Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/75/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110231360 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 07. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1110231360.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členiek senátu JUDr. Ivany Jahnovej a JUDr. Nadeždy Wallnerovej v právnej veci žalobcov: 1) EU - CapitalManagement a. s. v likvidácii, so sídlom: Einsteinova 24, Bratislava, IČO: 45 327 084, Bratislava (predtým Lawyer Partners, a. s. so sídlom: Prievozská 37, Bratislava, IČO: 35 944 471), 2) Lawyers Group s. r. o. so sídlom: Prievozská 37, Bratislava, IČO: 46 524 185, obidvaja zastúpení spoločnosťou E. V. W.. Y.. R.., W. W. F. X, O., proti žalovanému: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR, so sídlom: Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č. k. 7C/127/2010 - 456 zo dňa 23.10.2017, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd pokračuje v konaní so spoločnosťou EU - CapitalManagement a. s. v likvidácii, so sídlom: Einsteinova 24, Bratislava, IČO: 45 327 084 ako právnym nástupcom pôvodného žalobcu 1/ Lawyer Partners, a. s. so sídlom: Prievozská 37, Bratislava, IČO: 35 944 471. II. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava I, č. k. 7C/127/2010 - 456 zo dňa 23.10.2017 p o t v r d z u j e . III. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava I (ďalej aj súd prvej inštancie) rozsudkom č. k. 7C/127/2010 - 456 zo dňa 23.10.2017 rozhodol o žalobe pôvodného žalobcu 1/, ktorou sa od žalovaného domáhal náhrady škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej mu nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Humenné spolu vo výške 13.373.049,78 eur, pozostávajúcej a) zo sumy 12.461.352,65 eur, ako škody spôsobenej porušením práva na prístup k súdu tým, že došlo k premlčaniu práv na zaplatenie pohľadávok žalobcu, čo malo spôsobiť nevymáhateľnosť pohľadávok a zánik majetkových práv žalobcu k istine, b) zo sumy 623.067,64 eur ako ušlého zisku, pretože žalobca nemohol po dobu dlhšiu ako dva roky podnikateľsky zužitkovať finančné prostriedky, ktoré by nadobudol prevodom alebo úhradou súdne uplatnených pohľadávok a príslušenstva, c) zo sumy 183,75 eur ako materiálnej škody vyjadrujúcej úročenie finančného kapitálu, ktorý mal mať viazaný v dôsledku nákupu súdnych pohľadávok, d) zo sumy 30.385,74 eur ako materiálnej škody za vynaložené súdne poplatky, trovy právneho zastúpenia a náklady za telekomunikačné, poštovné, administratívne a tlmočnícke výdaje, e) zo sumy 258 060,- eur ako nemajetkovej ujmy. 2. Tvrdená škoda mala vzniknúť nezákonným postupom Okresného súdu Humenné, spočívajúcom v tom, že odmietol prijať podania žalobcu zo dňa 24.7.2006 urobené elektronickými prostriedkami, kedy žalobca postupoval v súlade s vtedy platnou právnou úpravou a podal žaloby na DVD nosiči, t. j. elektronickými prostriedkami so zaručeným elektronickým podpisom. Okresný súd Humenné odmietol podania zapísať s odôvodnením, že nemá k dispozícii elektronickú podateľňu a elektronické dokumenty vrátil žalobcovi. Po určitom čase v domnienke, že Okresný súd Humenné odstránil technické nedostatky na jeho strane, podal všetky žaloby opätovne rovnakou formou. Aj tieto žaloby Okresný súd Humenné neakceptoval. Nezákonnosť postupu Okresného súdu Humenné potvrdil aj ESĽP rozhodnutím zo dňa 16.6.2009. Predmetom neprijatých žalôb boli pohľadávky žalobcu 1/ na nezaplatené koncesionárske poplatky, ktoré žalobca 1/ nadobudol na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 15.7.2005 v spojení s dvomi Realizačnými zmluvami od Slovenského rozhlasu. Žalobca takto nadobudol spolu 355.917 pohľadávok za odplatu 105.756.690,- Sk. Žalobcovi 1/ sa podarilo na základe dohody uzavrieť s množstvom dlžníkov dohodu, najčastejšie išlo o situáciu, keď prijal od dlžníka sumu 1.000,- Sk, čím došlo k zániku celej pohľadávky s príslušenstvom, pričom celková hodnota pohľadávky bola mnohonásobne vyššia. Voči dlžníkom, ktorí odmietli vyššie postup žalobca 1/ podal žaloby na súd. Tieto žaloby spracoval a umiestnil ich na DVD nosič. 