Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 4Cob/34/2025 1113201110 11. 12. 2025 JUDr. Tatiana Pastieriková ECLI:SK:KSBA:2025:1113201110.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovič v právnej veci žalobcu: Okresní hospodářská komora Hodonín, Svatoborská 591, 697 01 Kyjov, IČ: 485 32 312, Česká republika, zastúpený: URBAN & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária, Červeňova 15, 811 03 Bratislava, IČO: 47 244 895, proti žalovanému: Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky, Pribinova 4195/25, 811 09 Bratislava, IČO: 50 349 287, o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy o poskytnutí finančného príspevku a o určenie, že zmluva o poskytnutí finančného príspevku trvá, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III č.k. B1-26Cb/17/2013-1652 zo dňa 24. januára 2025, takto rozhodol: Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III č.k. B1-26Cb/17/2013-1652 zo dňa 24. januára 2025 p o t v r d z u j e . Žalobca má proti žalovanému právo na plnú náhradu trov tohto odvolacieho konania. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) I. výrokom určil, že odstúpenie právneho predchodcu žalovaného Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky od Zmluvy o poskytnutí finančného príspevku uzatvorenej medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného Ministerstvom výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky 27.07.2009 číslo zmluvy: Z 2241042000601 dané žalobcovi listom z 01.08.2012 číslo: MPRV-2012-427/21722-15 je neplatné a Zmluva o poskytnutí finančného príspevku z 27.07.2009 číslo zmluvy: Z 2241042000601 stále trvá. II. výrokom žalovaného zaviazal nahradiť žalobcovi trovy prvoinštančného konania, odvolacieho konania a dovolacieho konania v rozsahu 100 %, pričom o výške tejto náhrady bude rozhodnuté Mestským súdom Bratislava III samostatným uznesením. Rozhodol tak s poukazom na §§ 269 ods. 2, § 1 ods. 1 a 2, § 344, § 349 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), § 37 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), čl. 2 ods. 2, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal voči žalovanému (zmenu na strane žalovaného pripustil uznesením sp. zn. 1Obdo/23/2021 z 29.03.2022 Najvyšší súd Slovenskej republiky) určenia (zmenu žaloby pripustil Okresný súd Bratislava I uznesením sp. zn. 26Cb/17/2013 z 31.08.2016), že odstúpenie žalovaného od zmluvy o poskytnutí finančného príspevku (uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným - právnym predchodcom žalovaného) 27.07.2009 č. Z 2241042000601 dané žalobcovi listom žalovaného (právnym predchodcom žalovaného) z 01.08.2012
č. MPRV-2012-427/21722-15 je neplatné a zmluva o poskytnutí finančného príspevku uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným (právnym predchodcom žalovaného) 27.07.2009 č. Z 2241042000601 stále trvá. Zároveň žiadal nahradiť trovy konania. Žalobca v žalobe tvrdil, že pri realizácii Projektu postupoval z hmotnoprávneho hľadiska v súlade so Zmluvou o poskytnutí finančného príspevku č. Z 2241042000601 (ďalej aj „Zmluva“) a jej prílohami, a teda neexistovali dôvody pre odstúpenie od Zmluvy. Odstúpenie od Zmluvy označil za neplatné a závery v ňom uvedené za právne a vecne nepodložené a za predčasné. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe poukázal na to, že od Zmluvy odstúpil nielen na základe odporúčaní a záverov kontroly na mieste, ale predovšetkým na základe zdokumentovaných zistení o podstatnom porušení Zmluvy. Odstúpenie od Zmluvy označil za riadne odôvodnené, legálne, platné a riadne doručené, pričom na jeho základe Zmluva zanikla. V spore rozhodol Okresný súd Bratislava I rozsudkom sp. zn. 26Cb/17/2013 z 24.10.2016 tak, že žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. Krajský súd v Bratislave uznesením sp. zn. 4Cob/222/2017 z 10.05.2018 odvolaním napadnutý vyššie označený rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Vo veci opätovne rozhodol Okresný súd Bratislava I rozsudkom sp. zn. 26Cb/17/2013 z 20.09.2018 tak, že žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. Označený rozsudok Okresného súdu Bratislava I bol potvrdený Krajským súdom v Bratislave rozsudkom sp. zn. 4Cob/73/2019 z 30.04.2020. Na základe dovolania žalobcu Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. 1Obdo/23/2021 z 23.11.2022 rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 26Cb/17/2013 z 20.09.2018 a rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4Cob/73/2019 z 30.04.2020 zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Súd konštatoval, že bolo sporné, či žalobca má na požadovanom určení naliehavý právny záujem a otázka (ne)platnosti odstúpenia žalovaného od Zmluvy. V súlade s čl. 2 ods. 2 CSP a v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít R 62/2017 súd dospel k záveru, že odstúpenie Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky (právny predchodca žalovaného) číslo: MPRV-2012-427/21722-15 z 01.08.2012 od Zmluvy o poskytnutí finančného príspevku č. Z 2241042000601 uzatvorenej so žalobcom je neplatné. Uviedol, že v danom spore nie je sporné, že žalobca a Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky uzatvorili 27.07.2009 Zmluvu o poskytnutí finančného príspevku č. Z 2241042000601. Označená zmluva bola uzavretá aj podľa § 269 ods. 2 OBZ, t.j. strany sporu medzi sebou uzatvorili nepomenovanú zmluvu. Podľa Zmluvy jej prílohou č. 1 sú Všeobecné zmluvné podmienky k zmluve o poskytnutí finančného príspevku. Všeobecné zmluvné podmienky k zmluve o poskytnutí finančného príspevku (ďalej len „VZP“) upravujú ukončenie zmluvy v Článku 9. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky listom z 01.08.2012 číslo: MPRV-2012-427/21722-15 od Zmluvy odstúpilo s odkazom na Článok 9 ods. 2.2 VZP. Článok 9 ods. 2.2. VZP umožňuje odstúpiť poskytovateľovi nenávratného finančného príspevku od Zmluvy v prípadoch podstatného porušenia Zmluvy, nepodstatného porušenia Zmluvy a v prípadoch ustanovených právnymi predpismi Slovenskej republiky, Českej republiky a Európskeho spoločenstva. VZP v Článku 9 ods. 2.3 ustanovuje, že porušenie Zmluvy je podstatné, ak strana porušujúca Zmluvu vedela v čase uzavretia Zmluvy alebo v tomto čase bolo rozumné predvídať s prihliadnutím na účel Zmluvy, ktorý vyplynul z jej obsahu alebo z okolností, za ktorých bola Zmluva uzavretá, že druhá zmluvná strana nebude mať záujem na plnení povinností pri takom porušení Zmluvy alebo v prípade, ak tak ustanovuje Zmluva. V odstúpení od Zmluvy Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky uviedlo, že boli naplnené podmienky Článku 9 ods. 2.4 písm. d), h) a i) VZP a konanie žalobcu považuje za podstatné porušenie Zmluvy. Článok 9 ods. 2.4 VZP za podstatné porušenie Zmluvy zo strany žalobcu považuje okrem iného pod písm. d) porušenie záväzkov vyplývajúcich z vecnej alebo časovej realizácie aktivít Projektu a/alebo nesplnenie podmienok a povinností, ktoré prijímateľovi vyplývajú zo Zmluvy (najmä nezabezpečenie verejného obstarávania, nesplnenie merateľných ukazovateľov Projektu alebo iné závažné porušenie zmluvných povinností); pod písm. h) poskytnutie nepravdivých a zavádzajúcich informácií, resp. neposkytovanie informácií v súlade s podmienkami Zmluvy zo strany Prijímateľa a/alebo Partnerov; pod písm. i) porušenie, ktoré je považované za nezrovnalosť v zmysle článku 2 ods. 7 Nariadenia Rady (ES) č. 1083/2006 a Poskytovateľ stanoví, že takáto nezrovnalosť sa považuje za podstatné porušenie Zmluvy. Z citovaných písm. ods. 2.4 Článku 9 VZP jednoznačne vyplýva, že sú formulované všeobecne a široko, a preto pokiaľ Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky od Zmluvy odstúpilo, bolo jeho povinnosťou v odstúpení presne špecifikovať a vymedziť dôvod odstúpenia tak, aby žalobca presne
vedel, čo konkrétne porušil a čo presne je dôvodom odstúpenia od Zmluvy zo strany poskytovateľa nenávratného finančného príspevku. V odstúpení od Zmluvy Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky poukázalo na audit operácií č. 26.1/11/PAS/10 (A398/K2599) na žiadosti o platbu č. 22410420006501, pričom audit zaznamenal závažné nedostatky a neoprávnené výdavky v celkovej výške 33.740,28 eura. V nadväznosti na výsledky auditu bola vykonaná verejnosprávna kontrola na mieste, ktorej výsledkom bol Protokol č.j. 10958/2012-51, v ktorom kontrolná skupina navrhla Ministerstvu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, aby všetky výdavky realizované žalobcom boli považované za neoprávnené a zároveň navrhla odstúpiť od Zmluvy. Tieto závery auditu a kontroly slúžia pre Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky len ako podklad pre jeho rozhodnutie o tom, či využije alebo nevyužije svoje právo od Zmluvy odstúpiť. Článok 9 ods. 2.7 VZP k tomu uvádza, že v prípade podstatného porušenia Zmluvy je zmluvná strana oprávnená od Zmluvy odstúpiť okamžite, t.j. nie je povinná odstúpiť od Zmluvy. Ak Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky sa rozhodlo od Zmluvy odstúpiť, potom v odstúpení muselo presne špecifikovať dôvody, pre ktoré využilo toto oprávnenie. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky ako dôvody uviedlo, že žalobca porušil záväzok vyplývajúci z vecnej realizácie aktivít projektu a nesplnila povinnosti, ktoré mu vyplývajúc zo Zmluvy (využívanie priestorov a zakúpeného vybavenia na aktivity nesúvisiace s projektom - nedostatočné preukázanie využívania majetku obstaraného z rozpočtu projektu iba pre účely projektu, vyberanie vstupného poplatku za účasť na seminári realizovanom v rámci projektu, nedostatočné preukázanie splnenia merateľného ukazovateľa dopadu „Počet vytvorených pracovných miest obsadených ženami v oblasti MSP“); žalobca poskytoval nepravdivé a zavádzajúce informácie, a to v predložených monitorovacích správach a v podpornej dokumentácii (nesúlad medzi údajmi v monitorovacej správe a v priloženej fotodokumentácii, rozpor medzi údajmi uvádzanými na faktúrach a skutočným stavom zisteným počas kontroly na mieste - nesúlad fakturovaných položiek a skutočne dodaného majetku, nesúlad medzi údajmi v monitorovacej správe a podkladmi dodatočne poskytnutými kontrolovanou osobou, týkajúcimi sa preukázania splnenia merateľného dopadu „Počet vytvorených pracovných miest obsadených ženami v oblasti MSP“); žalobcovi bola identifikovaná nezrovnalosť v zmysle čl. 2 ods. 7 Nariadenia Rady (ES) č. 1083/2006 a RO takúto nezrovnalosť považuje za podstatné porušenie Zmluvy (kontrolná skupina označila všetky výdavky realizované žalobcom v rámci uvedeného projektu za neoprávnené). Súd konštatoval, že takto vymedzené dôvody odstúpenia od Zmluvy sú nezrozumiteľné, neurčité, a teda odstúpenie od Zmluvy je neplatné. Zdôraznil, že nie je ďalšou opravnou inštanciou v rámci verejného práva, nie je orgánom, ktorý by mal nanovo široko posúdiť závery auditu operácií č. 26.1/11/PAS/10 (A398/K2599), Protokolu č.j. 10 958/2012-51, či závery Ministerstva pro místní rozvoj Českej republiky. Pre tento spor je smerodajné len odstúpenie od Zmluvy z 01.08.2012, číslo: MPRV-2012-427/21722-15, ktoré vykonalo Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky a dôvody v ňom uvedené, pretože v tomto spore súd posudzuje (ne)platnosť práve tohto jednostranného právneho úkonu. V odstúpení od Zmluvy nie je konkretizovaná jasne, presne, určito a zrozumiteľne ani jedna jediná nezrovnalosť, ktorú Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky považovalo za podstatné porušenie Zmluvy. Okolnosť, že kontrolná skupina označila všetky výdavky realizované žalobcom za neoprávnené je jedna vec, avšak nie je zrejmé, ktorý konkrétny výdavok za neoprávnený považovalo Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, ktorý identifikovalo ako nezrovnalosť a z tohto dôvodu potom odstúpilo od Zmluvy. Nie je zrejmé, aké nepravdivé a zavádzajúce informácie v akých predložených monitorovacích správach a v akej podpornej dokumentácii poskytoval žalobca, nie je zrejmý ani nesúlad medzi bližšie neoznačenými údajmi v bližšie nešpecifikovanej monitorovacej správe a v neoznačenej fotodokumentácii, nie je zrejmý ani rozpor (v čom spočíva) medzi nešpecifikovanými údajmi uvádzanými na neoznačených faktúrach a skutočným stavom zisteným počas kontroly na mieste (nie je zrejmé a o aký skutočný stav malo ísť) - nesúlad fakturovaných položiek (nie je zrejmé o aké fakturované položky má ísť) a skutočne dodaného majetku (nie je zrejmé o aký dodaný majetok má ísť), nesúlad (nie je zrejmé v čom spočíva nesúlad) medzi údajmi v monitorovacej správe (monitorovacia správa nie je označená) a podkladmi dodatočne poskytnutými kontrolovanou osobou (nie je zrejmé o aké podklady má ísť), týkajúcimi sa preukázania splnenia merateľného dopadu „Počet vytvorených pracovných miest obsadených ženami v oblasti MSP“. Preukázanie splnenia merateľného ukazovateľa dopadu „Počet vytvorených pracovných miest obsadených ženami v oblasti MSP“ navyše
