Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3CoPr/6/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113227461 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1113227461.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov JUDr. Alexandry Hanusovej a Mgr. Patricie Skotnickej v právnej veci žalobkyne: X.. S. D., K. XX, R., zastúpenej advokátom JUDr. Kamilom Bereseckým, Farská 33, Nitra, proti žalovanému: K. N.A. O. W. C. I. W., A.V. XX, D., za účasti intervenienta: R. N.W. O. N. P., H. X, Q.X., zastúpeného advokátom JUDr. Pavlom Gráčikom, Farská 40, Nitra, o určenie, že žalobkyňa bola riaditeľkou a iné, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 10Cpr/8/2013-214, zo dňa 13.5.2019, v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Bratislava I č.k. 10Cpr/8/2013-271, zo dňa 26.6.2020, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalovanému a intervenientovi nepriznáva proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol. Intervenientovi na strane žalovaného priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania 100 %. Opravným uznesením doplnil v písomnom vyhotovenom rozsudku druhý výrok, ktorým žalovanému vo vzťahu k žalobkyni nárok na náhradu trov konania nepriznal a opravil tretí výrok v písomnom vyhotovenom rozsudku, ktorým intervenientovi na strane žalovaného vo vzťahu k žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu sto percent (100 %). 2. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobkyňa sa po pripustenej zmene žaloby domáhala určenia, že bola riaditeľkou P. C. Ž.R. C. R., so sídlom H. X, XXX XX Q., IČO: XX XXX XXX do dňa 31.12.2013 a zároveň určenia, že je riaditeľkou R. N. O. N. P., so sídlom H. X, XXX XX Q., IČO: XX XXX XXX. Podľa žaloby bola žalobkyňa rozhodnutím ministra pôdohospodárstva I. Č.. XXXX/XXXX, zo dňa 2.6.2009, menovaná do funkcie riaditeľky P. C. Ž.Č. C. R.. Okresný súd Bratislava I rozsudkom č. k. 8C/143/2010-92, zo dňa 30.9.2011, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 5Co/118/2012-111, zo dňa 28.5.2013, určil, že žalobkyňa je riaditeľkou P. C. Ž. C. R.; súdy rozhodnutia odôvodnili na tom skutkovom základe, že žalobkyni nebolo riadne doručené odvolanie z funkcie riaditeľky P. C. Ž. C.W. R. č. XXX/XXXX-XXX, zo dňa 8.2.2010. Následne bolo žalobkyni dňa 16.6.2013 doručené odvolanie z funkcie riaditeľky P. C. Ž. C. R. č. XXX/XXXX-XXX, zo dňa 8.2.2010, bez špecifikácie dôvodu odvolania. Žalobkyňa mala za to, že bola riaditeľkou P. C. Ž. C.W. R. a je riaditeľkou R. N. O. N.W. P., ktoré je právnym nástupcom P. C. Ž.X. C. R.. Vzniesla aj námietku premlčania práva žalovaného odvolať ju z funkcie riaditeľky P. C. Ž.Č. C. R., nakoľko odvolací dekrét zo dňa 8.2.2010 jej bol doručený až dňa 16.7.2013. 3. Súd prvej inštancie dospel v súvislosti s naliehavým právnym záujmom na určení, že žalobkyňa bola riaditeľkou P. C. Ž.X. C. R. do dňa 31.12.2013 k záveru, že jeho danosti nemožno prisvedčiť a z tohto dôvodu žalobu v tejto časti zamietol. Určovacou žalobou totiž nie je prípustné určovať práva v minulosti, ak tieto už zanikli; platí, že rozsudok určuje (ne)existenciu práva ku dňu jeho vyhlásenia (§ 217 ods. 1 CSP). 4. Vo vzťahu k určeniu, že žalobkyňa je riaditeľkou R. N.W. O. N. P., súd prvej inštancie taktiež žalobu zamietol z dôvodu, že žalobkyňa nepreukázala naliehavý právny záujem na takomto určení a ani žiaden právny nárok na takomto určení. