Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/4/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113232344 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1113232344.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov senátu JUDr. Anny Kašajovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci žalobcu: R. Š., Q.. XX.XX.XXXX, Y. XXXX/XX, XXX XX X. Q. J., zast. Mgr. Janou Blahovou, advokátkou, so sídlom Šintavská 6, 851 05 Bratislava, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00585441 zast. JUDr. Baltazárom Mucskom, advokátom, so sídlom Vajnorská 55, 831 03 Bratislava, o zaplatenie odmeny, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 22. mája 2017 č.k. 18C 192/2013-171 takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch 1 a 4 p o t v r d z u j e. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 79.425,18 Eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, v časti o zaplatenie 3.000 Eur konanie zastavil a vo zvyšku žalobu zamietol. Vzájomnú žalobu žalovanej o zaplatenie 53 423,97 Eur s prísl. spolu s 5,15 % ročným úrokom z omeškania zo žalovanej sumy počnúc od 26.08.2014 do zaplatenia a sumu 2 336,53 Eur spolu s 8 % ročným úrokom z omeškania počnúc od 01.04.2017 do zaplatenia zamietol. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania. 2. Po právnej stránke posúdil vec podľa § 269 ods. 2 a § 566 a nasl. Obchodného zákonníka. 3. Vykonaným dokazovaním považoval súd prvej inštancie za preukázané, že žalobca vykonával pre žalovaného na základe Zmluvy k výkonu funkcie regionálneho riaditeľa paralelnej siete zo dňa 01.02.2011, uzatvorenej podľa § 269 ods. 2 a § 566 a nasl. Obchodného zákonníka, vo funkcii regionálneho riaditeľa riadiacu, kontrolnú, motivačnú a školiacu činnosť skupiny viacerých finančných agentov v rámci pôsobnosti regiónu paralelnej siete Žilina. Zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú. Uviedol, že podľa čl. I. ods. 2 Zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že pre riadny výkon činnosti bude mať regionálny riaditeľ k dispozícii kanceláriu v sídle regionálnej kancelárie Žilina organizačne začlenenej do Agentúry Žilina s tým, že náklady súvisiace s prevádzkou kancelárie bude hradiť žalovaný. Žalobca mal znášať náklady spojené s prevádzkou mobilného aparátu, motorového vozidla, stravným a pod. Podľa čl. II. ods. 9 10 boli žalobcovi vyplácané zálohové platby ročnej odmeny vo výške 3.000 Eur mesačne. Podmienky vzniku nároku na priznanie a vyplatenie ročnej odmeny si zmluvné strany upravili v čl. II Zmluvy kde v ods. 1 stanovili plánované ukazovatele, tvoriace základ pre výpočet nároku ročnej odmeny regionálneho riaditeľa t.j. stanovenie plánu predpísaného poistného v životnom poistení (ŽP), neživotnom poistení (NŽP) a poistného bez jednorázovo plateného životného poistenia. Podľa odseku 2. čl. II Zmluvy regionálnemu riaditeľovi prináležala za výkon činnosti v ním riadenom regióne ročná odmena ktorá pozostávala z 1,50 % zo zaplateného predpísaného poisteného v ŽP a 1% zo zaplateného predpísaného poistného v NŽP, od ktorej mala byť regionálnemu riaditeľovi odpočítaná výška vyplatených zálohových platieb na ročnú odmenu. V čl. II ods. 3,4 Zmluvy si zmluvné strany upravili podmienky, ktorých splnenie podmieňuje úplné vyplatenie ročnej odmeny a v ods. 6 boli stanovené podmienky, za ktorých je žalovaný oprávnený znížiť výšku ročnej odmeny v prípade nesplnenia plánu predpísaného poistného. Listom zo dňa 25.03.2013 oznámil žalobca žalovanému, že chce zmluvný vzťah ukončiť a to buď dohodou ku dňu 31.03.2013 z dôvodu neplnenia povinností ohľadom priznania a vyplatenia ročnej odmeny a v prípade, ak žalovaný nebude s dohodou súhlasiť, uvedenú písomnosť má považovať za výpoveď s poukazom na § 575 ods.1 obchodného zákonníka, kedy sa zmluvný vzťah skončí uplynutím výpovednej jednomesačnej lehoty k 30.04.2013. Súčasne ho vyzval k úhrade odmeny, na ktorú mu vznikol nárok. Žalovaný návrh dohody o ukončení zmluvného vzťahu neakceptoval, resp. sa k nemu nevyjadril, považoval zmluvný vzťah za zaniknutý ku dňu 30.04.2017. Návrhom na zmierlivé vyriešenie sporu zo dňa 13.06.2013, ktorý zaslal žalovanému, vyčíslil svoj nárok na ročnú odmenu za obdobie 2011, 2012 vo výške 96.618,75 Eur, vrátane zálohovej platby za mesiac apríl/2013 vo výške 3.000 Eur. Žalovaný nárok žalobcu odmietol a listom zo dňa 12.09.2013 mu oznámil, že jeho nárok považuje za neopodstatnený, nakoľko vychádzajúc z výsledkov dosiahnutých žalobcom za obdobie trvania Zmluvy vznikol žalovanému nárok voči žalobcovi na vrátenie sumy vo výške 49.647,17 Eur titulom vyplatených záloh, keďže žalobca ani v jednom prípade nesplnil plán predpísaného poistného a žalovanému tým vznikol nárok na krátenie odmeny v zmysle dohodnutých podmienok Zmluvy. 