Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3CoKR/50/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110210212 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Paulína Pacherová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1110210212.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Paulíny Pacherovej a členov senátu JUDr. Borisa Tótha a JUDr. Eleny Kúšovej, v spore žalobcu: EDMA s.r.o., so sídlom Hlavná 20, 040 01 Košice, IČO: 36 217 239, práv. zast.: JUDr. Marekom Radačovským, advokátom, so sídlom Žriedlova 3, 040 01 Košice, proti žalovanému: Pospíšil & Partners, k.s., so sídlom Plynárenská 3D, 821 09 Bratislava, IČO: 44 342 004, správca úpadcu: Bardejovské pozemné stavby, a.s. v konkurze, so sídlom Zámocká 10, 811 01 Bratislava, IČO: 00 691 631, o vylúčenie majetku zo súpisu konkurznej podstaty, o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 1Cbi/3/2010-357 zo dňa 06.04.2017, pomerom hlasov 3 : 0, takto r o z h o d o l : I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 1Cbi/3/2010-357 zo dňa 06.04.2017 v I. výroku potvrdzuje. II. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 1Cbi/3/2010-357 zo dňa 06.04.2017 v II. výroku mení tak, že žalobcovi sa voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktorý je pohľadávkou proti všeobecnej podstate úpadcu: Bardejovské pozemné stavby, a.s., v konkurze, Zámocká 10, 811 01 Bratislava, IČO: 00 691 631. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, súd prvej inštancie v osobe vyššieho súdneho úradníka. III. Žalobcovi sa voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, ktorý je pohľadávkou proti všeobecnej podstate úpadcu: Bardejovské pozemné stavby, a.s., v konkurze, Zámocká 10, 811 01 Bratislava, IČO: 00 691 631. O výške trov odvolacieho konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, súd prvej inštancie v osobe vyššieho súdneho úradníka. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie, opierajúc sa o ustanovenie § 45 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 zákona NR SR č. 7/2005 Z.z., o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom do 31.12.2011 (ďalej len „ZKR“) a § 261 ods. 1 až 6 a nasl. zákona NZ ČSR č. 513/1991 Zb., Obchodný zákonník (ďalej len „ObchZ“), A) vylúčil zo súpisu majetku úpadcu peňažné pohľadávky špecifikované vo výroku rozsudku, zapísané do súpisu všeobecnej podstaty Doplnením súpisu všeobecnej podstaty zverejneného v Obchodnom vestníku SR č. 22B/10 zo dňa 03.02.2010, ako zverejnenie K 001096, B) žalovaného zaviazal na náhradu trov konania žalobcu vo výške 100 %, o výške ktorých rozhodne po právoplatnosti rozsudku. 2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal vylúčenia peňažných pohľadávok, ktoré má voči dlžníkovi Molex Slovakia, a.s., 044 58Kechnec 265, IČO: 36 196 258, vo výške 483.205,30 Eur, právnym titulom neoprávnene získaného plnenia z bankovej záruky a voči dlžníkovi INGSTEEL, spol. s r.o., Tomášikova 17, 820 09 Bratislava, IČO: 17 320 429, vo výške 483.205,30 Eur, právnym titulom zodpovednosti za škodu podľa § 564 ObchZ v spojení s § 436 a § 373 až § 386 ObchZ. Pohľadávky žalobca, ako v poradí druhý postupník, nadobudol Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 25.06.2009 uzavretou s postupcom ELO spol. s r.o., predmetom ktorej bola peňažná pohľadávka voči dlžníkovi 1. Molex Slovakia, a.s., v celkovej výške 14.557.043 Sk (t.j. 483.205,30 Eur) s 13 % úrokom od 21.04.2003 do zaplatenia a peňažná pohľadávka voči dlžníkovi 2. INGSTEEL, spol. s r.o. v celkovej výške 14.557.043 Sk (t.j. 483.205,30 Eur) s 13 % úrokom od 21.04.2003 do zaplatenia. 2.1. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s tvrdením žalovaného správcu, že dňa 27.01.2010, v zmysle § 45 ods. 1 ZKR účinne odstúpil od Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 29.10.2003 medzi úpadcom Bardejovské pozemné stavby, a.s. (ako pôvodným veriteľom pohľadávok) a spoločnosťou ELO spol. s r.o. (v poradí prvý postupník), v dôsledku čoho sa pohľadávky vrátili späť do majetkovej sféry úpadcu a správca úpadcu ich následne dôvodne zapísal do všeobecnej podstaty. 