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že rozhodnutím K. N. O. W. C. I. Č.. XXXX/XXXX-XXX, zo dňa 26.11.2013, boli zrušené s účinnosťou od 31.12.2013 príspevkové organizácie P. C. C. N., P. C. Ž. C. R., C. Ú. N.A. O. V. N., C. Ú. N., C.I. Ú. E. N. O. N., T. O. I.V. Ú. N., O. I. O. N. C.. S účinnosťou od 1.1.2014 bola zriadená príspevková organizácia R. N. O. N.W. P. ako právny nástupca splynutím zanikajúcich organizácií, na ktorého došlo dňa 1.1.2014 k prechodu správy majetku štátu, finančných prostriedkov, práv, povinností a záväzkov okrem iných aj pracovnoprávnych, zo zanikajúcich organizácií. V zmysle uvedeného rozhodnutia bolo uložené riaditeľke osobného úradu MPRV SR odvolať štatutárnych zástupcov zanikajúcich organizácií a vymenovať štatutárny orgán nástupníckej organizácie po úspešnom vykonaní výberového konania. Podľa výsledku výberového konania na funkciu generálneho riaditeľa príspevkovej organizácie R. N.R. O. N. P. bol do funkcie vybratý uchádzač N.. X.. Š. K., N.. Žalobkyňa sa uvedeného výberového konania mohla zúčastniť; nepreukázala teda ohrozenie existujúceho práva a nie je v situácii, v ktorej by objektívne v už existujúcom právnom vzťahu mohla byť ohrozená, príp. pre svoje neisté právne postavenie by mohla byť vystavená konkrétnej ujme. 5. Súd prvej inštancie zhrnul, že funkcia riaditeľa NÁ. N.W. O. N. P. je obsadzovaná výhradne na základe úspešného absolvovania výberového konania, v zmysle § 5 ods. 1 v spojení s § 1 ods. 2 zákona č. 552/2003 Z.z.. Žalobkyni v zmysle zákona č. 552/2003 Z.z. nevzniká zákonný nárok, v zmysle ktorého by bolo možné vyhovieť požadovanému určeniu, že je riaditeľkou R. N. O. N.W. P.. Takýto nárok by bol na strane žalobkyne daný iba v prípade, ak by bola úspešná vo výberovom konaní a nebola by do funkcie riaditeľky menovaná. 6. Zo spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 17Cpr 2/2013 mal súd prvej inštancie preukázané, že zamestnávateľ so žalobkyňou ukončil pracovný pomer výpoveďou zo dňa 18.9.2013 s poukazom na § 63 ods. 1 písm. d) bod 1 Zákonníka práce. Ani s poukazom na prebiehajúce konanie pred Okresným súdom Nitra žalobkyňa neosvedčila naliehavý právny záujem na určení, že bola riaditeľkou P. C. Ž.X. C. R. do dňa 31.12.2013; rovnako ani po oboznámení sa s uvedeným spisom nebolo možné určiť, že žalobkyňa je riaditeľkou R. N. O. N.W. P.; všetko s poukazom na horeuvedené skutočnosti. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa po odvolaní z funkcie riaditeľky P. C. Ž.R. C. R. ostala zamestnancom R. N. O. N.W. P., ktorý s ňou ukončil pracovný pomer výpoveďou. Platnosť skončenia tohto pracovného pomeru je preskúmavaná v predmetnom konaní vedenom pred Okresným súdom Nitra a teda aj platnosť odvolania žalobkyne z funkcie riaditeľky P. C. Ž. C. R., doručené žalobkyni dňa 17.7.2013, bude preskúmavaná ako prejudiciálna otázka. 7. S poukazom na § 255 ods. 1 CSP súd prvej inštancie nepriznal žalovanému nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k žalobkyni, nakoľko mu trovy konania nevznikli. Intervenientovi na strane žalovaného vo vzťahu k žalobkyni nárok na náhradu trov konania 100 % priznal z dôvodu úspechu v konaní. 8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie žalobkyňa a žiadala napadnutý rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť. Mala za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. f), h) CSP). 9. Uviedla, že nie je zrejmé, z čoho súd prvej inštancie vychádzal pri konštatovaní, že ako odvolaná riaditeľka P. C. Ž.R. C. R. sa mohla zúčastniť výberového konania. Sám totiž uvádza, že bola uložená povinnosť riaditeľke osobného úradu MPRV SR odvolať štatutárnych zástupcov zanikajúcich organizácií; v konaní takáto skutočnosť preukázaná nebola. Nemožno si pritom zamieňať jej odvolanie z funkcie riaditeľky, ktoré je predmetom konania s odvolaním, ktoré mala vykonať riaditeľka osobného úradu. Keďže z dôvodu zániku P. C. Ž. C. odvolaná nebola a odvolanie ministra zo dňa 8.2.2010 je