Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/19/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110234993 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1110234993.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr. Zuzany Kučerovej a JUDr. Anny Kašajovej v právnej veci žalobcov: 1/ VENUS PROJECT Slovakia, s.r.o., Limbová 3, Limbach, IČO: 31 342 841, X/ E. E., J. J. XX, J., obaja zast. C.. W.. I. D., B. X, B., proti žalovanej: Slovenská republika, zast. Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné nám. 13, Bratislava, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, na odvolanie žalobcov 1/, 2/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I z 22. marca 2018 č.k. 7C/147/2010-343, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e v napadnutom výroku, ktorým boli žaloby žalobcov 1/, 2/ zamietnuté (výrok III.). Odvolania žalobcov 1/, 2/ proti výroku napadnutého rozsudku, ktorým bol zamietnutý návrh žalovanej na zloženie preddavku na trovy konania (výrok I.), sa o d m i e t a j ú . Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e vo výroku, ktorým bol zamietnutý návrh na prerušenie konania z 30. 10. 2017 (výrok II.). Odvolanie žalobcu 2/ proti výroku napadnutého rozsudku, ktorým bol zamietnutý návrh na prerušenie konania z 30. 10. 2017 (výrok II.), sa o d m i e t a . Žalovanej sa nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca 1/ proti žalovanej domáhal zaplatenia sumy 1.000.000 eur z titulu primeraného zadosťučinenia a žalobu, ktorou sa žalobca 2/ proti žalovanej domáhal zaplatenia 440.962,29 eur z titulu náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom. Ďalej súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol návrh žalovanej na zloženie preddavku, zamietol návrh na prerušenie konania z 30.10. 2017 a žalovanej nepriznal proti žalobcom nárok na náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie zo spisu tohto súdu sp. zn. 32Exre/16/2005 zistil, že súdny exekútor JUDr. Jakubec vydal v exekučnej veci oprávnenej UNION poisťovacia a.s. vedenej pod sp. zn. EX 365/2002 na vymoženie pohľadávky vo výške 1.000.000,- Sk s príslušenstvom na základe exekučného titulu rozsudku Mestského súdu Bratislava sp. zn. 36Cb 179/94 proti povinnému SHS - Electronic - 1, W.. I. D. príkaz na vykonanie exekúcie na obchodný podiel v Spoločnosti. V exekučnom príkaze bolo ďalej uvedené, že je vydaný na základe poverenia vydaného Okresným súdom Nové Zámky na vykonanie exekúcie Č.. XXXXXXXXXXX zo dňa 23.10.2002. Spoločnosti súdny exekútor nariadil, aby mu poukázala peňažné prostriedky vo výške zodpovedajúcej vyrovnaciemu podielu povinného vo výške vymáhanej sumy na označené číslo účtu. Okresný súd Bratislava I uznesením z 19.5.2005 č. k. Sro 4397/B rozhodol vo veci zápisu exekúcie obchodného podielu spoločníka v spoločnosti VENUS PROJECT Slovakia s.r.o. tak, že povolil vykonať výmaz W.. I. D. z časti spoločníci a zápis ďalších právnych skutočností, a to exekúcie na obchodný podiel spoločníka W.. I. D., zánik účasti povinného v obchodnej spoločnosti dňa 10.2.2005, výšku vkladu spoločníka W.. I. D. ako voľný obchodný podiel. Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 30.11.2005 sp. zn. 3Cob 206/2005 zrušil uvedené uznesenie Okresného súdu Bratislava I a vec mu vrátil na ďalšie konanie, keď mal za to, že registrový súd po obdržaní exekučného príkazu zo dňa 19.1.2005 začal konať bez návrhu a bez vydania uznesenia o začatí konania. Následne Okresný súd Bratislava I uznesením sp. zn. 32 Exre 16/2005 zo dňa 28. 3. 2006 začal konanie o výmaz z obchodného registra v časti zápisu spoločníci: W.. I. D., J. J. XX, J., obchodnej spoločnosti VENUS PROJECT Slovakia, s.r.o. zapísanej vo vložke 4397/B, v oddiele Sro. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca 1/ odvolanie. Podaním zo dňa 10.4.2006 súdny exekútor JUDr. Ladislav Jakubec zobral späť exekučný príkaz na vykonanie exekúcie na obchodný podiel. Okresný súd Bratislava I uznesením č.k.32Exre/16/2005 zo dňa 24.4.2006 konanie o začatí výmazu z časti zápisu spoločníci: W.. I. D. v obchodnej spoločnosti VENUS PROJECT Slovakia, s.r.o. zastavil. V odôvodnení uviedol, že nie sú splnené podmienky konania podľa § 104 ods. 1 O.s.p. Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 19. 2. 2007 č. k. 3Cob 389/2006, 3Cob 390/2006 odvolanie smerujúce proti tomuto uzneseniu odmietol a potvrdil doplňujúce uznesenie okresného súdu zo dňa 27. 9. 2006 týkajúce sa trov konania ako vecne správne. Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 19. 3. 2007 opravil záhlavie uznesenia zo dňa 19. 2. 2007 sp. zn. 3Cob389/2006, 3Cob 390/2006 v časti označenia spoločnosti ako VENUS PROJECT Slovakia s.r.o. Obe rozhodnutia krajského súdu, t. j. zo dňa 19.2.2007, ako aj opravné uznesenie zo dňa 19. 3. 2007, napadol opravným prostriedkom žalobca 1/. Vzhľadom na nezrozumiteľnosť jeho podania ho okresný súd uznesením zo dňa 24. 4. 2007 č. k. 32Exre 16/2005-144 vyzval na odstránenie vád tohto podania a na uvedenie, za aký opravný prostriedok, t .j. odvolanie alebo dovolanie, má jeho podanie považovať. Toto uznesenie napadol žalobca 1/ odvolaním. Z dôvodu zrejmej nesprávnosti okresný súd uznesením zo dňa 4. 6. 2007 č. k. 32Exre 16/2005-147 opravil chyby v písaní. Krajský súd v Bratislave rozhodujúci o odvolaní proti uzneseniu zo dňa 24. 4.2 007 č. k. 32Exre16/2005-144 odvolanie žalobcu 1/ odmietol podľa § 218 ods. 1 písm. c) O.s.p. Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 17. 8. 2009 dovolanie žalobcu 1/ proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 3Cob/389/2006-140 a 3Cob/390/2006-140 zo dňa 19. 2. 2007 odmietol ako neprípustné. 3. Žalobca 1/ zmluvou o postúpení pohľadávok zo 6.3.2012 postúpil pohľadávku vo výške 440.962,29 eur z titulu náhrady škody žalobcovi 2/. Z vyjadrenia zástupcu žalobcu 1/ vyplynulo, že majetková škoda vo výške 440 962,29 eur predstavuje stratu za účtovný rok 2006, ktorá mala vzniknúť žalobcovi 1/ nesprávnym úradným postupom súdneho exekútora v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. EX 368/2002, pričom k nesprávnemu úradnému postupu došlo tým, že exekútor vyfabuloval exekučný príkaz na obchodný podiel zástupcu žalobcu 1/ ako jediného spoločníka. 4. Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil záver, že žaloba nie je dôvodná. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol: „Žalobca v 1. a 2. rade vyvodzovali zodpovednosť žalovaného za škodu a nemajetkovú ujmu titulom obmedzenia práva podnikať od nezákonného rozhodnutia - exekučného príkazu súdneho exekútora JUDr. Ladislava Jakubca zo dňa 19. 1. 2005, a rozhodnutí Okresného súdu Bratislava I vo veci sp. zn. 32Exre 16/2005, resp. aj zo dňa 19. 5. 2005 sp. zn. Sro 4397/B a Krajského súdu v Bratislave v súvislosti s rozhodnutím sp. zn. 3Cob 389-390/2006, ako aj nesprávneho úradného postupu - vydanie exekučného príkazu podľa § 113b Exekučného poriadku súdnym exekútorom bez relevantného poverenia exekučného súdu. Pokiaľ žalobcovia považovali exekučný príkaz súdneho exekútora I.. I. zo dňa 19. 1. 2005 za nezákonné rozhodnutie, súd v uvedenom konštatuje, že exekučný príkaz bol vydaný v exekučnom konaní, ktorého účastníkmi boli na strane oprávneného UNION poisťovacia a.s., a na strane povinného - SHS Electronic- 1 W.. I. D., J. 67, Bratislava. Žalobca v 1.rade ako právnická osoba ako aj žalobca v 2. rade neboli účastníkom tohto konania, z dôvodu ktorého mu v takom prípade chýbala aktívna vecná legitimácia na uplatnenie nároku na náhradu škody v zmysle § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., podľa ktorého má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní. Naviac, exekučný príkaz súdneho exekútora nespĺňal charakter nezákonného rozhodnutia podľa § 6 zákona č. 514/2003 Z.z. Pokiaľ ide o vytýkaný postup súdneho exekútora JUDr. Jakubca, ktorý dňa 19. 1. 