Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Cob/73/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113201110 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1113201110.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: Okresní hospodářská komora Hodonín, Svatoborská 591, 697 01 Kyjov, IČO: 485 32 312, Česká republika, právne zastúpený: URBAN STEINECKER GAŠPEREC BOŠANSKÝ, s.r.o., advokátska kancelária, Havlíčkova 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 244 895, proti žalovanému: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, Dobrovičova 12, 812 66 Bratislava, IČO: 31 751 067, o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy o poskytnutí finančného príspevku a o určenie, že zmluva o poskytnutí finančného príspevku trvá, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 26Cb/17/2013-514 zo dňa 20.09.2018, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 26Cb/17/2013-514 zo dňa 20.09.2018 p o t v r d z u j e . Žalovaný nemá proti žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie („ďalej len „súd“) žalobu zamietol a žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Súd vec právne posúdil podľa ustanovení § 15 ods. 1 zákona č. 528/2008 Z.z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva, § 9 ods. 1 písm. l) zákona č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy, § 3 ods. 1 písm. a), § 2 písm. a), § 31 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 344, § 349 ods. 1, § 351 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), § 80 zákona č. 99/1963 Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“), § 137, § 470 ods. 1 a 2, § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). V odôvodení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 14.01.2013 domáhal, aby súd určil, že odstúpenie žalovaného od zmluvy o poskytnutí finančného príspevku číslo D. XXXXXXXXXXXXX uzatvorenej medzi stranami sporu dňa 27.7.2009, dané žalobcovi listom žalovaného zo dňa 01.08.2012, č.: MPRV-2012-427/21722-15, je neplatné. Podaním doručeným súdu dňa 28.06.2016 žalobca žiadal pripustiť zmenu žalobného petitu. Súd pripustil zmenu žalobného petitu uznesením podľa § 142 ods. 1 CSP zo dňa 31.08.2016 tak, že petit žaloby bude znieť: „Súd určuje, že odstúpenie žalovaného od zmluvy o poskytnutí finančného príspevku (uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným (t.j. právnym predchodcom žalovaného dňa 27.07.2009, číslo zmluvy: D. XXXXXXXXXXXXX) dané žalobcovi listom žalovaného (t.j. právnym predchodcom žalovaného) zo dňa 01.08.2012, č.: MPRV-2012-427/21722-15, je neplatné a zmluva o poskytnutí finančného príspevku uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným (t.j. právnym predchodcom žalovaného) dňa 27.07.2009, číslo zmluvy: D. XXXXXXXXXXXXX stále trvá.“ Žalobu žalobca odôvodnil tým, že dňa 27.07.2009 bola v súlade s § 269 ods. 2 OBZ v spojení s § 15 ods. 1 z. č. 528/2008 Z.z. a v spojení s § 20 ods. 2 z. č. 523/2004 Z.z. uzatvorená medzi žalobcom ako prijímateľom a žalovaným ako poskytovateľom (žalovaný je právnym nástupcom Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR) zmluva o poskytnutí finančného príspevku číslo D. XXXXXXXXXXXXX (ďalej aj „Zmluva o poskytnutí finančného príspevku“). Žalobca ako tzv. vedúci partner uzatvoril dňa 02.06.2009 so Slovenskou obchodnou a priemyselnou komorou Trnavská regionálna komora, ako tzv. hlavným cezhraničným partnerom zo Slovenskej republiky (ďalej len „SOPK Trnavská regionálna komora“) dohodu o spolupráci na projekte v rámci Programu cezhraničnej spolupráce Slovenská republika - Česká republika 2007 - 2013 (ďalej len „dohoda“), na ktorú nadväzovalo samotné uzatvorenie zmluvy o poskytnutí finančného príspevku na účely realizácie projektu. V nadväznosti na zmluvu o poskytnutí finančného príspevku vydalo dňa 06.08.2009 Ministerstvo pro místní rozvoj, odbor evropské územní spolupráce (ďalej len „ministerstvo“) rozhodnutie o poskytnutí dotácie zo štátneho rozpočtu Českej republiky na spolufinancovanie projektu realizovaného v rámci „Operačního programu přeshraniční spolupráce Slovenská republika - Česká republika 2007-2013“ (ďalej len „rozhodnutie o spolufinancovaní“), ktorým ministerstvo ako tzv. národný orgán pridelil žalobcovi finančný príspevok z prostriedkov štátneho rozpočtu Českej republiky (t.j. dotáciu) na účely realizácie projektu. V dňoch 09.06.2011 až 26.08.2011 bol vykonaný u žalobcu zo strany ministerstva a žalovaného audit č. XX.X/X R., pri ktorom boli u žalobcu zistené ministerstvom nasledovné nedostatky: nedostatočné preukázanie použitia majetku získaného z rozpočtu projektu iba pre účely Projektu; nesúlad fakturovaných položiek a skutočne dodaného majetku; nedostatočné preukázanie daňového dokladu za spracovanie verejných obstarávaní; nedostatočné preukázanie výdavkov za spracovanie žiadosti o dotáciu. Na základe záverov auditu ministerstva vykonala kontrolná skupina ministerstva dňa 22.03.2012 u žalobcu verejnosprávnu kontrolu na mieste, o výsledku ktorej bol dňa 28.05.2012 spísaný protokol, č.j. XX XXX/XXXX-XX (ďalej len „protokol“), v ktorom kontrolná skupina ministerstva súhlasí so závermi auditu ministerstva o tom, že v rámci projektu došlo k nesúladu fakturovaných položiek a skutočne dodaného majetku a k nedostatočnému preukázaniu použitia majetku získaného z rozpočtu projektu iba pre účely projektu. Kontrolná skupina ministerstva v protokole navrhla žalovanému a súčasne aj ministerstvu, aby akékoľvek výdavky realizované žalobcom v rámci plnenia projektu boli považované za neoprávnené a zároveň odporučila žalovanému odstúpiť od zmluvy. Žalobca podal dňa 08.06.2012 odôvodnené písomné námietky k protokolu, v ktorých podal obsiahle vysvetlenia k zisteniam kontrolnej skupiny ministerstva v protokole, postačujúce na odstránenie akýchkoľvek nejasností a vytýkaných nedostatkov a postup kontrolnej skupiny ministerstva považoval za nezákonný a vecne nesprávny. Ministerstvo v Rozhodnutí vedoucího kontrolního orgánu o námitkách, č.j.: XX XXX/XXXX-XX zo dňa 26.06.2012 zamietlo všetky námietky žalobcu. Žalovaný listom č.: MPRV-2012-427/21722-15 zo dňa 01.08.2012 oznámil žalobcovi, že na základe čl. 9 ods. 2.2 a ods. 2.4 písm. d), h) a i) prílohy č. 1 Zmluvy o poskytnutí finančného príspevku považuje konanie žalobcu za podstatné porušenie zmluvy, a preto v celom rozsahu od zmluvy o poskytnutí finančného príspevku odstupuje