Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Sa/95/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020201418 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1020201418.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci žalobkyne: Z. I. Y., T. XX.X.XXXX, Š. C. G. Z. M., S. U. Č..: XXX-XX-XXXXXXX, aktuálne s miestom pobytu v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, zastúpenej Centrom právnej pomoci so sídlom Račianska 81, Bratislava proti žalovanému: Mobilná jednotka Policajného zboru Bratislava so sídlom Regrútska 4, Bratislava o správnej žalobe žalobkyne zo dňa 1.10.2020 vo veci zaistenia proti rozhodnutiu žalovaného č.: PPZ-HCP-BA5-84-009/2020-AV z 22.8.2020 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave: 1/ Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č.: PPZ-HCP-BA5-84-009/2020-AV z 22.8.2020, ktorým bola žalobkyňa Z. I. Y., T. XX.X.XXXX, Š. C. G. Z. M., S. U. Č..: XXX-XX-XXXXXXX, dňom 22.8.2020 zaistená najviac do 22.11.2020 a umiestnená v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov. 2/ N a r i a ď u j e žalovanému, aby bola Z. I. Y., T. XX.X.XXXX, Š. C. G.M. Z. M., S. U. Č..: XXX-XX- XXXXXXX bezodkladne prepustená zo zaistenia. Žalobkyni priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Dňa 12.10.2020 bola Krajskému súdu v Bratislave ako správnemu súdu (ďalej len „súd“) prostredníctvom žalovaného doručená žaloba datovaná 1.10.2020 (ďalej len „žaloba“), ktorou sa žalobkyňa postupom podľa § 230 ods. 1 ods. písm. a) zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného č.: PPZ-HCP-BA5-84-009/2020- AV z 22.8.2020: (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). Napadnutým rozhodnutím žalovaný rozhodol o zaistení žalobkyne podľa § 88 ods. 1 písm. c) zák. č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“) dňom 22.8.2020 najviac do 22.11.2020. Žalobkyňa v žalobe namietala nedostatočné odôvodnenie stanovenej doby zaistenia, ako aj rizika úteku. 2. Žalovaný vo svojom vyjadrení z 10.10.2020 zotrval na správnosti a dôvodnosti napadnutého rozhodnutia, včítane jeho odôvodnenia. Uviedol, že v čase vydania napadnutého rozhodnutia nedisponoval žiadnou informáciou od dožiadaného štátu, že postupoval pri vydaní napadnutého rozhodnutia v intenciách zákona o pobyte cudzincov, ako aj Dublinského nariadenia. V ďalšom dôvodil, že žalobkyňa odišla z Rumunska, kde žiadala o azyl a teda do tohto štátu má byť navrátená - transferovaná. Na pojednávaní uviedol, že transfer žalobkyne je možný, pričom 6-týždňová lehota na jeho realizáciu začala plynúť 1.10.2020 3. Súd v prejednávanej veci nariadil pojednávanie. Zástupca žalobcu svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil písomne podaním zo 14.10.2020. Po prejednaní veci súd za účasti žalovaného postupom podľa § 114 SSP dospel k presvedčeniu, že sú dôvody pre zrušenie napadnutého rozhodnutia a pre nariadenie prepustenia žalobkyne zo zaistenia. 4. Pred rozhodnutím o podanej žalobe sa súd podrobne oboznámil s obsahom administratívneho spisu žalovaného. Z jeho obsahu o. i. zistil, že žalobkyňa bola 21.8.2020 predvedená pred OO PZ Stupava, následne pred žalovaného. Po vykonaní lustrácie v IS ZOP, CLK, POLDAT, MIGRA a ECU a zákonných poučeniach žalobkyne za účasti tlmočníka bola s ňou spísaná zápisnica o podaní vysvetlenia. V priebehu tohto vyjadrenia žalobkyňa odpovedala na položené otázky. Súd poznamenáva, že pred začatím podania vysvetlenia, podobne ako ani v jeho priebehu nebolo žalobkyni oznámené začatie akéhokoľvek konania podľa zákona o pobyte cudzincov. Následne vydal žalovaný napadnuté rozhodnutie. Podľa § 120 