Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/154/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020201362 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bahníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1020201362.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a sudkýň JUDr. Ľubice Kriškovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: Slovakia Online s.r.o., Riazanská 57, 831 03 Bratislava, IČO: 31 402 445, zast.: Mgr. Lena Pištová, advokátka, Račianska 66,831 02 Bratislava proti žalovanému: P E R E X, a. s., so sídlom Trnavská cesta 39/A, 831 04 Bratislava, IČO: 00 685 313, zast.: advokátska kancelária LEGAL PROFESSIONALS, s.r.o., Sartorisova 12, 821 08 Bratislava, IČO: 36 857 998, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č. k. 33Cb/101/2020 - 93 zo dňa 5. 8. 2020 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I č. k. 33Cb/101/2020 - 93 zo dňa 5. 8. 2020 p o t v r d z u j e . Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava I napadnutým uznesením zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručený súdu dňa 14. 7. 2020 a žiadnej zo strán sporu nepriznal právo na náhradu trov konania. 2. V odôvodnení súd uviedol, že žalobca sa návrhom doručeným dňa 14. 7. 2020 domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil povinnosť žalovanému zdržať sa protiprávneho, nekalosúťažného konania, spočívajúceho v priamom, prípadne nepriamom rozširovaní klamlivých informácií, že žalobca nedodržuje práva duševného vlastníctva žalovaného pri výkone podnikateľskej činnosti žalobcu pri poskytovaní plnenia tretím osobám - monitoring médií, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. V návrhu uviedol, že žalobca a žalovaný ako vydavateľ periodík uzavreli dňa 30.04.2015, v znení Dodatku č. 1 zo dňa 01.06.2015 Zmluvu o spolupráci, predmetom ktorej bol záväzok žalovaného dodávať žalobcovi dohodnuté dáta obsiahnuté v printových a elektronických médiách vydávaných zo strany žalovaného za účelom ich použitia v rámci služby monitoringu médií a záväzok žalobcu zaplatiť za dodávanie týchto dát dohodnutú odmenu. Žalovaný listom zo dňa 22.03.2016 oznámil žalobcovi, že sa rozhodol ukončiť zmluvu. Ukončením zmluvy zo strany žalovaného sa žalobca dostal do nevýhodného postavenia oproti iným konkurenčným subjektom, s ktorými žalovaný zmluvu o spolupráci neukončil. Od 1/2019 začali prebiehať medzi žalobcom a žalovaným rokovania o nových zmluvných dojednaniach, s výškou licenčnej odmeny, ktorú si žalobca jednostranne určil. I napriek opakovaným pokusom zo strany žalobcu o zmluvné vyjednávania v sporných otázkach žalovaný odmietol rokovať, taktiež nezdôvodnil, i napriek opakovaným dotazom zo strany žalobcu svoje požiadavky na zmluvné ustanovenia, ktoré žalobca od počiatku vzhliadal ako sporné, prípadne neurčité. V súvislosti s existujúcou situáciou, vzhľadom na časovú tieseň a silnejúci tlak smerujúci ku poškodzovaniu obchodného mena žalobca, žalobca pristúpil ku rozhodnutiu podpísať návrh licenčnej zmluvy, ktorý žalovaný označil za konečný, nemenný a finálny, avšak žalovaný k uzavretiu zmluvy nepristúpil. Počas celého obdobia, kedy žalobca viedol rokovania so žalovaným o zmluvných podmienkach spolupráce, žalobca má za to, že žalovaný vykazoval konanie smerujúce voči žalobcovi, a to priamo, prípadne nepriamo, v zosúladenom postupe s tretím subjektom: obchodná spoločnosť Monitora, s. r. o., so sídlom Michalská 388/18, Bratislava, IČO: 47 242 396. Takéto konanie bolo opakujúce a vykazovalo zhodné znaky, kedy Monitora s. r. o. v prebiehajúcich procesoch verejného obstarávania, ktorých sa žalobca zúčastnil, prípadne, už pri zmluvách, ktoré žalobca uzavrel ako výsledok verejného obstarávania bez akéhokoľvek právneho titulu, prípadne bez preukázania právneho záujmu, oslovovala