s účinnosťou dňom doručenia oznámenia o odstúpení žalobcovi 09.08.2012. Odstúpenie od zmluvy považoval žalobca za neplatné, pretože pri realizácii projektu postupoval z hmotnoprávneho hľadiska v súlade s ustanoveniami zmluvy o poskytnutí finančného príspevku a jej príloh, a teda zo strany žalovaného neexistovali hmotnoprávne dôvody na odstúpenie od zmluvy. Žalobca na základe šiestej monitorovacej správy požiadal o preplatenie 59.829,22 eur predstavujúcej finančné prostriedky z fondu EÚ na základe zmluvy o poskytnutí finančného príspevku ako aj vyplatenie čiastky 3.519,36 eur, avšak tieto finančné prostriedky žalobcovi už zo strany príslušných orgánov vzhľadom na odstúpenie od zmluvy preplatené neboli. K existencii naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti odstúpenia od zmluvy žalobca uviedol, že tento vyplýva z článku 8 bod 1 a 2 dohody, nakoľko bez posúdenia ne/platnosti odstúpenia od zmluvy zo strany súdu je jeho právne postavenie neisté jednak vo vzťahu k SOPK Trnavskej regionálnej komore, vo vzťahu k žalovanému a tiež vo vzťahu k ministerstvu. Existenciu naliehavosti právneho záujmu na určení neplatnosti odstúpenia od zmluvy odôvodňoval aj tým, že jeho postavenie je neistým vo vzťahu k oprávnenosti požadovania vrátenia finančných prostriedkov už vyplatených žalobcovi na základy zmluvy o poskytnutí finančného príspevku a rozhodnutia o spolufinancovaní vo výške sumy 242.587,75 eur, ďalej oprávnenosti požadovania vrátenia finančných prostriedkov od žalobcu, ktoré boli vyplatené SOPK Trnavskej regionálnej komore na základe dohody a zmluvy o poskytnutí finančného príspevku zo štátneho rozpočtu SR v nadväznosti na zmluvu o poskytnutí finančného príspevku vo výške sumy 187.992,12 eur, oprávnenosti postupu príslušných orgánov v rámci projektu ohľadom nepriznania finančných prostriedkov uplatňovaných žalobcom na základe piatej monitorovacej správy v spojení so zmluvou o poskytnutí finančného príspevku a rozhodnutím o spolufinancovaní, oprávnenosti postupu príslušných orgánov v rámci projektu ohľadom nepriznania finančných prostriedkov uplatňovaných žalobcom na základe šiestej monitorovacej správy v spojení so zmluvou o poskytnutí finančného príspevku a rozhodnutím o spolufinancovaní a oprávnenosti postupu príslušných orgánov v rámci projektu ohľadom nepriznania finančných prostriedkov uplatňovaných SOPK Trnavskou regionálnou komorou na základe šiestej monitorovacej správy v spojení s dohodou a zmluvou o poskytnutí finančného príspevku zo štátneho rozpočtu SR, ktorý môže byť v zmysle článku 8 bod 1 dohody uplatňovaný zo strany SOPK Trnavskej regionálnej komory voči žalobcovi. Odstúpenie od zmluvy predstavuje podľa žalobcu závažný až likvidačný zásah do jeho práv, pričom bez rozhodnutia o jeho platnosti/neplatnosti zo strany súdu bude povinný vrátiť vyplatený finančný príspevok v rámci projektu v celkovej výške 430.579,87 eur, čo môže viesť k jeho insolvencii. Rozhodnutie súdu má podľa neho vytvoriť pevný právny základ medzi žalobcom a žalovaným ohľadom právnych vzťahov vyplývajúcich zo zmluvy o poskytnutí finančného príspevku, právnych vzťahov medzi žalobcom a SOPK Trnavskou regionálnou komorou ohľadom právnych vzťahov vyplývajúcich z dohody a v nadväznosti na zmluvu o poskytnutí finančného príspevku a zmluvu o poskytnutí príspevku zo štátneho rozpočtu SR a medzi žalobcom a ministerstvom ohľadom právnych vzťahov vyplývajúcich z rozhodnutia o spolufinancovaní v nadväznosti na zmluvu o poskytnutí finančného príspevku a súčasne malo zabrániť žalobám na plnenie voči žalobcovi alebo voči SOPK Trnavskej regionálnej komore na vrátenie finančných prostriedkov ním poskytnutých a vzájomným žalobám žalobcu voči SOPK Trnavskej regionálnej komore a ministerstvu a samostatným určovacím žalobám týchto subjektov na určenie ne/platnosti odstúpenia od zmluvy, posudzovaniu otázky ne/platnosti odstúpenia od zmluvy v každom uvedenom spore. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú, považoval ju za nejasnú, nezrozumiteľnú a zmätočnú. Zdôraznil, že ku kontrolným zisteniam mal možnosť sa žalobca vyjadriť priamo počas kontroly na mieste a následne aj písomne k protokolu z kontroly na mieste, pri kontrole na mieste však žalobca podstatnú časť zistených rozporov, pochybností a nedostatkov žiadnym relevantným spôsobom neobjasnil. Ďalej uviedol, že žalobca bol riadne oboznámený so skutkovými zisteniami z kontroly na mieste, jej výsledkami, závermi, bol riadne poučený o možnosti podať námietky, ktoré dňa 08.06.2012 podal, Ministerstvo pro místní rozvoj ČR sa nimi riadne zaoberalo a vysporiadalo, pričom výsledkom je Rozhodnutí vedoucího kontrolního orgánu o námitkách zo dňa 26.06.2012 č.j. XX XXX/XXXXX-XX. Následne sa skutkovými zisteniami kontroly na mieste, zdokumentovanými protokolom a rozhodnutím o námietkach, dokladmi, písomnosťami a dokumentáciou zaoberalo Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR ako riadiaci orgán Operačného programu cezhraničnej spolupráce SR - ČR 2007 - 2013, ktoré uvedené skutočnosti vyhodnotilo ako veľmi vážne pochybenia žalobcu znamenajúce podstatné porušenie zmluvy o finančnom príspevku, preto v súlade s čl. 9 ods. 2.2 všeobecných zmluvných podmienok zmluvy o finančnom príspevku odstúpil od zmluvy so žalobcom listom č. MPRV-2012-427/21722-15 zo dňa 01.08.2012, doručeným žalobcovi dňa 09.08.2012. Žalovaný uviedol, že od zmluvy o finančnom príspevku odstúpil nielen na základe odporúčaní a záverov kontroly na mieste, ale predovšetkým na základe zdokumentovaných zistení o podstatnom porušení zmluvy o finančnom príspevku žalobcom. Podľa neho žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na určení neplatnosti odstúpenia od zmluvy o finančnom príspevku, pričom právny stav považoval za neistý len z pohľadu žalobcu. Žalobcom uvádzaný pevný právny základ považoval len za len účelovú obranou. Súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 26Cb/17/2013-379 zo dňa 24.10.2016 tak, že žalobu žalobcu zamietol a žalovanému náhradu trov nepriznal. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 4Cob/222/2017-427 zo dňa 10.05.2018 rozsudok zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie s tým, aby sa vysporiadal s naliehavým právnym záujmom žalobcu a relevantným námietkami sporových strán. Súd vychádzal z okamžitej aplikability Civilného sporového poriadku v zmysle § 470 ods. 1 CSP a na prejednávanú vec aplikoval § 137 písm. d) CSP. Zdôraznil, že žaloba, ktorou sa žalobca domáha určenia neplatnosti odstúpenia od zmluvy je formulovaná ako žaloba o určenie právnej skutočnosti, ktorej prípustnosť môže byť založená len osobitným predpisom, v tomto prípade však zo žiadneho osobitného predpisu nevyplýva výslovná možnosť napadnúť platnosť odstúpenia od zmluvy žalobou o určenie jej neplatnosti. Uviedol, že žaloba o neplatnosť odstúpenia od zmluvy o poskytnutí finančného príspevku, ako právnej skutočnosti, nie je prípustným procesným prostriedkom ochrany práva žalobcu, preto žalobu v tejto časti zamietol. Okrem toho uviedol, že podľa konštantnej judikatúry žaloba na určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy kritériá naliehavého právneho záujmu nesplňuje, posúdenie ne/platnosti odstúpenia od zmluvy má totiž povahu otázky predbežnej ku vzťahu k existencii práva alebo právneho vzťahu, a teda nie je daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení neplatnosti odstúpenia od zmluvy. Mal za to, že naliehavý právny záujem na takomto určení vylučuje aj ďalší žalobcom uplatnený nárok na určenie trvania zmluvy o poskytnutí finančného príspevku, pretože ak by súd vecne posudzoval trvanie zmluvy, musel by ako prejudiciálnu otázku riešiť ne/platnosť odstúpenia od tejto zmluvy, pretože platným odstúpením od zmluvy zmluva v zmysle § 349 OBZ zaniká a v zmysle § 351 OBZ zanikajú všetky práva a povinnosti zo zmluvy, teda zmluva by platným odstúpením od nej už netrvala. Konštatoval, že v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 28Cb/48/2016, v ktorom sa žalobca domáha svojich nárokov žalobou na plnenie, ktoré dovodzuje zo zmluvy o poskytnutí finančného príspevku, sa súd musí preujudiciálne zaoberať práve namietanou neplatnosťou odstúpenia od zmluvy a trvaním zmluvy o poskytnutí finančného príspevku, keď neplatnosť odstúpenia a trvanie zmluvy sú predpokladom na to, aby súd prípadne mohol žalobou na plnenie žalobcom uplatnený nárok priznať. Mal za to, že stav ohrozenia práva žalobcu alebo neistota v jeho právnom postavení sa neodstráni určovacou žalobou, pretože ňou bude vyriešená len predbežná otázka, z ktorej bez ďalšieho právny vzťah (právo) významný pre právny pomer účastníkov ešte nevyplýva. Skutočnosť, že sám žalobca v žalobe doručenej súdu dňa 24.03.2016, na základe ktorej bolo začaté konanie sp. zn. 28Cb/48/2016, žiadal o prerušenie konania do meritórneho rozhodnutia vo veci samej v tomto konaní, podľa súdu svedčí o tom, že otázka platnosti odstúpenia a trvania zmluvy o poskytnutí finančného príspevku je prejudiciálnou otázkou v konaní o žalobe o plnenie zo zmluvy o poskytnutí finančného príspevku. Podľa súdu žalobca môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva v konaní o zaplatenie finančného príspevku zo zmluvy, ktoré už inicioval a v prípade určovacej žaloby v tomto konaní ide len o zbytočne vyvolané („čiastkové“) konanie po ktorom, aj keby žalobca už neinicioval súdne konania o plnenie, by takéto prípadné iné súdne konania museli nasledovať. Žalobca nemá podľa súdu naliehavý právny záujem na určení neplatnosti odstúpenia a určení trvania zmluvy aj preto, že v čase podania žaloby už prišlo k porušeniu práva, a to buď na strane žalobcu alebo na strane žalovaného, a teda prevencia v podobe žaloby o určenie neplatnosti odstúpenia alebo určenia trvania zmluvy stratila zmysel, právne vzťahu vzniknuté zo zmluvy o poskytnutí finančného príspevku a jej odstúpenia je možné vyriešiť už len žalobami o plnenie. Dodal, že rozhodnutím o trvaní zmluvy o poskytnutí finančného príspevku, ktoré má výlučne deklaratórnu povahu, by súd deklaroval trvanie zmluvy ale len ku dňu vyhlásenia rozsudku, čo však neznamená, že následne by nemohlo dôjsť k zrušeniu zmluvy, teda takéto rozhodnutie by vo vzťahu ku konkrétnemu konaniu o plnenie bolo bez významu. Dospel k záveru, že žalobca nepreukázal existenciu naliehavého právneho záujem na požadovanom určení, ako základnú procesnú podmienku dôvodnosti a prípadnej úspešnosti určovacej žaloby podľa § 80 písm. c) OSP ako aj § 137 písm. c) CSP, preto žalobu zamietol ako neprípustnú, bez skúmania vecnej stránky a žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Svoje podanie odôvodnil tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP. Pridržal sa a odkázal na svoju doterajšiu argumentáciu v konaní. Namietal, že súd nesprávne posúdil otázku ne/existencie resp. ne/preukázania jeho naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Napadnuté rozhodnutie považoval za nesprávne, nezákonné a založené na svojvoľnom právne neudržateľnom neodôvodnení, čím bolo porušené a odňaté jeho právo na súdnu ochranu ako aj právo na spravodlivý súdny proces. Nesprávnosť a nezákonnosť napadnutého rozsudku videl najmä v tom, že súd sa nezaoberal meritom veci pre tvrdenie, že v danom prípade absentuje naliehavý právny záujem žalobcu. Zamietnutie určovacej žaloby pre údajnú neexistenciu naliehavého právneho záujmu je podľa neho hrubým porušením zásady denegatio iustitie, v dôsledku čoho došlo k odňatiu práva na súdnu a inú právnu ochranu. Ďalej namietal, že súd v odôvodnení napadnutého rozsudku opomenul pri skúmaní naliehavého právneho záujmu žalobcu tú skutočnosť, že žalobca sa podanou žalobou okrem určenia právnej skutočnosti, a teda určenia neplatnosti odstúpenia od zmluvy domáhal i určenia, že zmluva o poskytnutí finančného príspevku stále trvá, a teda sa domáhal určenia, či tu právo je alebo nie je. Argumentáciu súdu o tom, že prípustnosť takejto žaloby môže byť založená len osobitným predpisom preto považoval za nesprávnu. Poukázal na nález Ústavného súdu SR, sp. zn. II. ÚS 137/2008 zo dňa 01.07.2008 a rozhodnutie Najvyššieho súdu SR publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 40/1996. Mal za to, že v danom prípade práve podaná určovacia žaloba jednoznačne slúži potrebám praktického života a predchádza možným ďalším sporom, nakoľko práve bez posúdenia platnosti či neplatnosti predmetného odstúpenia od zmluvy zo strany súdu, je a naďalej aj bude právne postavenie žalobcu vo vzťahu k viacerým právnym subjektom právne neistým. Ďalej uviedol, že konanie vedené pod sp. zn. 28Cb/48/2016 s týmto konaním vôbec skutkovo nesúvisí, pretože sa týka posúdenia podmienok, ktoré sa týkajú iba 6-tej monitorovacej správy a žiadnym spôsobom neskúma právne otázky vo vzťahu k prvej, druhej, tretej, štvrtej, či piatej monitorovacej správy ako ani