3. Žalobca 1/ argumentoval, že vyššie opísaným postupom Okresného súdu Humenné mu vznikla materiálna škoda, spočívajúca: a) v zániku majetkových práv; pretože z viny okresného súdu a v priamej príčinnej súvislosti s jeho protiprávnym konaním došlo k premlčaniu práv na zaplatenie súdne uplatnených pohľadávok a ich príslušenstva, b) v ušlom zisku; pretože z viny okresného súdu a v priamej príčinnej súvislosti s jeho protiprávnym konaním nemohol po dobu dlhšiu ako dva roky podnikateľsky zužitkovať finančné prostriedky, ktoré by nadobudol prevodom alebo úhradou súdne uplatnených pohľadávok; c) v úročení finančného kapitálu poškodeného; pretože z viny okresného súdu a v priamej príčinnej súvislosti s jeho protiprávnym konaním mal a stále má bez akéhokoľvek výnosu viazaný finančný kapitál, ktorý investoval do nákupu súdne uplatnených pohľadávok; d) nákladoch žalobcu, pretože z viny okresného súdu a v priamej príčinnej súvislosti s jeho protiprávnym konaním musel bez akejkoľvek náhrady vynaložiť náklady na ochranu svojho práva na prístup k súdu a na ochranu majetkových práv. Žalobca 1/ tvrdil, že majetková škoda mu vznikla vo výlučnej príčinnej súvislosti s porušením čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru, konkrétne porušením práva na prístup k súdu. Neprijatím žalôb okresný súd vylúčil účinok ustanovenia § 112 veta prvá Občianskeho zákonníka a vystavil žalobcu zamietnutiu podaných žalôb, v prípade uplatnenia námietky premlčania. Porušenie jeho práv deklaroval aj ÚS SR v náleze sp. zn. III. ÚS/7/07 zo dňa 20.12.2007. Žalobca 1/ nesúhlasil so záverom Ústavného súdu Slovenskej republiky, z označeného rozhodnutia o zachovaní právnych účinkov podania k 24.7.2006. Rozhodnutie ústavného súd nezbavilo žalobcu 1/ rizika premlčania jeho majetkových práv. 4. Nárok na nemajetkovú ujmu žalobca 1/ odôvodnil satisfakciou za to, že z viny okresného súdu a v priamej príčinnej súvislosti s jeho protiprávnym konaním utrpel masívny a mnohokrát sa opakujúci zásah do základných práv, najmä práva na prístup k súdu a právna vlastniť majetok. Má to byť satisfakcia za mnohonásobné a výrazné porušenie práva na prístup k súdu, ktoré spôsobili žalobcovi stav právnej neistoty. Požadovaná nemajetková ujma nastoľuje podľa žalobcu 1/ spravodlivú rovnováhu medzi poškodeným záujmom a protiprávnym správaním. Výšku nemajetkovej ujmy žalobca 1/ vyčíslil vo výške 660,- eur za každé jednotlivé porušenie, pričom sumu 660,- eur vyvodil z priemeru podľa rozhodovacej činnosti ÚS SR v obdobných veciach. 5. Písomným podaním zo dňa 20.2.2012 vzal žalobca 1/ žalobu v časti zaplatenia 623.067,64 eur ako ušlého zisku, v časti zaplatenia 183,75 eur ako materiálnej škody vyjadrujúcej úročenie finančného kapitálu a v časti zaplatenia 4. 562,34 eur ako trov právneho zastúpenia v konaní pred ESĽP späť. Súd prvej inštancie postupom podľa § 145 ods. 2 zákona č. 160/2015 z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj CSP) konanie v späťvzatej časti zastavil (výrok I. napadnutého rozsudku). 6. Uznesením č. k. 7C/126/2010- 413 zo dňa 11.1.2017 pripustil súd prvej inštancie vstup spoločnosti Lawyers Group s.r.o., do konania v postavení žalobcu 2/, keďže zmluvou zo dňa 28.6.2012 mal preukázané, že žalobca 1/ tomuto subjektu postúpil pohľadávky titulom uplatneného nároku na náhradu škody spočívajúcej v istine, poplatku z omeškania a nákladov spojených s uplatnením istiny. Žalobca 1/ si ponechal pohľadávku titulom náhrady nemajetkovej ujmy 258. 060,- eur. 7. Súd prvej inštancie ustálil, že dňa 31.3.2006 bolo Okresnému súdu Humenné doručené podanie advokáta JUDr. Pavelku - sprievodný list spolu s DVD nosičom, podľa ktorého mali byť na priloženom DVD nosiči žaloby pôvodného žalobcu 1/ na vydanie platobných rozkazov. Súd podanie JUDr. Pavelkovi vrátil z dôvodu, že nebol technicky vybavený na jeho prijatie. Predmetné žaloby na DVD nosiči boli z rovnakého dôvodu Okresným súdom Humenné vrátené aj dňa 12.10.2006 a dňa 24.10.2006. Žiadosti žalobcu 1/ o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 05.11.2009 nebolo žalovaným vyhovené. 8. Zistený skutkový stav súd prvej inštancie posúdil podľa § 3 ods. 1,2, § 9 ods. 1,2 § 15 ods.1, § 16 ods. 4, § 19 ods. 1,2,3 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej aj zákon č. 514/2003 Z. z.) a dospel k záveru, že námietka premlčania vznesená žalovaným nie je dôvodná. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca podaním zo dňa 31.3.2006, a následne podaniami zo dňa 26.7.2006 a 19.10.2006 doručil Okresnému súdu Humenné žaloby na DVD nosiči, pričom okresný súd žalobcovi zastúpenému advokátom JUDr. Pavelkom listami zo dňa 4.4.2006, 12.10.2006 a 24.10.2006 doručené žaloby na DVD nosiči vrátil s oznámením, že nie je technicky vybavený na ich prijatie. Podľa realizačných zmlúv k zmluve o postúpení pohľadávok predmetom postúpenia boli pohľadávky, ktoré Slovenský rozhlas viedol vo svojej databáze k 30.6.2005 resp. 31.12.2005. Muselo ísť teda o pohľadávky, ktorých splatnosť nastala pred uvedeným dátumom. Najneskôr sa pohľadávky žalobcu mohli premlčať dňa 31.12.2008, za predpokladu, ak by všetky boli splatné dňom 31.12.2005, čo súd prvej inštancie považoval za vylúčené. Podľa súdu prvej inštancie sa ale žalobca mohol dozvedieť o škode jedine z rozhodnutia, ktoré nadobudlo právoplatnosť, a ktorým by bola niektorá z jeho žalôb zamietnutá pre premlčanie, z dôvodu neprijatia žaloby Okresným súdom Humenné. Takéto skutočnosti v konaní zisťované neboli, preto súd prvej inštancie nemohol námietku premlčania vyhodnotiť ako dôvodnú. Názor žalovaného, že premlčacia doba začala plynúť od okamihu nesprávneho úradného postupu nemá podľa názoru súdu prvej inštancie oporu v ustanovení § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.. Nesprávny úradný postup Okresného súdu Humenné nebol medzi stranami konania sporný. Konštatoval ho aj Európsky súd pre ľudské práva v rozsudku zo dňa 16.6.2009. