KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava25. 5. 2020plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/271/2017 z 25. 5. 2020

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 25. mája 2020, sp. zn. 8Co/271/2017, ECLI:SK:KSBA:2020:1111212931.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/271/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111212931
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Krajčo
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1111212931.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu
JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci žalobkyne: L.. P. T., Q. B. Č.. XX, U.,
zastúpenej: Mgr. Marianna Leontiev, advokátka, so sídlom Fraňa Kráľa 29, Bratislava, proti žalovaným:
1/ Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., so sídlom Bajkalská 30, Bratislava, IČO: 31 335 004, 2/ LICITOR,
group, a.s., so sídlom Sládkovičova 6, Žilina, IČO: 36 421 561, zastúpenému JUDr. Mariánom Ďuranom,
advokátom so sídlom Sládkovičova 6, Žilina, 3/ VAMEX, a.s. Košice, so sídlom Ľubina 1, Košice, IČO:
36 200 514, zastúpenému JUDr. Mariánom Vojčíkom, advokátom, so sídlom Mäsiarska 3, Košice, o
určenie neplatnosti dražby, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I. zo dňa
10. septembra 2015, č.k. 7C/59/2011-144 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému 1/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

Žalovaný 2/ a žalovaný 3/ majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania, každý v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia
neplatnosti dražby zo dňa 23.06.2008, uskutočnenej v priestoroch hotela Tília v Pezinku, usporiadanej
dražobnou spoločnosťou LICITOR group, a.s. IČO: 36 421 567 so sídlom Tajovského 5, Žilina. Z
notárskej zápisnice o vykonaní dražby N 354/2008 Nz 26672/2008 NCRls 26528/2008 zo dňa
23.06.2008 zistil, že dňa 23.06.2008 sa uskutočnila dobrovoľná opakovaná dražba, ktorej predmetom
boli nehnuteľnosti zapísané na C. Č.. XXXX, XXXX, ktorých pôvodným vlastníkom bola žalobkyňa
a ktorých vlastníkom sa stala spoločnosť VAMEX, a.s. Košice, pričom titulom jeho nadobudnutia
bola uvedená notárska zápisnica o vykonaní dražby. Zo zápisnice Okresného riaditeľstva policajného
zboru v Trenčíne, zistil, že žalobkyňa dňa 14.7.2009 podala trestné oznámenie vo veci marenia
rozhodnutia Okresného súdu Bratislava I. sp. zn. 24C/25/2008 zo dňa 04.03.2008, ktorým bolo zakázané
nakladať s bytom č. XX na S. E. XX F. Q.; na základe uvedeného trestného oznámenia žalobkyne
bolo uznesením Okresného riaditeľstva policajného zboru v Pezinku zo dňa 03.03.2010 sp. zn. ČVS:
ORP-1094/1/OEK-BH-2009 začaté trestné stíhanie vo veci za trestný čin podľa § 266 ods. 1, 3 písm.
a/ Tr. zákona. Z oznámenia Okresného riaditeľstva policajného zboru Pezinok zo dňa 23.10.2012,
ako aj z uznesenia Okresného riaditeľstva policajného zboru v Pezinku zo dňa 06.07.2012 sp. zn.