predmetom súdneho konania a netýka sa okolností zániku a právneho nástupníctva iných subjektov, po stránke subjektívnej nemala dôvod zúčastňovať sa výberového konania. Nemôže preto súhlasiť so záverom súdu prvej inštancie, že „ako odvolaná riaditeľka sa mohla zúčastniť výberového konania“. Ako už uviedla, odvolaná nebola a nebol dôvod zúčastňovať sa výberového konania, keďže považovala, že je riaditeľkou (Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum na seba prevzalo práva a povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávnych a iných vzťahov). 10. V súvislosti so záverom súdu prvej inštancie vo vzťahu k požadovanému určeniu, že bola riaditeľkou P. C. Ž. C. R., podľa ktorého určovacou žalobou nie je prípustné určovať práva v minulosti, ak tieto zanikli, poukázala na skutočnosť, že súd musí pri formulovaní svojho autoritatívneho názoru, ktorý vysloví v rozsudku, vychádzať zo stavu, ktorý existuje v danom čase. Táto skutočnosť samozrejme neznamená, že súd bez ďalšieho ignoruje minulé udalosti, deje a stavy, ale tieto skutočnosti zoberie do úvahy a zohľadní ich jedine za predpokladu, že sú relevantné v čase vyhlásenia rozsudku (t.j. v čase vyhlásenia rozsudku stále trvajú samotné skutočnosti a trvajú ich pre rozhodovanú vec relevantné priame alebo nepriame následky). V predmetnej veci sa o takýto prípad jedná. V čase podania žaloby, ako samostatný právny subjekt, kde bola riaditeľkou, bolo P. C. Ž. C. R.; práva a povinnosti tohto subjektu prevzal terajší intervenient. 11. Poukázala ďalej na skutočnosť, že medzi ňou a žalovaným sa viedol na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 8C/143/2010 spor o určenie, že je riaditeľkou P. C. Ž. C. R., do ktorej funkcie bola vymenovaná dekrétom ministra pôdohospodárstva Slovenskej republiky I. D. č. XXXX/XXXX - XXX zo dňa 2.6.2009. Rozsudkom zo dňa 30.9.2011 bolo žalobe vyhovené. Krajský súd v Bratislave rozsudkom sp. zn. 5Co/118/2012, zo dňa 28.5.2013, rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. Podstata sporu spočívala v tom, že žalovaný ju mal odvolať z funkcie riaditeľky P. C. Ž. C. R., ktoré odvolanie bolo pod č. 644/2010-100, zo dňa 8.2.2010. Jedná sa o totožné odvolanie, ktoré je predmetom tohto konania. Rozdiel medzi sporom 8C/143/2010 a predmetným sporom je v tom, že pôvodne jej odvolanie doručené nebolo a v súčasnej dobe jej odvolanie doručené bolo. V rozsudku Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Co/118/2012 sa uvádza: „V žiadnom prípade nemôžu obstáť tvrdenia odporcu, že odvolanie z funkcie nie je právnym úkonom a že zriaďovateľ môže odvolať zamestnanca, ktorý vykonáva funkciu štatutárneho orgánu bez uvedenia dôvodu a kedykoľvek vymenovať do funkcie iného zamestnanca. Je nepochybné, že odvolanie z funkcie, do ktorej bola navrhovateľka menovaná dekrétom ministra pôdohospodárstva podlieha náležitostiam zákona a nie svojvôle orgánu, ktorý chce dotknutú osobu z funkcie odvolať“. Odvolací dekrét, ktorý je predmetom tohto sporu, je totožný s odvolacím dekrétom, o ktorom sa rozhodovalo v konaní sp. zn. 8C/143/2010; v uvedenom dekréte sa neuvádzajú dôvody. S prihliadnutím na tú skutočnosť, že odvolací dekrét neobsahuje žiaden dôvod a s prihliadnutím na vyslovený právny názor odvolacieho súdu sa žalobkyňa domnieva, že toto odvolanie nie je právne účinné. 12. Žalobkyňa ďalej nesúhlasila so záverom súdu prvej inštancie o nepreukázaní naliehavého právneho záujmu na druhom požadovanom určení s tým, že platnosť odvolania z funkcie riaditeľky P. C. Ž. C. R. bude preskúmavaná ako prejudiciálna otázka v konaní vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 17Cpr/2/2013. Z obsahu spomínaného spisu Okresného súdu Nitra je zrejmé, že konanie o určenie neplatnosti výpovede súd uznesením zo dňa 9.2.2016 prerušil do právoplatného skončenia predmetného konania. Súd v Nitre tak nebude riešiť ako prejudiciálnu otázku platnosť, či neplatnosť odvolania; bude sa riadiť stanoviskom Okresného súdu Bratislava I. Týmto je daný jej naliehavý právny záujem na požadovanom určení. 