ani nie je dôvodom pre odstúpenie od Zmluvy podľa Článku 9 ods. 2.4, pretože týmto dôvodom je nesplnenie merateľného ukazovateľa a nie nepreukázanie jeho splnenia. Z odstúpenia od Zmluvy vôbec nevyplýva ako Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky vyhodnotilo a na základe čoho, že nebol splnený merateľný ukazovateľ dopadu „Počet vytvorených pracovných miest obsadených ženami v oblasti MSP“. Zároveň nie je z odstúpenia od Zmluvy jasné, aký záväzok vyplývajúci z vecnej realizácie aktivít projektu žalobca porušil a aké povinnosti, ktoré mu vyplývajúc zo Zmluvy nesplnil, pokiaľ má ísť o porušenia/nesplnenia uvedené v zátvorke, tak nie je zrejmé využívanie akých priestorov a akého zakúpeného vybavenia na aké aktivity nesúvisiace s projektom - nedostatočné preukázanie využívania majetku obstaraného z rozpočtu projektu (nie je zrejmé akého) iba pre účely projektu, vyberanie vstupného poplatku za účasť na seminári realizovanom v rámci projektu (nie je zrejmé o aký seminár má ísť), nedostatočné preukázanie splnenia merateľného ukazovateľa dopadu „Počet vytvorených pracovných miest obsadených ženami v oblasti MSP“ - dôvodom odstúpenia môže byť len nesplnenie merateľného ukazovateľa dopadu a nie nepreukázanie jeho naplnenia; navyše z odstúpenia nie je zrejmé v čom / ako nebol merateľný ukazovateľ naplnený. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky ak bolo toho názoru, že tento ukazovateľ nie je naplnený, malo dôvod odstúpenia od Zmluvy takto špecifikovať a presne uviesť na základe čoho dospelo k záveru o nesplnení merateľného ukazovateľa dopadu. Ak Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky odstúpilo od Zmluvy z dôvodu, ktorý nemožno subsumovať pod Článok 9 ods. 2.4 písm. d), h) alebo i) VZP, tak je takéto odstúpenie v tejto časti neplatné. Len jasné, určité a zrozumiteľné odstúpenie od Zmluvy môže založiť zamýšľané právne účinky a len v takomto prípade má potom žalobca jasnú predstavu o tom, čo je dôvodom odstúpenia od Zmluvy a v čom tento dôvod presne spočíva. Súd zopakoval, že úlohou tohto súdneho sporu nie je opätovné posúdenie celého administratívneho konania len preto, že odstúpenie od Zmluvy je formulované príliš všeobecne, neurčito a nezrozumiteľne. Sám žalovaný pritom vo vyjadrení k žalobe žalobcu uvádza, že od Zmluvy odstúpil na základe preukázaných a zdokumentovaných zistení porušenia Zmluvy zo strany žalobcu, avšak tieto porušenia žalovaný do textu odstúpenia nijako v konkrétnej rovine nepremietol. Závery vykonanej kontroly majú len odporúčací charakter, a preto bolo povinnosťou žalovaného presne, jasne, zrozumiteľne, určito vymedziť, čo považuje za podstatné porušenie Zmluvy. V podaní z 26.02.2016 žalovaný opakovane uvádza, že dôvody odstúpenia od Zmluvy, t.j. podstatné porušenie Zmluvy je zrejmé z Protokolu a z rozhodnutia o námietkach, čo absolútne nepostačuje, keďže tieto dôvody majú byť zrejmé predovšetkým zo samotného odstúpenia od Zmluvy a majú v ňom byť riadne popísané. Inými slovami jasnosť, zrozumiteľnosť, určitosť Protokolu neznamená aj jasnosť, určitosť, zrozumiteľnosť odstúpenia od Zmluvy. Súd neposudzuje (ne)platnosť Protokolu, ale (ne)platnosť odstúpenia od Zmluvy. Z odstúpenia od Zmluvy vôbec nevyplýva, čo konkrétne žalovaný z Protokolu preberá, pretože žalovaný len konštatuje, že taký Protokol bol vydaný a aké sú jeho závery. Rovnaké závery platia aj pre rozhodnutie o námietkach. Je nevyhnutné, aby zmluvná strana, ktorá chce prejaviť vôľu smerujúcu k zániku záväzku odstúpením, jednoznačne vymedzila dôvod, pre ktorý od zmluvy odstupuje s vymedzením konkrétnej zmluvnej povinnosti, ktorá bola druhou stranou určitým konaním alebo nekonaním porušená. Iba ak sú splnené tieto požiadavky, nastanú predpokladané účinky odstúpenia od zmluvy v podobe zániku zmluvného záväzku. S ohľadom na sankčný charakter inštitútu odstúpenia je nevyhnutné, aby druhej zmluvnej strane bol známy dôvod odstúpenia. Žalovaný na pojednávaní konanom 03.06.2015 uvádzal, že pochybenia žalobcu sú zadokumentované, zdôvodnené v Protokole a v rozhodnutí o námietkach, čo je žalobcovi známe. Uvedené ale nepostačuje vo vzťahu k posudzovaniu (ne)platnosti odstúpenia od Zmluvy, v ktorom dôvody odstúpenia sú popísané neurčito, nejasne, nezrozumiteľne. Vedomosť žalobcu o Protokole a o rozhodnutí o námietkach je nepodstatná, pretože žalobca má mať vedomosť o jasných, určitých, zrozumiteľných dôvodoch odstúpenia od Zmluvy popísaných v tomto právnom úkone a nie v iných právnych úkonoch, ktorých výsledkom bolo len odporúčanie pre Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, t.j. bolo na Ministerstve pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky ako toto odporúčanie vyhodnotí a čo bude považovať za závažné porušenie Zmluvy. Podmienky odstúpenia sú v obchodných záväzkových vzťahoch odlišné, než je to v prípade úpravy odstúpenia od zmluvy v rámci Občianskeho zákonníka. Rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 4Cdo/111/2008 preto nie je aplikovateľné na rozhodovanú vec. Pre určitosť vymedzenia dôvodu odstúpenia od zmluvy teda nepostačuje, ak zmluvná strana všeobecne odkáže na zmluvné
povinnosti, avšak neuvedie, ktorú konkrétnu zmluvnú povinnosť druhá zmluvná strana porušila. Ak nie je v odstúpení od zmluvy ako v jednostrannom právnom úkone vymedzený dôvod odstúpenia (jednoznačné vymedzenie porušenia zmluvnej povinnosti druhou zmluvnou stranou), nie je možné chýbajúci obsah odstúpenia ako právneho úkonu doplniť výkladovými pravidlami. Ako už súd skonštatoval, odstúpenie Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky od Zmluvy neobsahuje vymedzenie, ktoré konkrétne povinnosti žalobca porušila a v čom malo toto porušenie spočívať, preto vyhodnotil odstúpenie od Zmluvy zo strany Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky ako neplatné. Pre posúdenie sporu považoval súd za irelevantné závery auditu, závery uvedené v Protokole, či závery českého orgánu, ktorý posudzoval námietky. Podstatné sú dôvody uvedené v odstúpení od Zmluvy, pretože na základe týchto dôvodov skončil právny predchodca žalovaného so žalobcom zmluvný vzťah. Je rovnako nepodstatné tvrdenie žalovaného, že žalobca bol s dôvodmi oboznámený, keďže sú precízne špecifikované v Protokole a v rozhodnutí o námietkach. Na základe týchto listín sa nekončil zmluvný vzťah medzi stranami sporu; tieto listiny mali nanajvýš odporúčací charakter