Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/271/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111212931 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Krajčo ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1111212931.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci žalobkyne: L.. P. T., Q. B. Č.. XX, U., zastúpenej: Mgr. Marianna Leontiev, advokátka, so sídlom Fraňa Kráľa 29, Bratislava, proti žalovaným: 1/ Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., so sídlom Bajkalská 30, Bratislava, IČO: 31 335 004, 2/ LICITOR, group, a.s., so sídlom Sládkovičova 6, Žilina, IČO: 36 421 561, zastúpenému JUDr. Mariánom Ďuranom, advokátom so sídlom Sládkovičova 6, Žilina, 3/ VAMEX, a.s. Košice, so sídlom Ľubina 1, Košice, IČO: 36 200 514, zastúpenému JUDr. Mariánom Vojčíkom, advokátom, so sídlom Mäsiarska 3, Košice, o určenie neplatnosti dražby, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 10. septembra 2015, č.k. 7C/59/2011-144 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovanému 1/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Žalovaný 2/ a žalovaný 3/ majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania, každý v rozsahu 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti dražby zo dňa 23.06.2008, uskutočnenej v priestoroch hotela Tília v Pezinku, usporiadanej dražobnou spoločnosťou LICITOR group, a.s. IČO: 36 421 567 so sídlom Tajovského 5, Žilina. Z notárskej zápisnice o vykonaní dražby N 354/2008 Nz 26672/2008 NCRls 26528/2008 zo dňa 23.06.2008 zistil, že dňa 23.06.2008 sa uskutočnila dobrovoľná opakovaná dražba, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti zapísané na C. Č.. XXXX, XXXX, ktorých pôvodným vlastníkom bola žalobkyňa a ktorých vlastníkom sa stala spoločnosť VAMEX, a.s. Košice, pričom titulom jeho nadobudnutia bola uvedená notárska zápisnica o vykonaní dražby. Zo zápisnice Okresného riaditeľstva policajného zboru v Trenčíne, zistil, že žalobkyňa dňa 14.7.2009 podala trestné oznámenie vo veci marenia rozhodnutia Okresného súdu Bratislava I. sp. zn. 24C/25/2008 zo dňa 04.03.2008, ktorým bolo zakázané nakladať s bytom č. XX na S. E. XX F. Q.; na základe uvedeného trestného oznámenia žalobkyne bolo uznesením Okresného riaditeľstva policajného zboru v Pezinku zo dňa 03.03.2010 sp. zn. ČVS: ORP-1094/1/OEK-BH-2009 začaté trestné stíhanie vo veci za trestný čin podľa § 266 ods. 1, 3 písm. a/ Tr. zákona. Z oznámenia Okresného riaditeľstva policajného zboru Pezinok zo dňa 23.10.2012, ako aj z uznesenia Okresného riaditeľstva policajného zboru v Pezinku zo dňa 06.07.2012 sp. zn. ČVS: ORP-71/OJP-PK-2010 zistil, že trestné stíhanie vedené pod sp. zn. ČVS: ORP-71/OJP-PK-2010 (prečíslovaná ČVS: ORP-1094/1/OEK-BH-2009) bolo dňa 06.07.2012 podľa § 215 písm. b/ Tr. poriadku zastavené z dôvodu, že skutok nie je trestný čin a nie je ani dôvod na postúpenie veci. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 24.07.2012. Z odôvodnenia uznesenia vyplynulo, že vyšetrovaním nebolo preukázané, že by sa zamestnanec Prvej stavebnej sporiteľne a.s. preukázateľne dopustil určitého trestného činu a taktiež neboli naplnené zákonné znaky skutkovej podstaty zločinu machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe v zmysle § 266 Tr. Zákona, ani iného trestného činu a na základe uvedeného nevyplynuli žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali podozrenie zo spáchania trestného činu. Uvedené uznesenie bolo doučené právnej zástupkyni žalobkyne a sťažnosť voči nemu nepodala. Právna zástupkyňa žalobkyne dňa 25.09.2012 adresovala Okresnej prokuratúre podnet na prešetrenie postupu vyšetrovateľa v súvislosti s trestným stíhaním vedeným pod. sp.zn. ČVS: ORP-71/ OJP-PK-2010 z dôvodu nesprávneho postupu pri prešetrovaní naplnenia zákonných znakov skutkovej podstaty trestného činu podľa § 266 Tr. zákona. Z oznámenia Okresnej