej agentúry bola skutočnosť, že platobná agentúra sa podľa názoru žalovaného nedostatočne vysporiadala s námietkami a dôkazmi predloženými žalobcom. 4. Po opätovnom preskúmaní veci a vysporiadaní sa s nedostatkami vytknutými žalovaným v jeho rozhodnutiach vydala platobná agentúra dňa 20.01.2016 rozhodnutie č. 500/1056/18505/2014 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým opätovne schválila žalobcovi poskytnutie podpory formou platby na agroenvironmentálne opatrenie v sume 18.281,91 Eur podľa § 35 nariadenia vlády č. 499/2008. Po odvolaní žalobcu, ktorého argumentačným základom boli žalobné dôvody, vydal žalovaný napadnuté rozhodnutie, ktorým odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie platobnej agentúry potvrdil. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného je obdobné ako vyjadrenie k žalobe a detailnejšie sa súd k jednotlivým jeho častiam vyjadril nižšie. II. Žaloba 5. Žalobca považoval napadnuté rozhodnutie žalovaného za nezákonné, žiadal ho zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. 6. Uviedol, že v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu popísal, akým spôsobom platobná agentúra ignorovala rozhodnutie žalovaného č. 1267/2015-640 zo dňa 04.06.2015 a opätovné rozhodnutie č. 2965/2015-640 vo veci predchádzajúceho zrušeného rozhodnutia, a to predovšetkým zabezpečiť aktívnu súčinnosť účastníkov konania. Zároveň podľa žalobcu platobná agentúra dospela k nesprávnemu záveru, že povaha veci si nevyžaduje ústne pojednávanie, o ktoré žalobca žiadal. Poukázal na postup platobnej agentúry pred vydaním prvostupňového rozhodnutia, v rámci ktorého bol žalobca požiadaný o vyjadrenie sa k rozhodnutiu (list platobnej agentúry č. 500/415/2015 zo dňa 21.10.2015), na čo žalobca reagoval listom zo dňa 28.10.2015 a žiadal o vysvetlenie, ku ktorej skutočnosti sa má vyjadriť. Platobná agentúra na tento list reagovala odpoveďou 13.11.2015, v ktorej v podstate zopakovala svoje rozhodnutie o krátení dotácií bez zrejmých zmien a vysvetlení. Pre nespokojnosť s postupom platobnej agentúry žalobca požiadal o nahliadnutie do spisu, pričom pri nahliadnutí do spisu namietal, že z neho nie je zrejmý priebeh kontroly a ani jej výsledok, boli v ňom len protokoly a výsledky, ktoré v predchádzajúcich vyjadreniach rozporoval. Okrem toho v nich absentovali dôkazy o porušení podmienok v nich uvádzaných. Zároveň pri nahliadnutí do spisu poukázal na klamstvo uvádzané v protokoloch ohľadom jeho prítomnosti na kontrole, ako aj na zneužitie tlačiva, v ktorom sú tieto údaje predtlačené. Platobná agentúra na základe konania žalobcu požiadala o opätovné vyjadrenie oddelenie kontroly, ktoré malo potvrdiť žalobcovu neprítomnosť na kontrole. Namietal, že platobná agentúra žalobcu o tejto skutočnosti pred vydaním rozhodnutia neinformovala. 7. Nesúhlasil s názorom platobnej agentúry, že ústne pojednávanie nebolo potrebné. V tejto súvislosti uviedol, že v odpovedi z kontroly sa špecifikujú porušenia, ku ktorým by sa žalobca mal v termíne troch mesiacov od kontroly (nie od jej skončenia) vyjadriť. Podľa žalobcu zámerom platobnej agentúry bolo za každých okolností obhájiť nesprávnu činnosť svojich zamestnancov. Pokiaľ sa dá toto vyjadrenie v rozhodnutí považovať za informáciu o porušení princípu údržby pozemkov, podľa žalobcu je ťažké sa k týmto okolnostiam po takmer roku vyjadriť. Pokiaľ je toto vyjadrenie z kontroly výsledkom, ktorý v zmysle čl. 54 ods. 2 nariadenia Komisie č. 1122/2009 má byť poslaný do troch mesiacov odo dňa kontroly na mieste, tak sa jedná o oznámenie po takmer jednom roku. Správu z kontroly vzhľadom na jej formálnosť a nezrozumiteľnosť nepovažoval za oznámenie o zistenom nesúlade. Za podstatnú považoval tú skutočnosť, že pri písaní listu platobnej agentúry č. 500/2435/2015, v ktorom sa vyjadrovala k stanovisku žalobcu ku kontrole a výsledkom nazretia do spisu, platobná agentúra vedela o zásadných výsledkoch z došetrenia a o týchto skutočnostiach žalobcu pred vydaním rozhodnutia neinformovala. Zdôraznil, že platobná agentúra hrubo porušila správny poriadok a opakovane žalobcu poškodila. 