2005 vydal exekučný príkaz na predaj obchodného podielu W.. I. D. ako povinného a súčasne spoločníka obchodnej spoločnosti VENUS PROJECT Slovakia, s.r.o., tento podľa názoru súdu spĺňal charakter nesprávneho úradného postupu, keďže súdny exekútor vykonával exekúciu spôsobom odporujúcim zákonu tým, že v exekučnom konaní začatom na Okresnom súde Bratislava V sp. zn. Er 59/1996 pred dňom 1.2.2002 postihol predajom obchodný podiel spoločníka obchodnej spoločnosti podľa § 113b Exekučného poriadku, hoci tento spôsob exekúcie bolo možné použiť v zmysle § 235 Exekučného poriadku len v konaniach začatých po nadobudnutí účinnosti novely Exekučného poriadku zákonom č. 32/2002 Z.z. účinným odo dňa 1.2.2002. Uvedená okolnosť vyplynula aj z oznámenia Slovenskej komory exekútorov zo dňa 17.4. 2007, podľa ktorého v konaní pod č. DK20/2006 disciplinárny senát disciplinárnej komisie Slovenskej komory exekútorov na svojom zasadnutí dňa 19. 3. 2007 uznal súdneho exekútora JUDr. Jakubca za disciplinárne zodpovedného za spáchanie disciplinárneho previnenia a podľa § 221 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku mu uložil písomné pokarhanie ako formu disciplinárneho opatrenia. Pokiaľ považoval za nesprávny úradný postup aj to, že súdny exekútor JUDr. Jakubec prekročil svoju právomoc a exekúciu pod sp. zn. Ex 365/2002 nevykonával na základe relevantného poverenia exekučného súdu, ale na základe neexistujúceho poverenia Okresného súdu Nové Zámky č. XXXX XXXXXX zo dňa 23.10.2002 tak, ako vyplýva z bodu 3. exekučného príkazu zo dňa 19. 1. 2005, súd uvádza, že je síce pravdou, že v exekučnom príkaze označené poverenie pre JUDr. Ladislava Jakubeca na vykonanie exekúcie č. XXXX XXXXXX sa týka exekučného konania na strane oprávneného a na strane povinnej iného subjektu, avšak z obsahu súdneho spisu rovnako vyplýva, že súdny exekútor bol oprávnený vykonávať exekúciu vo veci oprávneného UNION poisťovacia a.s., proti povinnému W.. I. D. s predmetom vymoženia pohľadávky vo výške 33.193,91 Eur (1.000.000,-Sk) sp. zn. Ex 365/2002, keďže disponoval poverením udeleným mu zo strany exekučného súdu a to Okresného súdu Bratislava V dňa 6. 11. 2002 pod č. XXXX XXXXXX*. Skutočnosť, že v exekučnom príkaze zo dňa 19. 1. 2005 súdny exekútor (zrejme omylom)nesprávne označil listinu oprávňujúcu ho vykonávať jednotlivé úkony v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. Ex 365/2002 ešte nemá za následok a nemôže vyústiť do záveru o neexistencii oprávnenia súdneho exekútora vykonať exekúciu proti povinnému. Naviac označenie exekučného súdu a poverenia na vykonanie exekúcie nepatrí v zmysle § 53 Exekučného poriadku k obsahovým náležitostiam exekučného príkazu. Žalobcovia vytýkali ako nesprávny i postup sudkýň tak Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 32Exre 16/05, ako aj Krajského súdu v Bratislave v konaní vedeným pod sp. zn. 3Cob 389-390/06. Z obsahu žalobcových vyjadrení možno vyvodiť, že namietal postup sudkýň, ktorý viedol a v konečnom dôsledku sa aj prejavil vo vydaní rozhodnutí v týchto konaniach, a to Okresného súdu Bratislava I zo dňa 24. 4. 2006, 32 Exre 16/05-94, a Krajského súdu v Bratislave zo dňa 19.2.2007 sp. zn. 3Cob 389-390/06. Podľa ustálenej súdnej judikatúry nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci spočíva v postupe, ktorý s rozhodovacou činnosťou priamo nesúvisí, nevyústi do nej a neprejaví sa v obsahu konkrétneho rozhodnutia. Pokiaľ teda formálne namietali nesprávnosť postupu tak okresného, ako aj krajského súdu bezprostredne súvisiaci s exekučným príkazom súdneho exekútora JUDr. Jakubca zo dňa 19.1.2005, jeho posúdením a vydaním jednotlivých rozhodnutí, v skutočnosti namietal ich nezákonnosť. Označené rozhodnutia súdov (dokonca ani žiadne iné vydané v konaní Okresného súdu Bratislava I pod sp. zn. 32Exre 36/2005 vrátane odvolacích konaní vedených Krajským súdom v Bratislave) však nemožno považovať za nezákonné v zmysle § 6 zákona č. 514/2003 Z.z., nakoľko ako právoplatné neboli zrušené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Dokonca ani uznesenie registrového súdu zo dňa 19. 5. 2005 sp. zn. Sro 4397/ B, ktorým súd povolil vykonať v obchodnom registri v oddiele Sro, vo vložke č. 4397/B pri obchodnej spoločnosti VENUS PROJECT Slovakia, s.r.o. zápis o výmaze spoločníka Ing. C. E. a zapísaní exekúcie na jeho obchodný podiel, zániku jeho účasti v obchodnej spoločnosti a o tom, že jeho obchodný podiel sa stáva voľným, nespĺňa charakter nezákonného rozhodnutia podľa § 6 zákona č. 514/2003 Z.z., keďže nenadobudlo právoplatnosť a v rámci odvolacieho konania bolo zrušené uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30.11. 