Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/146/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114206234 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1114206234.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobkyne : J.. Z. X.Á., nar. X. X. XXXX, bytom D. Č.. XX, U., zastúpená Z.. P. X., U. Ú. X, U., proti žalovanému : Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Bratislava, Župné nám. 1, o náhradu škody, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 14. 3. 2019 č.k. 17C/211/2015 - 168, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalovaný m á voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1/ Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa voči žalovanému domáhala na základe zákona č. 514/2003 Z.z. priznania náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 18.479 €, poukazujúc na to, že v takejto výške jej bola spôsobená škoda - ako rozdiel medzi počiatočnou hodnotou nehnuteľností 20.000 € a medzi sumou 1.251 €, za ktorú napokon tieto nehnuteľnosti predala. Zníženie hodnoty nehnuteľností zo sumy 20.000 € na sumu 1.251 € bolo podľa žalobkyne spôsobené nečinnosťou súdneho exekútora v rámci výkonu exekúcie vyprataním nehnuteľností. Súd prvej inštancie v konaní skúmal, či boli naplnené zákonné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, a teda či žalobkyni vznikol dôvodne nárok na náhradu nemajetkovej ujmy. Vykonaným dokazovaním zistil, že nebol naplnený ani jeden z predpokladov na priznanie náhrady škody v zmysle citovaných ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z., čiže ani nesprávny úradný postup, ani vznik škody a teda ani príčinnú súvislosť medzi nimi. Žalobu na priznanie nemajetkovej ujmy preto posúdil ako nedôvodnú. Žalobkyňa nepreukázala súdu nesprávny úradný postup, z ktorého odvodzuje svoje právo na zaplatenie náhrady škody voči štátu. Súdny exekútor Z.. J.. Z. N. výzvou zo dňa 29.03.2010 vyzval oprávnenú z exekúcie - žalobkyňu v tomto konaní, na zaplatenie preddavku. Z dôvodu nezaplatenia preddavku na odmenu exekútora a náhradu hotových výdavkov v stanovenej lehote súdny exekútor navrhol Okresnému súdu Piešťany dňa 11.05.2010 zastavenie exekúcie z dôvodu nezaplatenia preddavku. Podľa názoru súdu prvej inštancie nemožno hodnotiť jeho postup ako nesprávny úradný postup, ale naopak, tento bol v súlade so zákonom. Právna zástupkyňa žalobkyne ako oprávnenej mala výzvu na zaplatenie preddavku doručenú, preto exekútor ani v tomto nepochybil; zo zisteného postupu exekútora nemožno ustáliť nesprávny úradný postup. 2/ Žalobkyňa výlučne na základe vlastnej úvahy tvrdila, že nehnuteľnosť bolo možné predať za 20.000 € avšak predala ju len za 1.251 €; zo žaloby nevyplýva, o akú nehnuteľnosť či nehnuteľnosti ide, akým spôsobom žalobkyňa stanovila výšku škody, keď aj na pojednávaní jej splnomocnená zástupkyňa uviedla, že ide o odhad hodnoty nehnuteľnosti. Žalobkyňa žiadnym relevantným spôsobom nepreukázala nielen skutočnú hodnotu nehnuteľností v čase pred tvrdeným nesprávnym úradným postupom, ale ani v rozhodnom čase, keď podľa nej nečinnosťou súdneho exekútora malo k nesprávnemu úradnému postupu dôjsť. Súd prvej inštancie preto nemal ustálený ani ďalší zo základných zákonných predpokladov náhrady škody, a to škodu a jej výšku. Vychádzajúc z nesplnenia dvoch základných predpokladov úspešnosti žaloby, a to nepreukázaní nesprávneho úradného postupu ani škody a jej výšky, žalobkyňa rovnako nepreukázala existenciu príčinnej súvislosti medzi tvrdeným nesprávnym úradným postupom a škodou. Vzťah príčiny a následku musí byť priamy, bezprostredný a neprerušený, nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Aj keď je pravdou, že konanie trvalo na súde viac ako 20 rokov, žalobkyňa v tomto konaní nenamieta nesprávny úradný postup súdov, ale pochybenie súdneho exekútora. Preto pre toto konanie nie je podstatná dĺžka a priebeh konaní, ktoré exekučnému konaniu predchádzali na Okresnom súde Trnava, pod sp. zn. 17C 222/88 a sp. zn. 17C 39/91, tiež na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. 