4. Súd prvej inštancie nepovažoval za spornú platnosť Zmluvy, stanovené ukazovatele na jednotlivé obdobia (plán poistných plnení). Za sporný považoval výklad ustanovení Zmluvy upravujúcich postup pri výpočte ročnej odmeny regionálneho riaditeľa vzhľadom k prijatému poistnému plneniu. Uviedol, že vzhľadom ku gramatickému a logickému výkladu jednotlivých ustanovení Zmluvy a ich a ich vzájomnej súvislosti je podľa jeho názoru nárok žalobcu oprávnený. Poukázal na čl. II ods. 1 pre obdobie od 01.02.2011 do 31.12.2011, ktorým si zmluvné strany dohodli nasledovné plánované ukazovatele: Plán predpísaného poistného bol stanovený vo výške 6 500 000 Eur, z toho v životnom poistení vo výške 3 250 000 Eur, v neživotnom poistení vo výške: 3 250 000 Eur, predpísané poistné bez jednorazovo plateného ŽP 5.500 000 Eur. Podľa čl. II ods. 2 Regionálnemu riaditeľovi prináleží za výkon činnosti podľa zmluvy v ním riadenom regióne ročná odmena, ktorá pozostáva: 1.50 % zo zaplateného predpísaného poistného v životnom poistení (prijaté poistné ŽP) a 1,00 % zo zaplateného predpísaného poistného v neživotnom poistení (prijaté poistné NŽP), od ktorej bude regionálnemu riaditeľovi odpočítaná výška jemu už vyplatených mesačných záloh/preddavkov na ročnú odmenu za daný rok, v ktorom mu vzniká nárok na ročnú odmenu. Uviedol, že za rok 2011 žalobca dosiahol prijaté plnenie poistenia vo výške 5.736 054,09 Eur oproti plánovanému 6.500 000 Eur, z toho v životnom poistení vo výške 3.260 189,87 Eur a v neživotnom poistení vo výške 2.475 864,22 Eur čím splnil plán predpísaného poistného na 88%. Podľa čl. II ods. 2 Zmluvy mu prináleží ročná odmena vo výške 1% z prijatého poistného v NŽP a 1,5% z prijatého poistného v ŽP. Konštatoval, že v uvedenom ustanovení sa explicitne uvádza, že nárok na vyplatenie ročnej odmeny pozostáva z prijatého poistenia v životnom poistení a v neživotnom poistení, bez ohľadu na ods. 3, ktorý stanovuje podmienky nároku na úplné vyplatenie odmeny. Vzhľadom k tomu, že nesplnil plán predpísaného poistného na 100% ale len na 88%, mal žalovaný právo na zníženie ročnej odmeny uvedenej v ods. 2 písm. c) o 15% a žalobcovi nevznikol mu nárok na vyplatenie úplnej ročnej odmeny. Poukázal na to, že vyplatenie úplnej ročnej odmeny je súčasne podmienené aj splnením ďalších podmienok upravených v čl. II ods. 3,4,7 Zmluvy, ktoré sa výslovne vzťahujú na prípad existencie nároku na vyplatenie úplnej odmeny. Podľa názoru súdu prvej inštancie v prípade, ak žalobcovi takýto nárok nevznikol nie je možné ich aplikovať pri stanovovaní výšky ročnej odmeny podľa čl. II ods. 2 Zmluvy. Uviedol, že ročná odmena žalobcu po znížení o 15% predstavuje 57.023,22 Eur, od ktorej je potrebné v zmysle dohodnutých zmluvných podmienok odpočítať vyplatené zálohové platby za uvedené obdobie vo výške 33.000 Eur, čím za rok 2011 vznikol žalobcovi nárok na vyplatenie ročnej odmeny vo výške 24.023,22 Eur. Za rok 2012 podľa vstupných údajov poskytnutých žalovaným predstavoval plán predpísaného poistného sumu 7.090 908 Eur, z toho ŽP 3.545 460 Eur, NŽP 3.545 460 Eur a plán predpísaného poistného bez jednorazovo plateného ŽP 6.000 000 Eur. Žalobca za rok 2012 dosiahol oproti plánovanému predpisu poistného poistné vo výške 6.703 991,18 Eur, z toho 4.025 201,11 Eur ŽP, 2.678 790,07 Eur NŽP a splnil plán predpísaného poistného na 94,5%. V dôsledku nedosiahnutia 100% splnenia stanovených ukazovateľov mu vznikol nárok na zníženie ročnej odmeny s poukazom na čl. II ods. 6 písm. b) Zmluvy vo výške 10%. Nekrátená ročná odmena predstavovala sumu 84 294,70 Eur, po krátení o 10% 75.865,23 Eur a po odpočítaní vyplatených zálohových platieb vo výške 33.000 Eur ročná odmena predstavovala sumu 39.865,23 Eur. Za rok 2013 plánovaný ukazovateľ za obdobie 4 mesiacov predstavoval sumu 2.363 636 Eur z toho 1.181 820 Eur na ŽP a 1.181 820 Eur na NŽP a 2.000 000 Eur na bez jednorazovo plateného ŽP. Za obdobie január až apríl 2013, kedy došlo k skončeniu zmluvného vzťahu medzi sporovými stranami žalobca oproti plánovanému predpisu poistného dosiahol poistné vo výške 2.079 374 Eur z toho 1.168 861,31 na ŽP, 910 512,69 