ČVS: ORP-71/OJP-PK-2010 zistil, že trestné stíhanie vedené pod sp. zn. ČVS: ORP-71/OJP-PK-2010
(prečíslovaná ČVS: ORP-1094/1/OEK-BH-2009) bolo dňa 06.07.2012 podľa § 215 písm. b/ Tr. poriadku
zastavené z dôvodu, že skutok nie je trestný čin a nie je ani dôvod na postúpenie veci. Uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 24.07.2012. Z odôvodnenia uznesenia vyplynulo, že vyšetrovaním nebolo
preukázané, že by sa zamestnanec Prvej stavebnej sporiteľne a.s. preukázateľne dopustil určitého



trestného činu a taktiež neboli naplnené zákonné znaky skutkovej podstaty zločinu machinácie pri
verejnom obstarávaní a verejnej dražbe v zmysle § 266 Tr. Zákona, ani iného trestného činu a na
základe uvedeného nevyplynuli žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali podozrenie zo spáchania
trestného činu. Uvedené uznesenie bolo doučené právnej zástupkyni žalobkyne a sťažnosť voči nemu
nepodala. Právna zástupkyňa žalobkyne dňa 25.09.2012 adresovala Okresnej prokuratúre podnet na
prešetrenie postupu vyšetrovateľa v súvislosti s trestným stíhaním vedeným pod. sp.zn. ČVS: ORP-71/
OJP-PK-2010 z dôvodu nesprávneho postupu pri prešetrovaní naplnenia zákonných znakov skutkovej
podstaty trestného činu podľa § 266 Tr. zákona. Z oznámenia Okresnej prokuratúry Pezinok zo
dňa 25.10.2012 vyplynulo, že dozorujúci prokurátor sa stotožnil so zisteniami a závermi vyšetrovateľa
PZ, zhodne dospel k záveru, že v danom prípade neboli naplnené zákonné znaky trestného činu podľa
§ 266 Tr. zákona. Zistený skutkový stav posúdil podľa § 5 ods. 1 , § 6 ods. 1, § 7 ods. 1, § 2
písm. f/, g/, § 20 ods. 11, § 21 ods. 2 zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a uviedol že žaloba
o určenie neplatnosti dražby musí byť na súde podaná v prekluzívnej 3-mesačnej lehote, ktorej začiatok
plynutia zákon viaže na deň udelenia príklepu, v danom prípade bol príklep udelený v opakovanom kole
dražby dňa 23.06.2008 a žaloba o určenie neplatnosti dražby bola súdu doručená dňa 20.04.2011, t.j. po
uplynutí prekluzívnej lehoty. Dospel k záveru, že žalobkyňa zjavne účelovo podávala trestné oznámenie
aj s ohľadom na predchádzajúce súdne konanie, iba v snahe dosiahnuť zhojenie zmeškania prekluzívne
lehoty. Skutkové okolnosti, ktoré uvádzala žalobkyňa v trestnom oznámení jej boli známe už v čase
konania neúspešných dražieb, o čom svedčí aj podanie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia
a v čase podania návrhu vedeného na Okresnom súde Bratislava I. pod sp. zn. 11C 71/2008.
Konštatoval, že aby sa neprihliadalo k zmeškaniu 3-mesačnej prekluzívnej lehoty by bolo potrebné,
aby sa po tejto lehote žalobkyňa dozvedela o nových skutočnostiach svedčiacich o spáchaní trestného
činu v súvislosti s dražbou prípade, aby sa takéto nové skutočnosti objavili aj nezávisle od vedomostí
žalobkyne, avšak žiadne takéto okolnosti v konaní neboli preukázané, a žalobkyňa ich ani netvrdila.