2005 sp. zn. 3Cob 206/2005. S poukazom na tieto skutočnosti súd prvej inštancie uzavrel, že žalobcovia preukázali len existenciu prvotného predpokladu zodpovednosti štátu za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. v podobe nesprávneho úradného postupu súdneho exekútora, nepreukázali však existenciu nezákonného rozhodnutia. 5. V súvislosti so žalobcom tvrdenou škodou na nemajetkovou ujmou súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol: „Vykonaným dokazovaním mal súd za to, že žalobca v 1. rade v konaní nepreukázal svoje tvrdenie o tom, že by v dôsledku nesprávneho úradného postupu súdneho exekútora spočívajúceho vo vydaní exekučného príkazu na predaj obchodného podielu nemohol podnikať. Túto skutočnosť treba vnímať so zreteľom na uznesenie registrového súdu zo dňa 19. 5. 2005 sp. zn. Sro 4397/B, podľa ktorého sa v obchodnom registri v časti spoločník síce mal uskutočniť výmaz spoločníka spoločnosti VENUS PROJECT Slovakia, s.r.o.- W.. I. D., a to v dôsledku exekúcie na jeho obchodný podiel, avšak k predmetnému výmazu v skutočnosti nikdy nedošlo, keďže označené uznesenie okresného súdu nenadobudlo právoplatnosť, a to práve v dôsledku odvolania žalobcu v 1. rade a následného zrušenia uznesenia Krajským súdom v Bratislave uznesením zo dňa 30. 11. 2005 sp. zn. 3Cob 206/2005. Rozhodnutia súdu vydané na návrh súdneho exekútora majú konštitutívny charakter, preto až nadobudnutím ich právoplatnosti, t. j. v danom prípade právoplatnosťou uznesenia o výmaze spoločníka zo spoločnosti a o výmaze spoločnosti z obchodného registra, dochádza k právnym následkom uznesení súdu a ich realizácii v obchodnom registri, a to buď skutočným výmazom spoločníka alebo obchodnej spoločnosti z obchodného registra. Žalobca v 1. rade v konaní nepreukázal, že by ako W.. I. D. bol ako spoločník obchodnej spoločnosti VENUS PROJECT Slovakia, s.r.o. bol skutočne vymazaný z obchodného registra a nepreukázal ani to, že by k výmazu došlo u predmetnej obchodnej spoločnosti. Súd v danej veci poukazuje na to, že obchodná spoločnosť ako subjekt práv a povinností zaniká až jej výmazom z obchodného registra (§ 68 ods. 1 Obchodného zákonníka ), ktorému výmazu predchádza jej zrušenie s likvidáciou alebo bez likvidácie (§ 68 ods. 2 Obchodného zákonníka). Je zrejmé, že v prípade, že by skutočne došlo k výmazu W.. I. D. ako jediného spoločníka zo spoločnosti VENUS PROJECT Slovakia, s.r.o., táto spoločnosť by nespĺňala zákonom stanovené predpoklady podľa § 105 Obchodného zákonníka a súd by v takom prípade musel pristúpiť k vydaniu rozhodnutia o jej zrušení (§ 68 ods. 3 v spojení s ods. 6 Obchodného zákonníka). Z vykonaného dokazovania však vyplynulo, že k vydaniu takého rozhodnutia súdu nedošlo, a preto obchodná spoločnosť VENUS PROJECT Slovakia, s.r.o. nebola zrušená a nenastalo u nej ani štádium likvidácie, tak ako to v priebehu konania tvrdil žalobca v 1. rade s odvolávaním sa na ustanovenie § 88 Obchodného zákonníka. Predmetné ustanovenie sa na daný prípad nevzťahuje, keďže sa týka úpravy zrušenia a likvidácie verejnej obchodnej spoločnosti, a nie spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorou bol a aj žalobca v 1. rade. Naviac, v prípade likvidácie by spoločnosť nevyhnutne musela používať označenie s dodatkom „v likvidácii" a v jej mene konajúci štatutárny orgán označenie „likvidátor", ktorá skutočnosť však i z korešpondencie predloženej žalobcom v 1.rade nie je zrejmá. V konaní potom žalobca v 1. rade nepreukázal, že by obchodná spoločnosť VENUS PROJECT Slovakia, s.r.o. nemohla podnikať a tak vstupovať do záväzkových a iných vzťahov s tretími subjektmi. 6. Čo sa týka náhrady nemajetkovej ujmy súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku zaujal stanovisko, že žalobca 1/ nepreukázal , že by mu vôbec vznikla nemajetková ujma a že ním tvrdená nemajetková ujma mu vznikla v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom, ktorú nebolo možné napraviť inak. 7. Škoda vo výške 440.962,29 eur má predstavovať stratu žalobcu 1/ za obdobie od 1. 