Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4SaZ/4/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020200948 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1020200948.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci žalobcu: K. T., U. XX.X.XXXX, štátneho príslušníka Iránskej islamskej republiky, v krajine pôvodu naposledy bytom Y. Z. E. H. Č.. XX, D. Y., V. D. B. Č.. T., aktuálne s miestom pobytu Pobytový tábor Rohovce, zastúpeného: Mgr. Viera Orichová, advokátka so sídlom Kláštorská 131, Nitra, adresa pracoviska: Hollého 10, Nitra, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, so sídlom Pivonková 6, Bratislava o správnej žalobe vo veci azylu zo dňa 3.62020 proti rozhodnutiu žalovaného ČAS: MU- PO-257-23/2019-Ž zo dňa 5.6.2020 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného ČAS: MU-PO-257-23/2019-Ž zo dňa 5.6.2020, ktorým žalovaný žalobcovi K. T., cestovný pas Iránu Č.. T. neudelil azyl a neposkytol mu doplnkovú ochranu z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi priznáva voči žalovanému právo na náhradu 50% dôvodne vynaložených trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-PO-257-23/2019-Ž zo dňa 5.6.2020 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) žalovaný za použitia v zmysle § 13 ods. 1, § 13c ods. 1, § 20 ods. 4 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o azyle“) žalobcovi neudelil azyl a neposkytol mu doplnkovú ochranu. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v prejednávanej veci (po vykonaní dokazovania) neboli splnené zákonné podmienky na udelenie azylu, ani pre poskytnutie doplnkovej ochrany. 2. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote správnu žalobu zo dňa 3.6.2020 (ďalej len „žaloba“), ktorou sa domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia z dôvodov § 191 ods. 1 písm. c), d), f) , zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). 3. Žalovaný navrhol vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 3.8.2020 správnu žalobu zamietnuť. Zotrval na vlastnej argumentácii a zdôraznil, že námietky žalobcu považuje za účelové. 4. Krajský súd v Bratislave ako správny súd (ďalej len „súd“) vec rozhodol ako miestne a vecne príslušný súd bez nariadenia pojednávania postupom podľa § 107 ods. 2, § 137 ods. 4 SSP. Po riadnom preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu žalovaného za použitia § 220, § 191 ods. 1 písm. e), ods. 4, § 206 ods. 3 SSP, súd dospel k záveru, že sú dôvody pre zrušenie napadnutého rozhodnutia a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie. 5. Súd v prejednávanej veci dokazovanie doplnil internetovým prekladom slovného spojenia “Verein für mission und asylantenintegration der gemainde christi“: „Združenie pre misiu a integráciu žiadateľov o azyl z komunity Christi“, podľa potvrdenia ktorého bol žalobca 9.12.2018 pokrstený. Súd sa podrobne oboznámil s obsahom spisu žalovaného ČAS: MU-PO-257/2019-Ž a spisu ČAS: MU-PO-56/2019-Ž z obsahu ktorých o. i zistil, že žalobca uviedol (dotazník zo 17.12.2019), že v meste Tornai chodil každú nedeľu do protestantského kostola, doklad o tom však nemá, lebo tento doklad sa vydáva až po 6 mesiacoch, že počas pobytu v Rakúsku bol po druhý raz pokrstený v “Verein für mission und asylantenintegration der gemainde christi“ o čom predložil krstný list „Taufzertifikat“ a listinu „Warum die taufe unmittelbar und ohne monatelange kurse erfolgen kann“, že na Slovensku chodil do protestantského kostola každú nedeľu. Súd tiež z obsahu spisov, ako aj z obsahu napadnutého rozhodnutie zistil, že žalobca požiadal o azyl v Rakúsku (cca 11.10.2018) a v Belgicku. Podľa § 52 ods. 1 zákona o azyle: Na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Právne úkony vykonávané orgánom verejnej moci, fyzickou osobou a právnickou osobou v konaní podľa tohto zákona sa vykonávajú výlučne v listinnej podobe. Podľa § 3 ods. 5 veta