5 C 10/2000. V danom prípade žalobkyňa nepreukázala žiadnu príčinnú súvislosť medzi škodou a jej príčinou - nesprávnym úradným postupom. Z dôvodu absencie všetkých zákonných podmienok nevyhnutných pre úspešné uplatnenie si náhrady škody súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú zamietol. 3/ O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. § 262 ods. 1 CSP a trovy konania priznal žalovanému ako úspešnej strane sporu podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, pričom o ich výške bude súd rozhodovať po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP. 4/ Uvedený rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalobkyňa, v celom rozsahu, domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Žalobkyňa vytýkala súdu, že nesprávne zhodnotil celú vec a všetky dôkazy, ktoré predložila. Súd prvej inštancie mal k dispozícii exekučný spis, z ktorého plynie, že návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie bol zamietnutý a odvolanie súdneho exekútora bolo odvolacím súdom odmietnuté, keď kópie oboch rozhodnutí žalobkyňa pripojila k svojmu odvolaniu. Konanie o návrhu exekútora na zastavenie exekúcie bolo teda právoplatne skončené v neprospech exekútora. Súdny exekútor tak zvolil nesprávny úradný postup, keď sa domáhal zastavenia exekúcie a zaplatenia preddavku v neprimeranej výške, ktorú nevedel zdôvodniť a vo veci nekonal. Žalobkyňa trvala na tom, že súdny exekútor nevydal upovedomenie o začatí exekúcie a po celý čas bol vo veci nečinný. Výška škody bola presne vyšpecifikovaná, išlo iba o 1.172 m2 pozemku (záhrada a stavebná parcela), ktorých minimálna obvyklá cena v obci T. za 1 m2 je 20 €. Vzhľadom na znehodnotenie pozemku, o čom svedčí pripojená fotodokumentácia z októbra 2012 po smrti G. R., bolo možné predať tieto pozemky len za cenu ornej pôdy za celkovú sumu 1.251 € (v záhrade bolo vyrúbaných napr. viac ako 40 ovocných stromov, ponechané pne a korene). Keby bol exekútor riadne konal už po prijatí poverenia a exekúciu vykonal v marci 2010, nemohlo by vôbec dôjsť k zničeniu nehnuteľností, ku ktorým došlo v rokoch 2010 - 2012, keď ostal v nehnuteľnostiach samotný Petráš po odchode jeho manželky a 2 dcér z dôvodu, aby nehnuteľnosti zničil. Nečinnosť exekútora a výška škody je teda nesporne v priamej príčinnej súvislosti. Žalobkyňa tiež nesúhlasila s rozhodnutím súdu o trovách konania, poukazujúc na to, že pojednávanie dňa 14. 3. 2019 trvalo od 11,15 do 11,35 hod., teda len 20 minút a bez toho, aby si žalovaný uplatnil náhradu trov konania, pritom mu bola priznaná náhrada 100 %, hoci mu žiadne trovy nevznikli. 5/ Žalovaný sa na odvolanie žalobkyne nevyjadril. 6/ Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok, účinného od 1. 7. 2016 (ďalej len „CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 7/ Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie CSP preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania (t.j. v celom rozsahu) v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné. 8/ Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. 10/ Po oboznámení sa s obsahom spisu dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu a zistil skutkový stav veci v zmysle § 215 ods. 1, ods. 2 CSP. Prvoinštančný súd vec tiež správne právne posúdil, keď dospel k záveru, že v konaní nebola preukázaná existencia základných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom, keď nebola preukázaná existencia žiadneho zo zákonných predpokladov vzniku tejto zodpovednosti, a preto žalobu žalobkyne zamietol. 11/ Ako už na to poukázal súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku, vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom vyžaduje naplnenie troch zákonných predpokladov vzniku tohto druhu zodpovednosti, a to : a/ existenciu nesprávneho úradného postupu, b/ existenciu škody a napokon c/ príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Zároveň platí, že všetky tri spomínané zákonné predpoklady musia byť splnené kumulatívne, t.j. súčasne, čo zároveň znamená, že pokiaľ chýba hoci len jeden z uvedených zákonných predpokladov vzniku tejto zodpovednosti, zodpovednosť v zmysle zák. č. 514/2003 Z.z. titulom nesprávneho úradného postupu (§ 9 ods. 1 cit. zák.) nevznikne. 