klientov žalobcu a bez relevantného právneho základu rozširovala nepravdivé informácie, ktoré spochybňovali legálnosť konania zo strany žalobcu. Monitora, s. r. o. súčasne zasielala klientom žalobcu jednostranné vyjadrenie žalovaného, vystavené bez bližšieho právneho dôvodu, smerujúce ku spochybneniu a zdiskreditovaniu žalobcu. Medzi klientov žalobcu, ktorých oslovila spoločnosť Monitora, s. r. o., prípadne priamo žalovaný patrí napr. Národný bezpečnostný úrad SR, Železnice SR, Prezidentská kancelária SR, Ministerstvo zahraničných vecí SR. Podľa názoru žalobcu vyššie uvedené skutočnosti nepochybne osvedčujú, že žalovaný už od momentu ukončenia zmluvy so žalobcom pôsobil na žalovaného titulom postavenia, ktoré vykazuje znaky dominantného postavenia na trhu, s cieľom dostať žalobcu do závislého, podriadeného vzťahu od žalovaného. I napriek ústupku zo strany žalobcu, prebiehajúcim rokovaniam medzi žalobcom a žalovaným o zmluvných podmienkach spolupráce, žalovaný naďalej vyvíjal aktivity vykazujúce znaky nekalosúťažného konania. Žalobca uviedol, že žalovaný bez ohľadu na charakter a identifikáciu predmetu ochrany autorského práva, tak ako upravuje ustanovenie § 3 ods. 1 Autorského zákona, s cieľom vylúčenia konkurencie, rozširuje priamo, prípadne nepriamo, klamlivé, prípadne zavádzajúce informácie o tom, že žalobca nerešpektuje práva duševného vlastníctva žalovaného, zároveň takémuto informačnému tlaku vystavuje aj ďalšie subjekty (klientov žalobcu), na ktoré má takýto tlak žalovaného nepriaznivý dopad. Žalobca má za to, že konaním žalovaného sú kumulatívne naplnené tri základné pojmové znaky všeobecnej skutkovej podstaty nekalosúťažného konania tzv. „generálnej klauzuly“, a teda, že ide o konanie v hospodárskej súťaži, ide o konanie v rozpore s dobrými mravmi a ide o konanie spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom, alebo spotrebiteľom, pričom musí ísť o ujmu hroziacu, alebo skutočne existujúcu. Žalobca má rovnako za to, že konanie žalovaného je spôsobilé privodiť žalobcovi ujmu, a to nielen v znížení jeho dobrého mena, ale aj v znížení počtu jeho zákazníkov, v dôsledku čoho dochádza k naplneniu tretej podmienky generálnej klauzuly nekalej súťaže, kedy žalobcovi vznikla ujma, pričom hrozí, že táto bude narastať. 3. Súd poukázal na ustanovenie § 324 a nasl. CSP a po preskúmaní návrhu a oboznámení sa s listinnými dôkazmi dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný, pretože žalobca nepreukázal žiadnym spôsobom naliehavosť a bezprostrednosť hroziacej ujmy a potrebu ochrany porušeného práva. Žalobca predložil k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia prílohy, ktorými preukazoval, že žalovaný vyvíja určitú formu tlaku priamo na klientov žalobcu z titulu možného údajného porušovania práv tretích osôb. Išlo konkrétne o list Národného bezpečnostného úradu, z ktorého nevyplýva dátum, ďalej list Železníc Slovenskej republiky zo dňa 26.09.2019 a list Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky zo dňa 08.01.2020. Keďže však tieto prílohy k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sú datované s dlhším časovým odstupom, súdu nie je zrejmé, či sa žalovaný stále dopúšťa tvrdeného nekalosúťažného konania. Je nevyhnutné, aby žalobca osvedčil súdu aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nemusí byť dôvodný vtedy, ak potreba dočasnej úpravy vzťahov strán sporu nie je naliehavá a žalobca dostatočne neosvedčí bezprostredné ohrozenie práva, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana alebo svoju obavu o ohrozenie práva. Žalobca však nijakým spôsobom nepreukázal skutočnosť, ktorá by preukazovala potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán, a to aj s poukazom na to, že dôkazy z ktorých vyplýva porušovanie práva sú datované pred dlhším časovým obdobím. Vzhľadom na to súd nemá za preukázané, či sa žalovaný stále dopúšťa nekalosúťažného konania aj v súčasnej dobe. S poukazom na to, že žalobca neosvedčil potrebu nariadenia neodkladného opatrenia a súd pri nariaďovaní neodkladného opatrenia nemôže vychádzať len z tvrdení resp. domnienky žalobcu, rozhodol súd tak, že návrh zamietol. Trovy konania súd nepriznal žiadnej zo strán sporu, keďže úspešnému žalovanému žiadne trovy nevznikli. 4. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a navrhol, aby ho odvolací súd zmenil a návrhu v celom rozsahu vyhovel. Žalobca má za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 5. Žalobca priložil k odvolaniu e-mail, doručený z Magistrátu hlavného mesta SR Bratislavy dňa 11. 8. 2020 s odpoveďou žalobcu zo dňa 25. 9. 2020, z ktorých je nepochybné, že žalovaný pokračuje v krokoch proti žalobcovi, ktoré vykazuje nekalosúťažné konanie. Taktiež žalobca doložil list NDS zo dňa 29. 6. 2020 a odpoveď žalobcu zo dňa 14. 7. 2020. Žalovaný teda vykonáva kroky, adresné voči klientom žalobcu opakovane, tieto pretrvávajú, preto žalobca nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že nie je potrebná neodkladná úprava pomerov strán, nakoľko dôkazy sú datované pred dlhším časovým obdobím. Žalobca uviedol, že účelom dočasnej úpravy pomerov strán je taktiež zamedzenie tomu, aby protiprávny stav nepretrvával. Taktiež zdôraznil, že systematickosť krokov voči žalobcovi založil žalovaný aj napriek tomu, že so žalobcom viedol zmluvné rokovania, čo podľa žalobcu nepochybne osvedčuje úmysel žalovaného zhoršiť pozíciu žalobcu pri výkone jeho podnikateľskej činnosti. Žalobca má za to, že potrebu neodkladnej právnej úpravy preukázal. 6. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací doručil žalovanému návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a odvolanie na vyjadrenie podľa § 329 ods. 1 CSP. 7. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 21. 10. 2020 navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť a priznať mu trovy odvolacieho konania v rozsahu 100%. Žalovaný má za to, že v danom prípade neexistuje potreba bezodkladne upraviť pomery medzi žalobcom a žalovaným, stav platný ku dňu vydania napadnutého uznesenia je rovnaký, aký tu medzi stranami existuje od roku 2016. Žalobcom tvrdené konanie žalovaného, že by žalovaný „priamo alebo nepriamo rozširoval klamlivé informácie, že žalobca nedodržuje práva duševného vlastníctva žalovaného pri výkone podnikateľskej činnosti žalobcu pri poskytovaní plnenia tretím osobám - monitoring médií“, nebolo žalobcom žiadnym spôsobom preukázané, preto nemožno túto povinnosť žalovanému uložiť formou nariadenia neodkladného opatrenia. Žalobcom navrhovaný výrok je podľa žalobcu aj nevykonateľný. 8. Žalovaný zdôraznil, že žalobca od roku 2016 (od okamihu zániku platnosti pôvodnej licenčnej zmluvy z r. 2014) do súčasnosti svojim klientom, bez súhlasu a licenčnej zmluvy so žalovaným ako nositeľom majetkových práv k autorským dielam uverejneným v denníku Pravda, dodával v rámci monitoringu články denníka Pravda, a to bez toho, aby na rozdiel od konkurencie platil žalovanému odplatu za takéto použitie autorských diel. Žalobca používal autorské diela v rozpore so zák. č. 185/2015 Z. z. (Autorský zákon). Je teda nelogické tvrdiť, že žalobca bol akokoľvek obmedzovaný alebo znevýhodňovaný. Konanie žalovaného, ktorý za obdobie rokov 2016 - 2020 nikdy neodmietol rokovať so žalobcom ohľadom uzavretia licenčnej zmluvy, ale za podmienok, ktoré nebudú výhodné len pre žalobcu, ale budú vyvážené a akceptovateľné pre obe strany, pričom výška licenčnej odmeny je u všetkých odberateľov rovnaká, nemožno považovať za nekalosúťažné a v rozpore s dobrými mravmi, ale len ako legitímnu a zákonnú snahu o odstránenie protiprávneho konania, ktorého