Eur na NŽP, čím splnil plán na 88% a vznikol mu nárok na odmenu vo výške 28.866,74 Eur. Žalovanému opätovne vznikol nárok na zníženie ročnej odmeny o 15 % a po odpočítaní vyplatených mesačných záloh vo výške 9000 Eur/4 mesiace vznikol žalobcovi nárok na vyplatenie odmeny vo výške 15.536,73 Eur. V zmysle uvedených výpočtov došiel súd prvej inštancie k záveru, že žalobcovi za trvania Zmluvy so žalovaným na základe dosiahnutých výsledkov za obdobie od 01.02.2011 do 30.04.2013 vznikol nárok na vyplatenie odmeny vo výške 79.425,18 Eur. 5. Nakoľko súd prvej inštancie žalobe žalobcu vyhovel, vzájomnú žalobu žalovaného zamietol, považujúc ju za nedôvodnú s tým, že postup žalovaného pri výpočte ročnej odmeny žalobcu nemá oporu v dohodnutých zmluvných podmienkach. V časti 3000 Eur konanie zastavil, keďže žalobca v tejto časti vzal žalobu späť. V časti uplatneného úroku z omeškania žalobu zamietol z dôvodu, že žalobca nevedel preukázať počiatok jeho plynutia, a tým aj oprávnenosť tohto nároku. 6. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. § 255 CSP a priznal mu plný nárok na náhradu trov konania. 7. Žalovaný podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie proti 1. výroku, ktorým súd prvej inštancie rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 79.425,18 Eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, 4. výroku, ktorým súd vzájomnú žalobu o zaplatenie 53.423,97 Eur s prísl. spolu s 5,15 % ročným úrokom z omeškania zo žalovanej sumy počnúc od 26.08.2014 do zaplatenia a sumu 2.336,53 Eur spolu s 8 % ročným úrokom omeškania počnúc od 01.04.2017 do zaplatenia zamietol a 5. výroku, ktorým súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania. Odvolanie podal v intenciách ustanovenia § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) Civilného sporového poriadku: § 365 (1) písm. d) CSP: „konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci“ § 365 (1) písm. f) CSP: „súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam“ § 365 (1) písm. h) CSP: „rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.“ 8. Namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam. Uviedol, že medzi žalobcom a žalovaným existoval zmluvný vzťah, a to Zmluva o výkone funkcie regionálneho riaditeľa a riaditeľa paralelnej siete, ktorá mala charakter mandátnej zmluvy, na základe ktorej zastával žalobca u žalovaného funkciu regionálneho riaditeľa. Zmluva bola uzatvorená ako zmluva odplatná. Podľa názoru žalovaného súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil charakter zmluvného vzťahu, v ktorom išlo o vzťah obchodnoprávny, v ktorom uzatváral zmluvu manažér/žalobca s poisťovňou/žalovaným, obe zmluvné strany v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. V zmluvnom vzťahu mali zmluvné strany rovné postavenie a mali možnosť participovať na tvorbe zmluvných podmienok, tieto pripomienkovať a zmluvné podmienky neboli z pozície nadradenosti ktorejkoľvek zmluvnej strany jednostranne „nadiktované“. Podľa názoru žalovaného súd prvej inštancie si ustanovenia Zmluvy vyložil v jeho neprospech, kedy nad rámec svojej právomoci vystupoval z pozície akejsi ochrany žalobcu ako slabšej zmluvnej strany. Mal za to, že súd nesprávnym výkladom rozširoval ustanovenia Zmluvy, resp. ich aplikáciu v rozpore s úmyslom zmluvných strán i gramatickým výkladom Zmluvy, najmä pri otázkach platenia záloh. Poukázal na čl. I bod 2 Zmluvy a čl. II bod 10 a 9 a nesúhlasil s právnym názorom súdu prvej inštancie uvedeným v ods. 7.1 odôvodnenia rozsudku s tým, že z ustanovení Zmluvy je zrejmé, že zálohové platby sú platbami za výkon činnosti, a tak boli aj vyplácané. Uviedol, že závery súdu prvej inštancie v súvislosti s ustanoveniami Zmluvy upravujúcimi definíciu zálohu, ktorý bol žalobcovi vyplácaný, sú nesprávne a považuje za nesporné, že žalobca aj žalovaný vedeli čo suma 3000 Eur vyplácaná žalobcovi v pravidelných mesačných splátkach predstavuje. Uviedol, že zásadnou otázkou v posudzovanej veci bolo krátenie zmluvnej odmeny. Zdôraznil, že čl. II Zmluvy je komplexným ustanovením, ktorý treba vykladať ako celok a neselektovať ho na jednotlivé body a aplikovať iba tie, ktoré sa v danej situácii zdajú pre jednu alebo druhú zmluvnú stranu najvhodnejšie, ako to urobil prvoinštančný súd. Poukázal na čl. II bod 2 Zmluvy, v zmysle ktorého „regionálnemu riaditeľovi prináleží za výkon svojej činnosti podľa tejto zmluvy v ním riadenom regióne ročná odmena, ktorá