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s tvrdením žalobcu 1/, respektíve následne žalobcu 2/, že mu vznikla škoda na istine pohľadávok, v dôsledku ich premlčania. Z tvrdení sporových strán, ako aj z úradnej činnosti súdu vyplynulo, že v konaniach pôvodne podaných na DVD nosičoch sa následne pokračovalo, pričom súdu prvej inštancie nebol známy definitívny výsledok žiadneho z dotknutých jednotlivých súdnych sporov. Predmet dokazovania vzhľadom na sporový charakter určujú procesné strany a dôkazy v naznačenom smere žiadna zo sporových strán nenavrhla. Jedine z preskúmania všetkých dotknutých súdnych konaní a ich záverov by podľa názoru súdu prvej inštancie bolo možné potvrdiť alebo vyvrátiť tvrdenie žalobcu, že mu niektorá z uplatnených istín nebola priznaná v dôsledku premlčania práva, ktoré nastalo odmietnutím zaregistrovania podaní žalobcu - ak by takýto záver vyplýval z rozhodnutí v dotknutých veciach. Z úradnej činnosti je súdu prvej inštancie známe aj to, že vo veciach žalobcu boli vydávané rôzne rozhodnutia, ktoré nadobudli právoplatnosť, pričom časť žalôb bola zastavená pre nezaplatenie súdneho poplatku, časť odmietnutá pre nedostatočnú špecifikáciu žalovaných, časť zastavená pre späťvzatie žaloby, v dôsledku zaplatenia žalovaných nárokov, časť zatavená pre úmrtie žalovaného pred začatím konania a v časti vecí bol vydaný rozsudok. Žalobca nepreukázal, že vo všetkých ním podaných žalobách na Okresnom súde Humenné boli žaloby zamietnuté, z dôvodu premlčania práva, ktoré nastalo odmietnutím zaregistrovania podaní žalobcu. Dôkazná povinnosť o tejto skutočnosti zaťažuje žalobcu, pretože žalovaný výšku uplatnenej škody namietal. Súd prvej inštancie sa stotožnil s tvrdením žalovaného, že pri určení výšky škody v tejto časti nie je možné vychádzať z predpokladu 100 % úspešnosti v súdnom konaní a v následnom exekučnom konaní. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie nepovažoval za preukázané, že by žalobcovi škoda pozostávajúca z istiny pohľadávok 3 674,90 eur a z poplatku z omeškania 12.457.677,75 eur vznikla. K samotnému nároku na zaplatenie poplatku z omeškania vo výške 12.457.677,75 eur súd prvej inštancie uviedol, že zákonom č. 96/2006 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť dňa 21.2.2006, t. j. pred uplatnením žalôb na DVD nosiči na Okresnom súde Humenné došlo k zmene právnej úpravy, ktorá zrušila poplatok z omeškania a namiesto neho zaviedla úrok z omeškania, preto nárok na zaplatenie tohto poplatku žalobcovi ani nevznikol, respektíve ak existoval v čase postúpenia pohľadávok na žalobcu 1/ zanikol skôr, ako sa ho žalobca 1/ mohol domáhať súdnou cestou a teda mu ani nemohla vzniknúť škoda spočívajúca v nezaplatení tohto poplatku. Vo vzťahu k tvrdenej škode titulom vynaložených súdnych poplatkov, trov právneho zastúpenia a nákladov na telekomunikačné, poštovné, administratívne a tlmočnícke výdaje súd prvej inštancie uviedol, že vzhľadom na to, že aj tento nárok žalovaný poprel, dôkazná povinnosť o existencii tohto nároku a jeho výške zaťažovala žalobcu, ktorý nepreukázal, že v konaniach na Okresnom súde Humenné, v ktorých mu uplatnená istina nebola priznaná pre premlčanie práva v dôsledku odmietnutia zaregistrovania jeho podaní, mu vznikli označené náklady v uplatnenej výške. Ak aj žalobca vynaložil peňažné prostriedky v ním tvrdenej výške, čo žalovaný nenamietal, v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom môžu byť iba prostriedky vynaložené výlučne na skôr označené konania, pretože vo vzťahu ku konaniam skončeným iným spôsobom, súd prvej inštancie nevidel žiadnu príčinnú súvislosť týchto prostriedkov k nesprávnemu úradnému postupu. Vo vzťahu k nároku na nemajetkovú ujmu súd prvej inštancie poukázal na to, že výška žalobcom 1/ uplatneného nároku odporuje ustanoveniu § 17 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z., podľa ktorého je možné priznať náhradu nemajetkovej ujmy najviac vo výške 12.600,00 eur. Žalobca 1/ argumentoval, že nemajetková ujma mu mala vzniknúť medializáciou nesprávneho úradného postupu, v dôsledku čoho