Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Co/219/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1108223970 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adela Unčovská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1108223970.4 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adely Unčovskej a členov senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a JUDr. Mariany Harvancovej, v právnej veci žalobcu: W.. C.. I.L. D., L.. X.XX.XXXX, J. B. X, B. proti žalovanej: Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Račianska 71, Bratislava o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 23.6.2014, č.k. 24C/123/2008-174, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Zmena žaloby uplatnená žalobcom v odvolacom konaní podaním zo dňa 16.11.2015 sa nepripúšťa. Rozsudok súdu prvej inštancie sa z r u š u j e a vec sa v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu a žalovanej nepriznal náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie rozhodnutie vo veci právne odôvodnil ustanovením § 3 ods. 1 písm. a), § 4 ods. 1 písm. a), § 15 ods. 1, § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z.z.“) a vecne tým, že pokiaľ ide o nárok na náhradu škody z nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Bratislava III vedenom pod sp.zn. PK-25 C 267/03, spočívajúcom v neprerokovaní veci v primeranej lehote, a to aj marením spravodlivosti súdneho konania, zatajovania listinných dôkazov, marenia práva vyjadriť sa k listinným dôkazom, v porušení zásad rýchlosti konania, v nekonaní súdu perfektne, prieťahov v dôsledku opakovaných prenosov agendy z Okresného súdu Pezinok na Okresný súd Bratislava III a následne na Okresný súd Pezinok, sa stotožnil s argumentáciou žalovanej, podľa ktorej v čase predbežného prerokovania nároku na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 2 800 eur, ktorá mala vzniknúť v dôsledku rozhodnutia Okresného súdu Bratislava III zo dňa 1.3.2006, č.k. PK-25C 267/03-48, žalobca neopieral svoj nárok o škodu vzniknutú v dôsledku nesprávneho úradného postupu (t.j. nebola predmetom predbežného prerokovania nároku v zmysle § 15 ods. 1), preto žalobca nemôže ex post (t.j. po začatí súdneho konania) svoj nárok opierať o nesprávny úradný postup. V súvislosti s namietaným nezákonným rozhodnutím Okresného súdu Bratislava III zo dňa 1.3.2006, č.k. PK-25C 267/03-48 zistil, že predmetné rozhodnutie bolo zmenené uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28.7.2006, č.k. 8Co/195/06-58 tak, že poriadkovú pokutu neudelil. Vyvodil, že predmetné rozhodnutie okresného súdu nenadobudlo právoplatnosť, preto nemôže byť v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. spôsobilým titulom na náhradu škody. Uviedol, že rozhodol v neprítomnosti žalobcu podľa § 101 ods. 2 druhá veta zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“), nakoľko žalobca svoju neúčasť neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami, pričom doručenie predvolania na pojednávanie mal preukázané (zásielka sa vrátila súdu s oznámením pošty, že nebola prevzatá v odbernej lehote). O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalovanej náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si ich neuplatnila. 