2.2. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že odstúpenie žalovaného od Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 29.10.2003, vykonané listom z 27.01.2010 nesmerovalo voči žalobcovi, ale voči spoločnosti ELO spol. s r.o. (t.j. v poradí prvému postupníkovi pohľadávky), ktorá však v čase vykonania úkonu odstúpenia už predmetné pohľadávky nevlastnila, nakoľko ich skôr, Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 25.06.2009, postúpila na žalobcu. 2.3. V otázke medzi stranami sporného právneho režimu, ktorým sa spravuje odstúpenie žalovaného od zmluvy súd uviedol, že odstúpenie žalovaného od zmluvy je nutné posudzovať podľa § 261 ods. 6 ObchZ, v znení platnom od januára 2010, nakoľko zo zmluvy bez pochybností vyplýva, že zmluvné strany majú povahu subjektov podľa § 261 ods. 1, 2 (podnikatelia). Na odstúpenie sa tak vzťahuje režim Obchodného zákonníka, hoci zmluva samotná je ako zmluvný typ upravená v Občianskom zákonníku. 2.4. Poukázal na to, že k odstúpeniu žalovaného od zmluvy došlo v januári 2010 (pozn. v odôvodnení rozhodnutia chybou v písaní nesprávne uvedené 27.10.2010) a na tento úkon je potrebné vzťahovať ustanovenia Obchodného zákonníka, v znení účinnom v čase vykonania úkonu odstúpenia. Uviedol, že vzťah medzi Obchodným a Občianskym zákonníkom, resp. ich aplikovateľnosť v prípade zmlúv, ktoré nie sú upravené v hlave II štvrtej časti Obchodného zákonníka, ale ako zmluvné typy sú upravené len v Občianskom zákonníku, vymedzuje § 261 odsek 6 ObchZ (t.č. odsek 9). Kým pôvodné ust. ods. 6 bolo koncipované tak, že zmluvy medzi osobami uvedenými v ods. 1 a 2 neupravené Obchodným zákonníkom a upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku sa spravujú iba ustanoveniami Občianskeho zákonníka, novelizované ustanovenie ods. 6 spresnilo tak, že použitie Občianskeho zákonníka sa obmedzuje len na zmluvy upravené ako zmluvné typy v Občianskom zákonníku, a len na osobitne ustanovenia Občianskeho zákonníka o príslušnom zmluvnom type. Všetko ostatné, čo priamo zmluvný typ neupravuje, sa bude spravovať všeobecnými ustanoveniami Obchodného zákonníka o záväzkových vzťahoch (napr. splnenie, omeškanie, premlčanie, náhrada škody, odstúpenie, atď.). V uvedenom prípade mal prvoinštančný súd za jednoznačný výklad predmetného ustanovenia tak, že zmluvy, ktoré ako zmluvné typy upravuje len Občiansky zákonník a aplikujú sa medzi osobami uvedenými v § 261 odsek 1 a 2 Obchodného zákonníka, sa spravujú príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a Obchodným zákonníkom, čo dáva dôvod na právny záver, o nutnosti použitia ustanovení Obchodného zákonníka na právny úkon odstúpenia žalovaného od zmluvy. Poukázal na to, že podľa ustanovení Obchodného zákonníka zmluva a všetky práva a povinnosti strán z nej vyplývajúce zanikajú ex nunc (t.j. od momentu odstúpenia). 2.5. Konštatoval, že odstúpenie žalovaného od Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 29.10.2003 nemôže mať žiaden vplyv na vlastníctvo pohľadávok žalobcom, ktorému boli pohľadávky postúpené pred odstúpením správcu od zmluvy. V čase odstúpenia žalovaného spoločnosť ELO spol. s r.o. nebola veriteľom pohľadávok a veriteľom bol žalobca. Platnosť odstúpenia žalovaného od zmluvy zo dňa 29.10.2003 preto súd ďalej neskúmal. Za skutočnosť rozhodujúcu pre konanie považoval to, že odstúpenie od zmluvy zo dňa 29.10.2003 bolo žalovaným vykonané v čase, keď už vlastníkom pohľadávok bol žalobca (na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 25.06.2009). Zaujal právny názor, že žalovaný má v prípade dôvodnosti odstúpenia od zmluvy nárok na vydanie peňažnej náhrady len od spoločnosti ELO spol. s r.o., nakoľko vrátenie pohľadávok nie je možné s ohľadom na ich postúpenie žalobcovi. 