pre žalovaného. Ak sa žalovaný rozhodol na základe týchto listín skončiť so žalobcom zmluvný vzťah, bolo jeho povinnosťou uviesť do odstúpenia od Zmluvy presné, jasné, určité a zrozumiteľné dôvody, proti ktorým by sa následne mohol žalobca brániť. Len presné, jasné, určité a zrozumiteľné dôvody ukončenia zmluvného vzťahu zo strany žalovaného následne umožnia adekvátnu obranu žalobcu a v konečnom dôsledku aj súdny prieskum. V obdobnom spore totiž Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 8Cdo/146/2019 z 22.01.2020 uviedol, že súd musí preskúmať postup žalobcu pri rozhodovaní o oprávnenosti výdavkov žalovaného v súvislosti so schváleným projektom a za tým účelom umožniť vyvrátiť/potvrdiť závery administratívnych kontrol a preukázať (ne)oprávnenosť vynaložených výdavkov. V danom spore to znamená, že bolo povinnosťou žalovaného uviesť dôvody odstúpenia tak, aby súd mohol preskúmať danosť a dôvodnosť jednotlivých dôvodov odstúpenia a zároveň tak, aby žalobca mal možnosť dôvody odstúpenia od Zmluvy vyvrátiť. Bez uvedenia jasných, presných, určitých a zrozumiteľných dôvodov odstúpenia od Zmluvy tento proces možný nie je. Zopakoval, že bez riadneho vymedzenia dôvodov odstúpenia od Zmluvy, súd nemôže plniť úlohu ďalšej inštancie správneho orgánu a opätovne podrobiť skúmaniu celý administratívnoprávny proces. Pokiaľ žalovaný naďalej tvrdil nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení, túto námietku považoval súd za nedôvodnú. V tomto smere odkázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo/23/2021 z 23.11.2022, v ktorom dovolací súd jednoznačne uviedol, že žalobca má na požadovanom určení naliehavý právny záujem. V nadväznosti na uvedené súd uzavrel, že z dôvodu rozporu s § 37 OZ je odstúpenie od Zmluvy neplatné, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku napadnutého rozsudku. Keďže žalobca mal v spore plný úspech, súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného konania, odvolacieho konania a dovolacieho konania proti žalovanému v celom rozsahu 100 %. 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Svoje podanie odôvodnil tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. K otázke namietanej neplatnosti odstúpenia od Zmluvy realizovanej listom žalovaného zo dňa 01.08.2012, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 09.08.2012, žalovaný uviedol, že v priebehu konania bolo jednoznačne a nepochybne preukázané, že predmetné odstúpenie od Zmluvy je potrebné kvalifikovať ako platný a účinný právny úkon. Mal za to, že odstúpenie obsahuje jednoznačné uvedenie dôvodov odstúpenia s jasným a nespochybniteľným odkazom na vykonaný Audit operácií č. 26.1/11/PAS/10, ktorý na úrovni prijímateľa zaznamenal závažné nedostatky a neoprávnené výdavky v celkovej výške 33.740,28 eur, ako aj na výsledky verejnosprávnej kontroly na mieste prezentované v Protokole č.j. 10 958/2012-51, v ktorom kontrolná skupina navrhla RO a Národnému orgánu Operačného programu cezhraničnej spolupráce Slovenská republika - Česká republika, aby všetky výdavky realizované prijímateľom v rámci uvedeného projektu boli považované za neoprávnené a
zároveň navrhla odstúpiť od zmluvy, pričom na základe prijímateľom podaných námietok vydalo Ministerstvo pro místní rozvoj Českej republiky ako vedúci kontrolný orgán rozhodnutie o námietkach. Žalovaný v odstúpení jednoznačne poukázal na čl. 9 ods. 2.2, ods. 2.4 písm. d), h) a i) prílohy č. 1 Zmluvy „Všeobecné zmluvné podmienky k zmluve o poskytnutí finančného príspevku“ a uviedol, že RO považuje konanie prijímateľa za podstatné porušenie zmluvy. Žalovaný zároveň aj jednoznačne uviedol, že prijímateľ porušil záväzok vyplývajúci z vecnej realizácie aktivít projektu a nesplnil konkrétne podmienky a povinnosti, ktoré prijímateľovi vyplývajú zo Zmluvy. Dôvody odstúpenia od Zmluvy považoval žalovaný za jednoznačne určené a zrozumiteľné už v samotnom texte odstúpenia, pričom opätovne poukázal na skutočnosť, že dôvody odstúpenia boli jednoznačne charakterizované aj v záveroch Auditu č. 26.1/11/PAS/10, v Protokole o výsledku verejnosprávnej kontroly na mieste zo dňa 28.05.2012 č.j. 10 958/2012-51 a v Rozhodnutí ministra pro místní rozvoj Českej republiky zo dňa 26.6.2012 č.j. 23 432/2012-51, na ktoré samotné odstúpenie od Zmluvy odkazuje. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný jednoznačne a zrozumiteľne sformuloval dôvody odstúpenia v samotnom texte odstúpenia a pre úplnú jednoznačnosť sa odvolal priamo v texte odstúpenia aj na vyššie uvedené dokumenty, ktoré rovnako obsahujú jednotlivé dôvody odstúpenia, pričom tieto dokumenty boli presne identifikované a je preukázané, že nimi žalobca disponoval, preto ich ani nebolo potrebné prikladať ako samostatnú prílohu k odstúpeniu, ale postačoval samotný odkaz na ich obsah. Oprávnenosť a relevantnosť uvedených dokumentov tvoriacich podklad pre odstúpenie je daná v čl. 3 bod 3.6 Zmluvy, kde sa žalobca zaväzuje rešpektovať výkon kontroly a auditu v súlade s ustanoveniami relevantných právnych predpisov. Žalovaný sa preto nestotožnil s názorom súdu, že odstúpenie nebolo jasné a zrozumiteľné, a preto ani nezaložilo zamýšľané právne účinky. Žalovaný mal za to, že napadnutý právny úkon je jasný, dostatočne zrejmý a platný, pričom z jeho obsahu je zrejmé, že žalovaný vymedzil dôvody odstúpenia ako skutkovo, tak aj odkazom na zdroje zistení, relevantné na vec sa vzťahujúce dokumenty. Zároveň žalovaný upriamil pozornosť aj na skutočnosť, že pre platnosť odstúpenia od zmluvy postačuje identifikovať jedno podstatné porušenie zmluvy, pričom v danom prípade ich bolo identifikovaných niekoľko a zároveň bolo vykonaným dokazovaním v konaní jednoznačne preukázané, že k podstatnému porušeniu Zmluvy o poskytnutí FP došlo. Dal do pozornosti, že v predmetnej veci prebieha aj druhé konanie, ktorým je konanie o zaplatenie sumy, na ktorú by mohol mať žalobca nárok, ak by k odstúpeniu nedošlo, pričom v tomto smere poukázal na bod 63. odôvodnenia uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo/4/2022 zo dňa 19.04.2023 vydaného v uvedenom konaní. Žalovaný uviedol, že síce mu je zrejmé, že ide o dve rôzne konania, príde mu však absurdné, aby v jednom najvyššia súdna autorita konštatovala tvrdenie, ktoré je kontradiktórne tvrdeniu súdu z napadnutého rozhodnutia. V prípade akceptovania právnych záverov napadnutého rozhodnutia by podľa tvrdení žalovaného nastala situácia, kedy v konaní o zaplatenie raz