3. Žalobca podal proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie namietajúc odňatie možnosti konať pred súdom a vydanie zjavne svojvoľného a arbitrárne odôvodneného rozsudku. Uviedol, že na pojednávanie konané dňa 23.6.2014 nebol riadne predvolaný, rovnako mu nebol riadne doručený rozsudok s poukazom na to, že od 12.4.2014 do 15.1.2015 sa nachádzal vo väzbe v ÚVV a ÚVTOS Bratislava, o čom pripojil potvrdenie zo dňa 15.1.2015. Odôvodnenie rozsudku považoval za nepresvedčivé, nepreskúmateľné a zmätočné. Ďalej uviedol, že sa nemohol vyjadriť k osobe sudcu, ktorý vec prejednal a rozhodol s možnosťou vzniesť proti nemu námietku zaujatosti s tým, že nadobudol vedomosť o tom, že tento sudca opakovane a závažne a účelovo procesnoprávne pochybil a podľa jeho názoru nie je garantom spravodlivosti súdneho konania, preto existuje dôvodná obava, či po zrušení rozsudku bude konanie spravodlivé a nebude porušené jeho právo na nestranný súd. Poukázal na to, že dňa 23.6.2014 nemohol plnohodnotne realizovať svoje základné práva a právo na spravodlivé súdne konanie v primeranej lehote, navrhnúť doplnenie dokazovania, vyjadriť sa k výsledkom dokazovania, predniesť záverečnú reč, byť osobne prítomný na vyhlásení rozsudku. Konštatoval, že súd prvej inštancie namietanými procesnými pochybeniami neprimerane predĺžil stav právnej neistoty odvolateľa o výsledok konania. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. S poukazom na tzv. G. zákon žiadal priznať odškodnenie za prieťahy zavinené súdom prvej inštancie podľa voľnej úvahy a v súlade s rozhodovacou praxou ESĽP. V doplnení odvolania zopakoval svoju argumentáciu uvedenú v odvolaní a ďalej uviedol, že súd prvej inštancie nerešpektoval povinnosť umožniť účasť väzňovi na pojednávaní, keď sa nachádzal v nezákonnej väzbe. Súd prvej inštancie podľa jeho názoru odignoroval svoju povinnosť vykonať šetrenie jeho pobytu v príslušných evidenciách po tom, ako sa mu vrátila zásielka ako neprevzatá. 4. K odvolaniu žalobcu sa žalovaná nevyjadrila. 5. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov podaného odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a 378 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je podané dôvodne. 6. Podľa § 45 ods. 1 a 2 O.s.p. účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie súd doručuje písomnosť sám alebo poštou. Súd môže doručiť písomnosť aj prostredníctvom súdneho exekútora, orgánu obce alebo príslušného útvaru Policajného zboru a v prípadoch ustanovených osobitným predpisom aj prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo spravodlivosti"). Údaje uvedené na potvrdení o doručení písomnosti (ďalej len "doručenka") sa považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak. 7. Podľa § 46 ods. 1 O.s.p. adresátovi možno doručiť písomnosť v byte, v sídle (mieste podnikania), na pracovisku alebo kdekoľvek bude zastihnutý. 8. Podľa § 47 ods. 1 a 2 O.s.p. do vlastných rúk treba doručiť písomnosti, pri ktorých tak ustanovuje zákon, a iné písomnosti, ak to nariadi súd. Ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že mu zásielku príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú v oznámení. Ak zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledným, uloží doručovateľ písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát zásielku počas jej uloženia nevyzdvihne, považuje sa deň, keď bola zásielka vrátená súdu, za deň doručenia, i keď sa adresát o tom nedozvedel. 9. Podľa § 51 O.s.p. predvolanie na súd sa deje spravidla písomne a v naliehavých prípadoch i telegraficky, telefaxom alebo telefonicky. Predvolať možno i ústne na pojednávaní alebo pri inom úkone súdu, na ktorom je predvolaný prítomný. 10. Podľa § 115 ods. 1 a 2 O.s.p. ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná. Predvolanie sa musí účastníkom doručiť tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej päť dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať. 11. Z obsahu spisu vyplýva, že súd doručoval žalovanému predvolanie na pojednávanie nariadené na deň XX.X.XXXX na S. B. Č.. X. Zásielka sa súdu prvej inštancie vrátila dňa 3.6.2014 s oznámením, že adresát zásielku neprevzal v odbernej lehote. Súd prvej inštancie následne dňa 23.6.2014 vykonal vo veci pojednávanie, pričom s poukazom na § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti žalovaného. Na predmetnom pojednávaní súd prvej inštancie umožnil žalovanému vyjadriť sa k žalobe, vykonal dokazovanie, vyhlásil dokazovanie za skončené a následne vyhlásil vo veci rozsudok. Prvoinštančný súd uvedený rozsudok doručoval žalovanému na adresu B. Č.. X, B., z ktorej sa súdu dňa 7.8.2014 vrátila zásielka s poznámkou, že nebola prevzatá v odbernej lehote. 