pozostáva: aj 1,50 % zo zaplateného predpísaného poistného v životnom poistení (prijaté poistnej b) 1,00 % zo zaplateného predpísaného poistného v neživotnom poistení (prijaté poistné)“. Uviedol, že krátenie je závislé od dosahovania výsledkov je predmetom ustanovenia čl. II bodu 6 a bodu 7 Zmluvy, preto pre základný vzorec výpočtu odmeny, resp. nároku na ňu je potrebné zohľadniť plnenie plánov, kedy je základná odmena určená tak, že sa odmena stanovená v čl. II bode 2 Zmluvy kráti v závislosti od dosiahnutých výsledkov ustanovených v čl. II bode 1 Zmluvy. Takto určená odmena je odmenou základnou, resp. úplnou, na ktorú vznikol riaditeľovi/žalobcovi nárok na základe uzatvorenej Zmluvy. Žalobca bol odmeňovaný za výkon svojej činnosti podľa Zmluvy formou ročnej odmeny, ktorá bola vyplácaná aj vo forme pravidelných mesačných záloh/preddavkov vo výške 3.000 Eur. V súlade s ustanovením čl. II bodu 8 Zmluvy druhá veta: „Zmluvné strany sa výslovne dohodli, že poisťovňa je oprávnená v prípade, ak priznaná ročná odmena schválená Predstavenstvom spoločnosti bude nižšia ako suma vyplatených mesačných záloh na ročnú odmenu, požadovať od regionálneho riaditeľa vrátenie tejto neprislúchajúcej časti ročnej odmeny.“ Podľa žalovaného je pre určenie odmeny za vykonávanie činnosti je potrebné jej krátenie vo vzťahu k plneniu predpísaných plánov. Takto určenú odmenu je potrebné považovať za úplnú a nestotožnil sa s názorom súdu prvej inštancie, že krátenie je možné len pri úplnej ročnej odmene a teda v prípade ak žalobca nedosiahol 100 % odmeny podľa čl. II bod 2 Zmluvy, tak nie je možné aplikovať ustanovenie či. II bod 3 Zmluvy v kontexte či. II bod 6 Zmluvy. Nesúhlasil s tým, že krátiť je možné len úplnú odmenu a ak na ňu nevznikne nárok, krátenie podľa či. II bod 3 nemožno aplikovať a v tomto považoval argumentáciu súdu prvej inštancie za nesprávnu. Namietal, že súd sa nevysporiadal s otázkou aplikácie krátenia odmeny, resp. jej výšky ustanoveného v či. II bod 6 Zmluvy, s tým, že výška krátenia odmeny je v čl. II bod 6 ustanovená komplexne pre každé nesplnenie ukazovateľov, resp. požiadaviek Zmluvy. Uviedol, že výška krátenia odmeny je v súlade s čl. II bod 6 písm. e) Zmluvy o 25 %, čo v danom prípade znamená, že nesplnenie podmienky znamená krátenie odmeny o 25 %. Žalobca nesplnil ani jednu z podmienok uvedených v čl. II bod 3 Zmluvy a preto za každú z nesplnených troch podmienok mu prináleží oprávnenie o krátenie úplnej odmeny určenej/ vypočítanej v súlade s ustanoveniami dojednanými v Zmluve o 25 % (25% x 3 = 75%). 9. K zamietnutiu vzájomnej žaloby uviedol, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal so zásadnými skutočnosťami a to, že žalobcovi bola vyplatená odmena formou záloh, na ktorú mu nevznikol nárok, a tak bolo nevyhnutné, aby túto odmenu vrátil späť žalovanému. Podľa názoru žalovaného sa mal súd odôvodnení rozsudku vyjadriť zásadne k výpočtom vo vzťahu k zamietnutiu jeho vzájomnej žaloby, ale neurobil tak, čím mu v dôsledku absencie zrozumiteľného odôvodnenia odňal možnosť konať pred súdom. Namietal závery znaleckého posudku, ktorý podľa jeho názoru neobsahuje znaleckú doložku na základe čoho mal byť vyhodnotený len ako listinný dôkaz. Vytýkal súdu prvej inštancie aj nedostatočné odôvodnenie rozsudku s tým, že sa nevysporiadal s jeho argumentáciou, v ktorej poukázal na charakter zmluvného vzťahu, na spôsob výpočtu a krátenia odmeny a za zásadné považuje pochybenie a ignoráciu Zmluvy v otázke platenia záloh a riadenie sa znaleckým posudkom. Bol toho názoru, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia absentujú zásadné veci, ktoré boli predmetom sporu, a tak nie je možné určiť, prečo súd na ne pri svojom rozhodovaní neprihliadol, resp. nepovažoval za potrebné sa nimi zaoberať, jednoznačne sa nevyjadril, prečo jeho tvrdenia nepovažoval za relevantné pre konanie, pre ktoré vady odôvodnenie rozsudku považoval za arbitrárne. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu v celom rozsahu zamietol, vyhovel jeho vzájomnej žalobe a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania. 10. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že súd v priebehu konania v súlade so všetkými zásadami dokazovania riadne ustálil skutkový stav, na ktorý aplikoval relevantné právne predpisy a výsledkom tohto procesu bolo vydanie zákonného rozhodnutia. Poukázal na to, že žalovaný napriek svojim zákonným možnostiam, v konaní neoznačil a nenavrhol vykonanie žiadneho dôkazu, ktorý by mal zvrátiť tvrdený skutkový stav. Nestotožnil sa s názorom žalovaného, že súd neposúdil zmluvný vzťah ako obchodnoprávny, s tým, že žiadna takáto úvaha súdu nie je vo vydanom rozsudku uvedená, a v priebehu konania neaplikoval ustanovenia týkajúce sa ochrany slabšej strany. Poukázal na to, že skutočnosť, že súd prvej inštancie sa nestotožnil s argumentáciou žalovaného, neznamená, že vystupuje v pozícii ochrany žalobcu ako slabšej strany, ale svojim meritómym rozhodnutím poskytol ochranu práv žalobcu z dôvodu neplnenia povinností žalovaného, čo je úlohou súdnej moci ako takej. Poukázal na ust. § 266 ods. 4 Obchodného zákonníka a bol toho názoru, že tento nejasný výklad zmluvy je potrebné vykladať na ťarchu žalovaného, keďže sám diskutabilné ustanovenia do zmluvy zakomponoval. K vyjadreniam žalovaného o úhrade nákladov spojených s výkonom funkcie regionálneho riaditeľa, zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach s tým, že súd prvej inštancie správne vyložil ustanovenia zmluvy ako aj zákona. K výhradám žalovaného voči znaleckému posudku uviedol, že ak mal k nemu výhrady mohol predložiť iný, ktorý by predložené závery vyvracal, avšak k takému procesnému postupu nedošlo. Zotrval na doterajších tvrdenia týkajúcich sa krátenia nároku na odmenu a bol toho názoru, že odmena žalobcu sa má krátiť z výšky, na ktorú by mal nárok, ak by splnil všetky požadované ukazovatele, keďže v opačnom prípade, by mu nárok na vyplatenie nevznikol a teda ani povinnosť vrátenia. Poukázal na to, že v zmluve nie je nikde uvedené, že znižovanie odmeny o 25% sa sčítava za nesplnenie každej jednotlivej podmienky. Navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. 11. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu opätovne zotrval na stanovisku, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Uviedol, že Zmluva bola uzatvorená ako zmluva odplatná a samotná odmena, resp. jej určenie/výpočet je predmetom čl. II Zmluvy, čo konštatoval aj prvoinštančný súd. Podľa jeho názoru súd prvej inštancie jeho argumentáciu ignoroval a Zmluvu si vyložil jednostranne v prospech jednej zmluvnej strany. Konštatoval, že súd nesprávne vyhodnotil samotný charakter zmluvného vzťahu, kedy išlo o vzťah obchodnoprávny, kde uzatváral zmluvu manažér/žalobca s poisťovňou/žalovaným. Išlo o vzťah rovnocenný, kde obe zmluvné strany mali možnosť tvorby zmluvných podmienok a zmluvné podmienky neboli nadiktované jednou alebo druhou zmluvnou stranou, ako tvrdí žalobca. Zmluvný vzťah bol výsledkom vzájomného koncenzu a vôle oboch zmluvných strán, v súlade so základnými princípmi obchodného práva. Bol toho názoru, že súd prvej inštancie v celom konaní postupoval tak akoby žalobca bol slabšou zmluvnou stranou bez možnosti reálne ovplyvniť obsah zmluvného vzťahu. Zdôraznil, že súd prvej inštancie nepracoval so Zmluvou, ako komplexným právnym úkonom, ale prihliadal len na skutočnosti uvádzané žalobcom. Nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie u vedenom v bode 7.1 rozsudku, v tom, že pravidelné mesačné zálohy mali pokrývať režijné náklady žalobcu. Poukázal na Zmluvu, z ktorej vyplýva, že žalobca si tieto náklady hradí sám a zálohové platby sú platbami za výkon činnosti, a tak boli aj vyplácané. Opätovne namietal znalecký posudok č. 20/2015 vypracovaný znalkyňou H.. Z.. P. S.Z., ktorý podľa jeho názoru v konaní ani nemal byť ako dôkazný prostriedok pripustený. Uviedol, že znalec pri vyčísľovaní odmeny vychádzal z rovnakých čísel ako žalovaný a dospel aj k rovnakým výsledkom vo vzťahu k výpočtu základnej odmeny, a to aj vo vzťahu k jej kráteniu v súlade s ustanovením bodu 6 čl. II Zmluvy. Otázka ďalšieho krátenia odmeny je však v znaleckom posudku interpretovaná ako právny názor znalca, čím podľa jeho názoru prekročil svoje oprávnenie a súd by na tento posudok po vecnej stránke prihliadať nemal a nemal by z neho čerpať ani pri odôvodnení rozsudku. 12. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že žalobca nemal úmysel pohľadávku uplatniť súdnou cestou, viackrát vyzýval žalovaného na mimosúdne rokovanie, pričom bol zo strany žalovaného hrubo odignorovaný. Po podaní žaloby bol vypracovaný znalecký posudok, ktorý jednoznačne potvrdil správnosť uplatnenej pohľadávky, pričom zo strany žalovaného je tento posudok bez akýchkoľvek zmysluplných argumentov neakceptovaný a napádaný. Žalovaný mal na argumentáciu dostatočný priestor počas konania pred súdom prvej inštancie. Nárok žalobcu je podľa jeho názoru jednoznačne preukázaný a súd prvej inštancie správne vyhodnotil všetky dôkazy a tvrdenia sporových strán. 13. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti v celom rozsahu a v medziach odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a vo veci rozhodol bez pojednávania podľa § v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 14. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 15. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované (§ 470 ods. 2 prvá veta C.s.p.). 16. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 17. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 387 ods. 2 C.s.p.). 18. K odvolacej námietke žalovaného, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam odvolací súd uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia dôkazov), by sa malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Podľa ust. § 191 ods. 1 C.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli strany sporu. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť ; uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov a len vo výnimočných prípadoch zákon súdu ukladá pri hodnotení dôkazov určité obmedzenia. Kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku upraveného v ust. § 220 ods. 2 C.s.p., podľa ktorého má súd uviesť, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil, stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdi, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd má povinnosť dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. V posudzovanej veci súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil. Z odôvodnenia rozhodnutia presne, zrozumiteľne a určite vyplývajú v logickej nadväznosti s hodnotiacou väzbou k jednotlivým dôkazom skutkové zistenia, ktoré v súhrne vytvárajú skutkový nález súdu. Okolnosti namietané žalovaným v odvolaní vo vzťahu k spôsobu vyhodnotenia vykonaných dôkazov v nadväznosti na žalovaným tvrdené skutočnosti, že súd prvej inštancie pri rozhodnutí zohľadnil závery znaleckého posudku odvolací súd vyhodnotil ako nepreukázané a nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou úvahou prvoinštančného súdu. Tak ako ostatné dôkazy aj znalecký posudok súd hodnotí voľne v súvislosti s ostatnými vykonanými dôkazmi. Pri hodnotení znaleckého posudku je vo všeobecnosti prijímaný záver, že hodnoteniu nepodliehajú znalecké závery v zmysle ich odbornej správnosti; súd však hodnotí presvedčivosť posudku, čo do jeho úplnosti vo vzťahu k zadaniu, logické odôvodnenie znaleckého nálezu a jeho súlad s ostatnými vykonanými dôkazmi. Ak má súd pochybnosti o vecnej správnosti znaleckého posudku, nemôže ho nahradiť vlastnými názorom, ale musí znalcovi uložiť, aby podal vysvetlenie, posudok doplnil alebo inak odstránil jeho nedostatky, prípadne aby vypracoval nový posudok, alebo musí ustanoviť iného znalca, aby vec znovu posúdil a vyjadril sa aj k správnosti už podaného posudku. Rovnako aj žalovaný v prípade ak mal o správnosti znaleckého posudku pochybnosti mal možnosť požiadať o kontrolný znalecký posudok, prípadne zabezpečiť súkromný znalecký posudok prípadne odborné vyjadrenie. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že medzi práva strany sporu nepatrí aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani právo na to aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, tzn., aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami a ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať stranou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov. 19. V súvislosti s námietkou žalovaného, že napadnuté rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci, odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery, avšak v posudzovanej veci, odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie za úplné a ich právne posúdenie za správne. 