8. Mal za to, že žalovaný ho napadnutým rozhodnutím, ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie platobnej agentúry, ukrátil na jeho subjektívnych právach, a to predovšetkým podľa § 3 ods. 1, 4 a 5, § 21 ods. 1, § 32 ods. 1 a § 46 správneho poriadku. Zdôraznil, že od samého začiatku mal záujem na tom, aby vydané rozhodnutie v predmetnej veci bolo v súlade so zákonom a platnými právnymi predpismi. S poukazom na čl. 12 ods. 4 nariadenia Komisie č. 1122/2009 dôvodil, že platobná agentúra už 5 rokov pred rokom 2014 poskytovala žalobcovi podpory formou platby na agroenvironmentálne opatrenie v rovnakej výške a na výmeru parciel, ktorá menená nebola. V tejto súvislosti poukázal na tú skutočnosť, že ani v roku 2014 nenastala žiadna zmena vo veľkosti obhospodarovaných parciel a z tohto dôvodu nebol povinný urobiť opravu týkajúcu sa referenčných parciel, keďže k žiadnej zmene v porovnaní s predchádzajúcimi obdobiami nedošlo. S poukazom na čl. 29 ods. 2 nariadenia Rady č. 73/2009 uviedol, že mu v minulosti boli platby vyplácané včas a v plnej výške, ale za rok 2014 mu nebolo vyplatené nič, a to ani suma vo výške 18.281,91 Eur, ktorá bola podľa platobnej agentúry opodstatnená. III. Vyjadrenie žalovaného 9. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním doručeným súdu dňa 20.09.2016, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Zastával názor, že žalobca v žalobe žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal nezákonnosť postupu žalovaného pri vydávaní napadnutého rozhodnutia. Poukázal na priebeh správneho konania a uviedol, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané na základe správneho právneho posúdenia veci, v konaní bol dostatočne zistený a preukázaný skutkový stav, ktorý bol v napadnutom rozhodnutí náležite odôvodnený. Napadnuté rozhodnutie je podľa názoru žalovaného preskúmateľné, zrozumiteľné, dostatočne odôvodnené a v súlade s právnymi predpismi SR a EÚ. Zdôraznil, že žalobcovi bol v priebehu správneho konania poskytnutý dostatočný priestor na uplatnenie jeho procesných práv, ktorý žalobcovi umožňoval účinne obhajovať jeho práva a záujmy, najmä vyjadriť sa k podkladom napadnutého rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy, pričom žalobca bol v priebehu správneho konania dostatočne oboznámený so všetkými dôvodmi a skutočnosťami, ktoré zistila platobná agentúra a ktoré boli podkladom pre jej rozhodnutie. Zároveň žalovaný konštatoval, že konanie prebehlo hospodárne, bez zbytočného zaťažovania žalobcu a svedomite. 10. Žalovaný v rámci preskúmavania prvostupňového rozhodnutia platobnej agentúry zistil, že platobná agentúra umožnila žalobcovi viackrát vyjadriť sa k podkladom jej rozhodnutia a súčasne mu bolo umožnené nahliadnuť do administratívneho spisu Jednotnej žiadosti na rok 2014, z ktorého mu boli vyhotovené fotokópie požadovaných dokladov. Preto k námietke žalobcu týkajúcej sa ukrátenia na jeho zákonnom práve žalovaný dodal, že v rámci celého prvostupňového a druhostupňového konania správne orgány postupovali v súlade so zásadou aktívnej súčinnosti účastníka konania tak, že pred vydaním každého rozhodnutia poskytli žalobcovi možnosť vyjadriť sa k jeho podkladom a s jednotlivými námietkami žalobcu sa náležite zaoberali a vysporiadali. K námietke žalobcu týkajúcej sa jeho požiadavky na ústne pojednávanie žalovaný poukázal na § 21 ods. 1 správneho poriadku a uviedol, že správne konania sú spravidla ovládané zásadou písomnosti, a preto sa ústne pojednávanie, na rozdiel od súdneho konania, nevyžaduje a ani ho ako povinnosť žiadny všeobecne záväzný právny predpis nepredpisuje. Podľa žalovaného v danom prípade bola pri vydaní správnych rozhodnutí oboch stupňov dodržaná zásada materiálnej pravdy a dostatočne zistený a preverený skutkový stav veci, preto nebolo potrebné nariadenie ústneho pojednávania. 