bol žalobca 1/ okrem iného nútený zmeniť svoje obchodné meno, avšak žalobca 1/ neoznačil ani nepredložil žiaden dôkaz, z ktorého by bolo možné vyvodiť, že k tvrdenému zásahu došlo práve nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Humenné. Zo všeobecných tvrdení žalobcu 1/ o pocite frustrácie, nespravodlivosti, zániku obchodných aktivít a iných dôsledkoch, ktoré žalovaný poprel, bez ich reálneho preukázania nemožno dospieť k záveru o vzniku nemajetkovej žalobcu 1/. Súd prvej inštancie zároveň poukázal na to, že žalobca 1/ na jednej strane tvrdil, že primerané zadosťučinenie je iným inštitútom ako nemajetková ujma (s čím sa súd prvej inštancie stotožnil), ale na strane druhej pri vyčíslení nemajetkovej ujmy vychádzal z rozhodnutí ÚS SR o priznanom zadosťučinení. Je nepopierateľné, že nesprávnym úradným postupom došlo k zásahu do Ústavou zaručených práv žalobcu 1/, avšak v konaní podľa zákona č. 514/2003 Z. z. je vo vzťahu k nároku na vznik nemajetkovej ujmy potrebné preukázať splnenie kritérií ustanovených v § 17 ods. 3 označeného zákona, čo žalobca 1/ neurobil. Zo všetkých uvedených dôvodov súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu predmetu sporu zamietol. 9. Na záver súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí ešte vysvetlil prečo nevykonal dôkaz znaleckým dokazovaním na určenie všeobecnej hodnoty pohľadávok na zaplatenie koncesionárskych poplatkov a ich príslušenstva na účely preukázania výšky škody. Žalobcovia na pojednávaní dňa 23.10.2017 predniesli, že navrhnutým znaleckým dokazovaním by sa mala zistiť účtovná hodnota príslušenstva koncesionárskych poplatkov, avšak nevedeli jednoznačne definovať, čo pojem účtovná hodnota pohľadávok predstavuje, resp. či ide o nejakú legálnu definíciu druhu pohľadávky. Súd prvej inštancie uviedol, že z vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku vyplýva, že účtovnou hodnotou majetku sa rozumie hodnota majetku vykazovaná v účtovnej alebo inej evidencii. Určenie účtovnej hodnoty nejakého majetku preto v danom prípade nie je vôbec spôsobilým predmetom znaleckého dokazovania, keď evidenčná hodnota všetkých pohľadávok, ktoré si žalobcovia uplatnili na Okresnom súde Humenné nebola v konaní ani neznáma, ani sporná. 10. Súd prvej inštancie rozhodol o nároku na náhradu trov konania v zmysle § 257 a § 262 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý mal vo veci úspech, nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko si náhradu trov konania neuplatnil a zo súdneho spisu žiadne trovy žalovaného nevyplývajú. 11. Proti rozsudku podali odvolanie žalobcovia1/ a 2. Súdu prvej inštancie vytýkajú že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, že nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a že nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Žalobcovia rozporujú záver súdu prvej inštancie, že majetkovú škodu nevyčíslili. Poukázali na to, že materiálnu škodu v žalobe podrobne rozčlenili podľa jednotlivých položiek, a to na istinu koncesionárskych poplatkov (nárokov uplatnených neprijatými návrhmi), na poplatky z omeškania z nezaplatených koncesionárskych poplatkov, trovy právneho zastúpenia, t. j náklady spojené s uplatnením pohľadávky, pričom predložili dátový nosič, ktorý obsahoval komplexnú identifikáciu pohľadávok žalobcu, ktoré boli uplatnené žalobami spracovanými v elektronickej forme. Dátový nosič obsahuje komplexné údaje o pohľadávkach žalobcu, ktoré vznikli z titulu nezaplatenia dlžných koncesionárskych poplatkov, t. j. údaje o legislatívne definovaných poplatkoch z omeškania, ktorých úhrada bola trvalo zmarená nelegálnym postupom súdov. Dátový nosič je dôkazom, ktorý potvrdzuje výšku uplatňovanej materiálnej škody a legitimizuje žalobcom 2/ vznesené nároky. Žalobcovia 1/ a 2/ tvrdia, že prvoinštančný súd sa s obsahom dátového nosiča neoboznámil, a teda nevykonal navrhnutý dôkaz. Žalobcovia ďalej namietajú, že im postupom súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom, ako aj možnosť predložiť návrhy na doplnenie dokazovania, keď súd prvej inštancie pojednával napriek existencii dôležitého dôvodu na odročenie pojednávania. Žalobcovia poukázali na to, že predložili dôkazy o tom, že vplyvom technologických a právnych limitov súdy nie sú schopní "vrátiť späť čas" a vykonať vo vzťahu k elektronicky spracovaným návrhom procedúru prijatia podania tak, aby nedošlo k vytvoreniu prekážky premlčania. Svedčí o tom množstvo vykonaných registrácií, napr. na Okresnom súde Čadca, ktoré sa vždy vzťahujú ku konkrétnemu dňu načítania návrhu elektronickou podateľňou. Podľa § 79 ods. 1 OSP konanie začína na návrh a s ohľadom na čas začína prijatím podania na základe uskutočnenej zákonom