2.6. Prvoinštančný súd dospel k záveru, žalovaný správca neuniesol ani dôkazné bremeno tvrdenia, že od Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 29.10.2003 účinne odstúpil ešte sám úpadca listom z 29.05.2009, adresovaným spoločnosti ELO spol. s r.o. Poukázal na to, že na odstúpenie úpadcu od označenej zmluvy uzavretej so spoločnosťou ELO spol. s r.o., neboli splnené žiadne zmluvné ani zákonné podmienky a odstúpenie je neúčinné. 2.7. Na uvedenom skutkovom základe súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne. Žalobca ako veriteľ pohľadávok osvedčil právo na ich vylúčenie z konkurznej podstaty úpadcu. Žalobe vyhovel a žalobcovi v zmysle ust. § 255 CSP priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. 3. Rozsudok v zákonnej lehote napadli odvolaním obe strany sporu, a to žalobca vo vzťahu k II. výroku o trovách konania a žalovaný v celom rozsahu. 4. Žalobca v odvolaní založenom na odvolacích dôvodoch podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) zákona č. 160/2015 Z.z., Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) napadnutému rozhodnutiu vytýkal, že trovy konania, ktoré žiadal priznať podľa § 78 ods. 4 ZKR, súd prvej inštancie bez existencie právneho dôvodu takto neurčil a nevyslovil, že sú pohľadávkou proti dotknutej podstate. Odvolateľ poukázal na to, že trovy konania v celom rozsahu zavinil žalovaný, a preto niet dôvodu prečo by mal žalobca na svoje náklady tieto trovy znášať, keďže bez osobitného výroku súdu sú trovy konania podľa § 100 ods. 2 písm. a) ZKR z uspokojenia v konkurze vylúčené. Žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie v časti napadnutého II. výroku zmenil tak, že trovy konania sú pohľadávkou voči všeobecnej podstate úpadcu Bardejovské pozemné stavby, a.s. Identický žiadal priznať aj trovy odvolacieho konania. 5. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že nakoľko úpadca dňa 29.05.2009 odstúpil od Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 29.10.2003 so spoločnosťou ELO spol. s r.o., zapísal žalovaný ako správca úpadcu tieto pohľadávky do konkurznej podstaty úpadcu s poznámkou v prospech ELO spol. s r.o. V čase zapísania pohľadávok do súpisu podstaty nemal vedomosť o ich postúpení na žalobcu a o postúpení sa dozvedel až po zápise do konkurznej podstaty. Vzhľadom na skutočnosť, že výzvu podľa § 78 ods. 2 ZKR adresoval na spoločnosť ELO spol. s r.o., ako aj vzhľadom na to, že žalobca podal žalobu bez výzvy správcu podľa § 78 ods. 2 ZKR, má žalovaný správca za to, že nie je dôvodné, aby prípadné trovy boli pohľadávkou proti všeobecnej podstate. 6. Žalovaný v odvolaní voči rozsudku, založenom na odvolacích dôvodoch podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP, napadnutému rozhodnutiu vytýkal nesprávnosť právneho záveru o aplikácii Obchodného zákonníka na odstúpenie od zmluvy ako aj nesprávnosť právneho záveru o neplatnosti odstúpenia žalovaného od zmluvy o postúpení pohľadávok. Nestotožnil sa s právnym záverom prvoinštančného súdu o platnosti jednostranného zápočtu vykonaného spoločnosťou ELO spol. s r.o. voči úpadcovi, pred postúpením pohľadávok na žalobcu (ktorým mala byť voči úpadcovi riešená úhrada odplaty za postúpené pohľadávky). Mal za to, že súd nesprávne zistil skutkový stav veci a tento následne nesprávne právne posúdil. V odvolacej argumentácii zotrval na právnom názore, že na právne vzťahy zo Zmluvy o postúpení pohľadávok je potrebné aplikovať Občiansky zákonník, podľa ktorého bola samotná zmluva aj uzavretá. Ako vyplýva z jej ustanovení a právnej úpravy postúpenia aj ďalšie vzťahy zo zmluvy vyplývajúce by sa mali spravovať Občianskym zákonníkom. Podľa žalovaného preto v zmysle § 48 OZ zmluva zanikla „ex tunc“ (t.j. od počiatku). Odstúpenie zo dňa 27.01.2010, ktoré vykonal v zmysle § 45 ods. 1 ZKR považoval za dôvodné aj s poukazom na skutočnosť, že jednostranné započítanie pohľadávok voči žalovanému nebolo platné. Uviedol, že spoločnosť ELO spol. s r.o., voči ktorej smeroval právny úkon odstúpenia, si nemohla započítať svoje pohľadávky s pohľadávkou úpadcu pre nedostatok ich splatnosti (§ 581 ods. 2 OZ a § 359 ObchZ). Poukázal na to, že spoločnosť ELO spol. s r.o., disponovala splatnou pohľadávkou zatiaľ čo pohľadávka úpadcu v čase vykonania jednostranného zápočtu splatná nebola, čím nemohlo dôjsť k stretu pohľadávok a k účinkom jednostranného zápočtu. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietne. 7. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného vyslovil nesúhlas s odvolacou argumentáciou žalovaného. Uviedol, že Obchodný zákonník v úprave účinnej do 31.01.2004 vo vzťahu k zmluvám v ňom neupraveným síce odkazoval len na použitie ustanovení Občianskeho zákonníka, avšak táto úprava bola počnúc od 01.02.2004 zmenená a precizovaná tak, že aj zmluvy upravené ako zmluvný typ výlučne len v Občianskom zákonníku sa spravujú príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a Obchodným zákonníkom. Prechodné ustanovenia Obchodného zákonníka nijako nevylučujú použitie novelizovaného ustanovenia aj na zmluvy uzavreté pred jeho účinnosťou. Nakoľko právny úkon odstúpenia od zmluvy vykonal žalovaný dňa 27.01.2010, je potrebné vzťahovať naň ustanovenia Obchodného zákonníka platného a účinného v čase odstúpenia, a teda brať do úvahy účinky odstúpenia len ex nunc. Na podporu svojho tvrdenia poukázal na rozhodnutie NR SR z 15.04.2009 sp. zn. 2M Cdo 4/2007, v ktorom dovolací súd vyslovil právny názor, že s účinnosťou novely sa i na zmluvy upravené výlučne v Občianskom zákonníku vzťahujú ustanovenia Obchodného zákonníka o záväzkových vzťahoch, na všetko čo priamo zmluvný typ neupravuje. Obdobný záver podľa žalobcu vyplýva aj z rozhodnutia NS ČR z 15.12.2009 sp. zn. 25Cdo 4694/2007, ktoré rieši aplikovateľnosť nového právneho predpisu na právne vzťahy vzniknuté pred jeho účinnosťou okrem prípadu, ak intertemporálne ustanovenia neurčujú inak. Zároveň poukázal na skutočnosť, že aj v prípade, ak by sa na odstúpenie žalovaného od zmluvy pripustila aplikácia ustanovení Občianskeho zákonníka, nič to nemení na tom, že k postúpeniu pohľadávok zo spoločnosti ELO spol. s r.o., na žalobcu došlo pred úkonom odstúpenia žalovaného. Odstúpenie žalovaného sa preto nemôže nijako týkať právneho postavenia žalobcu, ktorý pohľadávky nadobudol ako dobromyseľný nadobúdateľ v čase kedy ich vlastníctvo u postupcu ELO spol. s r.o. nebolo nijako spochybnené. Na podporu tohto tvrdenia poukázal na názor vyslovený v rozhodnutí PL. ÚS ČR sp. zn. 78/06 zo dňa 16.10.2007, že odstúpenie zmluvy sa ani v režime § 48 ods. 2 OZ nemôže dotknúť vlastníckeho práva ďalších dobromyseľných nadobúdateľov, pokiaľ ho nadobudli v dobrej viere pred odstúpením od zmluvy. Takéto vlastníctvo požíva ústavnú ochranu a nezaniká. K argumentácii žalovaného o neúčinnosti jednostranného zápočtu, ktorým si ELO spol. s r.o. započítal vzájomné pohľadávky voči úpadcovi, žalobca uviedol, že táto argumentácia - procesný útok bol žalovaným uplatnený až v odvolacom konaní, bez splnenia podmienok § 366 CSP, v dôsledku čoho na ne nie je možné v odvolacom konaní prihliadať. Žalovaný mohol predmetné prostriedky procesnej obrany uplatniť kedykoľvek v konaní pred súdom prvej inštancie čo však neurobil. Bez ohľadu na citovaný zákaz novôt v odvolacom konaní, žalobca uviedol, že ani žalovaným tvrdená vadnosť jednostranného zápočtu nemá žiadny vplyv na záver súdu prvej inštancie, že odstúpenie žalovaného od zmluvy nemá dopad na právne postavenie žalobcu, keďže odstúpenie svojimi účinkami pôsobí len ex nunc (t.j. do budúcnosti), a nijako nevplýva na už uskutočnené postúpenie pohľadávky na žalobcu. Navyše súdna prax sa dávno vysporiadala s otázkou nemožnosti zápočtu splatnej pohľadávky voči neplatnej tak, že takéto započítanie je možné, pričom momentom zániku vzájomných pohľadávok je účinnosť právneho úkonu smerujúceho k započítaniu. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 27.09.2011 sp. zn. 2Obo 33/2010 a rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR z 31.01.2006 sp. zn. 32Odo 1143/2004. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, s výnimkou II. výroku, ako vecne správny potvrdil. 8. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 470 CSP), po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého rozhodnutia v medziach daných rozsahom a dôvodmi podaných odvolaní (§ 379 a § 380 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP), dospel k záveru o dôvodnosti odvolania žalobcu a o nedôvodnosti odvolania žalovaného. 9. Podľa § 381 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný. 10. Odvolací súd preto rozsah svojho prieskumu podriadil zákonnej podmienke § 381 ods. 1 CSP a napadnuté rozhodnutie preskúmal v rozsahu odvolateľmi uplatnených odvolacích dôvodov, ktoré obaja odvolatelia vymedzili § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP, čím rozhodnutie napadli po skutkovej a právnej stránke. 11. Naplnenie uplatnených odvolacích dôvodov žalobca videl v tom, že súd prvej inštancie v II. výroku nedôvodne opomenul určiť, že trovy konania sú trovami proti všeobecnej podstate, hoci takéto určenie má právny základ a oporu v ust. § 78 ods. 4 ZKR, v znení účinnom do 31.12.2011. 12. Žalovaný naplnenie uplatnených odvolacích dôvodov videl a napadnutému rozhodnutiu súdu prvej inštancie vytýkal nesprávnosť skutkového a právneho záveru v posúdení otázky a) právneho režimu, ktorým sa spravuje odstúpenie žalovaného od Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 29.10.2003, učinené dňa 07.01.2010 a adresované spoločnosti ELO spol. s r.o, b) naplnenia zákonných podmienok žalovaného správcu (§ 45 ods. 1 ZKR) na odstúpenie od uvedenej zmluvy uzavretej medzi úpadcom a treťou osobou. Podmienky § 45 ods. 1 ZKR podľa žalovaného splnené i pre neúčinnosť jednostranného zápočtu vykonaného spoločnosťou ELO spol. s r.o, ktorá si podľa žalovaného nemohla voči nesplatnej pohľadávke úpadcu započítať svoje splatné pohľadávky. Iné nedostatky (nesprávnosti) napadnutému rozhodnutiu nevytýkal. 13. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 14. Odvolací súd sa ohľadne odvolania žalovaného (smerujúceho voči I. meritórnemu výroku), po oboznámení s vydaným rozhodnutím prvoinštančného súdu, obsahom odvolania žalovaného, vyjadrením žalobcu k odvolaniu, listinnými dôkazmi plynúcimi zo súdneho spisu a skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie v celom rozsahu stotožnil s vecnou správnosťou I. výroku rozsudku. 15. Z obsahu spisu mal odvolací súd preukázané, že pohľadávky tvoriace predmet sporu pôvodne patrili úpadcovi, ktorý ich Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 29.10.2003 (zal. na č.l. 40 spisu) odplatne previedol (postúpil) na spoločnosť ELO spol. s r.o. (ďalej aj „prvé postúpenie“, resp. „1 ZoPP“). 16. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 25.06.2009 (ďalej aj „druhé postúpenie“, resp. „2 ZoPP“) veriteľ ELO spol. s r.o. pohľadávky nadobudnuté od úpadcu postúpil za odplatu na žalobcu (č.l. 281 spisu). Písomnú notifikáciu postúpenia datovanú dňom 07.07.2009 zaslal postupca dlžníkom Molex Slovakia, a.s. a INGSTEEL, spol. s r.o. 17. Listom z 27.01.2010 (č.l. 20 spisu) adresovaným spoločnosti ELO spol. s r.o., žalovaný ako správca úpadcu Bardejovské pozemné stavby, a.s. v konkurze, s poukazom na § 45 ods. 1 ZKR, odstúpil od Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 29.10.2003. Ako dôvod odstúpenia uviedol neuhradenie dohodnutej odplaty za postúpené pohľadávky postupníkom ELO spol. s r.o. Adresáta odstúpenia upovedomil, že pohľadávku zaraďuje do konkurznej podstaty. Doplnenie súpisu všeobecnej podstaty o uvedené pohľadávky - súpisové položky bolo následne zverejnené v Obchodnom vestníku OV 22B/2010. 