Trestné oznámenie podala až dňa 14.07.2009 po uplynutí vyše roka od udelenia príklepu na dražbe,
ktorej vyslovenia neplatnosti sa domáha a navyše po rozhodnutí súdu vo veci vedenej na Okresnom
súde Bratislava I. pod sp. zn. 11C/71/2008, ktorej predmetom bolo aj konanie o neplatnosť dražby, s
tým, že žaloba žalobkyne bola zamietnutá z dôvodu nedostatočného vymedzenia okruhu účastníkov
konania a tiež z dôvodu zmeškania prekluzívnej lehoty. Uviedol, že v osobitnom prípade nezaniká právo
domáhať sa neplatnosti dražby ani po uplynutí 3-mesačnej lehoty, a to v prípade ak dôvody neplatnosti
dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom
má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného
predpisu. Konštatoval, že samotné začatie trestného stíhania vo veci nie je postačujúce, pre záver, že
došlo k spáchaniu trestného činu v súvislosti s dražbou. V konaní nebolo žalobkyňou preukázané, že
by dôvody neplatnosti dražby súviseli so spáchaním trestného činu, práve naopak, bolo preukázané,
že k spáchaniu takéhoto, ani žiadneho trestného činu v súvislosti s predmetnou dražbou nedošlo, čo
bolo konštatované aj uznesením vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva policajného zboru v Pezinku zo
dňa 06.07.2012. Dospel záveru, že k predĺženiu prekluzívnej lehoty nepostačuje trestné oznámenie
dotknutého subjektu, pretože by to bezbreho predlžovalo túto lehotu, čo by bolo zásahom do právnej
istoty vydražiteľa. Ďalej v odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobkyni opakovane doručoval predvolanie
na vytýčené pojednávania na adresu, ktorú zistil lustráciou v evidencii obyvateľstva, podľa ktorej bol
trvalý pobyt žalobkyne od 12.03.2015 na adrese B. XX, U.; zásielka s predvolaním na pojednávanie
dňa 10.09.2015 sa súdu vrátila s poznámkou zásielka v odbernej lehote nevyzdvihnutá, dňa 20.8.2015,
na základe čoho mal za preukázané, že predvolanie bolo žalobkyni riadne a včas doručené a bola
u nej zachovaná lehota na prípravu na pojednávanie, a preto konal v neprítomnosti žalobkyne. Z
oznámenia Slovenskej advokátskej komory (SAK) zo dňa 29.06.2015 a zo dňa 08.09.2015 zistil, že
právna zástupkyňa žalobkyne JUDr. Adriana Kačmáriková, bola s účinnosťou od 29.05.2015 vyčiarknutá
zo zoznamu advokátov a v tejto súvislosti poverila JUDr. Adriana Kačmariková (JUDr. Adriana
Čebik) likvidáciou jej advokátskej kancelárie Mgr. Marianu Leontiev. Konštatoval, že plná moc udelená
žalobkyňou JUDr. Adriane Čebik dňa 28.03.2011 na zastupovanie žalobkyne v tomto konaní zanikla
a zanikol tým aj právny vzťah zastúpenia medzi žalobkyňou a advokátkou. Poukázal na ustanovenia
§ 29 ods. 1, 5, 6, 7, 8, 9, 10 Advokátskeho poriadku, § 17 ods. 2 zák. č. 586/2003 Z.z. o advokácii
a o zmene a doplnení zák. č. 455/1991 Z.z. o živnostenskom podnikaní a uviedol, že neakceptoval
žiadosť JUDr. Mariany Leontiev na odročenie pojednávania, doručenú e-mailom dňa 10.09.2015, ktorú
odôvodnila tým, že je potrebné vypočuť žalobkyňu, ktorá predvolanie riadne neprevzala a ďalej z dôvodu,
že je zástupcom žalobkyne len do momentu opätovného zápisu JUDr. Adriany Čebik do zoznamu
advokátov a z dôvodu hospodárnosti konania aby nedochádzalo k zbytočnému zvyšovaniu súdnych
trov, za naštudovanie spisu a účasť na pojednávaní. Konštatoval, že žalobkyňa bola na pojednávanie



nariadené na deň 10.09.2015 riadne a včas predvolaná, JUDr. Mariane Leontiev vyplývajú povinnosti
v zmysle uvedených právnych predpisov a irelevantné je, že JUDr. Adriana Čebik chce po zápise do
zoznamu advokátov pokračovať v zastupovaní žalobkyne vzhľadom na právne účinky vo vzťahu k
plnej moci udelenej klientom advokátovi, ktoré zákon spája s vyčiarknutím zástupcu účastníka, ktorý
je advokátom so zoznamu advokátov. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 O.s.p. tak, že
žalovanému 1/ náhradu trov konania nepriznal, pretože si v konaní trovy neuplatnil, a ani mu nevznikli
a žalovaným 2/ a 3/ priznal náhradu trov konania vo výške 0 eur s odôvodnením, že si náhradu trov
konania uplatnili, ale ich výšku nevyčíslili.
2. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalobkyňa, žiadala napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť, alternatívne zrušiť a vec
vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietala nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej
inštancie, uviedla, že je pravdou, že sa už raz domáhala neplatnosti predmetnej dražby žalobou o určenie
neplatnosti záložnej zmluvy a neplatnosti dražby vedenou na Okresnom súde Bratislava I. pod sp.zn.
11C 71/2008, avšak neúspešne pre dôvod nedostatočného vymedzenia okruhu účastníkov konania a
z dôvodu zmeškania prekluzívnej lehoty. V uvedenom konaní súd podľa jej názoru správne právne
posúdil možnosť podania žaloby o neplatnosť dražby aj po uplynutí 3-mesačnej prekluzívnej doby, ak
by v konaní bolo preukázané, že by dôvody neplatnosti dražby súviseli so spáchaním trestného činu,
s ktorým sa žalobkyňa stotožňuje. Nepovažuje preto za správne právne posúdenie súdu uvedené v
napadnutom rozsudku v časti týkajúcej sa splnenia podmienky pre podanie žaloby o neplatnosť dražby
po uplynutí 3-mesačnej prekluzívnej lehoty, vyplývajúcej z ustanovenia § 21 ods. 2 Zák. o dražbách,
účinného v čase konania. V zmysle trestného zákona ako aj Trestného poriadku sa podľa jej názoru
pojem „spáchanie trestného činu“ používa v rôznych štádiách trestného konania, t.j. od momentu,
ak sa len ktokoľvek domnieva, že došlo k spáchaniu trestného činu (§ 62 Tr. oznámenie), následne
prípravné konanie končiac právoplatným rozsudkom, pričom môže nastať aj situácia, kedy čin možno
považovať za trestný čin, avšak sú splnené podmienky pre okolnosti vylučujúce trestnú zodpovednosť
(§ 22 Tr. zákona), prípadne okolnosti vylučujúce protiprávnosť činu (§ 24 Tr. zákona), alebo premlčanie
samotného trestného činu. V tejto súvislosti podľa jej názoru, ak by mal zákonodarca na mysli len
právoplatné uznanie trestnoprávnej zodpovednosti páchateľa v súvislosti s dôvodom dražby, bolo by
to výslovne uvedené. Ak by oznamovateľ úmyselne klamal, či uvádzal polopravdu a podal trestné
oznámenie účelovo za účelom získania výhody prípadne iného prospechu (v tomto prípade možnosti
podať žalobu), rieši to Trestný zákon ako trestný čin krivé obvinenie. Namietala, že pre skúmanie
splnenia procesnej podmienky pre podanie žaloby o neplatnosť dražby po 3-mesačnej prekluzívnej
lehote, je podstatné pre posúdenie iba v čase podania žaloby. Nesprávny je aj záver súdu prvej
inštancie o potrebe vedomosti a preukázania nových skutočností svedčiacich o spáchaní trestného činu
v súvislosti s dražbou, keď takýto záver nevyplýva explicitne zo zákona, a preto tento právny názor
považuje za názor nad rámec zákona, nepodložený zákonnou úpravou.
3. Žalovaný 1/ vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny potvrdiť, stotožnil sa s výrokom aj s odôvodnením rozsudku súdom prvej
inštancie. Podľa jeho názoru boli vykonané všetky navrhnuté dôkazy, závery súdu sú odrazom riadne
zisteného skutkového stavu a rozhodnutie súdu vychádza zo správneho právneho posúdenia veci.
4. Žalovaný 2/ vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne taktiež navrhol napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. S poukazom na § 21 ods. 2 vety druhej zák. č. 527/2002
Z.z. o dobrovoľných dražbách v znení neskorších predpisov a čl. 49 Ústavy SR namietal, že samotné
začatie trestného stíhania, ktoré bolo následne zastavené, nepostačuje na preukázanie skutočností, že
dôvody neplatnosti súvisia so spáchaním trestného činu. Jedine orgány činné v trestnom konaní majú
oprávnenie rozhodnúť, či určité konanie napĺňa znaky niektorej zo skutkovej podstaty trestného činu.