definovanej procedúry v zmysle § 129 - 139 vyhlášky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, špeciálny súd a vojenské súdy. Vzhľadom na zásadu legality (čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon), nemôže súd konať na základe súdneho rozhodnutia spôsobom, ktorý zákon neustanovuje. Súd nemôže vrátiť späť čas podania a tváriť sa, že procedúra prijatia návrhu bola ukončená v deň, keď boli súdu po prvý krát doručené návrhy. Procedúra prijatia podania v zmysle § 139 vyhlášky č. 543/2005 z. z. je ukončená vypracovaním potvrdenia o prijatí podania, ktoré okrem iného obsahuje spisovú značku pridelenú aplikáciou a nemožno stotožňovať deň doručenia návrhu s okamihom podania. V danom prípade žiaden z doručovaných návrhov nebol prijatým podaním, pretože súd neuskutočnil procedúru prijatia návrhu v zmysle platnej procesnej úpravy, návrhy neboli spracované aplikáciou a vo vzťahu k nim neboli spracované potvrdenia o prijatí podania, veciam neboli pridelené spisové značky, a nedošlo teda k okamihu podania návrhov na súd s platným právnym účinkom začatia konania. Žalobcovia poukázali aj na ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. účinné od 1.5.2014, podľa ktorého je súd aj bez návrhu spotrebiteľa povinný prihliadnuť na premlčanie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi. Premlčanie tak nastane ako dôsledok aplikácie ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. súdom v sporovom konaní. Na preukázanie výšky škody žalobcovia navrhli doplniť dokazovanie ustanovením znaleckého ústavu: Ekonomická univerzita v Bratislave, Dolnozemská cesta 1, Bratislava pre odbor Ekonómia a manažment, odvetvie: Kontroling, a to na zodpovedanie odbornej otázky, ktorou je určenie tzv. všeobecnej hodnoty pohľadávok na zaplatenie koncesionárskych poplatkov a ich príslušenstva, pričom súčasťou spracovania znaleckého posudku bude určenie metódy pre výpočet koeficientu vymožiteľnosti a jeho následné aplikovanie na okolností prípadu. Žalobcovia poukázali na to, že návrhmi na začatie konania, ktoré boli doručené na okresný súd, nebolo žiadané priznanie nárokov na poplatky z omeškania, ale len výlučne samotné koncesionárske poplatky a to vzhľadom na to, že vtedy platná právna úprava to neumožňovala. Poukázaním na § 8 a § 9 zákona č. 212/1995 Z. z., ktorý upravuje zákonom stanovený postup, a ktorý musí predchádzať uplatneniu nároku na poplatky z omeškania pred súdom namietali, že neprijatím návrhov Okresným súdom Humenné, ktorými boli uplatnené práva na úhradu koncesionárskych poplatkov, došlo k pretrhnutiu postupu, ktorý je nevyhnutný pre vznik oprávnenia na ďalšie vymáhanie poplatkov z omeškania, teda príslušenstva koncesionárskych poplatkov. Bez uplatnenia koncesionárskych poplatkov na príslušnom súde nie je možné pristúpiť k vymáhaniu príslušenstva, a preto v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom okresného súdu došlo k zániku práva na vymáhanie príslušenstva koncesionárskych poplatkov. Definitívnym zánikom tohto príslušenstva bolo jednak plynutie času, keď sa jednotlivé nároky premlčali, ako aj v dôsledku tzv. generálnych pardonov, ktoré boli do právneho poriadku zavedené zákonom č. 96/2006 Z. z. a zákonom č. 309/2007 Z. z.. Žalobcovia namietali aj nesprávne vyhodnotenie predloženého znaleckého posudku súdom prvej inštancie, keď ho posúdil ako irelevantný. Tvrdia, že o skutočnostiach v ňom obsiahnutých nie je súd kompetentný si vytvoriť vlastný úsudok, nakoľko sa týkajú špecifík technologického riešenia duplikácie DVD nosiča. Vo vzťahu k náhrade nemajetkovej ujmy, žalobcovia tvrdia, že v danej veci nenastali okolnosti, ktoré by konajúcemu súdu bránili priznať uvedený nárok. Primerané finančné zadosťučinenie, o ktorom fakultatívne rozhoduje Ústavný súd SR na návrh sťažovateľa podľa článku 127 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, totiž nemožno stotožňovať s odškodnením podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. alebo s náhradou, či už za skutočnú škodu alebo za ušlý zisk. Vznik právne významného dôvodu na odškodnenie, resp. úhradu nemajetkovej ujmy podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. nevylučuje, že za to isté správanie sa poškodenému prizná i primerané finančné zadosťučinenie. Primerané finančné zadosťučinenie je sankciou, ktorú Ústavný súd Slovenskej republiky ako orgán ochrany ústavnosti môže na základe vlastnej úvahy uložiť orgánu verejnej moci, ktorý pri svojej činnosti nedbá o dodržiavanie ústavného práva. Ústavný súd nemôže priznať odškodné, z dôvodu zodpovednosti za porušenie ustanovení procesných právnych predpisov, ktoré je predmetom konania podľa zákona č. 514/2003 Z. z., a v ktorom si pôvodný žalobca 1/ uplatnil i náhradu nemajetkovej ujmy, v zmysle § 17 ods. 2 citovaného zákona. Žalobcovia podotkli, že v žiadnom konaní pred súdom doposiaľ súdy nerozhodli o odškodnení žalobcov za porušenie procesných právnych predpisov priznaním náhrady nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z. z.. Žalobcovia odvolaciemu navrhli, aby rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 12. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril. 13. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach uplatnených odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné. 14. Počas odvolacieho konania s účinnosťou k 6.2.2018 obchodná spoločnosť Lawyer Partners, a.s., so sídlom: Prievozská 37, Bratislava, IČO: 35 944 471 zanikla v dôsledku zlúčenia výmazom z Obchodného registra a jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť EU-CapitalManagement, a.s. v likvidácii, so sídlom: Einsteinova 24, Bratislava, ICO: 45 327 084. 15. Pre konanie na odvolacom súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak CSP neustanovuje inak ( § 378 ods. 1 CSP). V zmysle Civilného sporového poriadku sú <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/> stranami konania žalobca a žalovaný; procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva. Ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, podľa § 64 CSP <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/> súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví. Právny nástupca podľa § 64 prijíma v zmysle § 65 ods. 1 CSP <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/> stav konania ku dňu zániku procesnej subjektivity svojho predchodcu. S poukazom na ustanovenia § 64 a § 65 ods. 1 CSP <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/> odvolací súd rozhodol, že pokračuje v konaní so spoločnosťou spoločnosť EU-CapitalManagement, a.s. v likvidácii, so sídlom Einsteinova 24, Bratislava, ICO: 45 327 084, ako právnym nástupcom pôvodného žalobcu 1/. 16. Podľa § 9 ods. 1,2 zákona č. 514/2003 Z. z. zodpovedá štát za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb (odsek 1). Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda (odsek 2). 17. Podľa § 17 ods. 1,2 zákona č. 514/2003 Z. z. sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk (odsek 1). V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak (odsek 2). 18. Podmienky, za ktorých vzniká právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom orgánu štátu upravuje zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a to spôsobom, ktorý umožňuje odškodniť všetky prípady, v ktorých bola poškodenému spôsobená škoda, ak štátny orgán konal voči nemu nesprávne. Tento zákon v ustanovení § 17 odseky 1 a 2 priznáva poškodeným, ktorým vznikla škoda nesprávnym úradným postupom, právo na úhradu skutočnej škody a ušlého zisku. Priznáva im aj právo na náhradu nemajetkovej ujmy a to za súčasného splnenia dvoch podmienok: 1) že samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením, vzhľadom na spôsobenú ujmu a 2) že nie je možné túto vzniknutú ujmu uspokojiť inak, čo môže byť napríklad formou verejného ospravedlnenia, uverejnením rozsudku, znením jeho odôvodnenia a podobne. Vznik objektívnej zodpovednosti štátu za vznik škody a nemajetkovej ujmy tiež predpokladá existenciu príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody a nemajetkovej ujmy. Zodpovedným subjektom je štát v mene ktorého koná orgán štátu. 19. Odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že rozsudkom Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 16.6.2009, ale aj nálezom Ústavného súd SR sp. zn. III. ÚS/7/07 zo dňa 20.12.2007; ktorým bolo konštatované, že bolo porušené základné právo žalobcu 1/ podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Humenné neprijatím jeho podania z 24.7.2006 urobeného elektronickou formou a podpísaného zaručeným elektronickým podpisom; bol preukázaný nesprávny úradný postup Okresného súdu Humenné, avšak žalobcovia nepreukázali vznik škody a nemajetkovej ujmy v uplatnenej výške a príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Humenné, spočívajúcom v neprijatí predmetného podania žalobcu 1/ a vznikom uplatnenej škody a nemajetkovej ujmy. O vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) ide vtedy, ak nesprávny úradný postup a vznik ujmy sú v logickom slede, a teda ak nesprávny úradný postup orgánu štátu bol príčinou a vznik ujmy následkom tejto príčiny. Vzťah príčiny a následku musí byť bezprostredný (priamy). Nestačí iba pravdepodobnosť príčinnej súvislosti, či okolnosti nasvedčujúce jej existencii; príčinnú súvislosť treba vždy preukázať. Rozhodujúca je vecná súvislosť príčiny a následku a túto nemožno riešiť vo všeobecnej