12/ Nesprávnym úradným postupom je porušenie pravidiel predpísaných právnymi normami pre postup štátneho orgánu pri jeho činnosti; ide spravidla o postup, ktorý nesúvisí s jeho rozhodovacou činnosťou. Za nesprávny úradný postup nemožno považovať to, keď výklad zákona, právne posúdenie či aplikácia zákona na daný skutkový stav zo strany štátneho orgánu sú odlišné od tých, aké podľa svojich predstáv očakáva ten, koho práv či právom chránených záujmov sa má rozhodnutie dotýkať. Ako správne uviedol súd prvej inštancie, súdny exekútor J.. Z. N. vyzval žalobkyňu, ako osobu oprávnenú z exekúcie, aby uhradila preddavok na odmenu exekútora a náhradu hotových výdavkov, pričom tento jeho postup bol v súlade so zákonom. Je síce pravdou, že Okresný súd Piešťany nevyhovel návrhu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu neuhradenia vyrubeného preddavku, avšak nie z dôvodu, že by postup súdneho exekútora požadujúceho uhradiť preddavok na trovy exekúcie v zmysle § 197 ods. 2 Ex. poriadku bol nesprávny; ako plynie z obsahu rozhodnutí súdov (uznesenia Okresného súdu Piešťany zo dňa 17. 5. 2012 č.k. 6Er/231/2010 - 33 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 17. 12. 2014 č.k. 23CoE/198/2014 - 50) stalo sa tak z dôvodu, že súdny exekútor nevedel špecifikovať výšku ním požadovaného preddavku v sume 1.500 €, a teda súd nemohol vyhodnotiť, či je výška exekútorom požadovaného preddavku primeraná. Správny bol preto záver súdu prvej inštancie o tom, že v konaní nebola preukázaná existencia zákonného predpokladu vzniku zodpovednosti štátu v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., v podobe nesprávneho úradného postupu. 13/ Súd prvej inštancie sa tiež správne vysporiadal s otázkou preukázania vzniku škody žalobkyňou, keď dospel k záveru, že žalobkyňa vznik škody nepreukázala. V konaní totiž neprodukovala žiadny dôkaz (napr. znalecký posudok, odborný odhad, ponuky realitných kancelárií obdobných nehnuteľností v danej lokalite v danom čase a pod.), ktorý by preukazoval, že hodnota vypratávaných nehnuteľností sa mala v období marca 2009 (t.j. v čase, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok, ktorým bol G. R. zaviazaný vypratať nehnuteľnosti žalobkyne vo T. XXX) pohybovať reálne vo výške žalobkyňou tvrdených 20.000 €. Ako je zrejmé z obsahu spisového materiálu, uvedená hodnota nehnuteľností bola výsledkom výlučne odhadu hodnoty nehnuteľností samotnou žalobkyňou, ktorá tento svoj odhad nepodporila žiadnym relevantným dôkazom. Suma 18.479 € ako žalobkyňou tvrdená škoda (a v ktorej výške žalobkyňa uplatňovala priznanie náhrady nemajetkovej ujmy), tak nemala žiadny relevantný skutkový základ. 14/ Podobne len v podobe ničím nepreukázaných tvrdení zostalo tvrdenie žalobkyne o tom, že ku zníženiu hodnoty vypratávaných nehnuteľností malo dôjsť v dôsledku údajnej nečinnosti súdneho exekútora, t.j. že medzi žalobkyňou tvrdeným znížením hodnoty nehnuteľností a (nepreukázaným) nesprávnym úradným postupom súdneho exekútora je príčinná súvislosť. Otázku existencie príčinnej súvislosti je nutné riešiť vždy s ohľadom na konkrétne súvislosti v každom jednotlivom prípade. Príčinná súvislosť v podstate predstavuje objasnenie príčin, ktoré viedli k určitému výsledku. Príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou bude daná vtedy, ak škoda vznikla ako dôsledok nesprávneho úradného postupu, t.j. ak je medzi nimi bezprostredný vzťah príčiny a následku (ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu nedošlo by ani k vzniku škody). Z rozhodovacej praxe súdov Slovenskej republiky vyplýva, že bez ohľadu na skutkové okolnosti individuálnej právnej veci (t.j. bez ohľadu na to, v čom mal spočívať