13. Uviedla, že v žalobe uplatnila vo vzťahu k jej odvolaniu námietku premlčania. Súd prvej inštancie sa touto námietkou nezaoberal; rozsudok je preto v tejto časti nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov. Pokiaľ žalovaný vyhotovil odvolanie dňa 8.2.2010 a doručené jej bolo dňa 16.7.2013, došlo k premlčaniu tohto práva. 14. Vo vzťahu k výroku o priznaní náhrady trov konania intervenientovi s poukazom na § 251, § 255, § 60 a § 65 CSP uviedla, že intervenient nie je stranou v konaní; náhrada trov konania patrí iba strane konania. Naviac sa v danom prípade nejedná o nerozlučné spoločenstvo. Zdôraznila, že sa má jednať o účelne vynaložené výdavky. Na poslednom pojednávaní pritom predložila schému organizačnej štruktúry intervenienta, z ktorej vyplýva, že intervenient má právny referát. V predmetnom spore je žalovaný účastníkom sporu bez toho, že by bol zastúpený advokátom. Za týchto podmienok nemožno považovať za účelne vynaložené výdavky finančné prostriedky, ktoré súvisia s tým, že intervenienta zastupuje advokát. Z uvedeného dôvodu intervenientovi nepatrí náhrada trov konania. 15. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že súd prvej inštancie zvážil všetky relevantné skutočnosti, vychádzal zo správneho právneho posúdenia veci a na vec správne aplikoval ustanovenia hmotného aj procesného práva. Uvedené platí aj pre preukázanie naliehavého právneho záujmu, ktorý zo strany žalobkyne preukázaný nebol. Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (žalobcu). Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie) (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 31/2011 zo 6. decembra 2012). Nakoľko súd prvej inštancie vo veci úplne zistil skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil, navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. 16. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 CSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalobkyne bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil v zmysle § 378 ods. 1 CSP v spojení s § 219 ods. 3 CSP. 17. Žalobkyňa sa v konaní po pripustenej zmene petitu domáhala určenia, že - bola riaditeľkou P. C.I. Ž. C. R., H. X, Q., IČO: XX XXX XXX do dňa 31.12.2013; - je riaditeľkou R.É. N. O. N. P., H. X, Q., IČO: XX XXX XXX. 18. Ako odvolací súd uviedol už v uznesení č.k. 3CoPr/2/2017-187, zo dňa 30.4.2018, určovaciu žalobu v zmysle § 137 písm. c) CSP (v čase začatia predmetného konania § 80 písm. c) OSP) môže podať ten, kto má naliehavý právny záujem na požadovanom určení proti žalovanému, prípadne žalovaným. Naliehavý právny záujem je daný najmä tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu, alebo kde by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým. To znamená, že u žalobcu musí ísť buď o právo existujúce alebo o takú jeho procesnú či hmotnoprávnu situáciu, v ktorej by objektívne v už existujúcom právnom vzťahu mohol byť ohrozený, prípadne pre svoje neisté postavenie by mohol byť vystavený konkrétnej ujme. 19. Naliehavý právny záujem sa teda viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva žalobcu alebo neistoty v jeho právnom postavení; záver o (ne)existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu teda predpokladá posúdenie, či podaná určovacia žaloba je procesne prípustným nástrojom ochrany jeho práva a či snáď spornosť neodstraňuje a len zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné konanie. 