11. Ďalej žalovaný poukázal na čl. 26 nariadenia Komisie č. 1122/2009, podľa ktorého sa administratívne kontroly a kontroly na mieste ustanovené v tomto nariadení vykonávajú takým spôsobom, aby sa zaistilo efektívne overenie dodržiavania podmienok, podľa ktorých sa poskytuje pomoc a požiadaviek a noriem rozhodujúcich pre krížové plnenie. Predmetné ustanovenie upravuje povinnosť platobnej agentúry vykonávať administratívne kontroly žiadostí a kontroly na mieste takým spôsobom, aby sa zaistila efektivita overenia platobnej agentúry nad dodržiavaním ustanovených podmienok žiadateľom (žalobcom) pre poskytnutie požadovaných podpôr v žiadosti. To znamená, aby počas ich výkonu platobná agentúra náležitým spôsobom zistila skutočný stav veci. Zo správy z kontroly na mieste žalovaný zistil, že u žalobcu bola zistená naddeklarácia na viacerých deklarovaných dieloch pôdnych blokov v celkovej výmere 24,35 ha. Súčasťou správy z kontroly na mieste je i zoznam pozemkov so zistenými naddeklaráciami, v ktorých platobná agentúra uvádza konkrétne zistené naddeklarácie na jednotlivých dieloch pôdnych blokov u žalobcu. Správu z kontroly na mieste, ktorá obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti podľa Nariadenia Komisie č. 1122/2009, žalobca podpísal dňa 04.12.2014, pričom svojim podpisom potvrdil svoje oboznámenie sa s jednotlivými zisteniami platobnej agentúry, ku ktorým neuviedol žiadne výhrady, keďže nevyužil ani možnosť sa k nim vyjadriť. Upozornil na to, že platobná agentúra súčasne s kontrolou na mieste vykonala u žalobcu i kontrolu podmienok krížového plnenia, ktorou bolo zistené porušenie podmienok v oblasti „minimálnej miery údržby“. Žalobca uvedenú správu z kontroly na mieste a krátku správu z kontroly podmienok krížového plnenia podpísal dňa 04.12.2014, pričom k svojmu podpisu neuviedol žiadne námietky k jednotlivým zisteniam ani k vypracovaniu predmetných správ. 12. Žalovaný konštatoval, že platobná agentúra v súlade s čl. 54 ods. 2 Nariadenia Komisie č. 1122/2009 informovala žalobcu o nesúladoch zistených počas kontroly na mieste v lehote troch mesiacov od vykonania kontroly na mieste. Dodal, že list platobnej agentúry č. 300/1241/2015 zo dňa 07.01.2016 predstavuje relevantný dôkaz a zároveň je akýmsi doplňujúcim stanoviskom k vykonanej kontrole na mieste. Zároveň platobná agentúra v súlade s čl. 54 ods. 2 nariadenia Komisie č. 1122/2009 informovala žalobcu o zistených nesúladoch v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom správy z kontroly na mieste a krátkej správy z kontroly podmienok krížového plnenia, o čom svedčí samotný podpis žalobcu na predmetných správach. Žalovaný zastával názor, že žalobca bol v priebehu správneho konania dostatočne oboznámený so všetkými dôvodmi a skutočnosťami, ktoré platobná agentúra zistila a ktoré boli podkladom pre jej rozhodnutie. Dôkazom o tom je predovšetkým správa z kontroly na mieste, z ktorej podľa žalovaného jednoznačne vyplýva, že žalobca bol po oboznámení sa s ňou poučený o možnosti túto správu podpísať, čím potvrdí svoju účasť na kontrole a oboznámenie sa so stavom zisteným počas jej výkonu, pričom mu bola poskytnutá možnosť vyjadriť/doplniť svoje poznámky ku kontrole na mieste, ako i k zisteniam platobnej agentúry uvedeným v správe z kontroly na mieste osobitným listom, ktorý tvorí jej prílohu. S poukazom na čl. 12 ods. 3 a 4 nariadenia Komisie č. 1122/2009 dôvodil, že žalobca pri predkladaní žiadosti o poskytnutie pomoci deklaroval správnosť a úplnosť údajov a bol povinný prípadné nesprávnosti opraviť alebo chýbajúce údaje doplniť. Zdôraznil, že žalobca podpisom svojej žiadosti vyhlásil správnosť, úplnosť a pravdivosť všetkých údajov a informácií v nej uvedených. 