20. Žalobca si v posudzovanej veci uplatňoval od žalovaného zaplatenie odmeny za výkon funkcie regionálneho riaditeľa paralelnej siete vo výške 66.888,45 Eur s prísl. Uplatnený nárok odôvodnil tým, že dňa 01.02.2011 uzatvoril so žalovaným Zmluvu k výkonu funkcie regionálneho riaditeľa paralelnej siete. Listom zo dňa 25.03.2013 navrhol žalobca žalovanému ukončenie zmluvného vzťahu dohodou k 31.03.2013, pričom pre prípad že by žalovaný návrh takejto dohody neakceptoval, bola predmetná písomnosť výpoveďou Zmluvy v zmysle § 575 ods. 1 Obchodného zákona. Žalovaný na list žalobcu nereagoval, čím zmluvný vzťah medzi sporovými stranami zanikol výpoveďou ku dňu 30.04.2013.V priebehu konania na súde prvej inštancie predložil žalobca znalecký posudok č. 20/2015 vypracovaný H.. Z.. P. S. súdnou znalkyňou v odbore : ekonómia a manažment, odvetvie: daňovníctvo a účtovníctvo, personalistika, kontroling a na základe záverov znaleckého posudku návrhom podaným dňa 27.09.2013 požiadal súd o pripustenie zmeny žaloby. Súd prvej inštancie na základe podaného návrhu pripustil uznesením č.k. 18C 192/2013-118 zo dňa 12.08.2015 zmenu žaloby v znení. " Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 82.425,18 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 24.023,22 Eur od 02.03.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8.75% ročne zo sumy 39.865,23 Eur od 03.03.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 15.536,73 Eur od 05.04.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9,50% ročne zo sumy 3.000 Eur od 16.05.2013 do zaplatenia a to do troch dní po právoplatnosti rozsudku. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku". 21. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, ktorý nespochybnil ani žalovaný, že v konaní nebola medzi sporovými stranami sporná platnosť Zmluvy a stanovené ukazovatele na jednotlivé obdobia (plán poistných plnení). Spornou otázkou bol výklad ustanovení Zmluvy upravujúcich postup pri výpočte ročnej odmeny regionálneho riaditeľa vzhľadom k prijatému poistnému plneniu. Žalovaný v odvolaní konštatoval, že znalec pri vyčísľovaní odmeny vychádzal z rovnakých čísel ako žalovaný a dospel aj k rovnakým výsledkom vo vzťahu k výpočtu základnej odmeny, a to aj vo vzťahu k jej kráteniu v súlade s ustanovením bodu 6 čl. II Zmluvy a s týmito matematickými výpočtami sa stotožnil aj súd prvej inštancie. Mal však výhrady k celkovému kráteniu odmeny žalobcu v tom, že podľa jeho názoru čl. II Zmluvy je komplexným ustanovením, ktorý treba vykladať ako celok a nie selektovať ho na jednotlivé body a aplikovať iba tie, ktoré sa v danej situácii zdajú pre jednu alebo druhú zmluvnú stranu najvhodnejšie. Nestotožnil sa s názorom súdu prvej inštancie z hľadiska výkladu pojmu úplná ročná odmena, za ktorú súd prvej inštancie považoval dosiahnutú odmenu vo výške 100%. Nepovažoval za správny výklad Zmluvy súdom prvej inštancie v súvislosti s krátením odmeny žalobcu, že v prípade ak žalobca nedosiahol 100% odmeny podľa čl. II bod 2 Zmluvy, tak nie je možné aplikovať ustanovenie či. II bod 3 Zmluvy v kontexte či. II bod 6 Zmluvy. Odvolací súd sa s právnym názorom žalovaného nestotožňuje, a naopak za správny považuje výklad sporných ustanovení Zmluvy súdom prvej inštancie. Vychádzajúc z ustanovení Zmluvy k výkonu funkcie regionálneho riaditeľa paralelnej siete uzatvorenej medzi sporovými stranami sú v čl. II body 1,2 stanovené kritériá pre vyplatenie ročnej odmeny pri splnení plánu predpísaného poistného. V bode 6 čl. II je upravené oprávnenie poisťovne znížiť výšku ročnej odmeny žalobcu uvedenej v bode 2 pri nesplnení plánu predpísaného poistného uvedeného v bode 1a tohto článku. Podľa čl. II bod 3 podmienkou úplného vyplatenia ročnej odmeny podľa písm. a)1. a b)1. je zabezpečenie medziročného rastu predpísaného poistného v bežne platených PZ životného poistenia min. na úrovni 5% rastu a zabezpečenie predaja stanoveného objemu poistenia Index Adria; podmienkou úplného vyplatenia ročnej odmeny podľa písm. a) 2, ab) 2. je zabezpečenie medziročného rastu predpísaného poistného za PZ „dom, domácnosť“ min. na úrovni 15% rastu. Podľa čl. II bod 4 okrem podmienok stanovených v bode 2 tohto článku sú ďalšími podmienkami úplného priznania ročnej odmeny pre regionálneho riaditeľa: a) splnenie plánovaného objemu predpísaného poistného regiónu paralelnej siete na 100%, b) splnenie cieľov strategickej spolupráce so SLSP pri predaji bankových produktov, c) rast počtu aktívnych sprostredkovateľov a aktívnych sprostredkovateľov-manažérov na pozícii OMP v pôsobnosti regiónu, d) splnenie požadovanej miery zaplatenosti poistného v regióne, t.j. mm. 90% zaplatenosť predpísaného poistného, e) splnenie úloh uložených predstavenstvom spoločnosti. 