prvá zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok): Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Podľa § 46 správneho poriadku: Rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 206 ods. 3 SSP: Správny súd posudzuje správnu žalobu neformálne a nie je pri svojom rozhodovaní viazaný žalobnými bodmi. Podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP: Správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Podľa § 220 SSP: Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť správnej žaloby, rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného. Vo výroku uvedie označenie žalovaného, číslo a deň vydania zrušeného rozhodnutia alebo opatrenia, meno a priezvisko žalobcu a číslo jeho cestovného pasu alebo iného dokladu totožnosti. Podľa § 191 ods. 4 SSP: Ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností môže aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu verejnej správy podľa odseku 3. Ak správny súd zruší rozhodnutie alebo opatrenie, lehota na vydanie rozhodnutia alebo opatrenia v ďalšom konaní začne orgánu verejnej správy plynúť až po doručení všetkých administratívnych spisov pripojených k prejednávanej veci. 6. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného postupom podľa vyššie citovaného ust. § 206 ods. 3 SSP, ktorý postup mu bol umožnený samotným podaním žaloby. 7. Ako to je zrejmé z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného, napadnutého rozhodnutia, ako aj zo žaloby, žalobca na odôvodnenie svojej žaloby uviedol, že o azyl žiada z dôvodu jeho konvertovania z islamskej na kresťanskú (protestantskú) vieru. Ku konverzii malo podľa jeho prednesu dôjsť po prvý raz v Iráne v roku 2018 v meste Esfahan, teda v meste v ktorom býval. Žalobca tiež uviedol (ako to je uvedené v bode 5. odôvodnenia tohto rozsudku), že v Iráne chodil do kostola v meste Tornai. Tiež uviedol, že po druhý raz bol pokrstený počas svojho pobytu v Rakúsku ako žiadateľ o azyl (kam prišiel asi 3.10.2018) a to dňa 9.12.2018 vo „Vere in fur mission und asylantenintegration der gemeinde Christi“ vo Viedni - žalovanému predložil rodný list „Taufzertifikat“ a listinu „Warum die taufe unmittelbar und ohne monatelange kurse erfolgen kann“. Z obsahu pripojených spisov žalovaného a z obsahu napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca požiadal o azyl aj v Rakúsku a v Belgicku. 8. Konania vo veci udelenia medzinárodnej ochrany sú vo všeobecnosti konaniami, v ktorých spravidla vydané rozhodovania záležia na posúdení hodnovernosti tvrdení žiadateľov, obzvlášť v prípadoch, ak žiadatelia nepredložia verifikované dôkazy o svojich tvrdeniach - dôvodoch ich žiadostí. Je preto úlohou správneho orgánu - v danom prípade žalovaného, aby za danej situácie vykonaným dokazovaním posúdil hodnovernosť žalobcu a následne vykonal ďalšie dokazovanie, spravidla vyhľadaním dôveryhodných správ o krajine pôvodu žalobcu. 9. Žalobca v konaní pred žalovaním tvrdil, že po prvý raz bol pokrstený v Iráne v meste Esfahan, kde prijal kresťanské - protestantské náboženstvo, tiež že do protestantského kostola chodil každú nedeľu v meste Tornai (ktoré by sa zjavne malo nachádzať v blízkosti mesta Esfahan). Podľa názoru súdu, keďže žalobca o týchto skutočnostiach nepredložil žiaden dôkaz, bolo úlohou žalovaného overiť, či v mestách Tornai a Esfahan existujú protestantské kostoly, kedy sa v nich konajú bohoslužby, prípadne ďalšie informácie, týkajúce sa ich pôsobenia. Žalovaný však tieto skutočnosti, ktoré nevyhnutne majú dopad na posúdenie dôveryhodnosti žalobcu, nezisťoval. 