Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Sa/79/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020201271 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1020201271.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci žalobcu: P. K. A., G. XX.X.XXXX, Š. O. T. P., bez dokladu totožnosti, aktuálne s miestom pobytu v Útvare policajného zaistenia Medveďov, zastúpeného: Centrum právnej pomoci so sídlom Račianska 71, Bratislava proti žalovanému: Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Nové Zámky Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Bratislava so sídlom Bitúnková 8, Nové Zámky, v konaní o správnej žalobe žalobcu vo veci zaistenia zo dňa 24.8.2020 proti rozhodnutiu žalovaného č.: PPZ-HCP-BA12-24-013/2020-AV zo dňa 3.8.2020 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave: 1. Rozhodnutie žalovaného č.: PPZ-HCP-BA12-24-013/2020-AV zo dňa 3.8.2020, ktorým bol žalobca P. K. A., G. XX.X.XXXX, štátny príslušník Indickej republiky, bez akéhokoľvek dokladu totožnosti dňom 3.8.2020 zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 30.1.2021 a umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov z r u š u j e . 2. Nariaďuje žalovanému, aby bol P. K. A., G. XX.X.XXXX, štátny príslušník Indickej republiky, bez akéhokoľvek dokladu totožnosti bezodkladne prepustený zo zaistenia, realizovaného v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov. Žalobcovi priznáva voči žalovanému úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Dňa 8.9.2020 bola Krajskému súdu v Bratislave ako správnemu súdu (ďalej len „súd“) doručená prostredníctvom žalovaného správna žaloba žalobcu vo veci zaistenia datovaná 24.8.2020 (ďalej len „žaloba“) voči rozhodnutiu žalovaného č.: PPZ-HCP-BA12-24-013/2020-AV zo dňa 3.8.2020 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). Napadnutým rozhodnutím žalovaný dňom 3.8.2020 zaistil žalobcu najviac do 30.1.2021 a umiestnil ho v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov (ďalej len „ÚPZC“) z dôvodu § 88 ods. 1 písm. b) zák. č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“). 2. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote správnu žalobu zo dňa 24.8.2020, ktorou sa domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia a svojho bezodkladného prepustenia zo zaistenia, poukazujúc na nedostatočné odôvodnenie doby zaistenia. 3. Žalovaný navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 2.9.2020 k žalobe túto zamietnuť. Zotrval pritom na správnosti a zákonnosti napadnutého rozhodnutia. 4. Súd prejednal podanú žalobu v neprítomnosti účastníkov konania, pretože tak zástupca žalobcu, ako aj žalovaný svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnili písomne. Po prejednaní žaloby súd dospel k presvedčeniu, že existujú dôvody pre zrušenie napadnutého rozhodnutia a preto rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozsudku. 5. Súd sa oboznámil s obsahom pripojeného administratívneho spisu žalovaného. Z jeho obsahu o. i. zistil, že 3.8.2020 bol žalobca spolu s ďalšími cudzincami predvedený na OO PZ Štúrovo. Bolo zistené, že nedisponuje žiadnym preukazom totožnosti a že na Slovensku sa zdržuje bez povolenia. Následne bola so žalobcom pred žalovaným spísaná zápisnica o podaní vysvetlenia (12.15 hod. - 12.35 hod.). Rozhodnutím žalovaného č.: PPZ-HCP-BA12-24-008/2020-AV z 3.8.2020 (doručené žalobcovi o 13.05 hod.) bol žalobca administratívne vyhostený a bol mu uložený zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a členských štátov Európskej únie na jeden rok. Podľa zápisnice o podaní vyjadrenia (13.45 hod - 13.55 hod.) žalobca sa nevyjadril k podkladom rozhodnutia o jeho zaistení. Následne vydal žalovaný napadnuté rozhodnutie, ktoré žalobca prevzal o 14.20 hod. Podľa § 12 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov: Ak nie je v tomto zákone alebo osobitnom predpise ustanovené inak, vzťahuje sa na konanie podľa tohto zákona všeobecný predpis o správnom konaní. Právne úkony vykonávané orgánom verejnej moci, fyzickou osobou a právnickou osobou v konaní podľa tohto zákona sa vykonávajú výlučne v listinnej podobe, ak v § 33 ods. 9, § 48 ods. 3, § 113 písm. c), § 115 ods. 1 a 10 a § 125 ods. 10 nie je ustanovené inak. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok): Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Podľa § 18 ods. 3 správneho poriadku: O začatí konania správny orgán upovedomí všetkých známych účastníkov konania; ak mu účastníci konania alebo ich pobyt nie sú známi, alebo pokiaľ to ustanovuje osobitný zákon, upovedomí ich o začatí konania verejnou vyhláškou. Podľa § 21 správneho poriadku: (1) Správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Ak sa má pri ústnom pojednávaní uskutočniť ohliadka, uskutočňuje sa ústne pojednávanie spravidla na mieste ohliadky. (2) Na ústne pojednávanie správny orgán prizve všetkých účastníkov konania a požiada ich, aby pri ústnom pojednávaní uplatnili svoje pripomienky a námety. Osobitné zákony ustanovia, v ktorých prípadoch sa na neskôr uplatnené pripomienky a námietky neprihliada; na túto skutočnosť musia byť účastníci konania výslovne upozornení. (3) Ústne pojednávanie je neverejné, pokiaľ osobitný zákon alebo správny orgán neustanovia inak. Podľa § 46 správneho poriadku: Rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku: V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Podľa § 221 zák. č. 162/2015 Z.z. správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“): (1) Žalobca sa môže správnou žalobou domáhať zrušenia rozhodnutia o zaistení, o predĺžení zaistenia, o predĺžení lehoty zaistenia vydaného podľa osobitného predpisu alebo určenia takého rozhodnutia za nezákonné, ak bol žalobca zo zaistenia prepustený. (2) Žalobca sa môže správnou žalobou domáhať prepustenia zo zaistenia vykonaného podľa osobitného predpisu. Podľa § 206 ods. 3 SSP: Správny súd posudzuje správnu žalobu neformálne a nie je pri svojom rozhodovaní viazaný žalobnými bodmi. Podľa § 191 ods. 1 písm. d), g) SSP: Správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Podľa § 230 ods. 1 písm. a) SSP: Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť správnej žaloby podľa § 221 ods. 1, rozsudkom podľa povahy veci zruší napadnuté rozhodnutie o zaistení, rozhodnutie o predĺžení zaistenia alebo rozhodnutie o predĺžení lehoty zaistenia a nariadi žalovanému bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia. Podľa § 167 ods. 1 SSP: Správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. 6. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v intenciách prezentovaného žalobného bodu (nedostatočné odôvodnenie dĺžky doby zaistenia žalobcu) a za použitia § 206 ods. 3 SSP aj vo vzťahu k procesnému postupu žalovaného pred vydaním napadnutého rozhodnutia. 7. Žalovaný odôvodnil dobu trvania zaistenia (3.8.2020 - 31.1.2021) tým, že ide o nevyhnutný čas, počas ktorého správny orgán vykoná v spolupráci s ÚPZC všetky dostupné úkony, smerujúce k vyhosteniu, pričom bude potrebné zabezpečiť pokrytie nákladov, spojených so samotným vyhostením, ako aj s jeho materiálnym a personálnym zabezpečením. Podľa názoru súdu takéto odôvodnenie bez mála 6-mesačného zaistenia (obmedzenia osobnej slobody) žalobcu je nedostatočným a iba všeobecným. Keďže žalobca nedisponuje žiadnym osobným dokladom totožnosti (napr. identifikačnou kartou, cestovným pasom), osobné údaje ním uvádzané v priebehu konania pred žalovaným nebolo možné overiť. Žalovanému musí byť z jeho vlastnej činnosti, ako aj z procesných úkonov ÚPZC vykonávaných v obdobných prípadoch zrejmé, aké nevyhnutné úkony bude potrebné vykonať k tomu, aby reálne došlo k vyhosteniu žalobcu. A to i napriek tomu, že ich prevažnú časť bude vykonávať iný správny orgán - ÚPZC. Podľa názoru súdu bolo povinnosťou žalovaného v odôvodnení doby trvania zaistenia žalobcu tieto nevyhnutné úkony vymenovať, nie iba uviesť, že ide o „všetky dostupné úkony smerujúce k vyhosteniu účastníka konania“. 