Samotné oznámenie spáchania trestného činu, ani začatie trestného stíhania nepredstavuje rozhodnutie
o tom, že došlo k spáchaniu trestného činu, ako aj o tom, kto ho spáchal. Subjektívna predstava
žalobkyne o tom, že došlo k spáchaniu trestného činu nezakladá naplnenie znakov trestnoprávnej
zodpovednosti. Poukázal na to, že v danom prípade bolo trestné stíhanie začaté a následne bolo
zastavené podľa § 215 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku a práve rozhodnutie o zastavení trestného
stíhania preukazuje, že dôvody, ktoré by podľa navrhovateľky mali viesť k neplatnosti dražby, nesúvisia
so spáchaním trestného činu a k spáchaniu trestného činu v skutočnosti nedošlo. Naopak týmto
rozhodnutím bolo preukázané, že uvedené konanie nenaplnilo znaky skutkovej podstaty akéhokoľvek
trestného činu a týmto rozhodnutím je súd v zmysle § 135 ods. 1 O.s.p. viazaný. Zastavenie trestného
stíhania teda vylučuje aplikáciu výnimky z 3-mesačnej prekluzívnej lehoty. V prejednávanej veci bola
žaloba podaná žalobkyňou až po uplynutí 3-mesačnej prekluzívnej lehoty podľa § 21 ods. 2 Zákona o
dobrovoľných dražbách, a teda žaloba o neplatnosť dražby nebola podaná včas a žiadnym orgánom



činným v trestnom konaní nebolo doposiaľ rozhodnuté o tom, že došlo k spáchaniu trestného činu v
spojení s namietanou dražbou. Žalobkyňa okrem trestného oznámenia, ktoré konanie bolo následne
zastavené, v konaní neprodukovala žiadne dôkazy o tom, že v súvislosti s dražbou malo dôjsť k
spáchaniu trestného činu, a preto nemôže s úspechom tvrdiť, že v čase podania žaloby bola zachovaná
lehota podľa § 21 ods. 2 Zákona o dobrovoľných dražbách.
5. Žalovaný 3/ vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne taktiež navrhol napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť, podľa jeho názoru bol vydaný na základe dostatočne
zisteného skutkového stavu a jeho právneho posúdenia a zhodnotenia a žiadal priznať mu náhradu
trov odvolacieho konania. Podľa jeho názoru súd prvej inštancie dostatočne zdôvodnil, prečo nemožno
pod spáchaním trestného činu, ako podmienky podmieňujúcej možnosť domáhať sa určenia neplatnosti
dražby aj po uplynutí 3 - mesačnej prekluzívnej lehoty, rozumieť iba podanie trestného oznámenia, či
začatie trestného stíhania. Námietky žalobkyne sa stali bezpredmetnými okamihom, kedy uznesenie
Okresného riaditeľstva PZ v Pezinku zo dňa 06.07.2012, ČVS: ORP-71/OJP-PK-2010, ktorým bolo
trestné stíhanie pre trestný čin machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe zastavené z
dôvodu, že skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci, nadobudlo dňa 24.07.2012
právoplatnosť.
6. Žalobkyňa vo svojom stanovisku k vyjadreniu žalovaného 2/ k odvolaniu uviedla, že v plnom rozsahu
trvá na svojom odvolaní.
7. Žalovaný 3/ vo svojom vyjadrení k stanovisku žalobkyne zotrval na všetkých svojich predchádzajúcich
ústnych a písomných vyjadreniach, vrátane vyjadrenia k odvolaniu a uviedol, že žalobkyňa neuviedla
žiadne nové skutkové či právne okolnosti a tvrdenia, ktorými by preukázala pravdivosť svojich tvrdení
uvedených v tomto konaní.
8. Odvolací súd; s poukazom na § 470 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok, (ďalej
len „C.s.p.“ ) účinného od 01.07.2016; preskúmal napadnutý rozsudok prvej inštancie v celom rozsahu
a v medziach odvolacích dôvodov, ktorým je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.)
a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.), dospel k záveru, že
odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.
