Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/65/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111202777 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1111202777.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej, členov senátu Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Marty Šašinkovej, v právnej veci žalobcu L. Y., B.. X.X.XXXX, L. XXXX, Č., práv. zast. JUDr. Ladislavom Ščurym, advokátom, Mierová 1725, Čadca, proti žalovanému TESCO STORES SR, a.s., Kamenné námestie 1/A, Bratislava, IČO: 31 321 828, o zaplatenie 5.500,- EUR s prísl. a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 25Cb/28/2011-230 zo dňa 23.11.2018, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 25Cb/28/2011-230 zo dňa 23.11.2018 p o t v r d z u j e . Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. V odôvodnení uviedol, že medzi stranami bolo nesporné, že žalobca užíval priestor označený ako SU 45, ktorý sa nachádzal v priestoroch žalovaného OD Tesco Nitra, a to v období od decembra 2009 do februára 2010, a ktoré sú vo vlastníctve žalovaného. Sporný bol právny titul, na základe ktorého žalobca predmetné priestory užíval a z toho plynúci podľa žalobcu nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia sa žalovaného, ktorý mal spočívať v zhodnotení predmetných prenajatých priestorov. Predmetom konania bolo posúdenie nároku žalobcu, ktorý mal vyplynúť z bezdôvodného obohatenia sa žalovaného na úkor žalobcu. Medzi stranami nebola sporná aktívna legitimácia, žalovaný však namietal svoju pasívnu legitimáciu, nakoľko podľa jeho názoru pasívne legitimovaným mala byť spoločnosť S-TOURS, s.r.o. 2. Súd prvej inštancie po vyhodnotení dokazovania dospel k záveru, že na strane žalovaného nedošlo voči žalobcovi k bezdôvodnému obohateniu sa. Predmetom uvedeného sporu bolo tvrdenie žalobcu o existencii prvej skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia sa podľa § 451 ods. 2 OZ, teda plnenie bez právneho dôvodu, neskôr žalobca uviedol plnenie z dôvodu, ktorý odpadol. Medzi stranami nebolo sporné, že k zhodnoteniu predmetných priestorov došlo. Aj keď žalovaný uviedol, že podľa neho nebolo preukázané kto uvedené priestory zhodnotil, z výpovede samotného žalobcu, ako aj svedkyne Y. a svedka T. mal súd za preukázané, že k zhodnoteniu predmetných priestorov došlo ešte pred vznikom záväzkového vzťahu medzi stranami, a to pôvodným nájomcom spoločnosťou S-TOURS s.r.o. V konaní nebol preukázaný písomný súhlas žalovaného udelený spoločnosti S-TOURS s.r.o. na prerábanie a nebolo medzi stranami sporné, že predmet stavebno-technického zhodnotenia v súčasnosti užíva žalovaný. V nadväznosti na uvedené sa súd vysporiadaval so skutočnosťou, na základe akého právneho titulu žalovaný uvedené zhodnotenie užíva. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaný užíva uvedené zhodnotenie na základe práv vyplývajúcich z nájomnej zmluvy uzavretej medzi žalovaným a spoločnosťou S-TOUR, s.r.o. Súd teda ako predbežnú otázku posudzoval oprávnenie na užívanie predmetného zhodnotenia a dospel k záveru, že ho žalovaný užíva dôvodne, a to s odkazom na vzájomné dohodnuté práva a povinnosti zmluvných strán v bodoch 3.1. a 3.2 uvedenej zmluvy, keď si strany vylúčili uplatnenie ust. § 667 OZ a dohodli sa, že spoločnosť S-TOUR ako nájomca nebude mať pri vyprataní nárok na náhradu za žiadne zhodnotenie priestorov. Uvedené ustanovenie § 667 OZ je podľa súdu dispozitívnej povahy a nebráni zmluvnej voľnosti strán. Ak je ustanovenie dispozitívneho charakteru, a teda pripúšťa odchylné dojednanie, bolo nutné rešpektovať slobodnú vôľu účastníkov. Ak zákon pripúšťa odchylnú úpravu, ktorou možno určitú úpravu modifikovať alebo aj vylúčiť, nemožno takúto dohodu kvalifikovať ako dohodu o vzdaní sa budúcich práv. Platí zásada pacta sunt servanda. 