10. Žalobca žalovanému predložil doklady, týkajúce sa jeho druhého pokrstenia počas jeho pobytu v Rakúsku (viď body 5., 7. odôvodnenia tohto rozsudku) subjektom „Vere in fur mission und asylantenintegration der gemeinde Christi“. I keď žalobca v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vyslovil určité pochybnosti, týkajúce sa tohto subjektu, vo vzťahu k nemu nevykonal žiadne zisťovanie. Predovšetkým či tento subjekt vo Viedni skutočne existuje, či ide o súčasť evangelikálnej cirkvi, prípadne akej, jeho postavenie v štruktúre príslušnej cirkvi, či v súvislosti s jeho činnosťou má oprávnenie udeľovať sviatok krstu a za akých podmienok. Tiež, či je v zistenej cirkvi možné udeliť sviatosť krstu tomu, kto túto sviatosť už predtým prijal, pretože podľa vedomosti súdu sviatosť krstu sa môže udeliť iba jedenkrát, teda nie opakovane. Žalovaný v tomto smere nevykonal žiadne dokazovanie. 11. Z obsahu spisov žalovaného, ako aj z napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že žalobca požiadal o azyl aj v Rakúsku (pred jeho prvým vstupom na slovenské územie) a aj v Belgicku (pred jeho druhým vstupom na slovenské územie). Podľa názoru súdu mal žalovaný od príslušných azylových úradov týchto štátov vyžiadať (za splnenia predpísaných náležitostí) predloženie príslušných azylových spisov a vo vzťahu k dôvodom žiadosti o azyl, prezentovaných na Slovensku ich obsah vyhodnotiť. Žalovaný však týmto predchádzajúcim žiadostiam žalobcu o azyl nevenoval žiadnu pozornosť. 12. Pretože podľa názoru súdu žalovaný nevykonal v konaní pred ním spoľahlivé zistenie stavu veci, súd za použitia § 191 ods. 1 písm. e), ods. 4, § 2320 SSP napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 13. V ďalšom konaní bude úlohou žalovaného overiť existenciu protestantských kostolov v mestách Esfahan a Tornai a ak to bude možné aj dni konajúcich sa bohoslužieb v nich, overiť existenciu subjektu „Vere in fur mission und asylantenintegration der gemeinde Christi“ vo Viedni v intenciách bodu 10. odôvodnenia tohto rozsudku. Tiež za splnenia predpísaných náležitostí vyžiadať od azylových úradov v Rakúsku a Belgicku príslušné spisy, týkajúce sa žiadostí o azyl, ktoré podal žalobca a ich obsah porovnať s dôvodmi žiadosti o azyl, podanej žalobcom na Slovensku. S poukazom na obsah podanej žaloby, podľa ktorej žalobca sa pravidelne zúčastňoval nedeľných omší evanjelickej pentakostálnej cirkvi v „Redeemed Christian Church“ overiť jej existenciu, okolnosti jej pôsobenia, včítane dní konania sa omší (nedeľa). Pokiaľ nebude vykonané aj iné dokazovanie, bude úlohou žalovaného tiež aktualizovať informácie o krajine pôvodu žalobcu. Podľa §167 ods. 3 písm. a) SSP: Správny súd môže tiež rozhodnúť, že náhradu trov konania celkom alebo sčasti neprizná, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 14. Súd priznal úspešnému žalobcovi voči žalovanému právo na náhradu 50% dôvodne vynaložených trov konania. Teda mu nepriznal úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. Rozhodol tak z dôvodu, že k zrušeniu napadnutého rozhodnutia nedošlo z dôvodov (žalobných bodov), prezentovaných v podanej žalobe, ale z dôvodu nedostatočne zisteného stavu veci, ktorý nebol žalobcom namietaný a to postupom podľa § 206 ods. 3 SSP. Avšak nebyť podanej žaloby, súd by nemal zákonné oprávnenie preskúmať napadnuté rozhodnutie, teda ani toto rozhodnutie posúdiť z iných dôvodov, ako boli prezentované v podanej žalobe. Preto súd pri priznaní náhrady trov úspešnému žalobcovi aplikoval ust. § 206 ods. 3 SSP a priznal mu voči žalovanému náhradu dôvodne vynaložených trov konania vo výške 50%. Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný. (§ 145 ods. 1 SSP) Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. (§ 438 ods. 1 SSP) Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia a podáva sa na Krajskom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania. (§ 443 SSP) Kasačná sťažnosť je prípustná proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu, ak tento zákon neustanovuje inak. Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred krajským súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia krajského súdu. (§ 439 SSP) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).