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov: A nie je v tomto zákone alebo osobitnom predpise ustanovené inak, vzťahuje sa na konanie podľa tohto zákona všeobecný predpis o správnom konaní. Právne úkony vykonávané orgánom verejnej moci, fyzickou osobou a právnickou osobou v konaní podľa tohto zákona sa vykonávajú výlučne v listinnej podobe, ak v § 33 ods. 9, § 48 ods. 3, § 113 písm. c), § 115 ods. 1 a 10 a § 125 ods. 10 nie je ustanovené inak. Podľa § 18 zák. č. 71/1967 Zb. zákon o správnom konaní (správny poriadok): (1) Konanie sa začína na návrh účastníka konania alebo na podnet správneho orgánu. (2) Konanie je začaté dňom, keď podanie účastníka konania došlo správnemu orgánu príslušnému vo veci rozhodnúť. Pokiaľ sa konanie začína na podnet správneho orgánu, je konanie začaté dňom, keď tento orgán urobil voči účastníkovi konania prvý úkon. (3) O začatí konania správny orgán upovedomí všetkých známych účastníkov konania; ak mu účastníci konania alebo ich pobyt nie sú známi, alebo pokiaľ to ustanovuje osobitný zákon, upovedomí ich o začatí konania verejnou vyhláškou. Podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku: Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku: V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Podľa § 88 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov: Policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa osobitného predpisu, existuje značné riziko jeho úteku, Podľa § 206 ods. 3 SSP: Správny súd posudzuje správnu žalobu neformálne a nie je pri svojom rozhodovaní viazaný žalobnými bodmi. Podľa § 191 ods. 1 písm. d), g) SSP: (1) Správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Podľa § 221 ods. 1 SSP: Žalobca sa môže správnou žalobou domáhať zrušenia rozhodnutia o zaistení, o predĺžení zaistenia, o predĺžení lehoty zaistenia vydaného podľa osobitného predpisu alebo určenia takého rozhodnutia za nezákonné, ak bol žalobca zo zaistenia prepustený. Podľa § 230 ods. 1 písm. a) SSP: Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť správnej žaloby podľa § 221 ods. 1, rozsudkom podľa povahy veci zruší napadnuté rozhodnutie o zaistení, rozhodnutie o predĺžení zaistenia alebo rozhodnutie o predĺžení lehoty zaistenia a nariadi žalovanému bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia. Podľa § 167 ods. 1 SSP: Správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. K žalobnému bodu, ktorým žalobca namietal nedostatočné odôvodnenie stanovenej doby zaistenia: 5. Súd vyhodnotil túto námietku ako nedôvodnú. Žalobkyňa bola zaistená z dôvodu § 88 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov, teda „na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa osobitného predpisu“, ktorým je Dublinské nariadenie. Žalovaný v odôvodnení uviedol, že dĺžka zaistenia o. i. závisí od komunikácie medzi štátnymi orgánmi Slovenskej republiky a zodpovednými členskými štátmi. Súd takéto odôvodnenie dĺžky zaistenia akceptoval ako dostatočné, nakoľko je skutočne potrebné, aby príslušný správny orgán (v danom prípade Dublinské stredisko Migračného úradu MVSR) realizoval komunikáciu s členskými štátmi EU vo veci akceptácie prijatia späť žalobkyne. Až následne, v prípade kladného stanoviska príslušného členského štátu, bude transfer vykonaný. K žalobnému bodu, ktorým žalobca namietal nedostatočné odôvodnenie rizika úteku žalobkyne: 6. Súd vyhodnotil túto námietku ako dôvodnú. Predpokladom zaistenia cudzieho štátneho príslušníka podľa § 88 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov je aj existencia značného rizika úteku cudzinca. To znamená, že v prípade takéhoto zaistenia musí byť značné riziko úteku preukázané a logicky v