20. V prípade, ak má právna otázka, o ktorej má byť rozhodnuté na základe žaloby o určenie, povahu otázky predbežnej vo vzťahu k inej právnej otázke, nie je daný naliehavý právny záujem na určení tejto predbežnej otázky, ak je možné priamo žalovať na určenie existencie alebo neexistencie samotného práva. 21. Ak žalobca neosvedčí svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, ide o samostatný a prvoradý dôvod pre zamietnutie žaloby. Pokiaľ teda súd dospeje k záveru, že určovacia žaloba nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení spôsobilým alebo prípustným prostriedkom ochrany práva, zamietne žalobu bez toho, aby sa zaoberal meritom sporu (otázkami aktívnej a pasívnej legitimácie strán sporu). 22. Naliehavý právny záujem na pôvodne požadovanom určení, že je riaditeľkou Centra výskumu živočíšnej výroby Nitra, žalobkyňa zdôvodňovala v žalobe neistým právnym postavením, keď jej nie je umožnený výkon práce práve z dôvodu odvolania z funkcie. Naliehavý právny záujem na zmenenej žalobe, ktorou sa už žalobkyňa domáhala určenia, že bola riaditeľkou P. C. Ž.R. C. R. do dňa 31.12.2013 a určenia, že je riaditeľkou R.H. N. O. N. P., zdôvodňovala tým, že pokiaľ v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 8C/143/2010 bol daný naliehavý právny záujem na danom petite, musí byť daný aj na zmenenom prvom petite; keď z obsahu danej výpovede je zrejmé, že jej bola daná výlučne z dôvodu, že nie je riaditeľkou P. C. Ž. C. R., už len z tohto dôvodu je daný naliehavý právny záujem na zmenenom prvom petite. Naliehavý právny záujem na oboch požadovaných určeniach zdôvodňoval aj právny zástupca žalobkyne na pojednávaní dňa 23.11.2015; na zmenenom prvom petite tým, že výpoveď daná žalobkyni bola zdôvodnená tak, že prestala byť riaditeľkou právneho predchodcu žalovaného; bez takéhoto určenia je právne postavenie žalobkyne v spore vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 17Cpr/2/2013 o určenie neplatnosti výpovede neisté. Na zmenenom druhom petite zdôvodnil naliehavý právny záujem povinnosťou žalovaného rešpektovať skutočnosť, že žalobkyňa je riaditeľkou aj v súčasnej dobe. Na pojednávaní dňa 13.5.2019 právny zástupca žalovanej doplnil zdôvodnenie naliehavého právneho záujmu na požadovaných určeniach tým, že v dôsledku odvolania z funkcie bola žalobkyni daná výpoveď z pracovného pomeru; konanie o určenie neplatnosti výpovede bolo prerušené do právoplatného skončenia predmetného konania a preto bez meritórneho rozhodnutia v predmetnom konaní nemožno rozhodnúť o (ne)platnosti výpovede. 23. Vo vzťahu k požadovanému určeniu, že žalobkyňa bola riaditeľkou P. C.I. Ž. C. R., H. X, Q., IČO: XX XXX XXX do dňa 31.12.2013, sa odvolací súd plne stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Určovacou žalobou totiž nie je prípustné určovať práva v minulosti, ak tieto už zanikli; platí, že rozsudok určuje (ne)existenciu práva ku dňu jeho vyhlásenia (§ 217 ods. 1 CSP). Odvolací súd nespochybňuje tvrdenie žalobkyne, že „súd musí pri formulovaní svojho autoritatívneho názoru, ktorý vysloví v rozsudku, vychádzať zo stavu, ktorý existuje v danom čase; táto skutočnosť samozrejme neznamená, že súd bez ďalšieho ignoruje minulé udalosti, deje a stavy, ale tieto skutočnosti zoberie do úvahy a zohľadní ich jedine za predpokladu, že sú relevantné v čase vyhlásenia rozsudku (t.j. v čase vyhlásenia rozsudku stále trvajú samotné skutočnosti a trvajú ich pre rozhodovanú vec relevantné priame alebo nepriame následky)“. Z uvedeného ale nemožno dospieť k záveru o danosti naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, že žalobkyňa bola riaditeľkou P. C. Ž.R. C. R. do dňa 31.12.2013. Nad rámec uvedeného pre neexistenciu danosti naliehavého právneho záujmu na uvedenom určení je ešte potrebné uviesť, že ani v prípade požadovaného určenia by sa právne postavenie žalobkyne bez ďalšieho nezlepšilo. 