iných s danými vecami súvisiacich vecí, pričom uvedené konanie neprebieha ani výlučne medzi tými istými sporovými stranami a žalobcovia sa nedomáhajú zaplatenia finančných prostriedkov na rovnakom skutkovom a právnom základe, ako je podaná žaloba v tomto konaní. Vyjadril názor, že ak žalobca preukáže, že má právny záujem na tom, aby bolo určené určité právo alebo právny pomer, hoci by mohol žalovať priamo na splnenie povinnosti, nemožno určovaciu žalobu odoprieť, ak sa teda určením, že tu právny vzťah alebo právo je, či nie je vytvorí pevný právny základ pre riešenie právnych vzťahov v budúcnosti, je určovacia žaloba prípustná. Namietal, že k záveru o neexistencii naliehavého právneho záujmu žalobcu dospel súd až po piatich rokoch prebiehajúceho konania a až po vykonaní celého dokazovania, preto s prihliadnutím na túto skutočnosť a zásadu hospodárnosti konania vyjadril názor, že je potrebné a vhodné, aby súd uznal naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení. Podľa názoru žalobcu skutočnosť, že na požadovanom určení má naliehavý právny záujem umocňuje súdom opomenutá skutočnosť, že žalovaný sa domáha nielen od žalobcu vrátenia poskytnutých finančných prostriedkov, ktoré boli žalobcovi poskytnuté na realizáciu Projektu a ktoré zo strany žalobcu boli aj účelne realizované. Vyriešenie otázky, ktorá je predmetom tohto sporu by podľa neho odstránilo spornosť jeho neistoty v danom právnom vzťahu, čím by došlo i k úplnému vyriešeniu obsahu spornosti predmetného odstúpenia od zmluvy, pričom žalobca nemá žiaden iný procesný nástroj, ktorým by sa mohol momentálne brániť voči postupu žalovaného, ktorý od neho požaduje nedôvodné vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov. Existenciu naliehavého právneho záujmu na požalovanom určení odvodzoval aj od skutočnosti, že bez meritórneho rozhodnutia o určení neplatnosti odstúpenia od zmluvy je (ostáva) právne postavenie žalobcu neistým tak voči žalovanému, SOPK Trnavskej regionálnej komore, Ministerstvu, a to jednak vo vzťahu k právnej otázke oprávnenosti požadovania vrátenia finančných prostriedkov už vyplatených žalobcovi za obdobie 5-ich Monitorovacích správ na základe Zmluvy o poskytnutí finančného príspevku a Rozhodnutia o spolufinancovaní vo výške sumy 242.587,75 eur, oprávnenosti požadovania vrátenia finančných prostriedkov od žalobcu, ktoré boli vyplatené SOPK Trnavskej regionálnej komore za obdobie 5-ich Monitorovacích správ na základe Dohody a Zmluvy o poskytnutí finančného príspevku zo štátneho rozpočtu SR v nadväznosti na Zmluvu vo výške sumy 187.992,12 eur, oprávnenosti postupu príslušných orgánov v rámci Projektu ohľadom nepriznania finančných prostriedkov uplatňovaných žalobcom na základe 5-tej a 6-tej Monitorovacej správy v spojení so Zmluvou a Rozhodnutím o spolufinancovaní, oprávnenosti postupu príslušných orgánov v rámci Projektu ohľadom nepriznania finančných prostriedkov uplatňovaných SOPK Trnavskou regionálnou komorou ako hlavným cezhraničným partnerom žalobcu na základe 6-tej Monitorovacej správy v spojení s Dohodou a Zmluvou o poskytnutí finančného príspevku zo štátneho rozpočtu SR, ktorý by mohol byť v zmysle článku 8 bod. 1 Dohody uplatňovaný zo strany SOPK Trnavskej regionálnej komory voči žalobcovi. Uviedol, že odstúpenie od zmluvy predstavuje pre žalobcu závažný, až likvidačný zásah do jeho práv, pričom bez meritórneho posúdenia neplatnosti odstúpenia od zmluvy zo strany súdu a bez určenia, či zmluva trvá, bude žalobca povinný vrátiť vyplatený finančný príspevok v rámci Projektu v celkovej výške 430.579,87, čo môže viesť k jeho úpadku. Zdôraznil, že požadovaným určením sa v danom prípade vytvorí pevný právny základ a to jednak vo vzťahu k právnej otázke oprávnenosti požadovania vrátenia finančných prostriedkov už vyplatených žalobcovi za obdobie 5- tich Monitorovacích správ a súčasne sa tak zabráni a predíde ďalším možným súdnym sporom a to napríklad žalobám na plnenie. Namietal, že súd sa vyššie uvedenou argumentáciu nezaoberal. Napadnutý rozsudok označil za svojvoľný, arbitrárny, nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, a tým i nezrozumiteľný, zmätočný a nezákonný, súd nereflektoval základné procesné zásady a požiadavky občianskoprávneho konania, nezaoberal sa prvotne otázkou posúdenia naliehavého právneho záujmu a nedostatočným a nesprávnym spôsobom sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami. S ohľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že tak v celom rozsahu vyhovie žalobe žalobcu a zaviaže žalovaného k povinnosti nahradiť žalobcovi 100 % náhrady trov konania, vrátane 100 % náhrady trov právneho zastúpenia k rukám právneho zástupcu žalobcu, eventuálne navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu a aby vec vrátil súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. 3. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 28.01.2019, v ktorom sa plne stotožnil s výrokom napadnutého rozsudku. Uviedol, že odvolanie žalobcu smeruje iba k procesnej stránke súdneho procesu, a nie voči tvrdeniam žalovaného, preto žalovaný odkázal na všetky svoje predošlé tvrdenia, vyjadrenia a dôkazy, ktoré v konaní predložil. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. 4. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu dňa 05.02.2019. Zotrval na svojej predošlej argumentácii a vyjadril názor, že na podklade právnej argumentácie v odvolaní dostatočným spôsobom preukázal, že v danom prípade s prihliadnutím na individuálne okolnosti tohto prípadu nemožno pochybovať o tom, že žalobca má naliehavý právny záujem na požadovanom určení. 5. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 27.3.2020 podal voči JUDr. Denise Cvikovej námietku zaujatosti z dôvodu, že v konaní rozhodovala sudkyňa, ktorá je spomínaná v tzv. Kočnerove Treeme a voči ktorej bolo vznesené obvinenie pre závažné trestné činy a ktorá bola vzatá do väzby pre tieto trestné činy a ktorej súčasne Súdna rada SR pozastavila výkon funkcie sudkyne a ktorá tak de iure nemôže byť nezaujatá, lebo nespĺňa zákonné atribúty nestrannosti a nezávislosti sudcu. 6. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), preskúmal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok č.k. 26Cb/17/2013-514 zo dňa 20.09.2018 je potrebné v zmysle § 387 ods. 1 potvrdiť ako vecne správny. 