Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/189/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020201391 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Fulcová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1020201391.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: B. Š., narodený XX.XX.XXXX, bytom Š. X, XXX XX U., zastúpený: JUDr. Lenka Géč, advokátka, Advokátska kancelária LM & Partners s. r. o., IČO: 47 253 690, so sídlom Jána Rašu 793, 900 86 Budmerice, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, so sídlom: Námestie slobody 6, 810 05 Bratislava, IČO: 30 416 094, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: 20068/2020/SV/56715 zo dňa 24.7.2020, takto r o z h o d o l : Správny súd žalobu o d m i e t a. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh doterajšieho administratívneho konania 1. Žalobca podal dňa 15.10.2019 na Okresnú prokuratúru Bratislava III podnet, ktorým namietal nezákonnosť opatrenia stavebného úradu-obec Tomášov, ktorým stavebníkom F. V. a F. R. pod č. Výst. 147-330-18-To zo dňa 15.05.2018 oznámil, že k ich ohláseniu drobnej stavby „oplotenia“ na pozemku parc. č. XXX/X k. ú. U. nemá námietky. 2. Proti uvedenému opatreniu stavebného úradu, ktorým bola povolená drobná stavba oplotenia podala Okresná prokuratúra Bratislava III pod č. Pd17/20/1103-3 dňa 23.01.2020 protest, v ktorom namietala, že stavebníkom bolo povolené uskutočnenie ohlásenej drobnej stavby „oplotenia“ v rozpore s ust. § 3 ods. 1 a ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „správny poriadok“), ako aj v rozpore s § 6 ods. 1 a ods. 2 vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 532/2002 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických podmienkach na výstavbu (ďalej len „vyhláška č.532/2002 Z.z.“). V podanom proteste prokuratúra dospela k záveru, že stavebný úrad-obec Tomášov pri vydávaní protestom napadnutého opatrenia, nevychádzala zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a tiež súlad odstupu drobnej stavby „oplotenia“ od susednej stavby neposúdil v súlade s ust. § 6 ods.1 a ods. 2 vyhlášky č. 532/2002 Z.z., čo podľa prokuratúry spôsobuje nezákonnosť vydaného opatrenia o povolení drobnej stavby „oplotenia“. 3. Stavebný úrad-obec Tomášov podanému protestu Okresnej prokuratúry Bratislava III rozhodnutím č. Výst. 29-101-20-To zo dňa 25.02.2020 nevyhovel a predložil ho spolu so spisovým materiálom nadriadenému orgánu, Okresnému úradu Bratislava odboru výstavby a bytovej politiky. 4. Okresný úrad Bratislava odbor výstavby a bytovej politiky rozhodnutím č. OU-BA- OVBP2-2020/057829/NAD zo dňa 11.03.2020 rozhodol tak, že protestu Okresnej prokuratúry Bratislava III vyhovel a rozhodnutie stavebného úradu-obec Tomášov pod č. Výst. 147-330-18-To zo dňa 15.05.2018 zrušil ako nezákonné. Rozhodnutie odôvodnil tým, že sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi podaného protestu Okresnej prokuratúry Bratislava III. 5. Na základe odvolania účastníkov konania, stavebníkov F. V. a F. R.na proti rozhodnutiu Okresného úradu, Bratislava odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-BA-OVBP2-2020/057829/NAD zo dňa 11.03.2020, o vyhovení protestu a zrušení opatrenia stavebného úradu vo veci rozhodoval žalovaný správny orgán, ktorý rozhodnutím č. 20068/2020/SV/56715 zo dňa 24.07.2020 odvolaním napadnuté rozhodnutie zmenil a protestu Okresnej prokuratúry Bratislava III č. Pd17/20/1103-3 zo dňa 23.01.2020 nevyhovel a opatrenie stavebného úradu-obec Tomášov o povolení drobnej stavby „oplotenia“ nezrušil. 6. Žalovaný rozhodnutie o nevyhovení protestu odôvodnil tým, že na rozdiel od prokuratúry dospel k záveru, že vydaním protestom napadnutého opatrenia nebolo porušené ust. § 6 ods. 1 a ods. 2 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. Zo znenia uvedeného ustanovenia vyhlášky jasne vyplýva, že vzájomným odstupom stavieb sa má namysli odstup stavieb ako takých a nie odstup stavby od drobnej stavby „oplotenia“. Preto protestom napadnuté opatrenie stavebného úradu žalovaný nepovažoval za nezákonné a preto protestu nevyhovel. II. Právna argumentácia žalobcu 7. Žalobca podanou žalobou napáda rozhodnutie žalovaného, ktorým protestu Okresnej prokuratúry Bratislava III nevyhovel a protestom napadnuté opatrenie stavebného úradu-obce Tomášov nezrušil. V dôvodoch žaloby poukázal na to, že napadnutým rozhodnutím žalovaného boli porušené jeho subjektívne práva a právom chránené záujmy, ktoré v žalobe nekonkretizoval. Podľa žalobcu napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a zistenie skutkového stavu bolo nedostatočné na riadne posúdenie veci. Navrhuje, aby správny súd žalobou napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. III. Relevantné právne predpisy 8. Podľa § 20 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z.z. v znení zmien a doplnkov (ďalej len „zákon o prokuratúre“), prokurátor vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy pri výkone verejnej správy v rozsahu ustanovenom týmto zákonom. Výkon dozoru funkčne súvisí s uplatnením oprávnení prokurátora v konaní pred správnym súdom podľa osobitného predpisu. 