prokuratúry Pezinok zo dňa 25.10.2012 vyplynulo, že dozorujúci prokurátor sa stotožnil so zisteniami a závermi vyšetrovateľa PZ, zhodne dospel k záveru, že v danom prípade neboli naplnené zákonné znaky trestného činu podľa § 266 Tr. zákona. Zistený skutkový stav posúdil podľa § 5 ods. 1 , § 6 ods. 1, § 7 ods. 1, § 2 písm. f/, g/, § 20 ods. 11, § 21 ods. 2 zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a uviedol že žaloba o určenie neplatnosti dražby musí byť na súde podaná v prekluzívnej 3-mesačnej lehote, ktorej začiatok plynutia zákon viaže na deň udelenia príklepu, v danom prípade bol príklep udelený v opakovanom kole dražby dňa 23.06.2008 a žaloba o určenie neplatnosti dražby bola súdu doručená dňa 20.04.2011, t.j. po uplynutí prekluzívnej lehoty. Dospel k záveru, že žalobkyňa zjavne účelovo podávala trestné oznámenie aj s ohľadom na predchádzajúce súdne konanie, iba v snahe dosiahnuť zhojenie zmeškania prekluzívne lehoty. Skutkové okolnosti, ktoré uvádzala žalobkyňa v trestnom oznámení jej boli známe už v čase konania neúspešných dražieb, o čom svedčí aj podanie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a v čase podania návrhu vedeného na Okresnom súde Bratislava I. pod sp. zn. 11C 71/2008. Konštatoval, že aby sa neprihliadalo k zmeškaniu 3-mesačnej prekluzívnej lehoty by bolo potrebné, aby sa po tejto lehote žalobkyňa dozvedela o nových skutočnostiach svedčiacich o spáchaní trestného činu v súvislosti s dražbou prípade, aby sa takéto nové skutočnosti objavili aj nezávisle od vedomostí žalobkyne, avšak žiadne takéto okolnosti v konaní neboli preukázané, a žalobkyňa ich ani netvrdila. Trestné oznámenie podala až dňa 14.07.2009 po uplynutí vyše roka od udelenia príklepu na dražbe, ktorej vyslovenia neplatnosti sa domáha a navyše po rozhodnutí súdu vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava I. pod sp. zn. 11C/71/2008, ktorej predmetom bolo aj konanie o neplatnosť dražby, s tým, že žaloba žalobkyne bola zamietnutá z dôvodu nedostatočného vymedzenia okruhu účastníkov konania a tiež z dôvodu zmeškania prekluzívnej lehoty. Uviedol, že v osobitnom prípade nezaniká právo domáhať sa neplatnosti dražby ani po uplynutí 3-mesačnej lehoty, a to v prípade ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu. Konštatoval, že samotné začatie trestného stíhania vo veci nie je postačujúce, pre záver, že došlo k spáchaniu trestného činu v súvislosti s dražbou. V konaní nebolo žalobkyňou preukázané, že by dôvody neplatnosti dražby súviseli so spáchaním trestného činu, práve naopak, bolo preukázané, že k spáchaniu takéhoto, ani žiadneho trestného činu v súvislosti s predmetnou dražbou nedošlo, čo bolo konštatované aj uznesením vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva policajného zboru v Pezinku zo dňa 06.07.2012. Dospel záveru, že k predĺženiu prekluzívnej lehoty nepostačuje trestné oznámenie dotknutého subjektu, pretože by to bezbreho predlžovalo túto lehotu, čo by bolo zásahom do právnej istoty vydražiteľa. Ďalej v odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobkyni opakovane doručoval predvolanie na vytýčené pojednávania na adresu, ktorú zistil lustráciou v evidencii obyvateľstva, podľa ktorej bol trvalý pobyt žalobkyne od 12.03.2015 na adrese B. XX, U.; zásielka s predvolaním na pojednávanie dňa 10.09.2015 sa súdu vrátila s poznámkou zásielka v odbernej lehote nevyzdvihnutá, dňa 20.8.2015, na základe čoho mal za preukázané, že predvolanie bolo žalobkyni riadne a včas doručené a bola u nej zachovaná lehota na prípravu na pojednávanie, a preto konal v neprítomnosti žalobkyne. Z oznámenia Slovenskej advokátskej komory (SAK) zo dňa 29.06.2015 a zo dňa 08.09.2015 zistil, že právna zástupkyňa žalobkyne JUDr. Adriana Kačmáriková, bola s účinnosťou od 29.05.2015 vyčiarknutá zo zoznamu advokátov a v tejto súvislosti poverila JUDr. Adriana Kačmariková (JUDr. Adriana