1. 2016 do 31.12.2016. Ide teda o ušlý zisk. V tejto súvislosti súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal na to, že „v zmysle konštantnej judikatúry je ušlý zisk ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedošlo v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to s ohľadom na pravidelný beh vecí dalo očakávať. Ušlý zisk sa neprejavuje zmenšením majetku poškodeného (t. j. úbytkom aktív, ako je to u skutočnej škody), ale stratou očakávaného prínosu (výnosu). Nestačí pritom iba pravdepodobnosť rozmnoženia majetku, ale musí byť naisto postavené, že pri pravidelnom behu vecí nebyť protiprávneho konania škodcu alebo škodnej udalosti mohol poškodený dôvodne očakávať zväčšenie svojho majetku, ku ktorému nedošlo práve v dôsledku konania škodcu, prípadne škodnej udalosti (k tomu aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 Cdo 319/200). Pre výšku ušlého zisku je rozhodujúce, akému prospechu, ku ktorému malo reálne dôjsť, zabránilo konanie škodcu (škodná udalosť), teda konkrétne o aký reálne dosiahnuteľný príjem poškodený prišiel (k tomu aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 MCdo 23/2008). Súd prvej inštancie uzavrel, že žalobca 2/ vznik ujmy v podobe ušlého zisku v takom zmysle, ako je to uvedené vyššie, nepreukázal. 8. S poukazom na tieto závery súd prvej inštancie žalobu výrokom III. zamietol a úspešnej žalovanej nepriznal nárok na náhradu trov konania, pretože jej v konaní žiadne trovy nevznikli. 9. Súd prvej inštancie výrokom II. zamietol návrh na prerušenie konania z 30.10.2017. Tento výrok napadnutého rozsudku súd prvej inštancie odôvodnil nasledovne: „Žalobca podaním zo dňa 30. 10. 2017 doručeným súdu dňa 4. 12. 2017 navrhol prerušiť konanie do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava V sp. zn. Er/59/1996, nakoľko mal za to, že výsledok tohto konania môže zásadným spôsobom prispieť k zákonnému rozhodnutiu v prejednávanej veci, t. j. k vyriešeniu otázky, či je ním uplatnený nárok možné podriadiť pod nesprávny úradný postup alebo nezákonné rozhodnutie. Druhý dôvod na prerušenie konania žalobca videl v tom, že žalovaný svojím vyjadrením zo dňa 6.10.2011 zn. 07906/2011/151 navrhol konanie v časti náhrady nemajetkovej ujmy zastaviť z dôvodu listispendencie, o ktorej námietke súd doposiaľ nerozhodol a zároveň z dôvodu, že žalovaný navrhol konanie v časti 88 120,40 eur zastaviť z dôvodu absencie predbežného prejednania nároku. K žalobcom navrhovanému prerušeniu konania do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. Er/59/96 súd konštatuje, že takýto návrh žalobcu je nedôvodný. Predmet prejednávanej veci je náhrada škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mala byť spôsobená nesprávnym úradným postupom súdneho exekútora JUDr. Jakubca a Okresného súdu Bratislava I v konaní sp. zn. 32Exre/16/2005 pri výkone exekúcie na obchodný podiel spoločníka žalobcu 1/, W.. I. D. vedenej na exekútorskom úrade JUDr. Jakubca pod sp. zn. EX 365/2002. Žalobcovia v prejednávanom konaní ako dôvod vzniku škody a nemajetkovej ujmy uvádzajú konkrétny nesprávny úradný postup exekútora v čiastkovej časti exekučného konania vedeného na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. Er 59/1996 a to v časti výkonu exekúcie na obchodný podiel. Posúdenie skutočnosti, či exekútor postupoval pri výkone exekúcie konkrétnym spôsobom uvedeným v Exekučnom poriadku správne alebo nesprávne nezávisí od toho, ako skončí samotné exekučné konanie, nakoľko aj pri zákonne vedenej exekúcii môže dôjsť v jej priebehu ku konkrétnemu nesprávnemu postupu a naopak aj pri dodržaní všetkých relevantných ustanovení exekučného poriadku súdnym exekútorom môže dôjsť k zastaveniu exekúcie z iného dôvodu, čo však neprezumuje nesprávne konanie exekútora. Navyše žalobcami tvrdený nesprávny úradný postup súdneho exekútora JUDr. Jakubca spočívajúci vo vedení exekúcie na obchodný podiel spoločníka žalobcu 1/ medzi stranami sporu nie je sporným. Sporným medzi