3. Ďalej súd uviedol, že pokiaľ žalobca tvrdil že žalovaný sa na jeho úkor bezdôvodne obohacuje tým, že užíva jeho majetok, súd prvej inštancie sa s uvedeným tvrdením nestotožnil. V konaní nebolo sporné, že predmetom nájmu mali byť nebytové priestory vo vlastníctve žalovaného. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca užíval nebytové priestory v OC Galeria Tesco v období od decembra 2009 do marca 2010, a to bez platne uzavretej písomnej nájomnej zmluvy. Medzi stranami bola sporná existencia vzájomného zmluvného vzťahu, keď žalobca najprv v podaní doručenom súdu tvrdil, že záväzkový vzťah bol medzi stranami založený ústnou zmluvou, ktorou bol dohodnutý nájomný pomer na 3 mesiace za podmienok uvedených v nájomnej zmluve, vo svojom podaní doručenom súdu dňa 5.4.2013 uviedol, že nájomná zmluva uzavretá medzi ním a žalovaným, i keď nepodpísaná spĺňa všetky tieto náležitosti, a teda je platná, a v závere uvedeného podania uviedol, že je nepochybné, že medzi stranami bola uzatvorená neplatná ústna zmluva v zmysle § 39 OZ, pretože pre túto zákon č. 116/1990 Zb. jednoznačne stanovuje písomnú formu. Vo svojom podaní doručenom súdu 6.3.2017 žalobca uviedol že v danom prípade bola medzi stranami uzatvorená ústna dohoda k užívaniu sporného priestoru. Žalovaný tvrdil, že k podpísaniu zmluvy nedošlo a žalobca priestory fakticky užíval. Napriek protichodným tvrdeniam súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že medzi stranami neexistoval písomný zmluvný vzťah a ústny záväzok je absolútne neplatný, pre nedodržanie písomnej formy v zmysle zákona č. 116/1990 Zb. a § 39 OZ. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že medzi nimi nedošlo k písomnému uzavretiu nájomnej zmluvy. Vzhľadom k tomu, že zákon si vyžaduje pre uzatvorenie nájomnej zmluvy o nebytových priestorov formu výhradne písomnú, absencia takejto písomnej zmluvy medzi stranami vyvodzuje záver o neplatnosti ústnej nájomnej zmluvy, a to v zmysle § 39 OZ, ako aj neplatnosti nepomenovanej zmluvy, premetom ktorej by bol nájom uvedených priestorov, podľa tvrdenia žalobcu rovnako pre rozpor s ustanovením o 39 OZ. Súd teda vyvodil záver, že žalobca užíval predmetné priestory fakticky na základe absolútne neplatného právneho úkonu. 4. Súd poukázal na to, že sporným bolo aj zaplatenie nájmu za uvedené priestory, ktorých zaplatenia sa žalovaný dožadoval v rámci obrany voči žalobe, keď žiadal dlžný nájom do výšky žalovanej istiny započítať. Žalovaný sa voči tomuto tvrdeniu žalovaného bránil námietkou započítania. Súd konštatoval, že po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že nájomné uhradené bolo formou zábezpeky na tri mesiace. V prípade obojstranne zaväzujúcej neplatnej zmluvy, ako je v tomto prípade, platí synalagmatický charakter reštitúcie to znamená, že každá strana má vrátiť to o čo sa obohatila. Vykonaným dokazovaním však bolo preukázané, že k zhodnoteniu predmetných priestorov nedošlo plnením žalobcu v rámci uvedeného záväzkového vzťahu. K zhodnoteniu došlo v rámci zmluvného vzťahu s predchádzajúcim nájomcom žalovaného spoločnosťou S-TOURS. Predmetné zhodnotenie priestorov teda nemožno považovať za plnenie žalobcu voči žalovanému. Zo skutočnosti, že spoločnosť S-TOURS a žalobca uzavreli medzi sebou zmluvu o odkúpení stavebného a technického vyhotovenia priestorov obchodnej jednotky číslo SU 45 nemožno vyvodiť záver, že na žalobcu prešlo právo dožadovať sa nároku na bezdôvodné obohatenie vo vzťahu k predmetnému zhodnoteniu voči žalovanému. V zmysle bodu 3.2. nájomnej zmluvy medzi žalovaným a spoločnosťou S-TOURS s.r.o., totiž spoločnosť S-TOUR s.r.o. nemala nárok na náhradu zhodnotenia a práva z tohto