Čebik) likvidáciou jej advokátskej kancelárie Mgr. Marianu Leontiev. Konštatoval, že plná moc udelená žalobkyňou JUDr. Adriane Čebik dňa 28.03.2011 na zastupovanie žalobkyne v tomto konaní zanikla a zanikol tým aj právny vzťah zastúpenia medzi žalobkyňou a advokátkou. Poukázal na ustanovenia § 29 ods. 1, 5, 6, 7, 8, 9, 10 Advokátskeho poriadku, § 17 ods. 2 zák. č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zák. č. 455/1991 Z.z. o živnostenskom podnikaní a uviedol, že neakceptoval žiadosť JUDr. Mariany Leontiev na odročenie pojednávania, doručenú e-mailom dňa 10.09.2015, ktorú odôvodnila tým, že je potrebné vypočuť žalobkyňu, ktorá predvolanie riadne neprevzala a ďalej z dôvodu, že je zástupcom žalobkyne len do momentu opätovného zápisu JUDr. Adriany Čebik do zoznamu advokátov a z dôvodu hospodárnosti konania aby nedochádzalo k zbytočnému zvyšovaniu súdnych trov, za naštudovanie spisu a účasť na pojednávaní. Konštatoval, že žalobkyňa bola na pojednávanie nariadené na deň 10.09.2015 riadne a včas predvolaná, JUDr. Mariane Leontiev vyplývajú povinnosti v zmysle uvedených právnych predpisov a irelevantné je, že JUDr. Adriana Čebik chce po zápise do zoznamu advokátov pokračovať v zastupovaní žalobkyne vzhľadom na právne účinky vo vzťahu k plnej moci udelenej klientom advokátovi, ktoré zákon spája s vyčiarknutím zástupcu účastníka, ktorý je advokátom so zoznamu advokátov. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 O.s.p. tak, že žalovanému 1/ náhradu trov konania nepriznal, pretože si v konaní trovy neuplatnil, a ani mu nevznikli a žalovaným 2/ a 3/ priznal náhradu trov konania vo výške 0 eur s odôvodnením, že si náhradu trov konania uplatnili, ale ich výšku nevyčíslili. 2. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalobkyňa, žiadala napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť, alternatívne zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietala nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, uviedla, že je pravdou, že sa už raz domáhala neplatnosti predmetnej dražby žalobou o určenie neplatnosti záložnej zmluvy a neplatnosti dražby vedenou na Okresnom súde Bratislava I. pod sp.zn. 11C 71/2008, avšak neúspešne pre dôvod nedostatočného vymedzenia okruhu účastníkov konania a z dôvodu zmeškania prekluzívnej lehoty. V uvedenom konaní súd podľa jej názoru správne právne posúdil možnosť podania žaloby o neplatnosť dražby aj po uplynutí 3-mesačnej prekluzívnej doby, ak by v konaní bolo preukázané, že by dôvody neplatnosti dražby súviseli so spáchaním trestného činu, s ktorým sa žalobkyňa stotožňuje. Nepovažuje preto za správne právne posúdenie súdu uvedené v napadnutom rozsudku v časti týkajúcej sa splnenia podmienky pre podanie žaloby o neplatnosť dražby po uplynutí 3-mesačnej prekluzívnej lehoty, vyplývajúcej z ustanovenia § 21 ods. 2 Zák. o dražbách, účinného v čase konania. V zmysle trestného zákona ako aj Trestného poriadku sa podľa jej názoru pojem „spáchanie trestného činu“ používa v rôznych štádiách trestného konania, t.j. od momentu, ak sa len ktokoľvek domnieva, že došlo k spáchaniu trestného činu (§ 62 Tr. oznámenie), následne prípravné konanie končiac právoplatným rozsudkom, pričom môže nastať aj situácia, kedy čin možno považovať za trestný čin, avšak sú splnené podmienky pre okolnosti vylučujúce trestnú zodpovednosť (§ 22 Tr. zákona), prípadne okolnosti vylučujúce protiprávnosť činu (§ 24 Tr. zákona), alebo premlčanie samotného trestného činu. V tejto súvislosti podľa jej názoru, ak by mal zákonodarca na mysli len právoplatné uznanie trestnoprávnej zodpovednosti páchateľa v súvislosti s dôvodom dražby, bolo by to výslovne uvedené. Ak by oznamovateľ úmyselne klamal, či uvádzal polopravdu a podal trestné oznámenie účelovo za účelom získania výhody prípadne iného prospechu (v tomto prípade možnosti podať žalobu), rieši to Trestný zákon ako trestný čin krivé obvinenie. Namietala, že pre skúmanie splnenia procesnej podmienky pre podanie žaloby o neplatnosť dražby po 3-mesačnej prekluzívnej lehote, je podstatné pre posúdenie iba v čase podania žaloby. Nesprávny je aj záver súdu prvej inštancie o potrebe vedomosti a preukázania nových skutočností svedčiacich o spáchaní trestného činu v súvislosti s dražbou, keď takýto záver nevyplýva explicitne zo zákona, a preto tento právny názor považuje za názor nad rámec zákona, nepodložený zákonnou úpravou. 