9. V prejednávanej veci súd prvej inštancie vykonal náležité dokazovanie potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti žaloby žalobkyne, ktorou sa domáhala
určenia neplatnosti dražby zo dňa 23.06.2008 uskutočnenej v priestoroch hotela Tilia v Pezinku,
usporiadanej žalovaným 2/, ako aj na opodstatnenosť tvrdení žalovaných, ktoré uviedli na svoju obranu,
zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade so zásadami vyplývajúcim z § 132 O.s.p.
dospel k správnym skutkovým záverom a na ich základe vyvodil aj správny právny záver, že žalobkyňa
podala žalobu o určenie neplatnosti dražby po uplynutí prekluzívnej lehoty a nepreukázala, že by
dôvod neplatnosti dražby súvisel so spáchaním trestného činu, keď pre takýto záver nie je postačujúce
samotné začatie trestného stíhania. Vec posúdil správne po právnej stránke, keď na zistený skutkový
stav aplikoval zodpovedajúce ustanovenia Zákona o dobrovoľných dražbách, ktoré aj správne vyložil
a svoje dôvody vedúce k zamietnutiu žaloby aj náležite v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi s §
157 ods. 2 O.s.p. účinného v čase vydania napadnutého rozsudku odôvodnil, pričom sa dôsledne
vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj
so všetkými relevantnými argumentmi sporových strán a posúdil opodstatnenosť všetkých právne a
skutkovo relevantných námietok strán súvisiacich s predmetom konania.
10. Žalobkyňa vo svojom odvolaní, resp. v jeho podstatnej časti už len zopakovala a podrobnejšie
rozviedla svoje námietky a argumenty prednesené pred súdom prvej inštancie, ktorý sa však s jej
tvrdeniami dôsledne vysporiadal a v dostatočne primeranom rozsahu poukázal na všetky podstatné
skutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania, objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia,
a preto jeho rozhodnutie možno považovať v tomto ohľade za presvedčivé. So zreteľom na uvedené
odvolací súd považuje skutkové a právne závery súdu prvej inštancie za správne a v celom rozsahu
sa preto stotožňuje s dôvodmi uvedenými v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ktoré viedli súd
prvej inštancie k týmto záverom, tieto si osvojuje v celom rozsahu a v podrobnostiach na ne odkazuje.
Obsah odvolania žalovanej nie je spôsobilý z hľadiska ňou uplatnených odvolacích dôvodov spochybniť
správnosť záverov súdu prvej inštancie, na ktorých založil svoje rozhodnutie, keď ani v odvolacom
konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu
skutkového stavu, alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie
založil svoje rozhodnutie.
11. So zreteľom na uvedené sa odvolací súd stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ako aj s jeho
odôvodnením a rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p. Na zdôraznenie jeho



správnosti poukazuje na niektoré právne významné aspekty prípadu z hľadiska odvolacích námietok
žalovanej.
12. Predmetom konania bol žalobkyňou uplatnený nárok na určenie neplatnosti dražby uskutočnenej
dňa 23.06.2008, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne a ktorých vlastníkom sa
stal žalovaný 3/. Z ust. § 21 ods. 2 Zákona o dobrovoľných dražbách vyplýva, že právo domáhať sa
určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do 3 mesiacov odo dňa príklepu okrem
prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu
alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt
podľa osobitného predpisu; a v takom prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí
tejto lehoty. V konaní medzi stranami nebolo sporné, že žalobkyňa podala žalobu, ktorou sa domáhala
určenia neplatnosti predmetnej dražby, po uplynutí uvedenej lehoty, ale sporná bola skutočnosť tvrdená
žalobkyňou, že dôvody neplatnosti dražby súviseli so spáchaním trestného činu, umožňujúca v zmysle
uvedeného ustanovenia domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. Žalobkyňa v konaní
preukázala, že v súvislosti s predmetnou dražbou podala trestné oznámenie, na základe ktorého
bolo začaté trestné stíhanie. Samotným začatím trestného stíhania však aj podľa názoru odvolacieho
súdu nebolo preukázané, že by dôvody neplatnosti dražby v danom prípade súviseli so spáchaním
trestného činu, pričom následne bolo trestné stíhanie zastavené z dôvodu, že skutok nie je trestný čin
a neboli splnené ani podmienky pre postúpenie veci, z čoho správne súd prvej inštancie vyvodil, že
bolo preukázané, že k spáchaniu trestného činu v súvislosti predmetnou dražbou nedošlo. Dôvodne
aj žalovaný 3/ vo svojom vyjadrení namieta, že práve rozhodnutie o zastavení trestného stíhania
preukazuje, že dôvody neplatnosti dražby tvrdené žalobkyňou nesúvisia so spáchaním trestného činu.