Najvyšší súd SR konštatoval splnenie obsahových náležitostí odstúpenia od zmluvy, avšak v tom istom konaní by bol žalobcovi priznaný ním tvrdený nárok na podklade napádaného rozsudku, ktorý konštatuje presný opak. Žalovaný mal za to, že ide prejav porušenia princípu právnej istoty. Ďalej dal do pozornosti bod 68. predmetného uznesenia Najvyššieho súdu SR. Okrem toho žalovaný považoval odôvodnenie napadnutého rozsudku za nedostatočné a neodpovedajúce na všetky relevantné argumenty sporových strán a na vykonané dokazovanie. Súd sa v odôvodnení rozhodnutia obmedzil len na obsahovú stránku odstúpenia od Zmluvy o poskytnutí FP a žiadnym spôsobom, ani okrajovo, sa nevyjadril k ostatným, v konaní nastoleným otázkam a argumentom. Žalovaný preto v tejto časti považoval napadnutý rozsudok za arbitrárny, nepreskúmateľný a nereflektujúci princíp právnej istoty sporových strán. Vo vzťahu k výroku o náhrade trov konania poukázal na to, že na celý priebeh konania sa v súlade s § 153 ods. 1 CSP vzťahuje zásada sudcovskej koncentrácie konania, pričom žalovaný niekoľkokrát počas konania upozorňoval na skutočnosť, že žalobca tendenčne navrhuje vykonanie nových dôkazov priebežne, skoro na každom pojednávaní a zbytočne tak predlžuje trvanie konania. Súd napriek tomu opakovane pripúšťal nové dôkazy, a to priamo na pojednávaní. Z uvedeného dôvodu mal žalovaný za to, že žalobcovi, ani v prípade výhry v spore, nepatrí náhrada trov konania vo výške 100 %. Záverom zotrval na svojich doterajších tvrdeniach a navrhol, aby odvolací súd rozhodol tak, že žalobcu v celom rozsahu zamieta. 3. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu dňa 27.02.2025. Žalobca zotrval na svojom názore, že odstúpenie od Zmluvy je absolútne neplatným právnym úkonom z dôvodu absencie určitosti a zrozumiteľnosti výpovedných dôvodov. Argument žalovaného, že Odstúpenie obsahuje dostatočnú špecifikáciu dôvodov odstúpenia vylučuje sám žalovaný, ktorý sám pripúšťa a uvádza, že dôvody odstúpenia od Zmluvy nevyplývajú priamo z Odstúpenia, ale vyplývajú až z odkazu na vykonaný Audit a výsledky verejnosprávnej kontroly prezentované
v Protokole, čo v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe nemožno považovať za splnenie obsahových náležitostí odstúpenia do Zmluvy. V tejto súvislosti súd v bode 27. a nasl. napadnutého rozsudku správne poukázal na rozhodnutie R 62/2017. V nasledujúcich častiach rozsudku sa súd dôkladne, náležite a presvedčivo vysporiadal s povinnosťou žalovaného v Odstúpení presne špecifikovať a vymedziť dôvody odstúpenia tak, aby žalobca presne vedel, čo konkrétne porušil. V bode 33. napadnutého rozsudku sa súd presvedčivým a zákonným a ústavne konformným spôsobom vysporiadal s argumentáciou žalovaného, ktorou odôvodňoval svoje Odstúpenie s odkazom na Audit a výsledky verejnosprávnej kontroly prezentované v Protokole. Žalobca mal za to, že v prípade poukazu na bod 63. odôvodnenia uznesenia sp. zn. 1Obdo/4/2022 zo dňa 19.04.2023 zo strany žalovaného ide o vytrhnutie výroku Najvyššieho súdu SR z kontextu. V kontexte znenia ods. 63. aj ďalšieho znenia uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo/4/2022 zo dňa 19.04.2023 nemožno predmetný výrok vykladať ako právny názor Najvyššieho súdu SR, že Odstúpenie je platné. V predmetnom bode Najvyšší súd SR skúmal, len či súd prvej inštancie a odvolací súd riadne odôvodnili svoje rozhodnutia, neskúmal, resp. nevyjadroval sa k splneniu hmotnoprávnych požiadaviek na platnosť, resp. neplatnosť právneho úkonu, ktorým bolo Odstúpenie, a preto je domnelý rozpor medzi právnym názorom Najvyššieho súdu SR a Mestského súdu Bratislava III len vyfabulovaný žalovaným. Súd bol teda oprávnený meritórne posudzovať otázku neplatnosti Odstúpenia, a vecne a právne správne, zákonne a ústavne konformne konal, keď uviedol odôvodnenie v bode 36. rozsudku. Taktiež zdôraznil správny a zákonný právny názor súdu uvedený v bode 40. rozsudku. Keďže Odstúpenie žalovaného od Zmluvy neobsahuje vymedzenie, ktoré konkrétne povinnosti žalobca porušil a v čom malo toto porušenie spočívať, súd správne vyhodnotil odstúpenie od Zmluvy zo strany žalovaného ako neplatné. Žalobca zdôraznil, že pre posúdenie sporu sú irelevantné závery auditu či závery uvedené v Protokole, či závery českého orgánu, ktorý posudzoval námietky, pretože podstatné sú len dôvody uvedené v odstúpení od Zmluvy, keďže na základe týchto dôvodov skončil právny predchodca žalovaného so žalobcom zmluvný vzťah. Je rovnako nepodstatné tvrdenie žalovaného, že žalobca bol s dôvodmi oboznámený, keďže sú precízne špecifikované v Protokole a v rozhodnutiach o námietkach. Na základe týchto listín sa totiž neskončil zmluvný vzťah medzi stranami sporu a tieto listiny mali nanajvýš odporúčací charakter pre žalovaného. Ak sa žalovaný rozhodol na základe týchto listín skončiť so žalobcom zmluvný vzťah, bolo jeho povinnosťou uviesť do Odstúpenia od Zmluvy presné, jasné, určité a zrozumiteľné dôvody, proti ktorým by sa následne mohol žalobca brániť. Žalovaný taktiež nedôvodne v odvolaní uvádza, že súd sa mal vysporiadať s tvrdeniami, ktoré sú uvedené v ods. 68. uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo/4/2022 z 19.04.2023. Žalobca poukázal na to, že žalovaný vytrháva výroky z kontextu a interpretuje ich spôsobom, ktorý má pridať na naliehavosti ním predloženej argumentácie, avšak v dôsledku takéhoto konania znižuje svoju dôveryhodnosť. Žalobca dal preto do pozornosti celé znenie bodu 68. predmetného uznesenia Najvyššieho súdu SR. Z vyššie uvedeného vyplýva, že v prípade mimoriadneho ukončenia zmluvného vzťahu z dôvodu podstatného porušenia zmluvy, je strana povinná jednak explicitne definovať dôvody, ktoré v zmysle čl. 9 bod 2.4 VZP sa považujú za podstatné porušenie Zmluvy, a zároveň v takom prípade je zmluvná strana oprávnená odstúpiť okamžite (nie kedykoľvek), len čo sa o tomto porušení dozvedela. Žalobca v doterajšom konaní v tejto súvislosti uviedol už vyčerpávajúcu argumentáciu, (s odkazom na početnú judikatúru najvyšších súdnych autorít) ktorou preukázal, že žalovaný neporušil len podmienku explicitného definovania dôvodov v zmysle čl. 9 bod 2.4 VZP, ale súčasne porušil svojím konaním aj druhú podmienku (konania bezodkladne/okamžite), v dôsledku čoho nie je možné, aby pri absencii všetkých týchto povinných náležitostí predmetné Odstúpenie vyvolalo zamýšľané právne dôsledky. Žalobca zdôraznil, že záver o podstatnom porušení zmluvy je výlučne tvrdením žalovaného, ktoré je založené iba na jeho domnienkach, pričom nemá oporu ani v listinných dôkazoch. Súd v bode 35. rozsudku správne konštatoval, že takto vymedzené dôvody odstúpenia od Zmluvy sú nezrozumiteľné, neurčité, a teda odstúpenie od Zmluvy je neplatné. Žalobca považoval Odstúpenie za absolútne neplatný právny úkon z dôvodu, že je neurčité a nie je z neho známa vôľa žalovaného, pretože nebolo vykonané bez zbytočného odkladu, a taktiež z dôvodu, že žalobca sa nedopustil podstatného porušenia Zmluvy, pričom v zmysle § 345 ods. 2 posledná veta Obchodného zákonníka „Pri pochybnostiach sa predpokladá, že porušenie zmluvy nie je podstatné.“ S prihliadnutím na vyššie uvedené okolnosti je podľa žalobcu evidentné, že súd sa so všetkým pre vec rozhodujúcimi a podstatnými tvrdeniami strán konania v odôvodnení svojho rozhodnutia dostatočne vyčerpávajúco, jasne, zreteľne, úplne