3. Žalovaný 1/ vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť, stotožnil sa s výrokom aj s odôvodnením rozsudku súdom prvej inštancie. Podľa jeho názoru boli vykonané všetky navrhnuté dôkazy, závery súdu sú odrazom riadne zisteného skutkového stavu a rozhodnutie súdu vychádza zo správneho právneho posúdenia veci. 4. Žalovaný 2/ vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne taktiež navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. S poukazom na § 21 ods. 2 vety druhej zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách v znení neskorších predpisov a čl. 49 Ústavy SR namietal, že samotné začatie trestného stíhania, ktoré bolo následne zastavené, nepostačuje na preukázanie skutočností, že dôvody neplatnosti súvisia so spáchaním trestného činu. Jedine orgány činné v trestnom konaní majú oprávnenie rozhodnúť, či určité konanie napĺňa znaky niektorej zo skutkovej podstaty trestného činu. Samotné oznámenie spáchania trestného činu, ani začatie trestného stíhania nepredstavuje rozhodnutie o tom, že došlo k spáchaniu trestného činu, ako aj o tom, kto ho spáchal. Subjektívna predstava žalobkyne o tom, že došlo k spáchaniu trestného činu nezakladá naplnenie znakov trestnoprávnej zodpovednosti. Poukázal na to, že v danom prípade bolo trestné stíhanie začaté a následne bolo zastavené podľa § 215 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku a práve rozhodnutie o zastavení trestného stíhania preukazuje, že dôvody, ktoré by podľa navrhovateľky mali viesť k neplatnosti dražby, nesúvisia so spáchaním trestného činu a k spáchaniu trestného činu v skutočnosti nedošlo. Naopak týmto rozhodnutím bolo preukázané, že uvedené konanie nenaplnilo znaky skutkovej podstaty akéhokoľvek trestného činu a týmto rozhodnutím je súd v zmysle § 135 ods. 1 O.s.p. viazaný. Zastavenie trestného stíhania teda vylučuje aplikáciu výnimky z 3-mesačnej prekluzívnej lehoty. V prejednávanej veci bola žaloba podaná žalobkyňou až po uplynutí 3-mesačnej prekluzívnej lehoty podľa § 21 ods. 2 Zákona o dobrovoľných dražbách, a teda žaloba o neplatnosť dražby nebola podaná včas a žiadnym orgánom činným v trestnom konaní nebolo doposiaľ rozhodnuté o tom, že došlo k spáchaniu trestného činu v spojení s namietanou dražbou. Žalobkyňa okrem trestného oznámenia, ktoré konanie bolo následne zastavené, v konaní neprodukovala žiadne dôkazy o tom, že v súvislosti s dražbou malo dôjsť k spáchaniu trestného činu, a preto nemôže s úspechom tvrdiť, že v čase podania žaloby bola zachovaná lehota podľa § 21 ods. 2 Zákona o dobrovoľných dražbách. 5. Žalovaný 3/ vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne taktiež navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť, podľa jeho názoru bol vydaný na základe dostatočne zisteného skutkového stavu a jeho právneho posúdenia a zhodnotenia a žiadal priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Podľa jeho názoru súd prvej inštancie dostatočne zdôvodnil, prečo nemožno pod spáchaním trestného činu, ako podmienky podmieňujúcej možnosť domáhať sa určenia neplatnosti dražby aj po uplynutí 3 - mesačnej prekluzívnej lehoty, rozumieť iba podanie trestného oznámenia, či začatie trestného stíhania. Námietky žalobkyne sa stali bezpredmetnými okamihom, kedy uznesenie Okresného riaditeľstva PZ v Pezinku zo dňa 06.07.2012, ČVS: ORP-71/OJP-PK-2010, ktorým bolo trestné stíhanie pre trestný čin machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe zastavené z dôvodu, že skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci, nadobudlo dňa 24.07.2012 právoplatnosť. 