13. K námietke žalobcu týkajúcej sa porušenia povinnosti vyplatenia finančných prostriedkov žalovaný dodal, že v zmysle platnej legislatívy EÚ má žalobca vystavené tri nezrovnalosti v celkovej sume 2.542,46 Eur, k vysporiadaniu ktorých zo strany žalobcu nedošlo. Z tohto dôvodu je žalobca v platobnej agentúre vedený ako dlžník. Preto platobná agentúra pozastavila žalobcovi vyplácanie schválených podpôr v súlade s nariadením Rady (ES) č. 2988/95 z 18.12.1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev. V tejto súvislosti žalovaný upozornil na skutočnosť, že platobná agentúra zaslala žalobcovi žiadosti o vysporiadanie vzájomných finančných vzťahov, ktorých prílohu tvorili jednotlivé správy o zistených nezrovnalostiach u žalobcu a ktorými bol žalobca upozornený, že dňom vystavenia správy o zistenej nezrovnalosti je pozastavené uhrádzanie všetkých ostatných platieb, a to až do úplného vysporiadania nezrovnalostí zo strany žalobcu. Súčasne bol žalobca platobnou agentúrou informovaný o možnosti vysporiadania pohľadávok formou započítania, čo však žalobca nevyužil. IV. Rozhodnutia súdov 14. Dňa 17.10.2018 vydal krajský súd rozsudok č. k. 6S/154/2016-176, ktorým žalobu žalobcu ako nedôvodnú v zmysle § 190 SSP zamietol a žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal. Súd ustálil, že žalobca ako účastník konania mal možnosť vyjadriť sa k jednotlivým skutkovým zisteniam a podkladom rozhodnutia platobnej agentúry. Súd nezistil pochybenie správnych orgánov ani vo vzťahu k namietanému nenariadeniu ústneho pojednávania, keď sa stotožnil s názorom správnych orgánov oboch stupňov v tom, že ústne pojednávanie vo veci žalobcu nebolo potrebné, a to predovšetkým z dôvodu existencie množstva podkladov pre rozhodnutie, ktoré sú obsiahnuté v administratívnom spise a ktoré tvoria základ pre skutkové zistenia správnych orgánov. Súd nevidel ani namietané nedostatky kontrolných zistení zaznamenaných v správe o kontrole na mieste a krátkej správe z kontroly krížového plnenia. Konštatoval, že zo správy z kontroly na mieste vyplýva, že u žalobcu bola na základe kontrol na mieste vykonaných v dňoch 08.09.2014-10.09.2014, 17.09.2014, 18.09.2014, 20.11.2014 a 04.12.2014 zistená naddeklarácia na viacerých deklarovaných dieloch pôdnych blokov v celkovej výmere 24,35 ha. Správu z kontroly na mieste a krátku správu z kontroly krížového plnenia žalobca podpísal dňa 04.12.2015, pričom svojim podpisom potvrdil svoje oboznámenie sa s jednotlivými zisteniami platobnej agentúry, ku ktorým neuviedol žiadne výhrady, a to ani k vypracovaniu predmetných správ. Uvedené správy podľa názoru súdu spĺňajú všetky náležitosti v zmysle nariadenia Komisie č. 1122/2009. Súd tiež nesúhlasil so žalobcom v tom, že platobná agentúra ho o nesúladoch zistených počas kontroly na mieste neinformovala v lehote troch mesiacov od vykonania kontroly. Podľa zistení z administratívneho spisu platobná agentúra žalobcu v súlade s čl. 54 ods. 2 Nariadenia Komisie č. 1122/2009 informovala o nesúladoch zistených počas kontroly na mieste v lehote troch mesiacov od vykonania kontroly na mieste, a to listom zo dňa 07.01.2016. Súd prisvedčil žalovanému pri postupe podľa čl. 12 ods. 3 a 4 nariadenia Komisie č. 1122/2009 s tým, že žalobca pri predkladaní žiadosti deklaroval správnosť a úplnosť údajov a bol povinný prípadné nesprávnosti opraviť alebo chýbajúce údaje doplniť. Preto v prípade ich nesprávnosti alebo nepresnosti je povinný znášať následky vo forme krátenia žiadanej podpory. Súd vychádzal zo skutkových zistení správnych orgánov a dospel k záveru, že správne orgány oboch stupňov postupovali v súlade s príslušnou právnou úpravou. 15. Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podal žalobca kasačnú sťažnosť, o ktorej rozhodol Najvyšší súd SR, ako súd kasačný, rozsudkom sp. zn. 8Sžfk/6/2019 zo dňa 30.04.2020 tak, že rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Kasačný súd uznal za dôvodnú kasačnú námietku žalobcu s poukazom na § 440 ods. 1 písm. f/ SSP, a to, že krajský súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. V tomto ponímaní ide o tzv. zmätočné rozhodnutie, a to najmä v časti odôvodnenia napadnutého rozsudku, a to konkrétne v bodoch 38 a 39 napadnutého rozsudku krajského súdu. Podľa názoru kasačného súdu je nepreskúmateľné odôvodnenie rozhodnutia v bodoch 38 a 39 rozsudku krajského súdu, ktorý konštatuje, že u žalobcu bola vykonaná kontrola na mieste dňa 08.09.2014 až 10.09.2014, 17.09.2014, 18.09.2014, 20.11.2014 a 04.12.2014, na základe ktorých boli zistené špecifikované porušenia. Ďalej krajský súd tiež konštatoval, že