nesprávny úradný postup a v čom mala spočívať škoda), nesprávny úradný postup musí byť priamou, bezprostrednou a nesprostredkovanou príčinou škody. Nesprávny úradný postup môže mať za následok vznik zodpovednosti za škodu teda len vo vzťahu k takej škode, ktorá bola priamo a nesprostredkovane spôsobená práve (iba) týmto nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosť totiž nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite, keďže atribútom príčinnej súvislosti je priamosť pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku. V právnej náuke sa uvádza, že je to žalobca (poškodený), kto musí v konaní preukázať existenciu podmienok zodpovednosti žalovaného za škodu (vrátane existencie príčinnej súvislosti) a nie žalovaný musí preukazovať, že za škodu nezodpovedá. Keďže žalobkyňa v konaní nepreukázala existenciu nesprávneho úradného postupu a rovnako tak ani vznik škody, logicky nemohla v konaní preukázať ani existenciu príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou. Odvolací súd len poznamenáva, že v tomto smere si dokonca žalobkyňa odporuje, keď sama v žalobe tvrdí, že exekučnému konaniu na vypratanie nehnuteľností predchádzali súdne konania, vedené na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 17C 222/1988 a pod sp. zn. 17C/39/1991 a ďalej na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. 5C 10/2000, v dôsledku čoho konanie o vypratanie nehnuteľností trvalo 21 rokov, od roku 1988 až do roku 2009; až do smrti G.. R. v r. 2012 bolo žalobkyni po dobu 24 rokov bránené užívať jej nehnuteľnosti a naopak G.. R. bolo tým umožnené predmetný majetok ničiť. To ale znamená, že prípadné zníženie hodnoty nehnuteľností spôsobil G.. R. a nie súdny exekútor (nebol to súdny exekútor, kto na pozemok nanosil haraburdie, či spílil stromy). 15/ Keďže v konaní súd prvej inštancie nezistil splnenie podmienok vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, ako tvrdila žalobkyňa, nemohol žalobkyni vzniknúť ani nárok na priznanie náhrady nemajetkovej ujmy, v zmysle ust. § 17 ods. 1, ods. 2, ods. 3 zák. č. 514/2003 Z.z. 16/ Žalobkyňa v odvolaní neuviedla žiadne také okolnosti, ktoré by neboli predmetom posúdenia a hodnotenia súdom prvej inštancie a ktoré by mohli zvrátiť výsledky doteraz vykonaného dokazovania a právneho posúdenia. Skutočnosť, že sa žalobkyňa nestotožňuje s právnymi závermi prvoinštančného súdu, nemôže viesť k záveru o ich zjavnej neodôvodnenosti a neznamená ani oprávnenie odvolacieho súdu nahradiť správne právne názory súdu prvej inštancie jej vlastnými, len preto, že nezodpovedajú predstavám žalobkyne o tom, ako má súd vo veci rozhodnúť. Súd prvej inštancie sa neodchýlil od znenia príslušných ustanovení právneho predpisu, ani nepoprel ich účel a význam. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva síce povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán, avšak len potiaľ, pokiaľ majú význam pre rozhodnutie (porovnaj I.ÚS 46/05, I.ÚS 352/06, II.ÚS 220/08, III.ÚS 12/07, IV.ÚS 163/08). Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Preto odôvodnenie takého rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že došlo k plnej realizácii práva účastníka na spravodlivé súdne konanie (napr. IV. ÚS 115/03, II.ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I.ÚS 117/05, IV.ÚS 112/05). 17/ Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1, ods. 2 CSP), včítane vecne správneho rozhodnutia o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania, o ktorom rozhodol súd na základe zásady úspechu v konaní. 18/ O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní plne úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O samotnej výške náhrady trov konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 19/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods.2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods.2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods.1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 CSP).