7. Odvolací súd sa v prvom rade zaoberal námietkou zaujatosti voči sudkyni JUDr. Denise Cvikovej, ktorá rozhodovala vec na súde prvej inštancie. K námietke zaujatosti sa vyjadrila zastupujúca sudkyňa JUDr. Miriam Žiaková, ktorá uviedla, že vzhľadom na to, že námietka neobsahuje podstatnú náležitosť podľa § 52 ods. 2 CSP, a to, absentuje údaj, kedy sa strana dozvedela o dôvode vylúčenia, na danú námietku sa neprihliada. 8. Podľa § 52 ods. 2 CSP v námietke zaujatosti musí byť okrem všeobecných náležitostí podania uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, kedy sa strana uplatňujúca si námietku o dôvode vylúčenia dozvedela a dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti podľa prvej vety, súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. Ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú. 9. Ustanovenie § 52 ods. 2 CSP upravuje osobitné náležitosti námietky zaujatosti, ktoré musí námietka okrem všeobecných náležitostí podania uvedených v § 127 CSP obsahovať. Povinnou obsahovou náležitosťou námietky zaujatosti je, kedy sa strana uplatňujúca si námietku o dôvode vylúčenia dozvedela (musí ísť o presný dátum, keďže ustanovenie § 53 CSP upravuje sedemdňovú zákonnú lehotu, v rámci ktorej je potrebné uplatniť námietku zaujatosti, pričom na neskôr uplatnenú námietku zaujatosti súd vôbec neprihliadne). Ak námietka nemá všetky zákonom vyžadované náležitosti, súd nie je povinný stranu sporu poučiť o potrebe opravy alebo doplnenia, a teda nie je povinný vyzvať ju na odstránenie vady. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti, súd neprihliadne a vec ani nepredloží nadriadenému súdu na rozhodnutie. 10. Z podanej námietky zaujatosti vyplýva, že námietka neobsahuje podstatnú náležitosť podľa § 52 ods. 2, a to neobsahuje údaj o tom, kedy sa žalobca o dôvode vylúčenia dozvedel. Preto odvolací súd na námietku zaujatosti žalobcu voči JUDr. Denise Cvikovej neprihliadol. 11. Podľa § 470 ods. 1 a 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 12. Podľa § 80 písm. c) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“), návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. 13. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. 14. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 15. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 1 CSP v zásade stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia Okresného súdu Bratislava I č.k. 26Cb/17/2013-514 zo dňa 20.09.2018, pretože vo výroku vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalobca neargumentuje žiadnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré by mali za následok zrušenie daného rozhodnutia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti napádaného rozhodnutia uvádza odvolací súd nasledovné: 16. Žalobca sa v konaní domáhal, aby súd určil, že odstúpenie žalovaného od zmluvy o poskytnutí finančného príspevku č. D. XXXXXXXXXXXXX uzatvorenej medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného dňa 27.07.2009 dané žalobcovi listom právnym predchodcom žalovaného dňa 01.08.2012 č.: MPRV-2012-427/21722-15 je neplatné a zmluva o poskytnutí finančného príspevku uzatvorená medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného dňa 27.07.2009, č. D. XXXXXXXXXXXXX stále trvá. Ako vyplýva z použitých ustanovení, súd na prejednávanú vec správne aplikoval aj ustanovenie § 470 ods. 1, 2 CSP a § 80 OSP, následne však v bode 14. odôvodnenia napadnutého rozsudku vyvodil z aplikovaných ustanovení nesprávne právne závery, keď vychádzajúc z okamžitej aplikability Civilného sporového poriadku podanú žalobu v časti o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy posudzoval podľa ustanovenia § 137 písm. d) CSP. Súd v tomto prípade nezohľadnil vzájomnú koreláciu ustanovení § 470 ods. 1 CSP a § 470 ods. 2 CSP. Odvolací súd zdôrazňuje, že keďže určovacia žaloba bola podaná na súd dňa 14.01.2013 za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, ktorý umožňoval domáhať sa aj určenia, či tu právny vzťah je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, vzhľadom na prechodné ustanovenie § 470 ods. 1 a 2 CSP, bolo potrebné na prejednávanú vec aplikovať ustanovenie § 80 písm. c) OSP o určovacej žalobe. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/30/2018 zo dňa 18.12.2018, v ktorom uviedol „V danom prípade predmetom konania bola žaloba žalobcu o určenie neplatnosti právnych úkonov uzavretých medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/, pričom žaloba bola podaná na okresný súd za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. Konajúce súdy preto správne posudzovali podmienky procesnej prípustnosti takejto žaloby podľa Občianskeho súdneho poriadku (§ 470 ods. 2 veta prvá C. s. p.). V súlade s ustálenou judikatúrou najvyššieho súdu žalobcom podanú žalobu považovali za určovaciu žalobu v zmysle § 80 písm. c) O. s. p., podľa ktorého návrhom možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.“ Účinky úkonov vykonaných za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku zostávajú v zmysle § 470 ods. 2 CSP zachované a v súlade s týmto zákonným ustanovením je potrebné podmienky procesnej prípustnosti žaloby žalobcu posúdiť podľa ustanovenia § 80 písm. c) OSP. Keďže z použitých ustanovení vyplýva, že súd na prejednávanú vec aplikoval aj ustanovenie § 470 ods. 1 a 2 CSP a § 80 OSP, odvolací súd nevyzýval sporové strany, aby sa k možnému použitiu týchto ustanovení odvolacím súdom vyjadrili v zmysle § 382 CSP. Je potrebné zdôrazniť, že nová koncepcia zakotvená v ustanovení § 137 písm. c) a d) CSP sa podstatným spôsobom odlišuje od pôvodného znenia ustanovenia § 80 OSP. Na rozdiel od ustanovenia § 137 písm. d) CSP, podľa ktorého žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení právnej skutočnosti ak to vyplýva z osobitného predpisu, ustanovenie § 80 písm. c) OSP takúto požiadavku neobsahuje a určovaciu žalobu podmieňuje len existenciu naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení. Z uvedeného vyplýva, že predpokladom prípustnosti žaloby podľa § 80 psím. c) OSP nie je skutočnosť, že takéto oprávnenie žalobcovi vyplýva z osobitného predpisu, ale jej predpokladom je len existencia naliehavého právneho záujmu žalobcu. Vzhľadom na uvedené odvolací súd považoval za nesprávny právny záver súdu, ktorý žalobu zamietol z dôvodu, že žaloba o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy je neprípustným prostriedkom ochrany práv žalobcu, nakoľko osobitný predpis nepripúšťa rozhodovanie o takomto určení. Zároveň je však potrebné poukázať na to, že uvedený nesprávny právny záver súdu nemal za následok nesprávnosť výroku vo veci samej, nakoľko z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že súd sa následne zaoberal aj existenciou, resp. neexistenciou naliehavého právneho záujmu žalobcu na určení neplatnosti odstúpenia od zmluvy a určenia, že zmluva stále trvá a odôvodnenie napadnutého rozsudku je vo zvyšnej časti vecne správne. 