18. Adresát právneho úkonu odstúpenia ELO spol. s r.o., listom z 26.02.2010 (zal. na č.l. 18 spisu) oznámil žalovanému nesúhlas s odstúpením od zmluvy, ktoré považuje za neplatné z dôvodu, že k úhrade odplaty dohodnutej vo výške 80 % postúpenej istiny, t.j. 386.564 Eur došlo jednostranným zápočtom z 15.05.2009 doručeným úpadcovi dňa 18.05.2009, čím vzájomné nároky oboch spoločností v uvedenej výške zanikli. Zároveň oznámil, že pohľadávky získané od úpadcu Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 29.10.2003, dňa 25.06.2009 postúpil ďalej na spoločnosť EDMA, s.r.o., ktorá sa stala ich novým vlastníkom. Spoločnosť ELO spol. s r.o., ako adresát právneho úkonu odstúpenia, už s predmetnými pohľadávkami nedisponuje a nevlastní ich. 19. Odvolací súd mal zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez pochybností preukázané, že odstúpenie žalovaného sa týkalo Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 29.10.2003 (identifikovanej v ods. 15) a bolo učinené voči spoločnosti ELO spol. s r.o. K právnemu úkonu odstúpenia došlo dňa 27.01.2010, kedy adresát odstúpenia už predmetné pohľadávky (predmet zmluvy) nevlastnil a neboli v jeho dispozičnej majetkovej sfére, čo odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie, hodnotí ako skutočnosť podstatnú pre posúdenie dôvodnosti žaloby. 20. Odvolací súd dopĺňa, že vo vzťahu k úpadcovi spoločnosť ELO spol. s r.o., nesporne naďalej vystupovala v postavení osoby, ktorá mala podľa zmluvy úpadcovi uhradiť odplatu, nakoľko postúpenie pohľadávok (reťazenie postúpenia), ku ktorému následne došlo medzi ELO spol. s r.o. a žalobcom nemá vplyv na právne vzťahy týkajúce sa výlučne pôvodných zmluvných strán (ku ktorým patrí aj právo na dohodnutú odplatu). Má však vplyv na úspešnosť vylučovacej žaloby (osvedčenie práva na vylúčenie veci z konkurznej podstaty), ako správne uzavrel i súd prvej inštancie. 21. Žalovaný správca v zmysle § 45 ods. 1 ZKR odstúpil od Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 29.10.2003 uzavretej medzi úpadcom so spoločnosťou ELO spol. s r.o., keďže dospel k záveru, že táto spoločnosť neuhradila odplatu dohodnutú v čl. III zmluvy. K úkonu odstúpenia došlo listom z 27.01.2010, doručeným adresátovi odstúpenia dňa 02.02.2010. 22. V konaní pred súdom prvej inštancie bol medzi stranami spor v otázke právneho režimu, ktorým sa odstúpenie žalovaného od zmluvy spravuje, ako aj v otázke či boli naplnené zákonné podmienky § 45 ods. 1 ZKR na odstúpenie od zmluvy. Tento spor pretrval aj v odvolacom konaní a v rámci odvolania žalovaného predstavoval rozhodujúce skutkové tvrdenia uplatnené pred odvolacím súdom v rámci procesnej obrany. 23. Odvolací súd sa v otázke právneho režimu, ktorým sa spravuje odstúpenie správcu od zmluvy v plnom rozsahu stotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie dostatočne a riadne zistil skutkový stav veci, dospel k správnym skutkovým zisteniam a vyvodil z nich správny právny záver. 24. Z obsahu zmluvy, ktorá bola predmetom odstúpenia správcu (1 ZoPP), bez pochybností vyplýva, že bola uzavretá medzi podnikateľmi, teda medzi osobami spadajúcimi pod právny režim § 261 ods. 1 a ods. 5 ObchZ, v znení účinnom k 29.10.2003 (ku dňu uzavretia 1 ZoPP). Hoci v čase uzavretia sa zmluva (upravená výlučne ako zmluvný typ podľa Občianskeho zákonníka) spravovala iba ustanoveniami Občianskeho zákonníka, tento právny stav sa s účinnosťou od 01.02.2004 zmenil novelou Obchodného zákonníka vykonanou zákonom č. 530/2003 Z.z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Predmetnou novelou (čl. II bod 37), ktorou došlo k zmene § 261 ods. 6 prvá veta tak, že „Zmluva medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktorá nie je upravená v hlave II tejto časti zákona a je upravená ako typ zmluvy vo všeobecných predpisoch občianskeho práva, sa spravuje príslušnými ustanoveniami tohto predpisu o type zmluvy a týmto zákonom.