Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Sa/105/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020201547 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Malichová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1020201547.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: L. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX/XX, L., zastúpený advokátom Mgr. Michalom Zálešákom, so sídlom advokátskej kancelárie Heyrovského 14, Bratislava, zapísaným v zozname SAK pod č. lic. 7767, proti žalovaným: 1. Bratislavský samosprávny kraj, so sídlom Sabinovská 16, Bratislava, IČO: 36 063 606, a 2. Spojená škola, so sídlom ul. SNP 30, Ivanka pri Dunaji, IČO: 42 128 919, o žalobe proti inému zásahu, takto r o z h o d o l : Žalobu zo dňa 03.11.2020 doručenú Krajskému súdu v Bratislave dňa 04.11.2020, odmieta. Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj „súd“) bola dňa 04.11.2020 doručená žaloba proti inému zásahu orgánu verejnej správy, ktorou sa žalobca alternatívne domáhal buď prerušenia konania podľa ust. § 100 ods. 1 písm. b/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj „SSP“) a predloženia veci Ústavnému súdu SR pre posúdenie súladu právnych predpisov s Ústavou SR alebo uloženia zákazu žalovanému v 2. rade, pokračovať v zásahu do práva žalobcu a nariadenia obnoviť stav pred zásahom tak, že upustí od konania, ktorým mu znemožňuje v podaní prihlášky na štúdium, ako aj akéhokoľvek ďalšieho konania, ktoré by ho obmedzovalo v podaní prihlášky na štúdium na strednej škole, alebo by ho inak poškodzovalo na základe jeho zdravotného postihnutia a vykoná všetky nevyhnutné opatrenia na to, aby mu bolo umožnené podať prihlášku na štúdium na strednej škole a študovať na strednej škole na rovnoprávnom základe s ostatnými. 2. V odôvodnení žaloby žalobca uviedol, že žalovaný v 2. rade zaevidoval dňa 06.03.2020 jeho prihlášku na štúdium na strednej škole v školskom roku 2020/2021, v odbore 4578 H rybár. Dňa 06.04.2020 mu však oznámil, že jeho prihlášku neakceptuje z dôvodu nesplnenia podmienok prijatia v zmysle ust. § 62 ods. 5 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „školský zákon“), keďže bol vzdelávaný podľa vzdelávacieho programu ICSED 1, ktorý zodpovedá primárnemu vzdelaniu podľa ust. § 16 ods. 3 písm. a/ školského zákona, no pre prijatie prihlášky je potrebné nižšie stredné vzdelanie podľa ust. § 16 ods. 3 písm. b/ školského zákona, teda vzdelanie podľa programu ISCED 2. Poukázal na to, že v ďalšom postupe podal voči tomuto oznámeniu opravný prostriedok, na základe ktorého mu žalovaný v 2. rade opätovne oznámil, že ho nebolo možné prijať na štúdium, a preto nemohol byť na základe prihlášky zaradený do prijímacieho konania. Žalovanému v 1. rade ako zriaďovateľovi žalovaného v 2. rade podal opravný prostriedok aj voči tomuto oznámeniu, v ktorom namietal porušenie svojho práva na vzdelanie a diskrimináciu. Žalovaný v 1. rade odpovedal listom zo dňa 09.09.2020, v ktorom žalobcovi opätovne potvrdil postup žalovaného v 2. rade a teda, že nemohol vydať rozhodnutie o prijatí resp. neprijatí, keďže žalobca nebol zaradený do prijímacieho konania. 3. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj „SSP“) správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. 4. Podľa § 6 ods. 2 písm. f/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o žalobách proti inému zásahu orgánu verejnej správy, 5. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. 6. Podľa § 252 ods. 1 SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie. 7. Podľa § 252 ods. 2 SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať aj určenia nezákonnosti už skončeného iného zásahu orgánu verejnej správy, ak počas jeho trvania nebolo možné podať žalobu podľa odseku 1 a rozhodnutie správneho súdu je dôležité na náhradu škody alebo inú ochranu práv žalobcu 8. Podľa § 256 SSP, žaloba musí byť podaná v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa osoba dotknutá iným zásahom orgánu verejnej správy o ňom dozvedela, najneskôr do dvoch rokov odo dňa vykonania iného zásahu orgánom verejnej správy. 9. Podľa § 69 ods. 4 SSP, lehota určená podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa skončí uplynutím toho dňa, ktorý svojím pomenovaním alebo číselným označením zodpovedá dňu, v ktorom sa stala udalosť určujúca začiatok lehoty. Ak chýba tento deň v poslednom mesiaci lehoty, končí sa lehota uplynutím posledného dňa tohto mesiaca. 10. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). 11. Podľa § 98 ods. 1 písm. d/ SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná oneskorene. 12. Lehotu na podanie žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy, tak subjektívnu ako aj objektívnu, zakotvuje Správny súdny poriadok v ust. § 256. Subjektívna dvojmesačná lehota začína plynúť okamihom, kedy sa osoba dotknutá iným zásahom dozvedela o tomto zásahu ako aj od vedomosti, kto tento iný zásah vykonal (objektívna lehota v danom prípade nie je sporná). Z obsahu podanej žaloby vyplýva, že prvotný okamih, kedy sa žalobca dozvedel o inom zásahu, bolo prevzatie oznámenia žalovaného v 2. rade, o neakceptovaní prihlášky zo dňa 06.04.2020. Žalobca síce neuviedol konkrétny deň, v ktorý uvedené oznámenie prevzal, no z priloženej dokumentácie nesporne vyplýva, že dňa 03.06.2020 spísal voči tomuto oznámeniu opravný prostriedok a teda najneskôr týmto dňom mal žalobca bez ďalších pochybností vedomosť o inom zásahu vykonanom zo strany žalovaného v 2. rade. 13. Žalobca pri posudzovaní začatia plynutia lehoty na podanie žaloby pravdepodobne vychádzal z okamihu doručenia posledného z oznámení žalovaného v 1. rade zo dňa 09.09.2020 a teda sa domnieval, že lehota na podanie žaloby proti inému zásahu uplynula dňa 09.11.2020. Takto počítaná lehota na podanie žaloby však nie je správna. 14. Na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy posudzovania lehoty na podanie návrhu na začatie konania o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, obsiahnutej v ust. § 250v ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, úprava v Správnom súdnom poriadku neobsahuje procesnú podmienku vyčerpania príslušného prostriedku nápravy iného zásahu (napríklad sťažnosti alebo opravného prostriedku). 15. Subjektívna lehota na podanie žaloby preto začína plynúť nezávisle od skutočnosti, či žalobca po oboznámení sa so všetkými skutočnosťami nasvedčujúcimi vykonanie iného zásahu, inicioval voči orgánu verejnej správy akékoľvek ďalšie postupy, spočívajúce v podaní opravných prostriedkov alebo iných žiadostí o vykonanie nápravy a odstránenia iného zásahu. Z uvedeného je zrejmé, že pre včasné podanie žaloby proti inému zásahu, je žalobca povinný bez ďalšieho podať žalobu v lehote dvoch mesiacov od momentu, keď sa dozvedel, že bol iným zásahom dotknutý na svojich právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach a kto tento zásah vykonal. Sám žalobca pritom v žalobe poukázal na skutočnosť, že v uvedenom prípade nedošlo k vydaniu rozhodnutia, prípadne opatrenia, voči ktorým by bolo možné podať opravný prostriedok. Zo samotnej podstaty veci preto neprichádza do úvahy počítanie lehoty na podanie žaloby až od vyčerpania prípadných zákonom ustanovených postupov, spočívajúcich v podaní opravných prostriedkov, ako je tomu pri iných typoch správnych žalôb. 16. Lehota na podanie žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy, začala žalobcovi plynúť odo dňa prevzatia oznámenia o neakceptovaní prihlášky zo dňa 06.04.2020, pričom v zmysle odseku 11 predmetného uznesenia, to bolo najneskôr dňa 03.06.2020. Posledný deň dvojmesačnej subjektívnej lehoty na podanie žaloby uplynul žalobcovi dňa 03.08.2020. Žiadosť o odpustenie zmeškania lehoty na podanie žaloby podaná nebola a s prihliadnutím na všetky uvedené okolnosti je zrejmé, že žaloba proti inému zásahu orgánu verejnej správy bola podaná zjavne oneskorene a to tri mesiace po uplynutí lehoty na jej podanie. 17. Keďže žaloba bola podaná zjavne oneskorene, správny súd ju na základe vyššie uvedeného, s poukazom na ust. § 98 ods. 1 písm. d/ SSP odmietol. 18. O trovách konania rozhodol správny súd postupom podľa ust. § 170 písm. a/ SSP tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak bola žaloba odmietnutá. Poučenie: Doručené uznesenie je právoplatné (§ 151 ods. 2 SSP). Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. (§ 438 ods. 1 SSP) Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia uznesenia a podáva sa na Krajskom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania. (§ 443 SSP) Kasačná sťažnosť je prípustná proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu, ak tento zákon neustanovuje inak. Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred krajským súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia krajského súdu. (§439 SSP) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).