17. Súd správne skúmal, či na strane žalobcu je daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení, nakoľko existencia naliehavého právneho záujmu je podmienkou úspešnosti žaloby o určenie neplatnosti právnych úkonov v zmysle § 80 písm. c) OSP. Vo všeobecnosti platí, že tzv. určovacia žaloba podľa § 80 písm. c) OSP má miesto iba za predpokladu, že žalobca má naliehavý právny záujem o požadovanie určenia existencie alebo neexistencie právneho vzťahu alebo práva. Je preto primárnou povinnosťou všeobecných súdov, aby sa pri rozhodovaní o určovacej žalobe vysporiadali najprv s otázkou (ne)existencie naliehavého právneho záujmu žalobcu. O vecnej opodstatnenosti žaloby môžu rozhodovať až po zistení, že naliehavý právny záujem je daný. Ústavný súd vo svojej doterajšej judikatúre už vyslovil právny názor, podľa ktorého ak všeobecné súdy postupujú tak, že rozhodnú o vecnej opodstatnenosti určovacej žaloby bez toho, aby dospeli k záveru o existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu, porušia tým základné právo na súdnu ochranu ďalšieho účastníka konania [spravidla žalovaného (II. ÚS 382/2010)]. Nakoľko dôvodom zamietnutia žaloby súdom bola práve absencia naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení v čase vyhlásenia rozsudku, v dôsledku čoho súd vec meritórne neskúmal, odvolací súd v odvolacom konaní primárne skúmal, či súd správne právne posúdil otázku ne/existencie naliehavého právneho záujmu na žalobcom požadovanom určení neplatnosti odstúpenia od zmluvy a určení, že zmluva trvá. Odvolací súd v tejto súvislosti považuje za potrebné zdôrazniť, že nepreukázaná existencia naliehavého právneho záujmu v čase rozhodovania súdu vedie k zamietnutiu určovacej žaloby. Naliehavý právny záujem musí žalobca preukázať. Povinnosť žalobcu preukázať naliehavý právny záujem znamená aj to, že žalobca je povinný uviesť v žalobe skutkové tvrdenia o tom, že naliehavý právny záujem je daný. Na preukázanie týchto tvrdení je povinný navrhnúť dôkazy. Náležité odôvodnenie naliehavého právneho záujmu na žalovanom určení je potrebné skúmať so zreteľom na individuálne okolnosti prípadu, predovšetkým so zreteľom na cieľ sledovaný podaním určovacej žaloby a konečný zmysel žalobcom navrhovaného rozhodnutia. Žalobca má naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je, alebo nie je vtedy, ak je tvrdené právo neisté alebo ohrozené za predpokladu, že vyhovujúcim určovacím rozsudkom možno túto neistotu alebo ohrozenie odstrániť. Prívlastok naliehavý chápeme tak, že právny záujem má dostatočnú intenzitu. Naliehavosť sa prejaví v tom, že určovací rozsudok bude pre žalobcu podstatným spôsobom užitočný. Naopak, naliehavosť nie je daná, ak má žalobca k dispozícii iný spôsob ochrany tvrdeného práva. Z doktríny preventívneho charakteru určovacej žaloby vyplýva, že naliehavý právny záujem (v zásade) absentuje, ak má žalobca možnosť žalovať na splnenie povinnosti. Je to tak v prípadoch, keď tvrdené právo už nie je v štádiu neistoty alebo ohrozenia, ale kedy už došlo k jeho porušeniu. Žalobca v zásade nemá naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je alebo nie je, ak už k porušeniu práva došlo. Ochranu už porušeného práva môže dosiahnuť žalobou na plnenie. Doktrína preventívneho charakteru určovacej žaloby vychádza preto z toho, že žalobca má naliehavý právny záujem vtedy, ak k porušeniu jeho práva zatiaľ nedošlo, avšak jeho právo je neisté alebo ohrozené. Stav tejto neistoty alebo ohrozenia možno preventívne odstrániť tým, že bude existovať rozhodnutie súdu o ne/existencii predmetného práva. Z doktríny preventívneho charakteru určovacej žaloby vyplýva, že žalobný nárok na plnenie konzumuje aj určovací žalobný nárok. 18. Odvolací súd v súlade s právnym názorom súdu dospel k záveru, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal naliehavý právny záujem na určení neplatnosti odstúpenia od zmluvy o poskytnutí finančného príspevku ani na určení, že predmetná zmluva stále trvá. V danom prípade nie je daný naliehavý právny záujem žalobcu na určení neplatnosti odstúpenia od zmluvy o poskytnutí finančného príspevku, nakoľko otázka platnosti odstúpenia od tejto zmluvy ma povahu prejudiciálnej vo vzťahu k otázke existencie práva alebo právneho vzťahu. Rovnako naliehavý právny záujem žalobcu nie je daný ani pri žalobe v časti určenia trvania zmluvy o poskytnutí finančného príspevku, pretože ako správne uviedol súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ak by súd vecne posudzoval trvanie zmluvy, musel by najprv ako prejudiciálnu otázku riešiť platnosť, resp. neplatnosť odstúpenia od tejto zmluvy. Uvedené znamená, že určenie súdu, že zmluva trvá závisí od určenia, či odstúpenie od dotknutej zmluvy bolo zo strany žalovaného uskutočnené platne, nakoľko platné odstúpenie od zmluvy má za následok, že zmluva už ďalej netrvá (platným odstúpením od zmluvy zmluva v zmysle § 349 OBZ zaniká a v zmysle § 351 OBZ zanikajú všetky práva a povinnosti zo zmluvy). Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 49/2003, podľa ktorého „Naliehavý právny záujem je daný vtedy, ak existuje aktuálny stav objektívnej neistoty medzi navrhovateľom a odporcom, ktorý je ohrozením navrhovateľovho právneho postavenia a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť, nie je pritom rozhodujúce, ako táto neistota vznikla.