stranami je len otázka vzniku žalobcami tvrdenej škody - straty žalobcu 1/ za účtovný rok 2006 a nemajetkovej ujmy, ako aj otázka príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom súdneho exekútora a vznikom žalobcami tvrdenej škody a nemajetkovej ujmy. K uvedeným skutočnostiam však výsledok konania sp. zn. Er 59/1996 nemá žiaden význam. K žalobcami tvrdenému nesprávnemu postup Okresného súdu Bratislava I v konaní sp. zn. 32Exre/16/2005 rovnako nemá výsledok konania sp. zn. Er 59/1996 žiaden význam. Vzhľadom na uvedené prerušenie prejednávaného konania do právoplatného skončenia konania sp. zn. Er 59/1996 by v takomto prípade bolo v rozpore s požiadavkou rýchlej a účinnej ochrany práv strán sporu, vrátane samotných žalobcov.“ 10. Žalovaná podaním z 1.2.2012 (č. l. 68) navrhla, aby súd prvej inštancie v zmysle § 141a O.s.p. žalobcom uložil povinnosť zložiť preddavok na trovy konania. Súd prvej inštancie výrokom I. napadnutého rozsudku tento návrh žalovanej zamietol s týmto odôvodnením: „Pokiaľ ide o otázku súladu ustanovenia § 141 a O.s.p., s čl. 1 ods. 1 a čl. 46 ústavy a ústavnosťou jeho štandardného pôsobenia, ústavný súd vyslovil názor, že aplikáciou napadnutého ustanovenia § 141 a O.s.p. per se dochádza do zásahu práv garantovaných ústavou. Vzhľadom na vyššie uvedené súd návrh žalovaného na uloženie povinnosti zložiť preddavok na trovy konania zamietol, nakoľko jeho návrhu nie je možné vyhovieť s poukazom na nález ústavného súdu PL.ÚS 30/2015-55 zo dňa 11. 5. 2016 (zverejnený v zbierke zákonov pod. č. 194/2016), z ktorého vyplýva, že ustanovenie § 141a Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov nebolo v súlade s čl. 1 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a jednak na súčasne platnú a účinnú právnu úpravu Civilného sporového poriadku, ktorý neupravuje povinnosť zložiť preddavok na trovy konania, v podobe, ako ho navrhol žalovaný.“ 11. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca 1/ a napadol ním výroky I., II., III. rozsudku súdu prvej inštancie. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté výroky zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietol, že súd prvej inštancie mu svojím postupom odňal možnosť konať pred súdom a napadnutý rozsudok nedostatočne odôvodnil. Po zmene zákonnej sudkyne mu súd prvej inštancie neumožnil vyjadriť sa k osobe novej sudkyne Mgr. I. J. a neumožnil mu uplatniť voči nej námietku zaujatosti. Podľa žalobcu 1/ mal súd prvej inštancie rozhodnúť o návrhu žalovanej na zloženie preddavku na trovy konania samostatným uznesením, vyčkať na jeho právoplatnosť a až následne pokračovať v konaní. Pokiaľ ide o výrok II. napadnutého rozsudku, súd prvej inštancie sa podľa žalobcu 1/ nevysporiadal s jeho právnou argumentáciou a pochybil aj v tom, že si nepripojil spis OS Bratislava V sp. zn. Er 59/96. Súd prvej inštancie tiež výrok II. napadnutého rozsudku riadne neodôvodnil. Ďalej žalobca 1/ v odvolaní vytkol súdu prvej inštancie, že doposiaľ mu nie je známy výsledok dovolacieho konania v zmysle jeho podania doručeného súdu prvej inštancie dňa 2. 9. 2016. Existujú pochybnosti, či toto dovolanie súd prvej inštancie predložil dovolaciemu súdu, pretože žalobcovi 1/ nebolo doručené vyjadrenie žalovanej k nemu. Týmto postupom súd prvej inštancie porušil právo žalobcu na spravodlivý proces. V súvislosti s dovolacím konaním si súd prvej inštancie voči žalobcovi 1/ nesplnil poučovaciu povinnosť v zmysle § 429 C.s.p. 12. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie aj žalobca 2/ a napadol ním výroky I., II., III. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté výroky zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Vo vzťahu k výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá ( výrok III. ) žalobca 2/ uviedol, že postup súdu prvej inštancie vykazuje znaky neprípustnej svojvôle a šikany a jeho výsledkom je odmietnutie spravodlivosti. Súd prvej inštancie tiež porušil právo žalobcu 2/ na spravodlivý proces. Podľa žalobcu 2/ súd prvej inštancie si voči nemu v súvislosti s dovolacím konaním nesplnil poučovaciu povinnosť a napadnutý rozsudok je preto predčasný a prekvapivý. Vo vzťahu k výroku, ktorým súd prvej inštancie zamietol návrh na prerušenie konania (výrok II.) žalobca 2/ v odvolaní uviedol, že tento jeho návrh súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil a nevysporiadal sa s tým, že žalobcovi 2/ doručil vyjadrenie žalovanej z 9.1.2018 nepodpísané. Napokon žalobca 2/ v odvolaní namietol, že súd prvej inštancie napadnutý rozsudok nedostatočne odôvodnil. 13. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolaní (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolania bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolania nie sú dôvodné. 14. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku podrobne vysvetlil, prečo nepovažuje za dôvodnú žalobu žalobcu 1/, ktorou sa tento domáhal zaplatenia sumy 1.000.000 eur z titulu náhrady nemajetkovej ujmy. Podľa súdu prvej inštancie totiž žalobca 1/ nepreukázal naplnenie všetkých predpokladov vzniku zodpovednosti za nemajetkovú ujmu, ktorá mala žalobcovi 1/ vzniknúť v dôsledku nesprávneho úradného postupu, resp. nezákonného rozhodnutia. Odvolací súd sa s týmito závermi súdu prvej inštancie stotožňuje. Žalobca 1/ v odvolaní tieto závery súdu prvej inštancie nespochybnil, resp. jeho odvolanie neobsahuje argumentáciu, z ktorej by vyplývala nesprávnosť výroku III. napadnutého rozsudku. Odvolanie žalobcu 1/ proti výroku napadnutého rozsudku, ktorým bola jeho žaloba zamietnutá (výrok III.), nemožno vyhodnotiť ako dôvodné iba na základe všeobecných tvrdení, že súd prvej inštancie mu odňal možnosť konať pred súdom, resp. že napadnutý rozsudok je predčasný a prekvapivý. Súd prvej inštancie nebol povinný poučiť žalobcu 1/ „k povinnosti tvrdenia vo veci uplatnenej nemajetkovej ujmy“, ako sa nesprávne domnieva žalobca 1/. Zo žiadneho ustanovenia Civilného sporového poriadku nevyplýva povinnosť súdu poučiť stranu o tom, že má povinnosť tvrdenia. Okrem toho, vo vzťahu k nemajetkovej ujme v prejednávanej veci povinnosť tvrdenia žalobca splnil (tvrdil predsa, že mu vznikla nemajetková ujma). Neuniesol však dôkazné bremeno ohľadom preukázania, že samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostačujúcim zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, resp. nezákonným rozhodnutím (§ 17 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z.). V tomto ohľade odvolací súd poukazuje na ods. 41., 42. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Ak bol žalobca 1/ toho názoru, že zákonná sudkyňa v prejednávanej veci Mgr. I. I. J. je vylúčená z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci, nič mu nebránilo v tom, aby uplatnil námietku zaujatosti. Na rozdiel od žalobcu 1/ je odvolací súd toho názoru, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je v súlade s ust. § 220 ods. 2 C.s.p. 15. Z uvedeného vyplýva, že napadnutý rozsudok je z hľadiska odvolacích dôvodov vecne správny vo výroku, ktorým bola zamietnutá žaloba žalobcu 1/ o zaplatenie 1.000.000 eur z titulu náhrady nemajetkovej ujmy (výrok III.). Preto odvolací súd tento výrok napadnutého rozsudku potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p. 16. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku podrobne vysvetlil, prečo nepovažuje za dôvodnú žalobu žalobcu 2/, ktorou sa domáhal náhrady škody. Podľa súdu prvej inštancie totiž žalobca 2/ nepreukázal naplnenie všetkých predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, resp. nezákonným rozhodnutím. Tieto závery súdu prvej inštancie žalobca 2/ v odvolaní relevantne nespochybnil. Odvolanie žalobcu 2/ proti výroku, ktorým bola jeho žaloba zamietnutá (výrok III.) nemožno vyhodnotiť ako dôvodné iba na základe všeobecných tvrdení žalobcu 2/, že napadnutý rozsudok vykazuje známky neprípustnej svojvôle a šikany a že bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces. K týmto odvolacím námietkam sa odvolací súd nemôže vyjadriť z dôvodu, že nie sú konkrétne. Žalobca 2/ totiž v odvolaní nešpecifikoval, v čom konkrétne spočíva „neprípustná svojvôľa a šikana“ zo strany súdu prvej inštancie a tiež nevysvetlil, čím konkrétne