správu z kontroly na mieste a krátku správu z kontroly krížového plnenia žalobca podpísal dňa 04.12.2015, pričom svojim podpisom potvrdil oboznámenie sa s jednotlivými zisteniami platobnej agentúry, ku ktorým neuviedol žiadne výhrady, a to ani vypracovanie predmetných správ. Kasačný súd poukázal na bod 39 odôvodnenia rozsudku krajského súdu, podľa ktorého platobná agentúra informovala o nesúladoch zistených počas kontroly na mieste v lehote 3 mesiacov od vykonania kontroly na mieste, a to listom zo dňa 07.01.2016. Podľa kasačného súdu sám žalovaný v napadnutom rozhodnutí a aj vo vyjadrení k žalobe však konštatuje, že list platobnej agentúry č. 300/124/2015 zo dňa 07.01.2016 predstavuje doplňujúce stanovisko k vykonanej KNM, tiež konštatuje, že platobná agentúra v súlade s čl. 54 ods. 2 Nariadenia ES č. 1122/2009 informovala žiadateľa o zistených nesúladoch v stanovenej lehote prostredníctvom správy z jednotlivých dátumov kontrol a správy z kontroly je zrejmé, že v tejto časti je rozsudok správneho súdu nepreskúmateľný, keď nie je zrejmé o akú konkrétnu správu z kontroly na mieste a krátku správu z kontroly krížového plnenia žalobcu zo dňa 04.12.2015 ide, vzhľadom aj na predchádzajúce vykonané kontroly, ktoré boli v roku 2014 a ktoré boli zavŕšené dňa 04.12.2014. Táto správa z kontroly zo strany správneho súdu zo dňa 04. 12.2015 nie je identifikovaná žiadnym číslom, respektíve značkou žalovaného, respektíve prvostupňového správneho orgánu a ako taká sa v administratívnom spise žalovaného nenachádza. Kasačný súd poukázal na to, že v predmetnej veci bolo vydané prvé rozhodnutie zo strany prvostupňového orgánu verejnej správy dňa 27.02.2015 pod č. 500/1056/17256/2014, pričom podľa konštatácie krajského súdu mala byť krátka správa z kontroly krížového plnenia žalobcu a správa z kontroly na mieste podpísaná až dňa 04.12.2015. Ďalej bolo zistené, že toto prvé rozhodnutie bolo zrušené rozhodnutím žalovaného pod č. 13901/2015 zo dňa 04.06.2015 a následne platobná agentúra vydala rozhodnutie vo veci opätovne dňa 14.07.2015 pod č. 500/1056/184777/2014, ktorým schválila poskytnutie podpory formou platby na agroenviromentálne opatrenie v sume 18.281,91 Eur podľa § 35 NV SR č.499/2008 Z.z. Toto rozhodnutie žalobca takisto napadol odvolaním, o ktorom rozhodol opätovne žalovaný rozhodnutím zo dňa 02.10.2015 pod č. 23773/2015, ktorým opätovne zrušil rozhodnutie prvostupňového orgánu a vec vrátil na nové konanie. Následne potom bolo vydané rozhodnutie platobnej agentúry zo dňa 20.01.2016, ktoré bolo potvrdené žalovaným rozhodnutím, ktoré bolo predmetom súdneho prieskumu pred krajským súdom. 16. Aj vzhľadom na uvedené skutočnosti je podľa kasačného súdu potrebné, aby krajský súd vychádzal pri posudzovaní veci najmä z predloženého obsahu administratívneho spisu a nielen z vyjadrenia žalovaného k správnej žalobe. Z rozhodnutia krajského súdu je podľa kasačného súdu zrejmé, že krajský súd len prevzal do obsahu odôvodnenia svojho rozsudku vyjadrenie žalovaného bez toho, aby sa zaoberal jednotlivými konkrétnymi žalobnými námietkami žalobcu a posúdil ich opodstatnenosť alebo neopodstatnenosť v kontexte s obsahom administratívneho spisu. Kasačný súd s poukazom na § 469 SSP krajský súd zaviazal opätovne sa vyjadriť ku všetkým žalobným námietkam žalobcu, najmä v kontexte s predloženým obsahom administratívneho spisu. V. Posúdenie veci 17. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 11 ods. 1 SSP) opätovne preskúmal napadnuté rozhodnutia správnych orgánov v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré im predchádzalo, podrobne preskúmal obsah predloženého administratívneho spisu správnych orgánov a viazaný právnym názorom kasačného súdu dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. 18. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 19. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 20. Podľa čl. 12 ods. 3 nariadenia Komisie č. 1122/2009 na účely identifikácie všetkých poľnohospodárskych parciel v poľnohospodárskom podniku uvedených v odseku 1 písm. d) sa v predtlačených formulároch, ktoré sa poľnohospodárom poskytnú v súlade s článkom 19 ods. 2 nariadenia (ES) č. 73/2009, uvádza v prípade každej referenčnej parcely maximálna oprávnená plocha na účely režimu jednotnej platby alebo režimu jednotnej platby na plochu. Okrem toho sa v geografickom materiáli poskytnutom poľnohospodárovi v súlade s uvedeným ustanovením uvádzajú hranice referenčných parciel a ich jedinečná identifikácia a poľnohospodár v ňom uvedie miesto každej poľnohospodárskej parcely. 21. Podľa čl. 12 ods. 4 nariadenia Komisie č. 1122/2009 ak nastali akékoľvek zmeny a doplnenia, najmä prevody platobných nárokov v súlade s článkom 43 nariadenia (ES) č. 73/2009, alebo ak je ktorýkoľvek z údajov v predtlačených formulároch uvedených v odsekoch 2 a 3 nesprávny, pri predkladaní formulára žiadosti poľnohospodár tento predtlačený formulár opraví. 22. Podľa čl. 26 ods. 1 nariadenia Komisie č. 1122/2009 administratívne kontroly a kontroly na mieste ustanovené v tomto nariadení sa vykonávajú takým spôsobom, aby sa zaistilo efektívne overenie dodržiavania podmienok, podľa ktorých sa poskytuje pomoc, a požiadaviek a noriem rozhodujúcich pre krížové plnenie. 23. Podľa čl. 32 ods. 1 prvá veta nariadenia Komisie č. 1122/2009 z každej kontroly na mieste podľa tohto oddielu sa vypracuje správa z kontroly, ktorou sa umožní zrevidovať podrobnosti uskutočnených kontrol. 24. Podľa čl. 32 ods. 2 nariadenia Komisie č. 1122/2009 poľnohospodárovi sa poskytne príležitosť podpísať správu, aby tak potvrdil svoju prítomnosť na kontrole a doplnil svoje vyjadrenie. Pokiaľ sa zistia nedostatky, poľnohospodár dostane kópiu správy z kontroly. 25. Podľa čl. 54 ods. 2 nariadenia Komisie č. 1122/2009 o každom zistenom nesúlade sa poľnohospodárovi zašle informácia do troch mesiacov odo dňa kontroly na mieste. 26. Podľa § 3 ods. 1 správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. 27. Podľa 3 ods. 2 správneho poriadku správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. 28. Podľa § 3 ods. 4 správneho poriadku správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. 29. Podľa § 3 ods. 5 správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. 30. Podľa § 23 ods. 1 správneho poriadku účastníci konania a ich zástupcovia a zúčastnené osoby majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom. 31. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 32. Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 33. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 34. V danom prípade bolo predmetom súdneho prieskumu v rozsahu žalobných dôvodov napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie platobnej agentúry, ktorým tá rozhodla o žiadosti žalobcu zo dňa 23.04.2014 tak, že mu schválila poskytnutie podpory formou platby na agroenvironmentálne opatrenie v sume 18.281,91 Eur podľa § 35 nariadenia vlády č. 499/2008, čím znížila žalobcom požadovanú platbu na agroenvironmentálne opatrenie o sumu 4.514,67 Eur z dôvodu nedodržania deklarovanej výmery bez zistenia úmyslu v zmysle čl. 16 nariadenia Komisie č. 65/2011 a o sumu 565,42 Eur z dôvodu porušenia podmienok krížového plnenia v zmysle čl. 19 ods. 2 uvedeného nariadenia. Základom žalobných námietok bolo poukazovanie na nesprávny procesný postup platobnej agentúry pri posudzovaní Jednotnej žiadosti žalobcu na rok 2014 a na nedostatky administratívneho spisu platobnej agentúry. 35. Najvyšší súd SR v zrušujúcom rozsudku sp. zn. 8Sžfk/6/2019 zo dňa 30.04.2020 (viď bod 15 tohto rozsudku) vytkol krajskému súdu nejasnosť a nepreskúmateľnosť jeho pôvodného rozsudku č. k. 6S/154/2016-176 zo dňa 17.10.2018. Dôvodom predovšetkým bolo zistenie, že správa z vykonanej kontroly na mieste, ktorú krajský súd v pôvodnom rozhodnutí uvádzal v bodoch 38 a 39, mala byť podpísaná žalobcom dňa 04.12.2015, pričom kontrola na mieste bola vykonaná v dňoch 08.09.2014 až 10.09.2014, 17.09.2014, 18.09.2014, 20.11.2014 a 04.12.2014. K uvedenému krajský súd uvádza, že z kontextu pôvodného rozsudku č. k. 6S/154/2016-176 zo dňa 17.10.2018 je zrejmé, že ide o chybu v písaní, resp. preklep v číslici 2015, keď správne mal byť uvedený rok 2014. Bez ohľadu na uvedené krajský súd v zmysle usmernení najvyššieho súdu, ktorý jasne vyslovil nutnosť opätovne sa zaoberať obsahom administratívneho spisu, zistil ďalšie nezrovnalosti v dokumentácii prvostupňového orgánu. 