24. Vo vzťahu k požadovanému určeniu, že žalobkyňa je riaditeľkou R.H. N. O. N. P., H. X, Q., IČO: XX XXX XXX, súd prvej inštancie žalobu zamietol z dôvodu, že žalobkyňa nepreukázala naliehavý právny záujem na takomto určení a ani žiaden právny nárok na takomto určení. Nedostatok naliehavého právneho záujmu na tomto určení odôvodnil tým, že keď funkcia riaditeľa nástupníckej organizácie bola obsadzovaná výberovým konaním, žalovaná mohla využiť svoje právo zúčastniť sa tohto výberového konania. Nakoľko sa ho nezúčastnila, nepreukázala ohrozenie existujúceho práva a nie je v situácii, v ktorej by objektívne v už existujúcom právnom vzťahu mohla byť ohrozená, príp. pre svoje neisté právne postavenie by mohla byť vystavená konkrétnej ujme. Odvolací súd k tejto argumentácii uvádza, že súd prvej inštancie spojil posúdenie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení s posúdením vecnej dôvodnosti požadovaného určenia. Má za to, že požadované určenie, že žalobkyňa je riaditeľkou R. N. O. N.W. P., by bolo spôsobilé zlepšiť tvrdené neisté postavenie žalobkyne; na takomto určení teda žalobkyňa naliehavý právny záujem mala. Vo vzťahu k posúdeniu vecnej dôvodnosti požadovaného určenia sa však odvolací súd plne stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie. 25. Pokiaľ súd prvej inštancie uviedol, že Rozhodnutím Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky zo dňa 26.11.2013 bolo o.i. uložené riaditeľke MPRV SR odvolať štatutárnych zástupcov zanikajúcich organizácií, tak len citoval časť D písm. c) ods. 1 uvedeného rozhodnutia založeného na č.l. 21. V konaní preto takáto skutočnosť preukázaná bola; odvolacia námietka je v tomto smere nedôvodná. Súd prvej inštancie si tak nezamieňal odvolanie žalobkyne z funkcie riaditeľky, ktoré je predmetom konania s odvolaním, ktoré mala vykonať riaditeľka osobného úradu. Vysporiadal sa však dostatočne presvedčivo so zrušením štátnych príspevkových a rozpočtových organizácií (o.i. P. C. Ž. C.W. R.) a so zriadením ich právneho nástupcu (t.j. nielen právneho nástupcu P. C. Ž. C. R.), R. N.R. O. N. P.. Pokiaľ sa potom žalobkyňa neprihlásila do výberového konania na funkciu generálneho riaditeľa R. N. O. N. P., nevznikol jej žiaden nárok na zastávanie tejto funkcie. Ak žalobkyňa v odvolaní tvrdí, že z dôvodu zániku Centra výskumu živočíšnej výroby odvolaná nebola a odvolanie ministra je predmetom konania a netýka sa okolností zániku a právneho nástupníctva iných subjektov, a teda po stránke subjektívnej nemala dôvod zúčastňovať sa výberového konania, tak opomenula samotné zrušenie P. C. Ž. C. R. a zriadenie právneho nástupcu splynutím siedmych zanikajúcich organizácií - R. N. O. N.W. P.. Ani v prípade pripustenia, že ku dňu zrušenia P. C.I. Ž. C. R., t.j. ku dňu 31.12.2013, by žalobkyňa nebola odvolaná z funkcie riaditeľky, by táto skutočnosť neumožňovala dospieť k záveru, že by sa automaticky dňom 1.1.2014 mala stať generálnym riaditeľom R. N.W. O. N. P., t.j. vedúcim zamestnancom právneho nástupcu siedmych organizácií. Odhliadnuc od uvedenej argumentácie, požadované určenie v súčasnosti opomína skutočnosť, že personálne obsadenie funkcie generálneho riaditeľa R. N.R. O. N. P. sa od roku 2014 niekoľkokrát menilo; v súčasnosti je generálnou riaditeľkou X.. U. R.. Žalobkyňa ničím nezdôvodňuje, na akom základe by mala mať v súčasnosti nárok na požadované určenie, že je riaditeľkou R.H. N. O. N. P.. 26. Žalobkyňa v odvolaní poukázala na spor o určenie, že je riaditeľkou P. C. Ž.