súd prvej inštancie porušil jeho právo na spravodlivý proces. Odvolacia námietka, že súd prvej inštancie si v súvislosti s bližšie nešpecifikovaným dovolacím konaním nesplnil poučovaciu povinnosť, že celkom zjavne irelevantná. Neobstojí ani námietka žalobcu 2/, že napadnutý rozsudok nie je dostatočne a presvedčivo odôvodnený. Odvolací súd je toho názoru, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je plne v súlade s ust. § 220 ods. 2 C.s.p. 17. Z uvedeného vyplýva, že napadnutý rozsudok je z hľadiska odvolacích dôvodov vecne správny vo výroku, ktorým bola žaloba žalobcu 2/ zamietnutá (výrok III.). Preto odvolací súd tento výrok napadnutého rozsudku potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p. 18. Žalovaná podaním z 1. 2. 2012 (č. l. 68) navrhla, aby súd prvej inštancie v zmysle § 141a O.s.p. uložil žalobcovi 1/ povinnosť zložiť preddavok na trovy konania. Súd prvej inštancie výrokom I. napadnutého rozsudku tento návrh žalovanej zamietol. Tým súd prvej inštancie rozhodol v prospech žalobcov a preto týmto výrokom nebola žalobcom 1/, 2/ spôsobená žiadna a to ani minimálna ujma. Odvolania žalobcov 1/, 2/ proti tomuto výroku napadnutého rozsudku preto nie sú subjektívne prípustné, resp. žalobcovia 1/, 2/ proti tomuto výroku nemôžu podať odvolanie (§ 359 C.s.p.). Preto odvolací súd odvolania žalobcov 1/, 2/ proti výroku I. napadnutého rozsudku odmietol podľa § 386 písm. c) C.s.p. Okrem toho, odvolanie žalobcu 2/ neobsahuje žiadnu argumentáciu vo vzťahu k tomu výroku napadnutého rozsudku, teda neobsahuje odvolacie dôvody, na doplnenie ktorých súd nevyzýva (§ 373ods. 1 druhá veta C.s.p.). Odvolací súd dodáva, že súd prvej inštancie nebol povinný rozhodnúť o návrhu na uloženie povinnosti zložiť preddavok na trovy konania samostatným uznesením. Nemožno považovať za procesnú vadu postup súdu prvej inštancie, ktorý rozhodol o návrhu na zloženie preddavku na trovy konania v rozsudku o veci samej. 19. Výrokom II. napadnutého rozsudku súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu 1/ na prerušenie konania z 30. 10. 2017. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku (ods. 10. odôvodnenia) a zhodne so súdom prvej inštancie je toho názoru, že konanie nie je potrebné prerušiť. K odvolacej námietke žalobcu 1/, že súd prvej inštancie si mal pripojiť spis Okresného súdu Bratislava V sp. zn. Er 59/1996, odvolací súd uvádza, že v ods.10. odôvodnenia napadnutého rozsudku súd prvej inštancie podrobne vysvetlil, prečo výsledok konania vo veci sp. zn. Er 59/1996 nemá pre rozhodnutie v prejednávanej veci žiadny význam a na dôvody napadnutého rozsudku odvolací súd poukazuje. 20. Z uvedeného vyplýva, že výrok II. napadnutého rozsudku, ktorým bol zamietnutý návrh žalobcu 1/ na prerušenie konania, je vecne správny a preto ho odvolací súd potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p. 21. Zo spisu vyplýva, že návrh na prerušenie konania podal žalobca 1/ (podanie žalobcu 1/ z 30. 10. 2017 na č. l. 296). Žalobcovia 1/, 2/ tvoria v prejednávanej veci samostatné spoločenstvo, pretože každý z nich uplatňuje proti žalovanej samostatný nárok (§ 76 C.s.p.). Súd prvej inštancie výrokom II. zamietol návrh žalobcu 1/ na prerušenie konania a toto rozhodnutie bolo teda vydané v neprospech žalobcu 1/ a nie v neprospech žalobcu 2/. Subjektom oprávneným napadnúť tento výrok rozsudku súdu prvej inštancie odvolaním je teda žalobca 1/. Žalobca 2/ proti tomuto výroku nemôže podať odvolanie (§ 359 C.s.p.). Preto odvolací súd podľa § 386 písm. c) C.s.p. odmietol odvolanie žalobcu 2/ proti výroku, ktorým bol zamietnutý návrh žalobcu 1/ na prerušenie konania (výrok II.). 22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. a úspešnej žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. 23. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( § 420 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods. 1 prvá veta C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ ( § 428 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( § 429 ods. 2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods. 2 C.s.p. ).