“, čím sa do právnej úpravy zaviedlo znenie platné doposiaľ. 25. Je dôvodné stotožniť sa s argumentáciou žalobcu, že prechodné ustanovenia cit. novely v § 763a neupravovali výnimky na aplikáciu nového znenia § 261 ods. 6 ObchZ aj na skôr uzavreté zmluvy, s výnimkou práva zo zodpovednosti za porušenie záväzkov (ktorý, ako vyplýva i z dôvodovej správy k bodu č. 37 sa týka len § 369 ObchZ - úroky z omeškania, čo však nie je prípad v prejednávanej veci). 26. Je nesporné, že žalovaný správca vykonal právny úkon odstúpenia od zmluvy v roku 2010. Právny záver súdu prvej inštancie, že na odstúpenie správcu od Zmluvy o postúpení pohľadávok, uzavretej medzi úpadcom a spoločnosťou ELO spol. s r.o. dňa 29.10.2003 (ako výlučný zmluvný typ podľa Občianskeho zákonníka), sa vzťahujú aj ustanovenia Obchodného zákonníka, ktorý upravuje zánik zmluvy ex nunc (t.j. momentom doručenia prejavu vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy druhej strane), je správny. 27. V zmysle uvedeného odvolací súd považuje za dôvodnú a stotožňuje sa i s odvolacou argumentáciou žalobcu o nutnosti aplikácie Obchodného zákonníka na právne posúdenie odstúpenia, ktorá má oporu i v žalobcom uvádzaných rozhodnutiach NS SR 2M Obdo 4/2007 a v rozhodnutiach NS ČR 25Cdo 4694/2007 (cit. rozhodnutie NS ČR odvolací súd vzhľadom na príbuznosť a blízkosť právneho prostredia Českej a Slovenskej republiky považuje za kompatibilné a aplikovateľné v právnych podmienkach SR). 28. Súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru, že účinky odstúpenia žalovaného od zmluvy učinené voči spoločnosti ELO spol. s r.o. nemajú a nemôžu mať žiadny vplyv na vlastníctvo žalobcu, ktorý pohľadávky zapísané do všeobecnej podstaty úpadcu, nadobudol od spoločnosti ELO spol. s r.o., ešte pred úkonom odstúpenia správcu (zmluvou z 25.06.2009). 29. Odvolací súd hodnotí ako správny aj právny záver uvedený v ods. 37 dôvodov rozhodnutia o neplatnosti prechádzajúceho odstúpenia od Zmluvy o postúpení pohľadávok (1 ZoPP), ktoré voči spoločnosti ELO spol. s r.o. vykonal úpadca listom z 29.05.2009 (zal. na č.l. 290), nakoľko tam uvedený právny dôvod odstúpenia (nemožnosť štatutárov podľa vtedy platných stanov nakladať s majetkom spoločnosti) nespĺňa zákonnom stanovené dôvody na odstúpenie od zmluvy. Odstúpením úpadcu od zmluvy listom z 29.05.2009 zmluva nezanikla a nevznikli prekážky pre následné postúpenie pohľadávky na žalobcu (zmluvou z 25.06.2009). 30. Odvolací súd poukazuje na to, že podstatou vylučovacej žaloby, ktorá sa v prejednávanej veci spravuje ust. § 78 ZKR, v znení účinnom do 31.12.2011 (§ 206a ods. 1 ZKR) je osvedčenie práva žalobcu na vylúčenie majetku z konkurznej podstaty úpadcu. 31. Súd prvej inštancie správne ustálil, že žalobca toto právo osvedčil a preukázal, že žaloba bola podaná dôvodne. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že žalobca pohľadávky riadne nadobudol od spoločnosti ELO spol. s r.o., Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 25.06.2009. V konaní neboli preukázané žiadne skutočnosti, spochybňujúce platnosť postúpenia ani dobromyseľnosť žalobcu pri ich nadobudnutí. Odvolací súd preto prisvedčil odvolacej argumentácii žalobcu, majúcej oporu i v rozhodnutí ÚS ČR sp. zn. Pl. ÚS 78/2006, že vlastnícke právo dobromyseľného vlastníka požíva právnu ochranu (pričom táto ochrana by mu patrila i pri odstúpení podľa § 48 ods. 2 OZ, čo však nie je prípad v prejednávanej veci). 