Š. C. R., ktorý bol vedený na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 8C/143/2010. Uvedenú citáciu časti odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5Co/118/2020, zo dňa 28.5.2013 však zabudla doplniť v tom, že odvolací súd sa pri náležitostiach zákona a nie svojvôle orgánu, ktorý chce dotknutú osobu z funkcie odvolať, zaoberal výlučne spôsobom doručovania odvolania z funkcie; mal preukázané, že žalobkyni odvolanie z funkcie riaditeľky nebolo riadnym spôsobom doručené. Napriek tomu uvedené konanie, resp. jeho výsledok, nemá žiaden vplyv na danosť naliehavého právneho záujmu na určení, že žalobkyňa bola riaditeľkou P. C. Ž. C.W. R. do dňa 31.12.2013, či na vecnú dôvodnosť určenia, že žalobkyňa je riaditeľkou R.H. N. O. N. P.. 27. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam a teda pre neexistenciu naliehavého právneho záujmu na určení, že žalobkyňa bola riaditeľkou P. C. Ž.Í. C. R. do dňa 31.12.2013, a pre vecnú nedôvodnosť určenia, že žalobkyňa je riaditeľkou R. N. O. N. P., nie je pre rozhodnutie v predmetnej veci podstatné, že na Okresnom súde Nitra je vedené konanie o určenie neplatnosti výpovede. Pokiaľ konajúci súd uznesením č.k. 17Cpr/2/2013-25, zo dňa 9.2.2016, prerušil konanie do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislave I pod sp. zn. 10Cpr/8/2013, nič konajúcemu súdu nebude brániť pokračovať v konaní, v ktorom môže prípadne prejudiciálne posúdiť otázku platnosti odvolania žalobkyne z funkcie riaditeľky P. C. Ž. C. R.. Odvolací súd sa preto v tejto časti plne stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie uvedeným v odseku 15. napadnutého rozsudku. 28. Žalobkyňa v odvolaní namietla aj priznanie náhrady trov konania intervenientovi s tým, že intervenient nie je stranou sporu. Uvedená odvolacia námietka je nedôvodná, keď „nárok na náhradu trov konania má vo všeobecnosti aj intervenient, pričom sa primárne viaže na procesný úspech tej sporovej strany, popri ktorej sa na konaní intervenient zúčastňuje“ - Š., K.., F., I.., D.Á., S.., K., I.., D., S.., T., K.., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. N. : P.. H.. D., XXXX, XXX s.; rovnako s. 925. Nárok intervenienta na náhradu trov konania je navyše ustálený rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít. Pokiaľ žalobkyňa poukazovala na skutočnosť, že intervenienta zastupoval advokát (na rozdiel od žalovaného), pričom má právny aparát a teda výdavky vynaložené na zastúpenie advokátom nemožno považovať za účelne vynaložené. Zo žiadneho ustanovenia Civilného sporového poriadku však nemožno vyvodiť záver, že by strane sporu či intervenientovi, ktorý má zamestnancov s právnickým vzdelaním a napriek tomu si zvolí zástupcu z radov advokátov, nemala byť priznaná náhrada trov konania. V opačnom prípade by došlo k porušeniu princípu rovnosti strán sporu (či intervenienta zúčastneného na konaní popri strane). 29. Na uvedenom základe odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením súdu prvej inštancie ako vo výroku vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. S poukazom na dôvody, pre ktoré odvolací súd takto rozhodol, bolo nadbytočné ako zo strany súdu prvej inštancie tak aj zo strany odvolacieho súdu zaoberať sa námietkou premlčania uplatnenou žalobkyňou vo vzťahu k jej odvolaniu z funkcie riaditeľky. 30. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému a intervenientovi, ktorí síce mali v odvolacom konaní úspech, nepriznal proti žalobkyni nárok na ich náhradu, nakoľko z obsahu spisu vyplýva, že im žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. 31. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).