12. Z obsahu spisu zároveň vyplýva, že žalovaný pripojil k odvolaniu potvrdenie o prepustení z väzby vydané Ústavom na výkon väzby a Ústavom na výkon trestu Bratislava, z ktorého vyplýva, že žalovaný bol v čase od 12.4.2014 do 15.1.2015 vo výkone väzby. 13. Odvolací súd ako prvoradé posudzoval včasnosť podania odvolania žalovaným. Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1 veta prvá O.s.p.). Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie doručoval žalovanému napadnutý rozsudok na adresu B. Č.. X, B. (príp. B. Č.. X). Zásielka sa vrátila súdu prvej inštancie ako nedoručená z dôvodu, že nebola prevzatá v odbernej lehote. Odvolací súd dospel k záveru, že predmetné doručovanie rozsudku, nemohlo mať z následok tzv. fikciu doručenia v zmysle § 47 ods. 2 O.s.p. účinného v čase doručovania súdnych zásielok. Je potrebné vziať do úvahy skutočnosť, že doručovanie prebiehalo za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, teda platilo ust. § 47 ods. 2 O.s.p. V tomto smere odvolací súd odkazuje na ustálenú rozhodovaciu prax súvisiacu s náhradným doručovaním, v zmysle ktorej zákonná konštrukcia umožňujúca náhradné doručenie podľa § 47 ods. 2 O.s.p. vychádza z toho, že adresát sa v dobe doručenia (t.j. v konkrétny deň) skutočne zdržuje v mieste doručenia. Aj keď tento pojem nie je výslovne definovaný, zjavne sa jedná o miesto, kde by adresát mohol byť v rozhodnej dobe doručovateľom zastihnutý, a to buď priamo, alebo aspoň prostredníctvom upovedomenia o uložení zásielky, ak bolo urobené vhodným spôsobom. Záver súdu o účinnom náhradnom doručení je možný, len ak je zistené, že adresát sa v mieste doručenia v čase doručovania zdržoval a mal tak reálnu možnosť dozvedieť sa, že bude vykonaný opätovný pokus o doručenie v deň a hodinu uvedenú v oznámení doručovateľa. Z pripojeného potvrdenia ÚVV a ÚVTOS Bratislava je zrejmé, že žalovaný sa v čase doručovania rozsudku (ako aj predvolania na pojednávanie) nezdržiaval v mieste doručenia. Súd prvej inštancie následne v zmysle pokynu odvolacieho súdu opätovne doručil rozsudok žalovanému, ktorý ho prevzal dňa 4.4.2017. Odvolací súd má za to, že až týmto momentom došlo k riadnemu doručeniu rozsudku žalovanému a od tohto momentu mu začala plynúť lehota na podanie odvolania (ktorá uplynula dňom 19.4.2017). Pokiaľ potom žalovaný podal odvolanie proti rozsudku dňa 16.11.2015, podal svoje odvolanie v zákonnej 15-dňovej lehote, a teda včas. Zároveň je však potrebné konštatovať, že doplnenie odvolania podané e-mailom dňa 30.4.2017 (doplnené v písomnej forme dňa 3.5.2017) nebolo podané do konca odvolacej lehoty, z toho dôvodu na neho nemohol odvolací súd prihliadať. 14. Odvolací súd konštatuje, že podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zákonnému, ale aj ústavnému procesnoprávnemu rámcu, a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavne zaručených práv spojených s uplatnením súdnej ochrany práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom odmietnutia spravodlivosti. 