8. Z obsahu spisu súd postupom podľa § 206 ods. 3 SSP zistil, že žalovaný v konaní o zaistení žalobcu nepostupoval v súlade so správnym poriadkom, konkrétne s jeho ustanovením § 18 ods. 3. Žalovaný žalobcovi nikdy neoznámil začatie konania o jeho zaistení. V zápisnici o podaní vydrenia č.: PPZ-HCP- BA12-24-007/2020-AV z 3.8.2020 žalobcovi oznámil začatie konania o jeho administratívnom vyhostení, dal mu možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a následne vydal rozhodnutie o jeho vyhostení č.: PPZ-HCP-BA12-24-008/2020-AV z 3.8.2020. I keď konanie o zaistení (pokiaľ prebehne) možno vo všeobecnosti považovať za súčasť konania o vyhostení, ide však striktne o samostatné konanie v rámci ktorého je nevyhnutným tiež skúmať iné okolnosti, ako v konaní o administratívnom vyhostení. Výsledkom takéhoto konania je vydanie náležitého rozhodnutia. Ak teda žalovaný hodlal žalobcu zaistiť podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov na účel výkonu vydaného rozhodnutia o jeho administratívnom vyhostení, bolo povinnosťou žalovaného žalobcovi oznámiť začatie konania o jeho zaistení (§ 18 ods. 3 správneho poriadku), vypočuť žalobcu (§ 21 správneho poriadku), spísať o tom zápisnicu (§ 22 správneho poriadku). Žalovaný však v intenciách uvedených zákonných ustanovení nepostupoval. Predovšetkým žalobcovi neoznámil začatie konania o jeho zaistení a nevypočul ho v tejto veci, teda žalobca nemal žiadnu vedomosť o tom, že prebieha konanie, výsledkom ktorého môže byť vydanie rozhodnutia o jeho zaistení - obmedzení jeho osobnej slobody. Toto závažné pochybenie žalovaného nemôže nahradiť ani skutočnosť, že žalobcovi dal možnosť „pred vydaním rozhodnutia o administratívnom vyhostení alebo o zaistení“ (zápisnica o podaní vyjadrenie č. PPZ- HCP-BA12-24-007/2020-AV a č. PPZ-HCP-BA12-24-011/20250-AV z 3.8.2020) vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a k spôsobu ich zistenia. 9. Pretože žalovaný závažným spôsobom porušil v konaní o zaistení žalobcu svoje povinnosti, vyplývajúcemu zo správneho poriadku v neprospech žalobcu, pričom stanovenie doby zaistenia žalobcu nedostatočne odôvodnil, súd napadnuté rozhodnutie zrušil a postupom podľa § 230 ods. 1 písm. a) SSP súčasne nariadil žalovanému, aby bezodkladne prepustil žalobcu zo zaistenia. 10. Pretože žalobca, zastúpený Centrom právnej pomoci, bol v konaní pred súdom úspešný, súd mu priznal náhradu dôvodne vynaložených trov konania v plnom rozsahu. Poučenie: Rozsudok krajského súdu nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty sedem od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej. Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. (§ 438 ods. 1 SSP) Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote sedem dní od doručenia uznesenia a podáva sa na Krajskom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania. (§ 443 SSP) Kasačná sťažnosť je prípustná proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu, ak tento zákon neustanovuje inak. Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred krajským súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia krajského súdu. (§ 439 SSP) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).