36. V predloženom administratívnom spise prvostupňového orgánu sa na č. l. 54 nachádza Správa z kontroly na mieste zo dňa 08.09.2014 s časom vyhotovenia 07:26:42. Na prvej strane tejto správy je uvedené, že sa jedná o stranu 1/11. Tento údaj indikuje, že správa by mala obsahovať 11 strán. Avšak v spise sú zažurnalizované strany s rovnakým dátumom a časom vyhotovenia iba po stranu 5/11 na č. l. 50 až 53. Nasledujúca strana na č. l. 49 je označená ako strana 7/11. V administratívnom spise teda chýba strana 6 a strany 8 až 11 uvedenej správy z kontroly na mieste. Rovnako na č. l. 88 administratívneho spisu prvostupňového orgánu sa nachádza Správa z kontroly na mieste zo dňa 19.12.2014 s časom vyhotovenia 11:07:30. Táto správa by podľa označenia na prvej strane mala mať taktiež 11 strán, avšak v administratívnom spise sa táto správa nachádza opäť neúplná, keď poslednou stranou tejto správy s rovnakým dátumom a časom vyhotovenia je strana 5/11 na č. l. 84. Nasledujúca strana 6/11 na č. l. 83 sa už týka Správy z kontroly na mieste zo dňa 08.09.2014 s časom vyhotovenia 07:26:42. Na nasledujúcom č. l. 82 administratívneho spisu platobnej agentúry sa potom nachádza strana 4/9 zo Správy z kontroly na mieste zo dňa 04.12.2014 a časom vyhotovenia 08:14:37 (ide práve o stranu s podpisom žalobcu). Za ňou na č. l. 81 administratívneho spisu sa nachádza opäť strana 7/11 zo Správy z kontroly na mieste zo dňa 19.12.2014 a časom vyhotovenia 11:07:30 a jej pokračovanie po stranu 11/11 na č. l. 77 až 80. Ďalej list označený ako Žiadosť o stanovisko k vykonanej kontrole na mieste - odpoveď, na č.l. 173 má dátum 07.01.2015, pričom zo samotného jeho obsahu je zrejmé, že ide o odpoveď na žiadosť žalobcu zo dňa 18.12.2015. Preto je evidentné, že dátum 07.01.2015 je nesprávne uvedený a správne má byť uvedený dátum 07.01.2016. Zmätočnosť predloženého administratívneho spisu umocňuje aj spisový prehľad, podľa ktorého pod č. l. 61 až 88 sa v spise nachádza Správa z kontroly na mieste zo dňa 19.12.2014. 37. Okrem uvedených nezrovnalostí predložený administratívny spis vykazuje nedostatky riadneho predloženia, a to vo vzťahu k absencii riadnej žurnalizácie spisu. Ako súčasť administratívneho spisu prvostupňového orgánu bola predložená osobitná zložka s rovnakým číslovaním listín ako v „základnom“ administratívnom spise, a to od č. l. 1 po č. l. 29, pričom aj v tejto zložke súd zistil podobné nezrovnalosti spôsobujúce zmätočnosť administratívneho spisu. Na č. l. 26 osobitnej zložky predloženého administratívneho spisu prvostupňového orgánu sa nachádza Správa z kontroly na mieste zo dňa 19.12.2014 s časom vyhotovenia 11:04:21, pričom na prvej strane tejto správy je rovnako uvedené, že sa jedno o stranu 1/11. Nasledujúce strany 2 až11 na č. l. 16 až 25 sa však týkajú Správy z kontroly na mieste zo dňa 04.12.2014 s časom vyhotovenia 09:54:19. Súčasťou osobitnej zložky administratívneho spisu je okrem iného aj Krátka správa z kontroly na mieste zo dňa 01.12.2014. To znamená, že tieto dokumenty boli krajskému súdu predložené zvlášť bez ich riadnej žurnalizácie v „základnom“ administratívnom spise prvostupňového orgánu a navyše, rovnako ako v „základnom“ administratívnom spise, aj osobitná zložka dokumentov obsahuje nezrovnalosti spôsobujúce jej zmätočnosť. 