zhodnotenia nebola oprávnená previesť na iný subjekt. K výške zhodnotenia určenej znalcom súd uviedol, že predmetná výška zhodnotenia ustálená znaleckým posudkom nebola sporná, aj keď žalovaný sa najprv dovolával nesprávnosti posudzovania konkrétnych priestorov, ale nesprávne označenie priestorov znalcom bolo uzavreté len ako pisárska chyba a strany netrvali na dodatočnom výsluchu znalca. Čo sa týkalo tvrdenia žalobcu, ktorým sa dožadoval aplikácie ustanovení o ochrane spotrebiteľa podľa ustanovenia § 52 a nasl. OZ a v rámci toho určenia neprijateľnej zmluvnej podmienky súd uviedol, že žalovaný predmetné zhodnotenie užíval na základe záväzkového vzťahu s predchádzajúcim nájomníkom spoločnosťou S-TOURS, s.r.o. a nie na základe záväzkového vzťahu so žalobcom. Napriek tomu súd konštatoval, že v rámci posúdenia záväzkového vzťahu medzi stranami sporu nedospel k záveru, že by bol vzťah založený spotrebiteľskou zmluvou, resp. žeby žalobca mal v uvedenom vzťahu postavenie spotrebiteľa. V prejednávanej veci nebolo sporné, že obe strany sporu konali v rámci svojej podnikateľskej činnosti, pričom žalobca teda nemal postavenie spotrebiteľa a na predmetný vzťah nemožno aplikovať ustanovenia § 52 a nasl. OZ . V nadväznosti na uvedené sa súd prvej inštancie nezaoberal posudzovaním neprijateľných podmienok. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobcovi sa nepodarilo preukázať, že by bol žalovaný tým subjektom, ktorý by sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Právny titul, na základe ktorého žalovaný predmetné zhodnotenie užíval bol v konaní preukázaný a súd mal za to, že ide nájomnú zmluvu uzavretú medzi spoločnosťou S-TOURS, s.r.o. a žalovaným. Žalobca sa vo svojich tvrdeniach odvolával najprv na skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu, neskôr na skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia sa na základe dôvodu, ktorý odpadol. Neuviedol však žiadnu zmenu skutkových okolností, išlo len o jeho právne posúdenia a ani jednu zo skutkových podstát sa v konaní nepodarilo žalobcovi preukázať. Žalobca nie je subjektom, ktorý niečo vynaložil do veci, resp. nehnuteľností žalovaného. K zhodnoteniu došlo v rámci predchádzajúceho nájomného vzťahu so spoločnosťou S-TOURS, s.r.o., v rámci ktorého bol dohodnutý režim náhrady za zhodnotenie po ukončení nájomného vzťahu. Zmluvou uzavretou medzi žalobcom a spoločnosťou S-TOURS, s.r.o, o odkúpení stavebno-technického zhodnotenia, nemohlo teda dôjsť k prevodu nároku na náhradu za uvedené zhodnotenie voči žalovanému. 5. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol žalobe vyhovieť. Uviedol, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia vidí v tom, že súd prvej inštancie vôbec právne neodôvodnil, prečo S-TOURS, s.r.o. nebola oprávnená previesť na iný subjekt nárok na náhradu zhodnotenia. Samotný čl. IX. bod 3.2. nájomnej zmluvy nezakazuje prevod zhodnotenia a dokonca ani takýto prípad neupravuje. Keďže súd prvej inštancie v celom rozhodnutí nepriamo poukazuje na zmluvnú voľnosť strán zmluvy, tak nerozumie prečo takúto zmluvnú voľnosť zakázal v prípade prevodu zhodnotenia, pričom bez bližšieho odôvodnenia iba konštatoval, že nemala nárok spoločnosť S-TOURS, s.r.o. previesť zhodnotenie na iný subjekt. Ďalej pokiaľ v odôvodnení rozsudku vôbec nie je rozobratá nájomná zmluva ako zmluvný typ podľa Občianskeho zákonníka, keď tento upravujú ust. § 663 až 684 OZ, tak takýto záver súdu o zákaze prevodu zhodnotenia je predčasný. Súd prvej inštancie vôbec nevykonal dokazovanie, ktoré bolo potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, a to v tom smere, že manager žalovaného p. U. bol pri každom jednaní medzi žalobcom a spoločnosťou S-TOURS, s.r.o.. Žalobca v odvolaní poukázal na to, že má za to, že na daný spor bolo potrebné aplikovať ust. § 52 a nasl. OZ, nakoľko žalobca vystupoval v pozícii spotrebiteľa. Má za to, že návrh nájomnej zmluvy, ktorý bol predložený žalobcovi, mal charakter spotrebiteľskej zmluvy, pretože táto spĺňa všetky atribúty spotrebiteľskej zmluvy. Vo veci nebolo dokazovaním preskúmané, či táto zmluva bola uzatvorená v rámci obchodnej činnosti, alebo inej podnikateľskej činnosti, pretože k tomu nesmerovalo vykonané dokazovanie. 