15. Ak došlo k tomu, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, táto skutočnosť je okolnosťou, pre ktorú odvolací súd napadnuté rozhodnutie musí zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v konaní postihnutom touto závažnou procesnou vadou, nemôže byť považované za správne (napr. uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 M Cdo/6/2010 z 26.3.2012, sp. zn. 3 Cdo/158/2012 zo 14.11.2012, sp. zn. 4 Cdo/108/2012 z 26.2.2013) 16. Odvolací súd uvádza, že ak strany alebo ich zástupcovia neboli riadne predvolaní alebo im predvolanie na pojednávanie bolo doručené v lehote kratšej ako päť dní pred pojednávaním a na pojednávanie sa nedostavili, pojednávanie sa v ich neprítomnosti vykonať nemôže. Vychádzajúc z uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru, že v posudzovanom prípade neboli splnené procesné podmienky na prejednanie sporu súdom prvej inštancie a jeho rozhodnutie na pojednávaní konanom dňa 23.6.2014. Žalovaný sa preukázateľne v čase doručovania predvolania na pojednávanie nariadené na deň 23.6.2014 (t.j. v čase od uloženia zásielky na pošte dňa 12.5.2014 do vrátenia zásielky súdu prvej inštancie dňa 3.6.2014) nezdržiaval v mieste doručenia, t.j. na adrese B. Č.. X, B.. Žalovanému tak v zmysle uvedeného nebolo riadne a v súlade s ustanovením § 46 O.s.p. doručované predvolanie na pojednávanie. Z uvedeného dôvodu žalovaný nemal doručenie predvolania na pojednávanie vykázané ani podľa ustanovenia § 47 ods. 2 O.s.p. Za daného stavu možno konštatovať, že došlo k takému postupu, ktorý znemožnil žalovanému zúčastniť sa pojednávania, na ktorom súd prvej inštancie vo veci rozhodol, čím zároveň bol žalovaný vylúčený z prednesu svojho vyjadrenia, z práva vyjadriť sa k dokazovaniu, z práva záverečnej reči. Daný nesprávny procesný postup znemožňujúci realizáciu práv žalovaného dosiahol takú intenzitu, ktorá odôvodňuje záver, že došlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivé súdne konanie, pričom tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. 17. Na základe uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. zrušil a podľa § 391 ods.1 C.s.p. vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Úlohou prvoinštančného súdu bude pri ďalšom prejednaní veci postupovať v zmysle ustanovení platného a účinného procesného predpisu so zachovaním všetkých procesných práv sporových strán. Úlohou súdu prvej inštancie tak bude vo veci nariadiť opätovne pojednávanie, na ktoré predvolá strany sporu, po vykonaní dokazovania vo veci opätovne rozhodnúť a nové rozhodnutie vo veci odôvodniť spôsobom súladným s ust. § 220 ods. 2 C.s.p., t.j. uviesť čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadrila žalovaná a aké prostriedky procesnej obrany použila, jasne a výstižne vysvetliť ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, aké dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, ako vec právne posúdil s prípadným odkazom na ustálenú rozhodovaciu prax. 18. V novom rozhodnutí o veci súd prvej inštancie rozhodne o náhrade trov konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.). 19. Vo vzťahu k argumentácii odvolateľa, že nadobudol vedomosť o tom, že vec prejednávajúci sudca opakovane a závažne a účelovo procesnoprávne pochybil a podľa jeho názoru nie je garantom spravodlivosti súdneho konania, preto existuje dôvodná obava, či po zrušení rozsudku bude konanie spravodlivé a nebude porušené jeho právo na nestranný súd, odvolací súd konštatuje, uvedená námietka jednak neobsahuje náležitosti v zmysle § 15a ods. 3 O.s.p. (v súčasnosti § 52 ods. 2 C.s.p.) a zároveň sa týka okolností, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu alebo jeho rozhodovacej činnosti (§ 14 ods. 3 O.s.p.), preto na ňu odvolací súd neprihliadal podľa § 15a ods. 5 O.s.p. (v súčasnosti § 53 ods. 3 C.s.p.). 20. V súvislosti so žiadosťou žalobcu, ktorou žiadal priznať odškodnenie za prieťahy zavinené súdom prvej inštancie podľa voľnej úvahy a v súlade s rozhodovacou praxou ESĽP, odvolací súd uvedené podanie podľa obsahu vyhodnotil ako zmenu žaloby. Odvolací súd vzhľadom na znenie § 371 C.s.p., v zmysle ktorého žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť, zmenu žaloby nepripustil. 21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).