32. Hoci žalovaný správca pri zápise sporných pohľadávok (súpisových položiek) do všeobecnej podstaty úpadcu, podľa odvolacieho súdu konal s odbornou starostlivosťou (vychádzajúc z vedomostí a známej mu dokumentácie úpadcu), tento zápis sa ukázal ako nedôvodný a žalobca osvedčil právo na ich vylúčenie z konkurznej podstaty. Žalobca žalobu podal riadne, ako osoba oprávnená podľa § 78 ods. 3 veta druhá ZKR, v znení účinnom do 31.11.2011. Podľa odvolacieho súdu žalobcovi svedčí postavenie osoby, majetok ktorej bol zapísaný do súpisu s poznámkou v prospech iného (spoločnosti ELO spol. s r.o.) a pri podaní žaloby nie je viazaný lehotou vyplývajúcou z § 78 ods. 3, veta prvá ZKR v cit. znení. 33. K otázke účinnosti odstúpenia správcu z hľadiska naplnenia zákonných podmienok § 45 ods. 1 ZKR v cit. znení, na odstúpenie správcu od Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 29.10.2003, vykonané listom z 27.01.2010 voči spoločnosti ELO spol. s r.o., odvolací súd vzhľadom na svoju vyššie uvedenú argumentáciu uvádza, že táto otázka, nie je pre posúdenie a rozhodnutie o podanom odvolaní žalovaného právne významná. Odstúpenie správcu totiž smeruje voči osobe, ktorá nie je stranou sporu a vzhľadom na odvolacím súdom konštatovanú aplikáciu Obchodného zákonníka na posúdenie odstúpenia, by ani naplnenie zákonnom predpokladaných podmienok § 45 ods. 1 ZKR nebolo spôsobilé spochybniť existenciu práva žalobcu (dobromyseľne nadobudnutého pred úkonom odstúpenia), ktoré osvedčuje jeho nárok na vylúčenie uplatňovaného majetku (pohľadávok) z konkurznej podstaty úpadcu, za ktorého koná žalovaný správca. Z totožného dôvodu (pre nedostatok významu na rozhodnutie vo veci) sa odvolací súd ďalej nezaoberal ani odvolacou argumentáciou žalovaného spochybňujúcou účinky jednostranného zápočtu vykonaného spoločnosťou ELO spol. s r.o., ktorou malo dôjsť k vysporiadaniu (úhrade) odplaty za úpadcom postúpené pohľadávky a neriešil ani námietky žalobcu o neprípustnosti tejto časti odvolacej argumentácie žalovaného pre rozpor s § 366 CSP. 34. S poukazom na uvedené skutočnosti a cit. ust. zákona odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v I. výroku podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne potvrdil. 35. Pokiaľ ide o odvolanie žalobcu smerujúce voči II. výroku rozsudku pre absenciu určenia, že trovy konania sú pohľadávkou proti podstate, odvolací súd vzhliadol odvolanie dôvodným. 36. Podľa § 78 ods. 4 veta druhá ZKR, v znení účinnom do 31.12.2011, trovy konania o vylúčenie majetku zo súpisu sú podľa rozhodnutia súdu pohľadávkou proti dotknutej podstate. 37. Zmyslom citovanej právnej úpravy je zabezpečiť vymožiteľnosť nákladov - trov konania v excindačnom, konkurzom vyvolanom spore, ktoré sú inak vzhľadom na právnu úpravu § 100 ods. 2 písm. a) ZKR z upokojenia vylúčené. Žalobca, ktorý je v spore úspešný a preukáže existenciu práva na vylúčenie majetku z konkurznej podstaty, by inak nemohol dosiahnuť vymoženie trov vzniknutých mu takýmto sporom. 38. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. 39. Odvolací súd dospel k záveru, že v predmetnej veci sú vo vzťahu k II. výroku rozhodnutia, napadnutého odvolaním žalobcu, splnené procesné podmienky na postup podľa § 388 CSP. Žalobca mal v konaní plný úspech a pred súdom prvej inštancie si uplatnil nárok na trovy konania, ktoré žiadal priznať ako pohľadávku proti dotknutej podstate. Súd prvej inštancie napriek naplneniu dikcie § 78 ods. 4 ZKR, v cit. znení tento nárok žalobcovi nepriznal a v odôvodnení rozhodnutia sa vo vzťahu k trovám konania obmedzil len na odkaz na ust. § 255 CSP v spoj. s § 262 ods. 2 CSP. Podľa odvolacieho súdu úspešnému žalobcovi svedčí právo domáhať sa priznať trovám konania status pohľadávky proti podstate. 40. S poukazom na uvedené skutočnosti a cit. ust. zákona odvolací súd v zmysle § 388 CSP napadnuté rozhodnutie v II. výroku zmenil tak, že trovám konania žalobcu priznal status pohľadávky proti všeobecnej podstate. 41. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému priznal nárok na ich náhradu v plnom rozsahu a v zmysle § 78 ods. 4 ZKR v znení k 31.12.2011 im priznal status trov proti všeobecnej podstate. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).