38. Napriek tomu, že zástupkyňa žalovaného na pojednávaní dňa 02.07.2020 poukázala na to, že uvedené nezrovnalosti majú len charakter formálnych chýb v písaní, a že najvyšší súd nijako nespochybnil rozhodnutie krajského súdu v merite veci, súd v zmysle pokynu najvyššieho súdu (opätovne a riadne sa zaoberať administratívnym spisom a posúdiť námietky žalobcu v kontexte predloženého administratívneho spisu) zdôrazňuje, že také množstvo chýb a nezrovnalostí v predloženom administratívnom spise bráni riadnemu preskúmaniu rozhodnutí správnych orgánov, pričom nie je povinnosťou správneho súdu domýšľať si, či vysvetľovať formálne nedostatky administratívneho spisu, či prihliadať len na vysvetlenia žalovaného v tomto smere. Na tomto mieste súd uvádza, že administratívnym spisom sa rozumie úplný žurnalizovaný a originálny zväzok listín týkajúci sa veci. Administratívny spis je úplný žurnalizovaný a originálny spisový materiál orgánu verejnej správy, vrátane dokladov o doručení rozhodnutí (R 66/1998, R 22/2016). Administratívne spisy sú v konaní o správnej žalobe esenciálnym dôkazným prostriedkom, z ktorého správny súd vychádza, pretože pri svojej činnosti tiež zisťuje, či obsah administratívnych spisov je dostatočnou oporou pre správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného orgánu verejnej správy. Predloženie administratívnych spisov v tomto kontexte preto nemožno chápať inak ako predloženie úplných a komplexných administratívnych spisov. Predloženie administratívnych spisov je zároveň spolu s vyjadrením k žalobe základnou procesnou obranou žalovaného orgánu verejnej správy proti podanej správnej žalobe. 39. V zmysle uvedeného súd zastáva názor, že administratívnym spisom v prejednávanej veci je aj úplný žurnalizovaný a originálny spisový materiál prvostupňového orgánu týkajúci sa právne významných skutočností ohľadom vykonania kontrol na mieste, ktorých zistenia boli základom pre posúdenie žalobcom podanej Jednotnej žiadosti na rok 2014. Ak žalovaný orgán verejnej správy nepredloží úplné a komplexné administratívne spisy, alebo ak je žurnalizovanie listín v predloženom administratívnom spise zmätočné, nemožno túto skutočnosť preniesť na bremeno žalobcu, ale je to žalovaný orgán verejnej správy, ktorý musí niesť procesné dôsledky spočívajúce spravidla v zrušení správnou žalobou napadnutého rozhodnutia (opatrenia). Tento postup síce môže byť vnímaný ako pomerne tvrdý, avšak je plne v súlade s princípom rovností zbraní medzi žalovaným orgánom verejnej správy a žalobcom, ktorý je správnemu súdnictvu, na rozdiel od správneho konania, vlastný. Je povinnosťou správneho orgánu rozhodujúceho v správnom konaní viesť administratívny spis riadne tak, aby jeho obsah nepôsobil zmätočne a bol dostatočným podkladom pre vydávané rozhodnutie. Táto povinnosť nepriamo vyplýva aj z ustanovenia § 102 ods. 1 SSP, podľa ktorého sú orgány verejnej správy povinné na požiadanie predložiť správnemu súdu v určenej lehote riadne vedený administratívny spis. V opačnom prípade, ak predložený spisový materiál orgánu verejnej správy neumožňuje riadne posúdenie veci z dôvodu jeho zmätočnosti, sa žalovaný orgán verejnej správy dostáva do rizika procesného neúspechu spočívajúceho v závere, že jeho rozhodnutie vychádza zo skutkového stavu, ktorý nemá základ v predloženom administratívnom spise (§ 191 ods. 1 písm. f/ SSP). 40. Keďže v zmysle záverov najvyššieho súdu v zrušujúcom rozsudku (viď body 15 a 46 tohto rozhodnutia) bol krajský súd pri posudzovaní danej veci povinný dôsledne vychádzať z obsahu predloženého administratívneho spisu, po zistení vyššie uvedených nedostatkov predloženého administratívneho spisu súd nemohol relevantným spôsobom preskúmať namietaný procesný postup platobnej agentúry týkajúci sa posudzovania Jednotnej žiadosti žalobcu na rok 2014. Preto dospel súd k záveru, že skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia, nemá oporu v predloženom administratívnom spise. Na základe toho súd napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom viazaný vysloveným právnym názorom odstráni vyššie uvedené nedostatky administratívneho spisu, vec opätovne prejedná a vydá rozhodnutie, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu majúceho oporu v riadne vedenom administratívnom spise. 41. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP a vzhľadom na úspech v konaní bol žalobcovi tento nárok priznaný, pričom podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením. 42. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).