6. Žalobkyňa vo svojom stanovisku k vyjadreniu žalovaného 2/ k odvolaniu uviedla, že v plnom rozsahu trvá na svojom odvolaní. 7. Žalovaný 3/ vo svojom vyjadrení k stanovisku žalobkyne zotrval na všetkých svojich predchádzajúcich ústnych a písomných vyjadreniach, vrátane vyjadrenia k odvolaniu a uviedol, že žalobkyňa neuviedla žiadne nové skutkové či právne okolnosti a tvrdenia, ktorými by preukázala pravdivosť svojich tvrdení uvedených v tomto konaní. 8. Odvolací súd; s poukazom na § 470 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok, (ďalej len „C.s.p.“ ) účinného od 01.07.2016; preskúmal napadnutý rozsudok prvej inštancie v celom rozsahu a v medziach odvolacích dôvodov, ktorým je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.), dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné. 9. V prejednávanej veci súd prvej inštancie vykonal náležité dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti žaloby žalobkyne, ktorou sa domáhala určenia neplatnosti dražby zo dňa 23.06.2008 uskutočnenej v priestoroch hotela Tilia v Pezinku, usporiadanej žalovaným 2/, ako aj na opodstatnenosť tvrdení žalovaných, ktoré uviedli na svoju obranu, zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade so zásadami vyplývajúcim z § 132 O.s.p. dospel k správnym skutkovým záverom a na ich základe vyvodil aj správny právny záver, že žalobkyňa podala žalobu o určenie neplatnosti dražby po uplynutí prekluzívnej lehoty a nepreukázala, že by dôvod neplatnosti dražby súvisel so spáchaním trestného činu, keď pre takýto záver nie je postačujúce samotné začatie trestného stíhania. Vec posúdil správne po právnej stránke, keď na zistený skutkový stav aplikoval zodpovedajúce ustanovenia Zákona o dobrovoľných dražbách, ktoré aj správne vyložil a svoje dôvody vedúce k zamietnutiu žaloby aj náležite v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi s § 157 ods. 2 O.s.p. účinného v čase vydania napadnutého rozsudku odôvodnil, pričom sa dôsledne vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi sporových strán a posúdil opodstatnenosť všetkých právne a skutkovo relevantných námietok strán súvisiacich s predmetom konania. 10. Žalobkyňa vo svojom odvolaní, resp. v jeho podstatnej časti už len zopakovala a podrobnejšie rozviedla svoje námietky a argumenty prednesené pred súdom prvej inštancie, ktorý sa však s jej tvrdeniami dôsledne vysporiadal a v dostatočne primeranom rozsahu poukázal na všetky podstatné skutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania, objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia, a preto jeho rozhodnutie možno považovať v tomto ohľade za presvedčivé. So zreteľom na uvedené odvolací súd považuje skutkové a právne závery súdu prvej inštancie za správne a v celom rozsahu sa preto stotožňuje s dôvodmi uvedenými v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ktoré viedli súd prvej inštancie k týmto záverom, tieto si osvojuje v celom rozsahu a v podrobnostiach na ne odkazuje. Obsah odvolania žalovanej nie je spôsobilý z hľadiska ňou uplatnených odvolacích dôvodov spochybniť správnosť záverov súdu prvej inštancie, na ktorých založil svoje rozhodnutie, keď ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu, alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. 11. So zreteľom na uvedené sa odvolací súd stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ako aj s jeho odôvodnením a rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p. Na zdôraznenie jeho správnosti poukazuje na niektoré právne významné aspekty prípadu z hľadiska odvolacích námietok žalovanej. 