odôvodnení rozhodnutia aj prezentované (§ 47 ods. 3 správneho poriadku). V napadnutom rozhodnutí však absentuje akékoľvek odôvodnenie tohto zákonnému predpokladu. Súd poznamenáva, že zmienka o ev. predchádzajúcich azylových konaniach žalobkyne (str. 2., druhý odsek napadnutého rozhodnutia) je stručnou interpretáciou časti výpovede žalobkyne pred žalovaným a teda nie je ju možné považovať za odôvodnenia značného rizika jej úteku. Z tohto dôvodu súd vyhodnotil odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaným za nepreskúmateľné (§191 ods. 1 písm. d) SSP). 7. Aplikáciou vyššie cit. ust. § 206 ods. 3 SSP súd skonštatoval, že žalovaný pri vydaní napadnutého rozhodnutia závažným spôsobom porušil ustanovenia správneho poriadku. A to tým, že v zmysle § 18 ods. 3 správneho poriadku žalobkyni neoznámil začatie konania vo veci jej zaistenia. Teda žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie v konaní, ktoré nebolo začaté, v dôsledku čoho žalobkyňa nemohla mať a nemala vedomosť o tom, že takéto konanie, výsledkom ktorého môže byť jej zaistenie - obmedzenie osobnej slobody, prebieha. Takýmto postupom žalovaného došlo v konaní žalovaného k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred ním, ktorého následkom bolo vydanie nezákonného rozhodnutia. 8. Nad rámec uvedeného súd poznamenáva, že podľa obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia mala byť existencia žiadosti o azyl, podanej žalobkyňou v inom členskom štáte zistená z informačného systému EURODAC. Z obsahu pripojeného spisu žalovaného (Č.p.: PPZ-HCP-BA5-84-003/2020-AV z 22.8.2020) je však zrejmé, že žalobkyňa v IS EURODAC lustrovaná nebola. Pokiaľ potrebné údaje o žalobkyni vo vzťahu k žiadostiam o azyl boli zistené z iných informačných systémov, bolo povinnosťou žalovaného identifikovať (resp. preukázať) takýto zdroj. A následne postupom podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku oboznámiť žalobkyňu s jeho existenciou, pričom jej umožniť vyjadriť sa k nemu. 9. Pretože žalovaný v napadnutom rozhodnutí neodôvodnil existenciu značného rizika úteku žalobkyne, pričom v konaní podstatným spôsobom porušil ustanovenia správneho poriadku, súd z dôvodu § 191 ods. 1 písm. d), g) SSP a za použitia § 230 ods. 1 písm. a) SSP napadnuté rozhodnutie zrušil a nariadil bezodkladné prepustenie žalobkyne zo zaistenia. 10. O trovách žalobkyne súd rozhodol za použitia § 167 ods. 1 SSP s poukazom na výsledok konania pred súdom. Poučenie: Doručený rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty siedmich dní od jeho doručenia alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote. (§ 145 ods. 3 SSP) Rozsudok je vykonateľný, len čo uplynie lehota na splnenie povinnosti, ktorú správny súd vo výroku určil, inak jeho právoplatnosťou. (§ 146 ods. 1 SSP) Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. (§ 438 ods. 1 SSP) Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote sedem od doručenia rozhodnutia a podáva sa na Krajskom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania. (§ 443 SSP) Kasačná sťažnosť má odkladný účinok, ak bola podaná proti rozhodnutiu krajského súdu vo veci samej vydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach zaistenia a administratívneho vyhostenie (§ 446 ods. 2 písm. d) SSP). Kasačná sťažnosť je prípustná proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu, ak tento zákon neustanovuje inak. Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred krajským súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia krajského súdu. (§ 439 SSP) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP). V Bratislave dňa 22. októbra 2020.