“ Odvolací súd ďalej dáva do pozornosti, že podľa ustálenej judikatúry je v zásade potrebné vychádzať z toho, že určovacia žaloba má preventívnu povahu a jej účelom je poskytnutie ochrany právnemu postaveniu žalobcu skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva, teda vtedy, keď sa žalobca nemôže domáhať ochrany prostredníctvom žaloby na plnenie. Žaloba žalobcu však nemá ani pri jednom z navrhovaných určovacích výrokov ktorých sa žalobca domáha, preventívny charakter. V čase vyhlásenia rozsudku súdu totiž už došlo k porušeniu práva, a to buď na strane žalobcu alebo na strane žalovaného, pretože ako správne uviedol súd, žalobca už žiadal o vyplatenie finančného príspevku podľa zmluvy o poskytnutí finančného príspevku, pričom žalovaný neplnil, preto žalobca podal žalobu o plnenie a na strane druhej žalovaný svojou žiadosťou zo dňa 28.08.2012 č.j. MPRV-2012-427/24016-21 požiadal žalobcu o vrátenie finančných prostriedkov, pričom žalobca neplnil, a preto žalovaný výzvou zo dňa 30.10.2012 č.j. MPRV-2012-427/29287-30 vyzýval žalovaného o vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov. Z uvedeného je zrejmé, že na jednej zo strán sporu už došlo k porušeniu práva, a teda prevencia v podobe žaloby o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy alebo určenia trvania zmluvy stratila zmysel, žalobca už nemá naliehavý právny záujem na požadovanom určení a právne vzťahy vzniknuté zo zmluvy o poskytnutí finančného príspevku a jej odstúpenia je možné vyriešiť už len žalobami o plnenie z jednej alebo druhej strany a odstrániť tak spornosť a stav neistoty. V danom prípade určovacia žalobca žalobcu nie je správnym a účinne zvoleným procesným nástrojom ochrany tvrdeného žalobcovho práva. Odvolací súd na tomto mieste poukazuje na skutočnosť, že žalobca už inicioval súdne konanie vedené na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 28Cb/48/2016, v ktorom sa domáha zaplatenia finančného príspevku z predmetnej zmluvy, v ktorom môže žalobca dosiahnuť odstránenie spornosti práva. Okrem toho je potrebné uviesť, že prípadným určením neplatnosti odstúpenia od zmluvy a určením, že zmluva trvá v tomto súdnom konaní by sa s konečnou platnosťou neodstránila spornosť práva, nepredišlo by sa ďalším sporom. Prípadné určovacie rozhodnutie v tomto konaní by nevytvorilo v právnom vzťahu žalobcu a žalovaného pevný právny základ pre realizáciu práv z ich právneho vzťahu až do tej miery, aby sa tým účinne predišlo žalobe o plnenie, stav ohrozenia práva žalobcu alebo neistota v jeho právnom postavení by sa neodstránil, pretože určovacím výrokom súdu by sa vyriešila len predbežná otázka, z ktorej bez ďalšieho právny vzťah (právo) významný pre právny pomer účastníkov ešte nevyplýva. Vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že určovacia žaloba žalobcu podľa § 80 písm. c) OSP v prejednávanej veci nemá preventívny charakter. Naopak, v danom prípade mal žalobca prípadné vzniknuté nároky uplatniť prostredníctvom žaloby na plnenie, ktorá má prednosť pred určovacou žalobou podľa § 80 písm. c) OSP. S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd dospel k rovnakému právne záveru ako súd prvej inštancie, a síce, že žalobca nepreukázal existenciu naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti odstúpenia od zmluvy a určení trvania zmluvy, preto súd postupoval správne keď žalobu bez meritórneho preskúmania zamietol. Na podporu uvedeného právneho záveru odvolací súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Obdo 10/2008 zo dňa 19.11.2008, v ktorom uviedol „Podľa ustálenej judikatúry určovacia žaloba má povahu preventívnu a jej účelom je poskytnutie ochrany právnemu postaveniu žalobcu skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva, teda vtedy, keď sa nemožno domáhať ochrany žalobou na plnenie. Medzi účastníkmi musí existovať aktuálny stav objektívnej neistoty, ktorý je ohrozením právneho postavenia žalobcu, a ktorý nemožno odstrániť iným právnym prostriedkom. Určovacia žaloby by tiež mala byť zárukou odvrátenia budúcich sporov účastníkov... Naliehavý právny záujem nie je daný ani v prípade žaloby na určenie neplatnosti právneho úkonu, ak otázka jeho platnosti má povahu otázky prejudiciálnej vo vzťahu k inej právnej otázke.“ 19. Odvolací súd považuje za potrebné upriamiť pozornosť na tú skutočnosť, že na Okresnom súde Bratislava (resp. v súčasnosti z dôvodu podania odvolania na Krajskom súde v Bratislave) je vedené konanie sp. zn. 28Cb/48/2016. V uvedenom konaní sa Okresní hospodářská komora Hodonín ako žalobca 1/ a Slovenská Obchodná a priemyselná komora ako žalobca 2/ domáhajú voči Ministerstvu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky ako žalovanému, zaplatenia sumy 60.957,35 eur s príslušenstvom a zaplatenia sumy 31.486,89 eur s príslušenstvom titulom poskytnutia finančného príspevku v súlade so zmluvou o poskytovaní finančného príspevku a na základe monitorovacích správ. Žalobca aj v uvedenom konaní namieta neplatnosť odstúpenia od zmluvy o poskytnutí finančného príspevku č. D. XXXXXXXXXXXXX zo dňa 27.07.2009, pričom otázka posúdenia platnosti resp. neplatnosti odstúpenia od danej zmluvy tvorí prejudiciálnu otázku v konaní sp. zn. 28Cb/48/2016 a súd sa ňou musí zaberať, vysporiadať a vyhodnotiť, či právny úkon žalovaného, ktorým odstúpil od predmetnej zmluvy zo dňa 27.07.2009 bol uskutočnený platne, t.j. či nevykazuje vady, ktoré by boli spôsobilé označiť tento právny úkon za neplatný a na to nadväzujúcou otázkou, či zmluva trvá, nakoľko neplatnosť odstúpenia a trvanie zmluvy sú predpokladom (za splnenia ostatných podmienok) na to, aby súd prípadne mohol žalobou na plnenie žalobcom uplatnený nárok priznať. Vzhľadom na skutočnosť, že otázka ne/platnosti odstúpenia od uvedenej zmluvy sa má riešiť v inom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I, je zrejmé, že v tomto konaní absentuje naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení neplatnosti odstúpenia od zmluvy o poskytnutí finančného príspevku č. D. XXXXXXXXXXXXX zo dňa 27.07.2009. Odvolací súd zdôrazňuje, že žaloba na plnenie „konzumuje“ žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu, a keďže o žalobcom požadovanom určení možno rozhodnúť v rámci rozhodovania o žalobe na plnenie, je zrejmé, že v tomto konaní neexistuje na požadovanom určení naliehavý právny záujem. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že súd správne ustálil, že žalobca môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva v konaní o zaplatenie finančného príspevku zo zmluvy o poskytnutí finančného príspevku, ktoré už inicioval a v prípade prejednávanej žaloby o určenie ne/platnosti a určenie trvania zmluvy o poskytnutí finančného príspevku ide len o zbytočne vyvolané (akési „čiastkové“) konanie po ktorom, aj keby žalobca už neinicioval súdne konania o plnenie, by takéto prípadné iné súdne konania museli nasledovať. Okrem toho sa odvolací súd plne stotožňuje s právnym názorom súdu, podľa ktorého „Skutočnosť, že sám žalobca v obsahu žaloby doručenej tunajšiemu súdu dňa 24.03.2016, na základe ktorej bolo začaté konanie vedené pod sp. zn. 28Cb/48/2016, žiadal o prerušenie konania do meritórneho rozhodnutia vo veci samej v tomto konaní, svedčí o tom, že otázka ne/platnosti odstúpenia a trvania zmluvy o poskytnutí finančného príspevku je prejudiciálnou otázkou v konaní o žalobe o plnenie zo zmluvy o poskytnutí finančného príspevku.“ Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd vyhodnotil námietku žalobcu, že súd nesprávne posúdil otázku nepreukázania naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení, ako nedôvodnú. 20. Za nedôvodnú považoval odvolací súd námietku žalobcu, že súd v odôvodnení napadnutého rozsudku celkom opomenul, resp. odignoroval pri skúmaní naliehavého právneho záujmu žalobcu tú skutočnosť, že žalobca sa podanou žalobou okrem iného domáhal i určenia, že zmluva o poskytnutí finančného príspevku č. D. XXXXXXXXXXXXX uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným zo dňa 27.07.2009 stále trvá. Po oboznámení sa s napadnutým rozsudkom mal odvolací súd preukázané, že súd pri rozhodovaní prihliadal aj na žalobu v časti určenia trvania predmetnej zmluvy a v odôvodnení rozhodnutia sa i s touto skutočnosťou stručne, no zároveň veľmi výstižne, vysporiadal. Súd v tejto súvislosti správne uviedol, že „Naliehavý právny záujem na takto požadovanom určení vylučuje aj ďalší žalobcom uplatnený nárok na určenie trvania zmluvy o poskytnutí finančného príspevku, pretože ak by súd vecne posudzoval trvanie zmluvy, musel by predsa ako prejudiciálnu otázku riešiť ne/platnosť odstúpenia od tejto zmluvy, pretože platným odstúpením od zmluvy totiž zmluva v zmysle § 349 Obchodného zákonníka zaniká a v zmysle § 351 Obchodného zákonníka zanikajú všetky práva a povinnosti zo zmluvy, teda zmluva by platným odstúpením od nej už netrvala.“ Následne súd konštatoval, že existencia naliehavého právneho záujmu nebola splnená ani v prípade žalobcom požadovaného určenia trvania zmluvy. Okrem toho uviedol, že „Je nepochybné, že žalobca nemôže mať naliehavý právny záujem na požadovanom určení, pretože ne/platnosť odstúpenia a trvanie zmluvy je alebo bude riešená len ako predbežná otázka v každom konaní o uloženie povinnosti plniť. Určenie ne/platnosti odstúpenia a určenie trvania zmluvy by neumožnilo bez ďalšieho, uplatniť vlastné vynútiteľné právo súvisiace s predmetom plnenia podľa zmluvy o poskytnutí finančného príspevku...V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že určenie ktorého sa žalobca domáha, a síce že predmetná zmluva trvá, sa odvíja od posúdenia platnosti, resp. neplatnosti odstúpenia žalovaného od predmetnej zmluvy.“ Taktiež súd uviedol, že v prípade žaloby o určenie trvania zmluvy ide len o zbytočné vyvolané konanie po ktorom, by nasledovali iné súdne konania. Z uvedeného vyplýva, že súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku zaoberal a vysporiadal aj so žalobou žalobcu v časti určovacieho výroku trvania zmluvy o poskytnutí finančného príspevku. Námietku žalobcu, že súd až po piatich rokov prebiehajúceho konania a až po vykonaní dokazovania dospel k záveru, že v danej veci nie je daný naliehavý právny záujem, považoval odvolací súd za absolútne irelevantnú, nakoľko nemá žiadny vplyv na prijatý právny záver súdu, pričom dĺžka trvania súdneho sporu v žiadnom prípade nezakladá naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení, ako nedôvodne tvrdil žalobca. V prejednávanej veci bol súd povinný skúmať existenciu naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení a ak dospel k záveru, že tento nie je daný, postupoval správne, keď žalobu zamietol bez toho, aby sa zaoberal meritom veci. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že ak by súd naliehavý právny záujem neskúmal, porušil by tým základné právo žalovaného na súdnu právnu ochranu. Uvedená skutočnosť vyplýva aj z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 590/2017 zo dňa 06.10.2017, ktorý uvádza „Ak všeobecné súdy postupujú tak, že rozhodujú o vecnej opodstatnenosti určovacej žaloby bez toho, aby dospeli k záveru o existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu, porušia tým základné právo na súdnu ochranu ďalšieho účastníka konania.“ 21. Žalobca ďalej namietal, že napadnutý rozsudok je arbitrárny, nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, a tým i nezrozumiteľný, zmätočný a nezákonný, súd nereflektoval základné procesné zásady a požiadavky občianskoprávneho konania, nezaoberal sa prvotne otázkou posúdenia naliehavého právneho záujmu a nedostatočným a nesprávnym spôsobom sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami. Uvedené námietky odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodné. Podľa odvolacieho súdu odôvodnenie napadnutého rozhodnutia spĺňa všetky náležitosti požadované ustanovením § 220 ods. 2 CSP, súd v odôvodnení rozsudku uviedol, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesné útoku použil, vysvetlil, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti mal v konaní preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil a ako vec právne posúdil. Rovnako z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, akými úvahami sa súd riadil. Takéto odôvodnenie napadnutého rozsudku považuje odvolací súd za zrozumiteľné, dostačujúce a presvedčivé. V danom prípade nedošlo zo strany súdu k odňatiu práva žalobcu na spravodlivý proces, a nedošlo ani k porušeniu princípu zákazu denegatio iustititae. Napadnutý rozsudok nevykazuje znaky svojvôle, ale je zákonný, vo výroku vecne správny a spravodlivý, súd sa v odôvodnení rozhodnutia vysporiadal so všetkými podstatnými a pre rozhodnutie relevantnými argumentmi žalobcu. 22. Vo vzťahu k odvolacej argumentácii žalobcu odvolací súd tiež pripomína, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo sporovej strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (I. ÚS 97/97). 23. Na záver považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16.11.2011, sp. zn. 6 Cdo 145/2011). 24. Odvolací súd, s ohľadom na vyššie uvedené napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 26Cb/17/2013-514 zo dňa 20.09.2018 v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vo výroku vecne správny. 25. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovaný nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mu žiadne nevznikli. 26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).