rovine, ale vždy v konkrétnych súvislostiach. Otázka príčinnej súvislosti medzi určitým nesprávnym úradným postupom a konkrétnou ujmou je otázkou skutkovou. Pri riešení otázky príčinnej súvislosti je právnym posúdením veci vymedzenie, medzi akou ujmou (ako následkom) a akou skutočnosťou (ako príčinou) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná. 20. V súdenej veci si žalobca 2/ (je právnym nástupcom) vyčíslil ním tvrdenú škodu ako súčet istín uplatnených titulom koncesionárskych poplatkov v žalobách obsiahnutých na DVD nosiči, ktorý Okresný súd Humenné neprijal, ďalej ako súčet poplatkov z omeškania, ktoré by si mohol uplatniť voči dlžníkom a náklady spojené s uplatnením istiny. Nemajetkovú ujmu uplatnenú v sume 258 060,- eur vyčíslil žalobca 1/ tak, že za každú zo žalôb obsiahnutých na DVD nosiči, žiadal priznať 660,- eur, ktorá suma podľa žalobcu 1/ vytvára spravodlivú rovnováhu medzi poškodeným záujmom a protiprávnym správaním. Zo žiadneho dokladu súdneho spisu však preukázanie žalobcom 2/ tvrdenej škody nevyplýva. V rámci dôkazného bremena bolo povinnosťou žalobcu 2/ preukázať, že samotné neprijatie jeho podania (respektíve jeho právneho predchodcu) súdom dňa 24.7.2006 bolo výlučnou príčinou neuspokojenia vyčíslených pohľadávok. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil žalobcom 2/ uplatnenú škodu ako hypotetickú, keď žalobca 2/ vychádzal z domnienky 100% úspešnosti vo všetkých súdnych konania a aj zo 100% úspešnosti vymáhania ním špecifikovaných pohľadávok, pričom z rozhodovacej činnosti súdov je známe, že mnohé žaloby boli zamietnuté z iných dôvodov ako premlčania, alebo skončili zastavením konania. Včasné nezaevidovanie žalôb na DVD nosiči (namietaný nesprávny úradný postup Okresného súdu Humenné) teda nemalo žiaden vecný súvis s uplatnenou škodou, ten by mohol byť daný len vtedy, ak by žalobcovia preukázali, že niektorá zo žalôb bola zamietnutá pre premlčanie uplatneného práva, pričom toto premlčanie bolo vyvolané práve oneskoreným zaevidovaním predmetných žalôb Okresným súdom Humenné. S ohľadom na vyššie uvedené je bezpredmetná argumentáciu žalobcov v odvolaní, že proces prijatia ich podaní uložených na DVD nosiči bol ukončený v deň, keď boli súdu po prvý krát doručené návrhy, nakoľko, ak by ich doručili opätovne, porušili by čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, relevantné ustanovenia vtedy platného OSP a vyhlášky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre súdy, pričom rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky vydané v tejto súvislosti sú absolútne nerealizovateľné. 21. Žalobcovia nedôvodne súdu prvej inštancie vytýkajú, že nevykonal dôkaz dátovým nosičom obsahujúcim identifikáciu pohľadávok, ktoré si žalobca 1/ uplatnil žalobami v elektronickej podobe na Okresnom súdu Humenné, pretože z obsahu súdneho spisu vyplýva, že tento dôkaz súd prvej inštancie riadne, za prítomnosti strán sporu vykonal na pojednávaní dňa 23.10.2017 (č. l. 453 spisu). K uvedenému je potrebné uviesť, že samotná identifikácia pohľadávky nie je dôkazom o jej existencii, a teda predmetný dátový nosič obsahujúci identifikáciu pohľadávok žalobcu, vzniknutých mu z titulu nezaplatenia koncesionárskych poplatkov nepreukazuje, že právnemu predchodcovi žalobcu 2/ skutočne škoda vznikla, a že jej výške zodpovedá výške všetkých pohľadávok uplatnených na DVD nosiči podanom na Okresnom súde Humenné dňa 24.7.2006 a to v príčinnej súvislosti s ním namietaným nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Humenné. 22. Správny bol aj postup súdu prvej inštancie, keď po zistení, že v danej veci neboli naplnené predpoklady vzniku zodpovednosti štátu za škodu, sa už podrobnejšie nezaoberal výškou uplatneného nároku a v tomto smere nevykonal ani žalobcami navrhované znalecké dokazovanie, pretože ustálenie výšky uplatnenej náhrady majetkovej škody nemohlo mať žiadny význam pre rozhodnutie súdu prvej inštancie vo veci samej. Pokiaľ žalobcovia v odvolaní v tomto smere opätovne navrhli vykonať znalecké dokazovanie znaleckým ústavom Ekonomická univerzita v Bratislave na zodpovedanie otázky, akú sumu bolo možné v konaniach pred okresným súdom na základe žalôb podaných na DVD nosičoch vymôcť, inými slovami, aká je tzv. všeobecná hodnota jeho pohľadávok na zaplatenie koncesionárskych poplatkov a ich príslušenstva, odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že na jeho vykonanie nebol daný dôvod. 