12. Predmetom konania bol žalobkyňou uplatnený nárok na určenie neplatnosti dražby uskutočnenej dňa 23.06.2008, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne a ktorých vlastníkom sa stal žalovaný 3/. Z ust. § 21 ods. 2 Zákona o dobrovoľných dražbách vyplýva, že právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do 3 mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; a v takom prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V konaní medzi stranami nebolo sporné, že žalobkyňa podala žalobu, ktorou sa domáhala určenia neplatnosti predmetnej dražby, po uplynutí uvedenej lehoty, ale sporná bola skutočnosť tvrdená žalobkyňou, že dôvody neplatnosti dražby súviseli so spáchaním trestného činu, umožňujúca v zmysle uvedeného ustanovenia domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. Žalobkyňa v konaní preukázala, že v súvislosti s predmetnou dražbou podala trestné oznámenie, na základe ktorého bolo začaté trestné stíhanie. Samotným začatím trestného stíhania však aj podľa názoru odvolacieho súdu nebolo preukázané, že by dôvody neplatnosti dražby v danom prípade súviseli so spáchaním trestného činu, pričom následne bolo trestné stíhanie zastavené z dôvodu, že skutok nie je trestný čin a neboli splnené ani podmienky pre postúpenie veci, z čoho správne súd prvej inštancie vyvodil, že bolo preukázané, že k spáchaniu trestného činu v súvislosti predmetnou dražbou nedošlo. Dôvodne aj žalovaný 3/ vo svojom vyjadrení namieta, že práve rozhodnutie o zastavení trestného stíhania preukazuje, že dôvody neplatnosti dražby tvrdené žalobkyňou nesúvisia so spáchaním trestného činu. Nedôvodne žalobkyňa v odvolaní s poukazom na používanie pojmu „spáchanie trestného činu“ v Trestnom zákone a v Trestnom poriadku v rôznych štádiách trestného konania namieta, že ak by mal zákonodarca namysli len právoplatné uznanie trestnoprávnej zodpovednosti páchateľa v súvislosti s dôvodom dražby, výslovne by to uviedol. V danom prípade je podľa názoru odvolacieho súdu rozhodujúca tá skutočnosť, že ani podozrenie žalobkyne zo spáchania trestného činu sa nepotvrdilo, ale bolo vyvrátené uznesením Okresného riaditeľstva policajného zboru v Pezinku zo dňa 06.07.2012 sp. zn. ČVS: ORP-71/OJP-PK-2010, ktorým bolo trestné stíhanie zastavené z dôvodu, že skutok nie je trestný čin. Vzhľadom na to správne súd prvej inštancie dospel k záveru, že v konaní nebolo preukázané, že by dôvody neplatnosti dražby súviseli so spáchaním trestného činu a neboli preto splnené zákonom stavené podmienky pre uplatnenie práva domáhať sa určenia neplatnosti dražby aj po uplynutí lehoty 3 mesiacov odo dňa príklepu. Irelevantné sú námietky žalobkyne, týkajúce sa nesprávnosti názoru súdu prvej inštancie o potrebe vedomosti a preukázania nových skutočností svedčiacich o spáchaní trestného činu v súvislosti s dražbou, keď v danom prípade skutkovými okolnosťami uvedenými žalobkyňou v trestnom oznámení, ktoré podľa názoru súdu prvej inštancie jej mali byť známe už v čase konania neúspešných dražieb, neboli naplnené zákonné znaky trestného činu a z dôvodu, že žalobkyňou oznámený skutok nie je trestný čin, bolo trestné stíhanie zastavené. 13. Vzhľadom na to, že žalobkyňa si právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby neuplatnila do 3 mesiacov odo dňa príklepu a nepreukázala, že by dôvody neplatnosti dražby súviseli so spáchaním trestného činu, právo žalobkyne domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniklo uplynutím zákonom stanovenej lehoty 3 mesiacov odo dňa príklepu a správne preto súd prvej inštancie žalobu žalobkyne podanú po uplynutí tejto lehoty zamietol. 14. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a žalovaným 2/ a 3/, ktorí mali úspech v odvolacom konaní, priznal náhradu odvolacieho konania v celom rozsahu. Žalovanému 1/, ktorý mal taktiež úspech v odvolacom konaní, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože mu v odvolacom konaní trovy nevznikli. 15. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).