a presvedčivo vysporiadal, pričom vo vzťahu ku každej takto podstatnej námietke žalovaného poskytol relevantnú odpoveď s odôvodnením, prečo došlo k odmietnutiu toho-ktorého tvrdenia/argumentu žalovaného. Vo vzťahu k výroku o náhrade trov konania žalobca v prvom rade uviedol, že nikdy nekonal v rámci konania spôsobom, ktorého cieľom by bolo umelo predlžovať konanie. Vzhľadom na znenie § 153 ods. 1 a 2 CSP je len na konajúcom súde či sa rozhodne na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli predložené včas, prihliadnuť. Trval však na tom, že všetky prostriedky procesného útoku a procesnej obrany boli predložené včas. Žalobca ďalej uviedol, že v prípade, ak vykonal doplnenie, ktorého predmetom bola právna argumentácia, nemôže sa naň nazerať ako na doplnenie dokazovania, a to s poukazom na zásadu iura novit curia. Zdôraznil, že požiadavka žalovaného nepriznania náhrady trov konania nemá oporu v zákonnej úprave. Mal preto za to, že súd správne rozhodol o náhrade trov konania. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %. 4. Ďalšie vyjadrenie podané nebolo. 5. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), preskúmal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a dôvodmi odvolania žalovaného odvolací súd dospel k záveru, že neboli naplnené odvolacie dôvody. 6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 7. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 8. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia Mestského súdu Bratislava III č.k. B1-26Cb/17/2013-1652 zo dňa 24. januára 2025, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalovaný neargumentuje žiadnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré by mali za následok zmenu alebo zrušenie daného rozhodnutia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti napádaného rozhodnutia uvádza odvolací súd nasledovné: 9. Žalobca sa v konaní domáhal, aby súd určil, že odstúpenie žalovaného od Zmluvy o poskytnutí finančného príspevku č. Z 2241042000601 uzatvorenej medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného dňa 27.07.2009 dané žalobcovi listom právnym predchodcom žalovaného dňa 01.08.2012 č.: MPRV-2012-427/21722-15 je neplatné a zmluva o poskytnutí finančného príspevku uzatvorená medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného dňa 27.07.2009, č. Z 2241042000601 stále trvá. Súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 26Cb/17/2013-379 zo dňa 24.10.2016 tak, že žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 4Cob/222/2017-427 zo dňa 10.05.2018 odvolaním napadnutý vyššie označený rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Vo veci opätovne rozhodol Okresný súd Bratislava I rozsudkom č.k. 26Cb/17/2013-514 zo dňa 20.09.2018 tak, že žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. Predmetný rozsudok bol potvrdený Krajským súdom v Bratislave rozsudkom č.k. 4Cob/73/2019-619 zo dňa 30.04.2020. Na základe dovolania žalobcu Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. 1Obdo/23/2021 zo dňa 23.11.2022 rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 26Cb/17/2013-514 zo dňa 20.09.2018 a rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 4Cob/73/2019-619 zo dňa 30.04.2020 zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 10. Dôvodom zamietnutia žaloby súdom prvej inštancie v predchádzajúcom rozhodnutí bol právny názor, že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na určení neplatnosti odstúpenia od zmluvy, pričom
odvolací súd sa s právnym posúdením a záverom súdu prvej inštancie stotožnil. Najvyšší súd SR vo svojom zrušujúcom uznesení sp. zn. 1Obdo/23/2021 zo dňa 23.11.2022 uviedol, že určenie, či došlo k platnému alebo neplatnému odstúpeniu od zmluvy by jednoznačne vyriešilo spornosť odstúpenia od zmluvy a prestal by byť spochybňovaný základ sporu, na základe ktorého žalobca žiada peňažné plnenie v konaní vedenom pod sp. zn. 28Cb/48/2016, resp. v iných nárokoch uplatnených zo zmluvy. Najvyšší súd SR zároveň poukázal na rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 28Cb/48/2016-503 zo dňa 17.06.2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 1Cob/191/2019-605 zo dňa 15.10.2020, ktorými bola zamietnutá žaloba na plnenie a prejudiciálne vyriešená otázka platnosti odstúpenia od zmluvy. Uvedené rozhodnutia neboli v čase uznesenia súdu právoplatné. 11. Súd po zrušení predchádzajúceho rozsudku a vrátení veci na ďalšie konanie dovolacím súdom po opätovnom prejednaní veci s poukazom na vyššie spomínané rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo/23/2021 zo dňa 23.11.2022 ustálil, že žalobca má na požadovanom určení naliehavý právny záujem a následne dospel k záveru, že odstúpenie Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky (právny predchodca žalovaného) číslo: MPRV-2012-427/21722-15 z 01.08.2012 od Zmluvy o poskytnutí finančného príspevku č. Z 2241042000601 uzatvorenej so žalobcom je neplatné, v dôsledku čoho podanej žalobe vyhovel. Odvolací súd sa s týmto záverom stotožňuje. 12. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, spisového materiálu, odvolania žalovaného a vyjadrenia žalobcu dospel k záveru, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Zistenia súdu prvej inštancie majú vecné i logické zakotvenie vo vykonaných dôkazoch a prijaté skutkové a právne závery sú odôvodnené zrozumiteľne, pri súčasnom zohľadnení ochrany subjektívneho práva oboch sporových strán, ich rovnosti v uplatnení práv, ochrany ich oprávnenej dôvery v právo, ako i predvídateľnosti súdneho rozhodnutia. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vysporiadal s podstatnými argumentmi sporových strán a svoje rozhodnutie náležite odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd zároveň nezistil také nesprávnosti v procesnom postupe súdu, ktoré by znemožnili strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Odvolací súd preto konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v celom rozsahu na ne poukazuje. 13. Žalovaný v odvolaní poukazoval na súdne konanie o plnenie vedené na Mestskom súde Bratislava III pod sp. zn. B1-28Cb/48/2016. V predmetnom konaní Najvyšší súd rozhodol o podanom dovolaní uznesením sp. zn. 1Obdo/4/2022 zo dňa 19.04.2023, pričom žalovaný sa odvolával na body 63. a 68. uvedeného uznesenia, z ktorých citoval. Odvolateľ okrem iného tvrdil, že v prípade akceptovania právnych záverov napadnutého rozhodnutia nastala situácia, kedy v konaní o zaplatenie raz Najvyšší súd SR konštatoval splnenie obsahových náležitostí odstúpenia od zmluvy, avšak v tom istom konaní by bol žalobcovi priznaný ním tvrdený nárok na podklade napádaného rozsudku, ktorý konštatuje presný opak. Žalovaný v tejto súvislosti namietal porušenie princípu právnej istoty. Odvolací súd uvedenú odvolaciu argumentáciu vyhodnotil ako nedôvodnú a poukazuje na to, že uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo/4/2022 zo dňa 19.04.2023 je potrebné vnímať ako jeden celok, t.j. nie izolovane citovať časti odôvodnenia Najvyššieho súdu SR, ale tieto posudzovať a vykladať v kontexte s ostatným obsahom uvedeného rozhodnutia. Odvolací súd má za to, že z odôvodnenia rozhodnutia dovolacieho súdu sp. zn. 1Obdo/4/2022 zo dňa 19.04.2023 nevyplýva, že by Najvyšší súd SR v danom prípade posudzoval a s konečnou platnosťou sa vysporiadal s platnosťou odstúpenia od zmluvy, ani to, že by konštatoval splnenie obsahových náležitostí odstúpenia od zmluvy. Na uvedenú skutočnosť vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného dôvodne poukazoval žalobca. Odvolací súd po nahliadnutí do uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo/4/2022 zo dňa 19.04.2023 zistil, že Najvyšší súd SR v bode 68. odôvodnenia uznesenia vyslovil názor, že v konaní boli súdy povinné preskúmať, vyhodnotiť a v súdnom rozhodnutí riadne odôvodniť dôvodnosť - nedôvodnosť konkrétnych námietok dovolateľov spochybňujúcich zistenia a závery orgánov verejnej správy (audit, závery kontrolných orgánov, rozhodnutia a námietky a ďalšie), ktoré boli podkladmi a východiskami pre odstúpenie od zmluvy. Audit a závery kontrolných orgánov nešpecifikujú konkrétne zistené nedostatky ako podstatné porušenie zmluvy, preto bolo potrebné, aby súdy prioritne vyhodnotili a v súdnom rozhodnutí zdôvodnili nedôvodnosť argumentov žalobcov. Až následne mohli súdy hodnotiť a v súdnom rozhodnutí zdôvodniť právne aspekty odstúpenia od Zmluvy, z hľadiska naplnenia podmienok podstatného porušenia Zmluvy, určitosti
a zrozumiteľnosti a včasnosti úkonu. Dovolací súd dospel k názoru, že v posudzovanom prípade odôvodnenie napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu nie je vo vzťahu k posúdeniu platnosti odstúpenia od Zmluvy dostatočné, čo založilo vadu zmätočnosti v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP, v dôsledku čoho zrušil rozhodnutia súdov nižších inštancií a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie s tým, že úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude v súdnom rozhodnutí sa riadne vysporiadať so všetkými uvedenými aspektmi majúcimi vplyv na posúdenie platnosti odstúpenia od zmluvy o poskytnutí finančného príspevku a rozhodnutie riadne zdôvodniť. Z uvedeného je zrejmé, že odvolacia argumentácia žalovaného opierajúca sa o uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 1Obdo/4/2022 zo dňa 19.04.2023 neobstojí, keďže z dotknutého rozhodnutia je zrejmé, že riadne sa vysporiadať so všetkými uvedenými aspektmi majúcimi vplyv na posúdenie platnosti odstúpenia od zmluvy o poskytnutí finančného príspevku je úlohou prvoinštančného súdu v konaní nasledujúcom po zrušení pôvodných rozhodnutí súdom dovolacím. 14. Žalovaný v odvolaní vyjadril nesúhlas so záverom súdu ohľadne neplatnosti odstúpenia od Zmluvy listom žalovaného zo dňa 01.08.2012 majúc za to, že v priebehu konania bolo jednoznačne a nepochybne preukázané, že predmetné odstúpenie od Zmluvy je potrebné kvalifikovať ako platný a účinný právny úkon. Dôvody odstúpenia od Zmluvy považoval žalovaný za jednoznačne určené a zrozumiteľné už v samotnom texte odstúpenia, pričom poukázal na to, že dôvody odstúpenia boli jednoznačne charakterizované aj v záveroch Auditu č. 26.1/11/PAS/10, v Protokole o výsledku verejnosprávnej kontroly na mieste zo dňa 28.5.2012 č.j. 10 958/2012-51 a v Rozhodnutí ministra pro místní rozvoj Českej republiky zo dňa 26.6.2012 č.j. 23 432/2012-51, na ktoré samotné odstúpenie od Zmluvy odkazuje. Ani s uvedenou odvolacou argumentáciou žalovaného sa odvolací súd nestotožnil. Súd v tomto smere v odôvodnení napadnutého rozsudku správne konštatoval, že pokiaľ Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky od Zmluvy odstúpilo, bolo jeho povinnosťou v odstúpení presne špecifikovať a vymedziť dôvod odstúpenia tak, aby žalobca presne vedel, čo konkrétne porušil a čo presne je dôvodom odstúpenia od Zmluvy zo strany poskytovateľa nenávratného finančného príspevku. Ako uviedol súd, dané závery auditu a kontroly slúžia pre Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky len ako podklad pre jeho rozhodnutie o tom, či využije alebo nevyužije svoje právo od Zmluvy odstúpiť. Článok 9 ods. 2.7 VZP k tomu uvádza, že v prípade podstatného porušenia Zmluvy je zmluvná strana oprávnená od Zmluvy odstúpiť okamžite, t.j. nie je povinná odstúpiť od Zmluvy. Ak Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky sa rozhodlo od Zmluvy odstúpiť, potom v odstúpení muselo presne špecifikovať dôvody, pre ktoré využilo toto oprávnenie. Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom súdu, podľa ktorého vymedzené dôvody odstúpenia od Zmluvy v prejednávanej veci sú nezrozumiteľné, neurčité, a teda odstúpenie od Zmluvy je neplatné. Pre tento spor je smerodajné len odstúpenie od Zmluvy z 01.08.2012, číslo: MPRV-2012-427/21722-15, ktoré vykonalo Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky a dôvody v ňom uvedené, pretože v tomto spore súd posudzuje (ne)platnosť práve tohto jednostranného právneho úkonu, pričom v odstúpení od Zmluvy nie je konkretizovaná jasne, presne, určito a zrozumiteľne ani jedna jediná nezrovnalosť, ktorú Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky považovalo za podstatné porušenie Zmluvy. V tejto súvislosti odvolací súd odkazuje na bod 35. a 36. napadnutého rozsudku, kde súd uvedený právny názor bližšie presvedčivo odôvodnil a s ktorým sa odvolací súd stotožňuje. Vo vzťahu k odvolacej argumentácii žalovaného odvolací súd zdôrazňuje, že pre posúdenie sporu sú irelevantné závery auditu, závery uvedené v Protokole, či závery českého orgánu, ktorý posudzoval námietky. Na základe uvedených listín sa nekončil zmluvný vzťah medzi stranami sporu. Podstatné sú dôvody uvedené v odstúpení od Zmluvy, pretože práve na základe týchto dôvodov sa mal skončiť právny predchodca žalovaného so žalobcom zmluvný vzťah. 15. Zároveň odvolací súd poukazuje na to, že žalovaný sa pri odstúpení od Zmluvy nemohol odvolať na závery Auditu a Protokolu ako na konečné a právoplatné správne rozhodnutie. Z rozsudku Najvyššieho správneho súdu Českej republiky č.k. 5 As 152/2012-43 zo dňa 29. mája 2014 vyplýva, že „V samotnom protokole o výsledku verejnoprávnej kontrole ani v naväzujúcom rozhodnutí o námietkach nebola žalobcovi priamo určená žiadna povinnosť a žalobou napadnuté rozhodnutie samo o sebe neznamenalo ukončenie zmluvného vzťahu s riadiacim orgánom. Ani prípadné negatívne kontrolné zistenia bez ďalšieho nevedú k nevyplateniu dotácie. V konaní by potom slovenský súd či iný orgán oprávnený rozhodovať spor z danej Zmluvy, posudzoval správnosť kontrolných zistení pri
verejnoprávnej kontrole príp. bral do úvahy rozhodnutie finančného orgánu o odvode za porušenie rozpočtovej kázne“ (č.l. 312-315 súdneho spisu). Bolo preto povinnosťou žalovaného posúdiť a rozobrať jednotlivé pochybenia uvedené v Protokole a Audite a prihliadnuť aj na tvrdenia žalobcu. Odvolací súd poukazuje na Správu o daňovej kontrole z 19.12.2017, kde bol vyslovený záver - porušenie rozpočtových pravidiel vo výške 11.470 Kč t j. 472,82 eur. Táto suma je z poskytnutej čiastky dotácie vo výške 390.364,eur zanedbateľná. V správe sa uvádza, že bude vydaný platobný výmer na odvod do štátneho rozpočtu. Samotný audit zistil nespôsobilé výdaje vo výške 13.740,28 eur, čo je tiež zanedbateľná čiastka. Takéto pochybenia neboli spôsobilé na konštatovanie, že došlo k podstatnému porušeniu zmluvy tak, ako je to uvedené v článku 9 ods.2.2, 2.4 písm. d, h a i. prílohy č.1 Zmluvy. Uvedené akty nevyvolávajú žiadne právne účinky, neukladajú žalobcovi žiadne povinnosti, ale majú iba odporúčací charakter, preto žalovaný sa nemohol sa na ne len odvolať (Audit a Protokol), ale sa mal jednotlivými pochybeniami žalobcu dôslednejšie zaoberať. 16. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd považuje za správny právny záver súdu, podľa ktorého z dôvodu rozporu s ust. § 37 Občianskeho zákonníka je odstúpenie od Zmluvy neplatné, a preto súd rozhodol správne, keď určil, že odstúpenie Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky (právny predchodca žalovaného) od Zmluvy o poskytnutí finančného príspevku uzatvorenej medzi žalobcom a Ministerstvom výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky (právny predchodca žalovaného) 27.07.2009 číslo zmluvy: Z 2241042000601 dané žalobcovi listom z 01.08.2012 číslo: MPRV-2012-427/21722-15 je neplatné a Zmluva o poskytnutí finančného príspevku z 27.07.2009 číslo zmluvy: Z 2241042000601 stále trvá. 17. Žalovaný odvolaním napadol aj II. výrok rozhodnutia, ktorým súd rozhodol o náhrade trov konania. Odvolateľ v tejto súvislosti poukazoval na ust. § 153 ods. 1 CSP v spojení s tvrdením, že žalovaný niekoľkokrát počas konania upozorňoval na skutočnosť, že žalobca tendenčne navrhuje vykonanie nových dôkazov priebežne, skoro na každom pojednávaní a zbytočne tak predlžuje trvanie konania, pričom súd napriek uvedenému opakovane pripúšťal nové dôkazy, a to priamo na pojednávaní. Z uvedeného dôvodu mal žalovaný za to, že žalobcovi, ani v prípade výhry v spore, nepatrí náhrada trov konania vo výške 100 %. Čo sa týka II. výroku napadnutého rozhodnutia, ktorým súd rozhodol o náhrade trov konania, i v tomto ohľade odvolací súd vyhodnotil odvolaciu argumentáciu žalovaného ako nedôvodnú. Odvolací súd konštatuje, že žalobcom uvádzané skutočnosti nie sú relevantné pre rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania. Odvolací súd podotýka, že sudcovská koncentrácia konania (§ 153 CSP) je v diskrečnej právomoci súdu. Včasnosť predloženia prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany vyhodnocuje v okolnostiach konkrétneho prípadu súd. Skutočnosť, či súd využije sudcovskú koncentráciu konania však nemá vplyv na priznanie nároku na náhradu trov konania. V prejednávanej veci súd správne o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa zásady úspechu v spore v zmysle § 255 ods. 1 CSP. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobného petitu a výroku rozhodnutia, ktorým sa o veci rozhodlo. U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, t.j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v plnom rozsahu, u žalovaného ide o plný úspech vtedy, ak bola žaloba v celom rozsahu zamietnutá. Keďže napadnutým rozsudkom súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel, a teda žalobca bol v konaní v konečnom dôsledku úspešný v plnom rozsahu, súd postupoval správne, keď II. výrokom napadnutého rozhodnutia žalovaného zaviazal nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %. Odvolací súd pre úplnosť podotýka, že v prejednávanej veci nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali nepriznanie náhrady trov konania. 18. K odvolacej argumentácii žalovaného odvolací súd uvádza, že do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo sporovej strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 252/04) a rovnako neznamená ani to, aby sporová strana bola pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkou a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). 19. Na záver považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16.11.2011, sp. zn. 6 Cdo 145/2011). 20. Odvolací súd s ohľadom na vyššie uvedené napadnutý rozsudok Mestského súdu Bratislava III č.k. B1-26Cb/17/2013-1652 zo dňa 24. januára 2025 potvrdil ako vecne správny. 21. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania v plnom rozsahu. 22. O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).