pôvodcom je žalobca. Rovnako podľa žalovaného žalobcovi žiadna ujma na právach nevzniká, nakoľko žalobca pôsobí na relevantnom trhu monitorovacích spoločností, používa aj autorské články publikované v Pravde bez toho, aby mal udelený súhlas alebo licenčnú zmluvu a rovnako bez toho, aby za takéto použitie autorských diel platil odplatu. Žalobca mohol a môže dodávať monitoring aj bez článkov zverejnených v denníku Pravda. Aktuálny stav, rovnako ako stav od r. 2016 žiadnym spôsobom neobmedzí podnikateľskú činnosť žalobcu, ktorý napriek opakovaným upozorneniam na porušovanie autorských práv žalovaného kontinuálne vykonáva svoju činnosť od r. 2016 doteraz. 9. Žalovaný opakovanie zdôraznil, že je jediným a výlučným nositeľom všetkých majetkových práv k autorským dielam v denníku Pravda a patria mu všetky práva podľa § 19 Autorského zákona, teda aj právo udeľovať súhlas na akékoľvek použitie diela treťou osobou. Ide teda o legitímnu snahu žalovaného o odstránenie protiprávneho stavu v prípade, kedy žalobca opakovanie nechce akceptovať rovnaké podmienky spolupráce, ktoré boli akceptované inými monitorovacími spoločnosťami na slovenskom trhu. Doterajšie konanie žalovaného nemalo a nemá žiadny dopad na hospodársku súťaž ani na vylúčenie ktoréhokoľvek subjektu z hospodárskej súťaže, nakoľko všetkým boli ponúknuté rovnaké podmienky a jedine žalobca ich odmietol akceptovať a svoju činnosť vykonáva spôsobom porušujúcim autorské právo žalovaného. V danom prípade je preto odvolanie žalobcu plne nedôvodné. 10. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného nevyjadril, hoci mu bolo doručené (právnemu zástupcovi) fikciou doručenia uplynutím úložnej lehoty dňa 19. 11. 2020. 11. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) prejednal vec v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia pojednávania a po preskúmaní spisu a oboznámení sa s dôvodmi odvolania žalobcu ako aj vyjadrením žalovaného k odvolaniu dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 12. Podľa ustanovenia § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 13. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 14. Podľa § 326 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20181212> uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 15. Podľa § 328 C.s.p., ak súd nepostupoval podľa § 327 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2015/160/20181212>, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20181212>, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 16. Podľa § 329 ods. 1 C.s.p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 17. Neodkladné opatrenie je inštitút súdneho konania, ktorý je na mieste použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu z dôvodu, že jeho navrhovateľovi reálne a bezprostredne hrozí ujma, alebo, že by výkon v budúcnosti očakávaného súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Navrhovateľ musí po osvedčení svojho hmotného nároku, ktorého ochrany sa domáha, presvedčivo osvedčiť skutočnosti odôvodňujúce bezodkladnú potrebu úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Navrhovateľ neodkladného opatrenia tak musí osvedčiť také konkrétne správanie, ktoré mu spôsobuje nenahraditeľnú ujmu. Nárok pritom nemusí byť nepochybne preukázaný, ale musí byť aspoň osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi situáciou, najmä naliehavosťou riešenia. Osvedčovanie znamená zisťovanie najvýznamnejších skutočností potrebných pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia prostredníctvom označených dôkazov. Osvedčenie skutočností, ktoré by odôvodňovali nariadenie neodkladného opatrenia, sa posudzuje len podľa návrhu k nemu priložených listín. Uvedený postup predpokladá platná právna úprava (§ 329 ods. 1 C.s.p.) sledujúca tým dosiahnutie účelu inštitútu neodkladného opatrenia, ktorým je flexibilné a rýchle riešenie situácie vyžadujúcej si v prípade potreby okamžitý zásad súdu. 18. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd preberá súdom prvej inštancie osvedčený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a keďže v celom rozsahu zdieľa aj a jeho právny záver vo veci, pričom sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p. konštatuje správnosť jeho dôvodov. V danom prípade preto nie je potrebné, aby v odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací súd opakoval tie isté skutkové a právne závery obsiahnuté v napadnutom uznesení súdu prvej inštancie. Zároveň odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty žalobcu nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie odkloniť, nakoľko ani tvrdenia žalobcu uvádzané v odvolaní neodôvodňujú záver o potrebe nariadenia neodkladného oparenia. 19. V zmysle § 387 ods. 2, 3 C.s.p. na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia a k podstatným tvrdeniam uvedených v odvolaní odvolací súd uvádza nasledovné: 20. Pre potreby navrhovaného neodkladného opatrenia žalobca neosvedčil, že konanie žalovaného, keď ukončil Zmluvu o spolupráci zo dňa 30. 4. 2015 v znení dodatku č. 1 a Licenčnú zmluvu, na základe ktorej žalovaný ako nositeľ majetkových práv k autorským dielam udelil žalobcovi súhlas na použitie autorských diel zverejnených v denníku Pravda v monitoringu dodávanom žalobcom jeho klientom, napĺňa znaky tvrdeného nekalosúťažného konania tzv. „generálnej klauzuly“. Rovnako tak nie je ničím osvedčené tvrdenie žalobcu, že žalovaný zneužil svoje dominantné postavenie na trhu tým, že napriek snahe a prebiehajúcich rokovaniach o uzavretí licenčnej zmluvy na nové obdobie k jej uzavretiu nedošlo z dôvodu jednostranne a neprimerane nastavených podmienok zmluvy (vrátane licenčnej odmeny) zo strany žalovaného. Dôkazom o nekalosúťažnom konaní nie je písomná komunikácia zo strany žalovaného adresovaná klientom žalobcu, ani v odvolacom konaní priložený list z Magistrátu Hlavného mesta SR Bratislavy zo dňa 11. 8. 2020 a z NDS zo dňa 29. 6. 2020, pretože spoločnosť P E R E X, a. s. (žalovaný) ako vydavateľ denníka Pravda je nositeľom všetkých majetkových práv k autorským dielam zverejneným v denníku Pravda v zmysle Autorského zákona. Spoločnosti žalovaného tak prináleží i právo udeľovať súhlas na akékoľvek použitie autorského diela vrátane použitia autorských diel v monitoringu médií. Skutočnosť, že rokovania o novej licenčnej zmluve medzi žalobcom a žalovaným boli neúspešné, neosvedčujú taký stav, ktorý by si vyžadoval neodkladnú úpravu pomerov strán sporu. 21. Navyše, v kontexte na vyššie uvedené, žalobca ani neosvedčil, že žalovaný svojím konaním zhoršuje pozíciu žalobcu pri výkone jeho podnikateľskej činnosti, keďže žalobca i bez používania článkov zverejnených v denníku Pravda má možnosť vykonávať monitoring iných médií. 22. Žalobcom namietaný postup žalovaného, ktorý sa sám dožaduje ochrany svojich autorských práv zo strany žalobcu z dôvodu, že nedal súhlas na použitie autorských diel obsiahnutých v denníku Pravda, v danom prípade hodnoverne neosvedčuje existenciu nevyhnutnosti a naliehavosti okamžitého zásahu súdu prostredníctvom navrhnutého neodkladného opatrenia. 23. Odvolací súd preto považuje dôvody odvolania v celom rozsahu za právne irelevantné. Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu, preto napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1, 2 CSP v celom rozsahu potvrdil. 24. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 369 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu. O výške priznaných trov rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 25. Uvedené rozhodnutie je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).