6. K odvolaniu žalobcu sa žalovaný písomne nevyjadril. 7. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3, C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 20.1.2020. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 8. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a reflektujúc dôvody odvolania žalobcu uvádza na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Odvolací súd po prejednaní veci v prvom rade konštatuje, že v konaní pred súdom prvej inštancie bolo vykonané dokazovanie v dostatočnom rozsahu listinnými dôkazmi, tvoriacimi obsah spisu, z ktorých súd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu správne ustálil skutkový stav v prejednávanej veci a ten následne aj správne právne posúdil. Odvolací súd preto konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v celom rozsahu na ne poukazuje. Odvolací súd si osvojil závery súdu prvej inštancie a poukazuje na to, že žalobca nemôže od žalovaného požadovať zaplatenie zhodnotenia nájmu, ktoré vynaložila spoločnosť S-TOURS, s.r.o., a ktoré žalobca zaplatil. Strany sporu sa v zmluve dohodli na vylúčení § 667 ods. 1 OZ a body 3.1 a 3.2 vylúčili nárok na náhradu za zhodnotenie priestorov. Ustanovenie § 667 ods. 1 OZ je dispozitívneho charakteru, a teda pripúšťa odchylné dojednanie v zmluve. Je teda nutné rešpektovať slobodnú vôľu účastníkov súkromnoprávneho vzťahu dohodnúť sa inak. K zhodnoteniu nájmu došlo však v rámci predchádzajúceho nájomného vzťahu so spoločnosťou S-TOURS, s.r.o. a žalovaným, ale zmluvou, ktorú uzavrel žalobca s S-TOURS, s.r.o. o odkúpení stavebno-technického zhodnotenia však nemohlo dôjsť k prevodu nároku na náhradu za zhodnotenie voči žalovanému, tak ako správne uviedol súd prvej inštancie. 9. Pre posúdenie dôvodnosti podaného odvolania bolo potrebné zodpovedať otázku, či aj na právny vzťah žalobcu v pozícií podnikateľa a žalovaného, je možné aplikovať ustanovenia o ochrane spotrebiteľa. Pre posúdenie toho, či žalobca (fyzická osoba) má postavenie spotrebiteľa, bolo rozhodujúce preukázanie, či pri plnení zmluvy skutočne konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Niet preto žiadnych racionálnych dôvodov, aby sa za spotrebiteľa nemohla považovať aj fyzická osoba - živnostník, ak sú splnené tieto predpoklady: a) fyzická osoba - živnostník v čase uzavretia zmluvy nie je podnikajúcim subjektom, b) fyzická osoba - živnostník využíva služby a tovary používa pre vlastnú potrebu (nie na podnikanie), resp. pre potrebu svojich členov (napr. združenie osôb, zamestnancov, služobné telefóny). V tom smere však súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že obe strany sporu konali v rámci svojej podnikateľskej činnosti, žalobca, i keď bol fyzická osoba - podnikateľ, využíval prenajaté priestory na svoje podnikanie a nemal postavenie spotrebiteľa. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil. 10. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1, v spojení s ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, C.s.p. Úspešnému žalovanému odvolací súd nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mu žiadne nevznikli. Podľa § 262 ods. 2, C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1, C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).