22. V posudzovanej veci pri vyčíslení nekrátenej odmeny žalobcu dospel súd prvej inštancie ako aj žalovaný k rovnakým výsledkom. V súlade s kritériami Zmluvy mal žalovaný oprávnenie krátiť ročnú odmenu žalobcu za rok 2011 o 15% z dôvodu nesplnenia plánu predpísaného poistného v súlade so zmluvou čl. II, odsek (6), písm. c), za rok 2012 o 10% z dôvodu nesplnenia plánu predpísaného poistného v súlade so zmluvou čl. II, odsek (6), písm. b) za rok 2013 o 15% z dôvodu nesplnenia plánu predpísaného poistného v súlade so zmluvou čl. II, odsek (6), písm. c). Výška nekrátenej ročnej odmeny za rok 2011 predstavovala sumu 67 086,14 Eur, za rok 2012 predstavovala výška nekrátenej odmeny 84 294,70 Eur a za rok 2013 28 866,74 Eur. V súlade s čl. II bod 6 bol žalovaný v zmysle dohodnutých zmluvných podmienok oprávnený krátiť ročnú odmenu žalobcu za rok 2011 o 15% čím odmena po krátení predstavovala sumu 57 023,22 Eur, za rok 2012 o 10% a výška odmeny bola 75 865,23 Eur a za rok 2013 o 15% a výška odmeny bola po krátení 24 536,73 Eur. V súlade s čl. II bod 2 sa od ročnej odmeny odpočítava suma vyplatených záloh, čím po odpočítaní záloh za rok 2011 v sume 33 000 Eur zostala výška odmeny v sume 24 023,22 Eur, za rok 2012 po odpočítaní vyplatených záloh 36 000Eur predstavovala odmena 39 865,23 Eur a za rok 2013 po odpočítaní zálohových platieb v sume 9 000Eur predstavovala ročná odmena sumu 15 536,73 Eur. Za vedené obdobie rokov 2011-2013 prináležala žalobcovi aj podľa názoru odvolacieho súdu odmena vo výške 79 425,18 Eur. Odvolací súd sa nestotožnil s argumentáciou žalovaného v tom, že nesplnením podmienok uvedených v čl. II bod 3 Zmluvy prináležalo mu krátiť odmenu žalobcu za každú z nesplnených troch podmienok o 25% spolu o 75%. Rovnako ako súd prvej inštancie aj odvolací súd zastáva názor, že vychádzajúc z bodu 3 čl. II Zmluvy sú v tomto ustanovení upravené podmienky úplného vyplatenia ročnej odmeny podľa písm. a)1. a b)1. V posudzovanej veci žalobcovi neprináležal nárok na úplné vyplatenie ročnej odmeny z dôvodu nesplnenia plánu predpísaného poistného, vznikol mu nárok na krátenú odmenu, na základe čoho by bola aplikácia bodu 3 a s tým spojeného ďalšieho krátenia odmeny žalobcu nesprávna. 23. V nadväznosti na vyššie uvedenú argumentáciu správne súd prvej inštancie zamietol vzájomnú žalobu žalovaného, ktorou sa domáhal od žalobcu zaplatenia 53.423,97 Eur spolu s 5,15 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 53.423,97 Eur od 26.08.2014 do zaplatenia a sumu 2.336,53 Eur spolu s 8,00 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 2.336,53 Eur od 01.04.2017 do zaplatenia. Uplatnenou vzájomnou žalobou sa žalovaný domáha vrátenia zálohovo vyplatených odmien po ďalšom krátení odmeny o 75%. Vzhľadom k tomu, že aj odvolací súd dospel k záveru, že žalovanému nevzniklo oprávnenie krátiť ročnú odmenu žalobcu o ďalších 75% v zmysle čl. II bodu 3 Zmluvy nevznikol mu nárok na vrátenie zálohovo vyplatených odmien žalobcu. 24. Žalovaný namietal bod 7.1 odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým podľa jeho názoru dezinterpretoval ustanovenia Zmluvy, čo viedlo k nesprávnemu právnemu záveru nakoľko uviedol, že podľa dohody zmluvných strán žalobca bude znášať náklady spojené s prevádzkou mobilného aparátu, motorového vozidla, stravným a pod. a tejto súvislosti boli žalobcovi podľa čl. II. ods. 9) 10) vyplácané zálohové platby ročnej odmeny vo výške 3.000 Eur mesačne. Odvolací súd sa stotožňuje s argumentáciou žalovaného, že zálohové platby boli platbami za výkon činnosti a nie na pokrytie režijných nákladov tak ako to uviedol súd prvej inštancie. Táto skutočnosť však nemá vplyv na konečné rozhodnutie súdu prvej inštancie, nakoľko pri vyčíslení uplatneného nároku na odmenu žalobcu boli tieto zálohové platby odpočítané v plnej vyplatenej výške. 25. Súd prvého stupňa v posudzovanej veci vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na zistenie skutočností rozhodujúcich pre posúdenie dôvodnosti žaloby na zaplatenie žalovanej istiny, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. § 191 CSP a vec posúdil správne aj po právnej stránke, 26. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že obsah odvolania žalovaného nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mohli spochybniť správnosť skutkových a právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. 27. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súd prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil. 28. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a žalobcovi, ktorý mal úspech v odvolacom konaní, priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. 29. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).