9. Podľa § 23 ods. 4 zákona o prokuratúre, konanie o proteste prokurátora je osobitné konanie, v ktorom sa rozhoduje, či správnym aktom orgánu verejnej správy uvedeným v § 21 ods. 1 písm. a) bol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis. 10. Podľa § 24 ods. 14 zákona o prokuratúre, ak orgán verejnej správy nevyhovie protestu prokurátora a nezruší ním napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie, je prokurátor oprávnený podať proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy správnu žalobu na správny súd podľa osobitného predpisu. 11. Podľa § 2 ods. 2 zákona č.162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 12. Podľa § 61 písm. b) SSP, žaloba je procesný úkon, ktorým prokurátor uplatňuje svoje oprávnenie chrániť zákonnosť, ak jeho opatreniam podľa osobitného predpisu nebolo vyhovené, alebo generálny prokurátor uplatňuje svoje oprávnenie podľa osobitného predpisu. 13. Podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná zjavne neoprávnenou osobou. 14. Podľa § 177 ods. 2 SSP, ochrany iných ako subjektívnych práv sa môže domáhať len prokurátor alebo subjekt výslovne na to oprávnený zákonom. 15. Podľa § 178 ods. 2 SSP, prokurátor môže podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ak orgán verejnej správy nevyhovel jeho protestu a nezrušil ním napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie. IV. Právne posúdenie veci 16. Podanou žalobou žalobca napáda rozhodnutie žalovaného ako orgánu verejnej správy, ktorým žalovaný nevyhovel protestu prokurátora a protestom napadnuté opatrenie stavebného úradu-obce Tomášov nezrušil. 17. Protest prokurátora je právnym prostriedkom dozoru prokurátora nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy, ktorým prokurátor, ako univerzálny orgán ochrany zákonnosti, vždy primárne sleduje verejný záujem na ochrane zákonnosti, čím primárne chráni objektívne právo (zákonnosť). 18. V prípade, ak orgán verejnej správy v konaní o proteste prokurátora protestu nevyhovie a protestom napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy nezruší, zákon (ust. § 24 ods. 14 zákona o prokuratúre a ust. § 177 ods. 2 SSP) poskytuje prokurátorovi možnosť podať proti takémuto rozhodnutiu alebo opatreniu orgánu verejnej správy správnu žalobu, čo je prejavom princípu funkčnej súvislosti netrestného dozoru prokuratúry a správneho súdnictva. Účel tohto princípu spočíva v tom, že ak v dôsledku protestom napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy dôjde k „sporu o zákonnosť“ medzi prokurátorom a orgánom verejnej správy rozhodujúcim o proteste, môže prokurátor tento „spor o zákonnosť“ preniesť z roviny administratívneho konania, kde mu nebolo vyhovené, pred správny súd, ktorý o ňom rozhodne s konečnou platnosťou. 19. Ust. § 177 ods. 2 SSP umožňuje domáhať sa všeobecnou správnou žalobou ochrany zákonnosti prokurátorovi a iným subjektom ustanovených zákonom. S týmto vymedzením oprávnenia prokurátora na podanie všeobecnej správnej žaloby v súvislosti s ochrannou zákonnosti, potom úzko súvisí aj výlučná aktívna žalobná legitimácia prokurátora, ktorú upravuje ust. § 178 ods. 2 SSP. Výlučná aktívna žalobná legitimácia prokurátora spočíva v tom, že správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy, ktorým protestu prokurátora nevyhovel a protestom napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy nezrušil je oprávnený podať len prokurátor (ust. § 178 ods. 2 SSP). 20. V danom prípade žalobcom podaná žaloba smeruje proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy, ktorým nebolo vyhovené protestu prokurátora a protestom napadnuté rozhodnutie stavebného úradu-obce Tomášov o povolení drobnej stavby „oplotenia“ nebolo zrušené, a preto je podľa ust. § 178 ods. 2 SSP na podanie všeobecnej správnej žaloby oprávnený výlučne prokurátor, lebo výhradne jemu zákon v takomto prípade zveril aktívnu žalobnú legitimáciu. 21. Podanie správnej žaloby na to oprávnenou osobou je jednou z procesných podmienok konania, na ktoré súd prihliada z úradnej povinnosti a v prípade, že táto podmienka nie je naplnená predstavuje to neodstrániteľnú prekážku konania, ktorá má za následok odmietnutie správnej žaloby. V prejednávanej veci žalobu smerujúcu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy, ktorým nebolo vyhovené protestu prokurátora a protestom napadnuté rozhodnutie stavebného úradu nebolo zrušené, nepodal prokurátor ale fyzická osoba, ktorú však správny súdny poriadok na podanie žaloby proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy o nevyhovení protestu neoprávňuje. Preto krajský súd správnu žalobu podľa ust. § 98 ods. 1 písm. e) SSP odmietol, ako podanú zjavne neoprávnenou osobou. 22. Podľa § 170 písm. a) SSP, žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá. 23. O trovách konania súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania nepriznal. 24. Toto rozhodnutie senátu Krajského súdu v Bratislave bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (ust. § 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.