Nedôvodne žalobkyňa v odvolaní s poukazom na používanie pojmu „spáchanie trestného činu“ v
Trestnom zákone a v Trestnom poriadku v rôznych štádiách trestného konania namieta, že ak by
mal zákonodarca namysli len právoplatné uznanie trestnoprávnej zodpovednosti páchateľa v súvislosti
s dôvodom dražby, výslovne by to uviedol. V danom prípade je podľa názoru odvolacieho súdu
rozhodujúca tá skutočnosť, že ani podozrenie žalobkyne zo spáchania trestného činu sa nepotvrdilo, ale
bolo vyvrátené uznesením Okresného riaditeľstva policajného zboru v Pezinku zo dňa 06.07.2012 sp. zn.
ČVS: ORP-71/OJP-PK-2010, ktorým bolo trestné stíhanie zastavené z dôvodu, že skutok nie je trestný
čin. Vzhľadom na to správne súd prvej inštancie dospel k záveru, že v konaní nebolo preukázané, že by
dôvody neplatnosti dražby súviseli so spáchaním trestného činu a neboli preto splnené zákonom stavené
podmienky pre uplatnenie práva domáhať sa určenia neplatnosti dražby aj po uplynutí lehoty 3 mesiacov
odo dňa príklepu. Irelevantné sú námietky žalobkyne, týkajúce sa nesprávnosti názoru súdu prvej
inštancie o potrebe vedomosti a preukázania nových skutočností svedčiacich o spáchaní trestného činu
v súvislosti s dražbou, keď v danom prípade skutkovými okolnosťami uvedenými žalobkyňou v trestnom
oznámení, ktoré podľa názoru súdu prvej inštancie jej mali byť známe už v čase konania neúspešných
dražieb, neboli naplnené zákonné znaky trestného činu a z dôvodu, že žalobkyňou oznámený skutok
nie je trestný čin, bolo trestné stíhanie zastavené.
13. Vzhľadom na to, že žalobkyňa si právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby neuplatnila do 3
mesiacov odo dňa príklepu a nepreukázala, že by dôvody neplatnosti dražby súviseli so spáchaním
trestného činu, právo žalobkyne domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniklo uplynutím zákonom
stanovenej lehoty 3 mesiacov odo dňa príklepu a správne preto súd prvej inštancie žalobu žalobkyne
podanú po uplynutí tejto lehoty zamietol.
14. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení
s § 255 ods. 1 C.s.p. a žalovaným 2/ a 3/, ktorí mali úspech v odvolacom konaní, priznal náhradu
odvolacieho konania v celom rozsahu. Žalovanému 1/, ktorý mal taktiež úspech v odvolacom konaní,
náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože mu v odvolacom konaní trovy nevznikli.
15. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca



alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.
2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje

Priebeh sporuIdentifikačné číslo spisu 1111212931

  1. 10. 9. 2015Rozsudok Mestského súdu Bratislava I sp. zn. 7C/59/2011 z 10. 9. 2015potvrdené
  2. 25. 5. 2020Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/271/2017 z 25. 5. 2020 (toto rozhodnutie)
  3. 25. 5. 2020Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/271/2017 z 25. 5. 2020