23. Nesprávny úradný postup Okresného súdu Humenného nie je možné bez ďalšieho považovať za konanie, v dôsledku ktorého by žalobcovi 1/ prináležal peňažný nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, ale zaťažuje ho ako poškodeného dôkazné bremeno spočívajúce v preukázaní vzniku konkrétnych nepriaznivých následkov nesprávneho úradného postupu, ku ktorým došlo poškodením dobrého mena, a to v značnej miere. V konaní však neboli preukázané konkrétne nepriaznivé následky, ich rozsah a intenzita, vzhľadom na ktoré by samotné konštatovanie porušenia práva nebolo dostatočným zadosťučinením a nemajetkovú ujmu by nebolo možné uspokojiť inak. Preto je neopodstatnená argumentácia žalobcov v odvolaní týkajúca sa správnosti záverov prvoinštančného súdu v časti uplatnenej náhrady nemajetkovej ujmy, v rámci ktorej žalobcovia zdôraznili i to, že v žiadnom konaní pred súdom doposiaľ nebolo rozhodnuté o ich odškodnení za porušenie ustanovení procesných právnych predpisov úhradou nemajetkovej ujmy podľa ustanovenia 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. Záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého v danom prípade neboli splnené zákonom stanovené predpoklady na jej priznanie, keďže žalobca 1/ jej vznik nijako nepreukázal a naviac, ním tvrdená nemajetková ujmy nemohla vzniknúť v príčinnej súvislosti s namietaným nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Humenné je správny. Vychádzajúc z obsahu odvolania pôvodný žalobca 1/ tieto závery súdu prvej inštancie ani nenamietal, keď poukazoval len na odlišnosť inštitútu primeraného finančného zadosťučinenia, o ktorom fakultatívne rozhoduje Ústavný súd Slovenskej republiky v konaniach podľa článku 127 Ústavy Slovenskej republiky od nemajetkovej ujmy podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. a možnosti súdu priznať nemajetkovú ujmu i v situácii, keď Ústavný súd prizná poškodenému finančné zadosťučinenie za porušenie jeho ústavných práv. Treba prisvedčiť žalobcovi 1/, že primerané zadosťučinenie, ktoré Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva v prípade preukázaného porušenia práv garantovaných Ústavou Slovenskej republiky, nemožno stotožňovať s náhradou nemajetkovej ujmy priznanou podľa zákona č. 514/2003 Z. z., avšak túto skutočnosť súd prvej inštancie pri rozhodovaní o dôvodnosti nároku na náhradu nemajetkovej ujmy ani nezohľadňoval. Preto námietky žalobcu 1/ ohľadom týchto dvoch označených inštitútov nemohli mať vplyv na záver súdu prvej inštancie založený na tom, že pôvodný žalobca 1/ vznik tvrdenej nemajetkovej ujmy nepreukázal. 24. Napokon odvolací súd udáva, že sa nestotožnil s námietkou žalobcov, že súd prvej inštancie porušil ich právo na spravodlivý proces tým, že spor prejednal a rozhodol na pojednávaní dňa 23.10.2017, hoci mal byť daný dôležitý dôvod na jeho odročenie. Z obsahu spisu a zápisnice zo súdneho pojednávania vyplýva, že predmetné pojednávanie súd prvej inštancie vykonal za prítomnosti obidvoch strán sporu (č. l. spisu - 451). 25. Nie je možné ani súhlasiť s námietkou žalobcov, že im súd prvej inštancie odňal možnosť konať pred súdom tým, že napadnutý rozsudok nedostatočne odôvodnil. Túto námietku odvolací súd považuje za nedôvodnú a účelovú. Súd prvej inštancie totiž v odôvodnení svojho rozsudku náležite zhrnul tvrdenia žalobcov i žalovaného, vysvetlil podstatu sporu, opísal vykonané dôkazy, ktoré i správne vyhodnotil, pričom zároveň zhrnul relevantnú platnú právnu úpravu, podľa ktorej spor posúdil, a so zreteľom na všetky relevantné čiastkové predbežné otázky, dôvody, pre ktoré žalobu ako nedôvodnú zamietol, aj dostatočne vysvetlil, keď sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci. Súdu prvej inštancie nemožno vytknúť žiadne procesné pochybenie ani pochybenie pri skutkovom a právnom posúdení nároku žalobcov na náhradu škody a nemajetkovej ujmy, ktorá im mala vzniknúť nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Humenné, pričom ani v odvolaní žalobcovia neuviedli žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali odlišné právne posúdenie ktorejkoľvek z otázok významných pre rozhodnutie v danom spore odvolacím súdom. Súd prvej inštancie sa v rámci predmetného konania vysporiadal so všetkými relevantnými skutočnosťami uvádzanými v žalobe a svoje rozhodnutie vydal v súlade s platnou právnou úpravou. 26. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že obsah odvolania žalobcov nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu, alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie, a preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie postupom podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. 27. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý mal úspech v odvolacom konaní, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože mu trovy v odvolacom konaní nevznikli. 28. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP). (1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).